Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5To-46-2021.pdf
PDF · 110.4 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/46/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovanej A. B., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 7.4.2021, č.k. 17T/17/2021-492, na verejnom zasadnutí konanom dňa 7.9.2023 takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d, písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaná
A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D. XXX,
odsudzuje:
Podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l), § 36 písm. k), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa jej ukladá trest prepadnutia veci - osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Polo, VIN: E., EČ: F., dátum výroby 16. 07. 2002, farba šedá metalíza tmavá. Podľa § 61 ods. 5 písm. b) Trestného zákona sa jej ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.
odôvodnenie:
Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 7.4.2021, č.k. 17T/17/2021-492 uznal obžalovanú za vinnú, že dňa 05. 09. 2020 v čase okolo 07,15 hod. ako vodička viedla osobné motorové vozidlo zn. VW Polo EČ: F., v obci G. H. G. smerom na obec D. rýchlosťou vyššou ako 88 km/h, na 53 km cesty č. II/507 v pravotočivej zákrute z pohľadu smeru jazdy vozidla VW Polo prešla do protismerného jazdné pruhu, kde došlo k zrážke s protiidúcim osobným motorovým vozidlom zn. ŠKODA Octavia EČ: I., jazdiacom vo svojom jazdnom pruhu v smere od obce D., ktoré v čase zrážky viedol vodič neb. J. I., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom D. XXX, ktorý v dôsledku poranenia viacerých orgánových systémov - polytraumy srdca, pľúc, pečene, kostí dolných končatín a iných, pri dopravnej nehode utrpel úrazovo
- krvácavý šok, ktorý bol bezprostrednou príčinou jeho smrti na mieste nehody a spolujazdec B. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX, sediaci vo vozidle ŠKODA Octavia na sedadle spolujazdca vpredu, pri dopravnej nehode utrpel pomliaždenie hrudníka a podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní od 07. 09. 2020 do 10. 10. 2020, pričom adekvátna doba liečenia bola do 28 dní, počas ktorých bol obmedzený vo vykonávaní manuálnej práce a významnejšie obmedzenie
v oblasti mobility pre bolesti na hrudníku, hlavy a krku trvalo 21 dní, pričom u A. B. bola zároveň dňa 05. 09. 2020 bezprostredne po nehode v čase o 08,00 hod. dychovou skúškou zistená prítomnosť alkoholu v množstve 0,87 mg/l vydychovaného vzduchu, čím porušila povinnosti vodiča podľa § 4 ods. 2 písm. d), § 9 ods. 1 a § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda ako vodič dopravného prostriedku spôsobila v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť a inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona, čím spáchala prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Za to jej súd podľa § 149 ods. 4, s poukazom na § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej uložil trest prepadnutia veci - osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Polo, VIN: E., EČ: F., dátum výroby 16. 07. 2002, farba šedá metalíza tmavá, t. č. nachádzajúceho sa na záchytnom parkovisku Obvodného oddelenia PZ Sereď. Podľa § 61 ods. 5 písm. b) Trestného zákona obžalovanej uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona jej uložil ochranné opatrenie - ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej K. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, škodu vo výške 1457,70 eura (tisíc štyristopäťdesiat sedem eur a sedemdesiat centov). Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom 851 01 Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 35 942 436, škodu vo výške 203,78 eura (dvesto tri eur a sedemdesiat osem centov), na účet vedený v C. L., č. účtu IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT/BIC kód: M., G.: XXXXXXXXXX, N.: XXXX, C.: XXXXX. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná, a to do výroku o treste. Prokurátor ako aj poškodená K. I. sa na hlavnom pojednávaní vzdali práva na podanie odvolania. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 21.06.2021 obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnila podané odvolanie nasledovne (skrátene): „Pri ukladaní trestu odňatia slobody vychádzal súd z prevahy priťažujúcich okolností, pričom obžalovanej nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona. Obžalovaná sa pritom pričinila o odstránenie škodlivých následkov trestného činu tým, že oznámila poisťovni, v ktorej má uzatvorené povinné zmluvné poistenie, vznik poistnej udalosti a v súčasnom štádiu konania zabezpečila aj náhradu škody, uvedenej v rozsudku, poškodeným. Už samotné oznámenie poisťovni, ktorá má za obžalovanú riešiť náhradu škody, znamená, že sa obžalovaná pričinila o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a túto poľahčujúcu okolnosť jej je potrebné priznať, súdna prax toto rešpektuje už pomerne dlhú dobu. Zákon nevyžaduje, aby páchateľ odstránil škodlivé následky trestného činu úplne a aby tak urobil sám osobne. Stačí, že k tomu svojim aktívnym zásahom účinne prispel (arg.:"Pričinil sa... ), napr. nahlási spôsobenú škodu ako poistnú udalosť a poskytne poisťovni potrebnú súčinnosť, čo obžalovaná v danej veci urobila a robí, naviac po vyhlásení rozsudku nahradila spôsobenú škodu uvedenú v rozsudku. Priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti má pre obžalovanú zásadný význam pri určení trestnej sadzby odňatia slobody, po jej priznaní by dolná hranica trestu odňatia slobody bola určená výmerou 4 roky a nie 6 rokov, pričom obžalovaná sa domáha zníženia trestnej sadzby odňatia slobody aspoň na túto dolnú hranicu, i keď je možné uvažovať aj o jej ďalšom znížení v zmysle R 44/2017. Obžalovaná zároveň uvádza, že zákon dovoľuje uložiť jej aj alternatívny trest, ktorým je trest domáceho väzenia. Takouto možnosťou sa prvostupňový súd nezaoberal S poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 43/2009 uvádza, že súdna prax považuje prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona za nedbanlivostný trestný čin, pretože zavinenie ako subjektívna stránka konania páchateľa (i následok) si vyžadujú nedbanlivosť. Pri nedbanlivostnom trestnom čine nie je dôvod na ukladanie trestu prepadnutia veci, pretože vec nebola úmyselne použitá na spáchanie trestného činu. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V danej trestnej veci súd uložil obžalovanej trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na doživotie, nie je potom potrebné ukladať jej aj trest prepadnutia veci, ide o neprimerane prísny trest. Vo vzťahu k uloženému trestu zákazu činnosti na doživotie uvádza, že je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Krajský súd Trnava v inej trestnej veci v súvislosti s rovnakým trestným činom a dobou jeho uloženia na doživotie, podal návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vec prijal na konanie, zatiaľ
nerozhodol. Z uvedeného dôvodu navrhuje obhajoba v tejto veci zistiť stav konania o ústavnej sťažnosti Krajského súdu v Trnave na Ústavnom súde slovenskej republiky a prípadne vyčkať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak je už termín rozhodovania určený. Obhajoba navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol vo veci sám v súlade s týmto odvolaním.“ Odvolací súd uznesením zo dňa 24.06.2021 rozhodol podľa § 318 ods. 1 Trestného poriadku per analogiam tak, že prerušil trestné stíhanie proti obžalovanej A. B. vedené pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na skutkovom základe, ako je uvedený v napadnutom rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 7.4.2021, č. k. 17T/17/2021 - 492, pretože sa krajský súd domnieva, že § 61 ods. 5 písm. b) Trestného zákona ako všeobecne záväzný právny predpis nižšej právnej sily, ktorého použitie je v danej trestnej veci rozhodujúce pre rozhodovanie o treste, je v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, teda s predpisom vyššej právnej sily a z tohto dôvodu v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 6To/59/2019 už skôr podal v zmysle § 283 ods. 5 Trestného poriadku návrh na začatie konania pred ústavným súdom. Následne uznesením zo dňa zo dňa 20.04.2023 rozhodol odvolací súd podľa § 318 ods. 2 Trestného poriadku per analogiam tak, že pokračuje v trestnom stíhaní vedenom proti obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 5To/46/2021 pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na skutkovom základe, ako je uvedený v napadnutom rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 7.4.2021, č. k. 17T/17/2021 – 492. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že je neprijateľné, aby sa trestné konanie predlžovalo neprimerane dlho s odkazom na nutnosť získať rozhodnutie zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky. Bolo tak vecou tunajšieho súdu, aby sa s touto situáciou v trestnom konaní vyrovnal zabezpečením dodržania zásady na prejednanie veci v primeranej lehote, nakoľko nebolo možné akceptovať situáciu, keď Ústavný súd SR od 08.07.2020 do dnešného dňa vo veci nerozhodol. Takýto postup totiž nemôže byť vykonávaný na úkor práv obžalovaného. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovanej nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnil obhajca obžalovanej, prokurátor a poškodená K. I.. Obžalovaná sa verejného zasadnutia nezúčastnila, prostredníctvom svojho obhajcu požiadala o jeho vykonanie v jej neprítomnosti. Na verejnom zasadnutí, po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom č.l. 492-495, odvolaním obžalovanej č.l. 491, písomne odôvodneným na č.l. 513-515 a podstatným obsahom spisu, odvolací súd doplnil dokazovanie a oboznámil listinné dôkazy: č.l. 570 správa o povesti - správne delikty a priestupky, č.l. 581 údaje o vozidle, č.l. 583 správa Obec D., č.l. 586 správa od poškodenej K. I., č.l. 599 správa od poškodenej Dôvera ZP, č.l. 602 lustrácia SP a č.l. 603 aktuálny odpis RT. Obhajca a KP Trnava nemali pripomienky k oboznámeným dôkazom. Obhajca uviedol, že medzičasom prišlo k situácii, že sa obžalovaná sama stará v spoločnej domácnosti o svojho zdravotne postihnutého otca, o čom predložil súdu listinné doklady. V rámci konečných návrhov prokurátor uviedol, že keďže prvostupňové rozhodnutie bolo prijaté v súlade s obžalobou, bolo tak aj rozhodnuté v súlade s návrhom prokurátora o treste, považuje odvolanie obžalovanej za nedôvodné a navrhuje ho podľa § 319 zamietnuť. Poškodená sa pripojila k návrhu prokurátora. Obhajca zotrval na podanom odvolaní. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podala obžalovaná ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k nasledovným zisteniam. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie obžalovanej čo do výroku o treste a aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej o vine a prijatie takého vyhlásenia súdom prvého stupňa) meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste. Prvostupňový súd správne zistil a priznal obžalovanej poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že skutok oľutovala a rovnako správne zistil aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, nakoľko spáchala viac trestných činov. Ďalej odvolací súd zistil, že prvostupňový súd nesprávne priznal obžalovanej priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Aj keď táto skutočnosť nebola napadnutá podaným odvolaním, odvolací súd napravil pochybenie prvostupňového súdu z dôvodu, že ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona spočíva v recidíve, teda ak sa páchateľ dopustí trestného činu po tom, čo už nadobudol právoplatnosť odsudzujúci rozsudok v inej jeho trestnej veci, pokiaľ sa na páchateľa nehľadí, akoby nebol odsúdený. V uvedenom prípade z registra trestov obžalovanej vyplýva, že bola doposiaľ trikrát súdne trestaná, pričom odsúdenie pod bodom č. 1 a bodom č. 2 má zahladené podľa § 93 ods. 1 Trestného zákona, teda sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. Vo vzťahu k odsúdeniu pod bodom 3 sa obžalovaný osvedčila, teda hľadí sa na ňu tiež ako keby nebola odsúdená. Vo vzťahu k týmto odsúdeniam preto odvolací súd nezohľadnil túto priťažujúcu okolnosť. Odvolací súd zároveň zistil, že súd prvého stupňa nezohľadnil u obvinenej poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona, na čo obhajca obžalovanej poukazoval v podanom odvolaní. Vykonaným dokazovaním na odvolacom súde bolo zistené, že zo strany obžalovanej došlo preukázateľne k nahradeniu pohrebných nákladov vo výške 1.457,70 Eur poškodenej K. I., pričom zo strany poisťovne jej bola vyplatená aj nemajetková ujma v celkovej výške 70.500 Eur a poškodenej spol. Dôvera, a.s. obžalovaná uhradila celú dlžnú sumu vo výške 203,78 Eur, teda tak a v takej výške ako si škodu títo poškodení uplatnili v prípravnom konaní. Na základe uvedeného má odvolací súd za dostatočne preukázané, že zo strany obžalovanej došlo v plnom rozsahu k nahradenie spôsobnej škody, a preto je na mieste zohľadniť poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného vyhovel odvolaniu obžalovanej a napadnutý výrok o treste a spôsobu jeho výkonu zrušil. Nakoľko prvostupňový súd zistil správne skutkový stav vo vzťahu k výroku
o treste, mohol odvolací súd sám rozhodnúť o treste pre obžalovanú, postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná bola do spáchania predmetného skutku trikrát súdne trestaná pre opakované marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Vo všetkých prípadoch jej bol za spáchanú trestnú činnosť uložený podmienečný trest odňatia slobody a zároveň trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. Aj napriek tomu, že v predmetnej trestnej veci je obžalovaná stíhaná pre odlišnú trestnú činnosť, podstata a povaha skutku je podobná – viedla motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Za tohto stavu niet dôvodu sa domnievať, že ďalšie uloženie trestu bez obmedzenia osobnej slobody obžalovanej splní svoj zákonom sledovaný účel. Doposiaľ uložené alternatívne tresty, resp. tresty nespojené s odňatím slobody nemali u obžalovanej žiadaný účinok a doposiaľ žiadny z nich neviedol k jej náprave. Uloženie alternatívneho trestu, vrátane trestu domáceho väzenia by vzhľadom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa nemohlo byť vo vzťahu k osobe obžalovanej považované za účinné a dostatočné, a preto vzhľadom na osobu obžalovanej ako mnohonásobného špeciálneho recidivistu je nevyhnutné na ňu pôsobiť výchovnými prostriedkami nepodmienečného trestu odňatia slobody. Na základe zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností potom odvolací súd vykonal úpravu základnej trestnej sadzby uvedenej v § 149 ods. 4 Trestného zákona (4 až 10 rokov) podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, keďže prevažuje pomer poľahčujúcich okolností. Po vykonaní takejto úpravy predstavuje trestná sadzba 4 až 8 rokov. V rámci takto upravenej trestnej sadzby uložil odvolací súd obžalovanej nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, teda na samej spodnej hranici trestnej sadzby. Takto uložený trest odňatia slobody považuje za primeraný, spravodlivý, zodpovedajúci pravidlám individuálnej ako aj generálnej prevencie. Je pravdou, že obžalovaná urobila vyhlásenie o vine, avšak v osobe obžalovanej sa jedná o osobu, ktorá bola od roku 2009 tri krát právoplatne odsúdená za úmyselné trestné činy, vrátane prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. S poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, podľa ktorého, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu, však treba upozorniť, že je síce namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste, nejde však o povinnosť súdu. Odvolací súd dospel v prípade obžalovanej k záveru, že práve v nadväznosti na okolnosti konkrétneho prípadu a osobu páchateľky, nie je namieste mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby určenej zákonom. V prípade obžalovanej tak doposiaľ zlyhával prvok individuálnej prevencie a uloženie tak alternatívneho trestu ako aj trestu mimoriadne zníženého pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby by nenaplnilo požiadavku uloženia spravodlivého a zákonného trestu. Pokiaľ ide o vonkajšiu diferenciáciu výkonu trestu odňatia slobody, odvolací súd zaradil obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch od spáchania predmetného trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Odvolací súd sa na druhej strane stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu ohľadom uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie ako aj trestu prepadnutia veci - osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Polo, VIN: E., EČ: F., dátum výroby 16. 07. 2002, farba šedá metalíza tmavá. V tejto súvislosti len v krátkosti odvolací súd konštatuje, že uloženie trestu zákazu činnosti podľa § 61 ods. 5 písm. b) Trestného zákona bolo v prípade obžalovanej obligatórne, nakoľko boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky. V prípade naplnenia podmienok špecifikovaných v tomto ustanovení Trestného zákona ide o obligatórnu povinnosť súdu uložiť doživotný trest zákazu činnosti, bez ohľadu na ďalšie okolnosti prípadu, prípadne na osobu páchateľa a jeho doterajší život.
Obhajca v odvolaní poukazuje na návrh Krajského súdu v Trnave, ktorý v inej trestnej veci podal v zmysle § 283 ods. 5 Trestného poriadku návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v súvislosti s rovnakým trestným činom a dobou uloženia trestu zákazu činnosti na doživotie, ktorý vec prijal na konanie a navrhol vyčkať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že do dnešného dňa Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto veci neprijal žiadne rozhodnutie, odvolací súd je názoru, že je pre obžalovanú priaznivejšie prejednať jej trestnú vec, vzhľadom na časové obdobie a v prípade, že by odvolací súd právoplatne vo veci rozhodol a následne by Ústavný súd SR rozhodol v merite veci o nesúlade vyššie spomínaných právnych predpisov, obžalovaná nebude na svojich právach ukrátená, keďže vo veci bude mať možnosť podať návrh na obnovu konania s ohľadom na prípadný nález Ústavného súdu SR, a to s poukazom na § 394 ods. 4 písm. b) Trestného poriadku. Vo vzťahu k trestu prepadnutia veci odvolací súd uvádza, že na jeho uloženie boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky. Osobné motorové vozidla zn. Volkswagen Polo, VIN: E., EČ: F., dátum výroby 16. 07. 2002, farba šedá metalíza tmavá bolo vecou, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu, teda vec, ktorú páchateľ použil na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý sa odsudzuje. Išlo teda o vec, ktorá mala priamy súvis s páchanou trestnou činnosťou. Odvolací súd zároveň prihliadol aj na ustanovenie § 60 ods. 6 Trestného zákona, ktoré predstavuje obmedzenia ukladania trestu prepadnutia veci z dôvodov, ktoré by spôsobili neúčelnosť tohto trestu. Podľa tohto ustanovenia súd nepostihne vec, ktorá spĺňa podmienky podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona a patrí páchateľovi trestného činu, v prípade, že (i) poškodenému vznikol z činu nárok na náhradu škody, ktorého uspokojenie by bolo znemožnené prepadnutím veci, (ii) hodnota veci je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu alebo (iii) súd upustil od potrestania páchateľa. Ani jedna z týchto podmienok nebola v prípade obžalovanej naplnená. Čo sa týka námietky obhajoby, že vec - osobné motorové vozidla zn. Volkswagen Polo, EČ: F. nebola úmyselne použitá na spáchanie trestného činu, táto je podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodná. Zákonné ustanovenie upravujúce podmienky ukladania trestu prepadnutia veci neupravuje zavinenie, teda nevyžaduje úmyselné použitie veci na spáchanie trestného činu. Na základe vyššie uvedeného, rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.