Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-410-2007.pdf
PDF · 82.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-12Er/410/2007
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: PNEUSERVIS- Gregorec, s.r.o., so sídlom v Tvrdošíne, Vojtaššákova 832, IČO: 36 391 841, zast.: JUDr. Stanislav Záhumenský, advokát so sídlom v Čadci, Fraňa Kráľa 1504 , proti povinnému: Pekáreň Petra, s.r.o, naposledy so sídlom v Párnici č. 168, IČO: 36 337 773 (vymazaný z obchodného registra dňom 30.06.2010 - ex offo výmaz), v exekučnom konaní pre vymoženie 275,41 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnenému súd ukladá nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Rišianovi vo výške 50,15 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súdny exekútor v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 20.12.2012 žiadal exekúciu sp.zn. EX 1396/2007 z dôvodu daného v ust. §57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) zastaviť, keďže povinný bol dňa 30.06.2010 vymazaný z obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie pri jej zastavení v celkovej výške 101,41 eur podľa predloženej špecifikácie.
Súd podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 16918/L zistil, že dňom 30.06.2010 došlo k výmazu povinného - Pekáreň Petra, s.r.o., naposledy so sídlom v Párnici č. 168, IČO: 36 337 773, z obchodného registra , a to na základe uznesenia Okresného súdu Žilina, č.k. 5 CbR 137/2009-42 zo dňa 13.05.2010, ktorým bola obchodná spoločnosť Pekáreň Petra, s.r.o. zrušená bez likvidácie. Dôvodom zrušenia obchodnej spoločnosti Pekáreň Petra, s.r.o. bez likvidácie bola skutočnosť, že táto nemala obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (ust. § 68 ods. 9 Obch. zákonníka).
Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods.4 prvá veta Zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej už len „O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Pretože súd zistil, že povinný bol dňom 30.06.2010 vymazaný z obchodného registra, exekúciu zastavil z nižšie uvedeného dôvodu.
Právnická osoba zapisovaná do obchodného registra sa stáva subjektom práva, t.j. nadobúda právnu subjektivitu, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania, dňom účinnosti zápisu do obchodného registra, a túto subjektivitu stráca dňom výmazu z obchodného registra. V danom prípade po začatí konania povinný zanikol bez právneho nástupcu, a to výmazom z obchodného registra, čím stratil procesnú subjektivitu, teda aj spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti. Spôsobilosť mať práva a povinnosti je jedna z podmienok konania a jej strata predstavuje taký neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pre ktorý súd nemôže vo veci ďalej konať. Na základe uvedeného súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Spolu s podnetom na zastavenie exekúcie súdny exekútor zaslal vyúčtovanie trov v celkovej výške 101,41 eur.
Podľa § 196 EP (účinného do 14.10.2008), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1,2 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku..
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd za použitia § 203 EP ods. 2 per analogiam, uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Rišianovi, keďže súd zastavil exekúciu z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra ako nemajetný subjekt.
Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách súdnych exekútorov, platnej do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“):
Podľa § 14 ods.1 až 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 € (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. b) paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 € (100 SK).
Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora podľa §14 ods. 1 písm. b/, ods.3, § 15 ods.1 vyhlášky vo výške 19,92 eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazov na začatie exekúcie, doručenie exekučných príkazov, každé zisťovanie bydliska povinného, každé zisťovanie účtu povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného), ďalej z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky vo výške 6,64 eur (návrh na zastavenie exekúcie
- 30 min., spolu 1 začatá hodina), a z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky vo výške 15,23 eur (poštovné, cestovné náhrady) a DPH 20% z odmeny a hotových výdavkov, teda vo výške 8,36 eur.
Okresný súd pri posudzovaní odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti prihliadal aj na to, či nejde o duplicite uplatnenú náhradu. Teda v súvislosti s úkonom „žiadosť o udelenie poverenia“ neprislúcha exekútorovi odmena podľa § 14 ods.1 písm. a/ vyhlášky, ak už bola za tento úkon súdnemu exekútorovi priznaná paušálna odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky paušálnou sumou vo výške 3,32 eur. Keďže si súdny exekútor túto paušálnu odmenu skutočne uplatnil, nemá už nárok aj na časovú odmenu, keďže odmena by za tento úkon bola priznaná duplicitne. Preto súd súdnemu exekútorovi za tento úkon časovú odmenu nepriznal. Obdobne súd postupoval aj pri úkonoch vyúčtovaných pod označením „upovedomenie o začatí exekúcie + súčinnosť, príkaz + exe. príkaz“, keďže za tieto úkony súd súdnemu exekútorovi už priznal odmenu určenú paušálnou sumou vo výške 3,32 eur za každý jeden. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právny záver k tejto otázke uvedený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I.ÚS 254/2006-13 zo dňa 23.08.2006, v zmysle ktorého, ak bola odmena priznaná titulom paušálnych náhrad, nie je potom opodstatnená aj z hľadiska § 14 ods. 1 cit. vyhlášky.
Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za pracovnú cestu vykonanú dňa 26.02.2008 na trase Žilina - Párnica a späť vo výške 29,44 eur, nakoľko súdny exekútor žiadnym spôsobom nepreukázal dôvod a zmysel uvedenej cesty. Hoci súdny exekútor zaslal súdu vyúčtovanie cestovných výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s touto cestou, v exekútorskom spise sa nenachádza žiadna zápisnica ani iný záznam preukazujúci, že túto cestu súdny exekútor skutočne vykonal a zároveň z ktorej by bolo zrejmé aký bol výsledok tejto cesty.
V zmysle ustanovenia § 25 vyhlášky platí, že administratívne činnosti súdneho exekútora sa nepovažujú za samostatné úkony exekučnej činnosti a odmena za ne je subsumovaná v odmene za úkony exekučnej činnosti. Súd je teda toho názoru , že za úkony, ktoré majú administratívny charakter, nepatrí časová odmena, keďže táto je zahrnutá už v odmene za úkony exekučnej činnosti. Súd preto nepovažoval za úkony exekučnej činnosti - „prijatie návrhu, kontrola, zaevidovanie, založenie spisu, ukončenie spisu“, ale len za administratívnu činnosť, a preto mu za ne odmenu nepriznal.
Celkové trovy exekúcie tak predstavujú sumu 50,15 (19,92 eur + 6,64 eur + 15,23 eur + 8,36 eur), ktorú je oprávnený povinný uhradiť súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu súdneho úradníka a justičného čakateľa j e
odvolanie vždy p r í p u s t n é (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa
doručenia tohto uznesenia.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.