Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Vyd-1-2023.pdf
PDF · 87.06 KB
Case nature
Area
Subarea
15Vyd/1/2023
Uznesenie
5
Okresný súd Trenčín, v právnej veci navrhovateľa : A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. XXX proti vlastníčke podľa katastra nehnuteľností: F. G., H. I., C. D. XXX, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova cesta 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, za účasti : Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o potvrdenie vydržania, takto
rozhodol:
2
Návrh navrhovateľa na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
3
1.Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21.02.2023 v znení jeho doplnenia doručeného dňa 23.06.2023 domáhal, aby súd potvrdil vydržanie jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parcele reg. E parc. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. E. D.. Ku dňu 11.10.1995. Návrh odôvodnil tým, že okolo roku 1970 jeho rodičia odkúpili od manželov G. lúku v I. nazývanú na J., ktorá bola zapísaná ako parcela XXXX v pkn vl. č. XXX a potom na LV č. XXXX v k.ú. E. D.. Kúpili ju za približne 10.000, -Kčs a je v ich užívaním až doteraz 52 rokov. Túto parcelu obhospodarovali navrhovateľovi rodičia aj s navrhovateľom až do ich smrti a po ich smrti až doposiaľ ju užíva navrhovateľ sám, na základe dohody so spoludedičmi. Z dôkazov môže poskytnúť len list z knihy majiteľov a užívateľov HTUP, na ktorom sú pozemky vedené na jeho otca A. B., kde sú označené parcely písmenom Z, ktoré zabrali štátne majetky. Neoznačené si jeho otec ponechal, pretože choval kravu a mal ešte malé deti. Medzi neoznačenými sa nachádza aj táto parcela č. XXXX. V doplnení návrhu uviedol, že túto parcelu jeho rodičia A. B., nar. XX.XX.XXXX a K. B., nar. XX.XX.XXXX kúpili od F. G., H. I., na základe kúpnopredajnej zmluvy, ktorá sa stratila. Nadobúdatelia nevykonali v tom čase vklad do katastra, a preto ROEP následne pripísal parcelu pôvodnému vlastníkovi, a teda F. G.. Jeho rodičia začali parcelu obhospodarovať, užívali ju až do ich smrti, keď jeho matka zomrela dňa XX.XX.XXXX. Od toho dňa pokračuje v užívaní navrhovateľ, ktorý sa o ňu stará nepretržite, dobromyseľne a riadne, príkladne a poctivo, a to už viac ako 38 rokov. Parcelu mal nadobudnúť navrhovateľ vydržaním dňa 11.10.1995.
2. Navrhovateľ k návrhu pripoj List vlastníctva, informáciu z katastrálnej mapy, pkn vložku č. XXX pre k.ú. E. D., evidenčný list vedený na A. B. – otca navrhovateľa, úmrtné listy rodičov a svoj rodný list.
3. Súd v súlade s ustanovením § 359e ods. 1 CMP preskúmal, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním. Súd tieto skutočnosti preskúmal podľa navrhovateľom predložených listín a tiež v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia vykonal sám šetrenie (pripojil dedičské spisy a listiny z archívu), aby overil navrhovateľove tvrdenia, pričom týmto postupom zistil nasledovné:
4. Podľa LV č. XXXX pre k.ú. E. D., je parcela reg. E, parc.č. XXXX, trvalý trávny porast o výmere 7677 m2 evidovaná ako výlučné vlastníctvo F. G., H. I., C. D. L. XXX – neznámej vlastníčky, zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom. Parcela č. XXXX o výmere XXXX m2 ako M. I. bola vedená v pkn vložke č. XXX pre k.ú. E. D. ako výlučné vlastníctvo F. G., H. I., C. D. L. XXX s tam uvedenými titulmi nadobudnutia (č.d. XXXX/XXXX, XXX/XXXX, XXXX/XXXX, XXXX/XXXX, XXXX/XXXX). Navrhovateľ predložil evidenčný list majiteľov (užívateľov) pozemkov vedený na A. B., pri ktorom je evidovaná pre k.ú. E. D. – J. aj parcela č. XXXX o výmere XXXX m2. Z priložených listín ďalej vyplýva, že otec navrhovateľa A. B. sa narodil dňa XX.XX.XXXX a zomrel dňa XX.XX.XXXX, matka navrhovateľa K. B. sa narodila dňa XX.XX.XXXX a zomrela dňa XX.XX.XXXX.
5. Súd si vyžiadal tituly nadobudnutia evidované v pkn vložke č. XXX pri F. G., H. I., t.č. evidovanej ako neznámej vlastníčky spornej parcele na LV č. XXXX za tým účelom, aby sa súd pokúsil ju zidentifikovať, zistiť, či táto osoba žije a je známa, alebo či sa skutočne jedná o vlastníka, ktorého nemožno identifikovať a z tohto dôvodu ju musí zastupovať Slovenský pozemkový fond. Lustráciou v registri obyvateľov sa ju stotožniť nepodarilo. Z predložených listín č.d. súdu sa nepodarilo zistiť ďalšie identifikačné údaje o F. G., H. I., keď táto je v týchto listinách označovaná iba ako F. G., H. I., C. D. L. XXX, resp. len bytom C. D.. Štátny archív v N. súdu oznámil, že by sa malo jednať o manželku osoby menom I. G., zomr XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, čo však nekorešponduje s obsahom dedičského spisu po I. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. XXX (spis sp.zn. D 797/58), keď jeho manželkou bola O. G., H. P. a nie F., H. I.. Súd zistil, že manželku F. G., H. I. (s dátumom narodenia XX.XX.XXXX a dátumom úmrtia XX.XX.XXXX) mal mať I. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (spis sp. zn. D 31/66). Javilo by sa, že by sa mohlo jednať o vlastníčku F. G., H. I. evidovanú na liste vlastníctva č. XXXX, ale na druhej strane okrem mena (F.), priezviska (G.) a rodného priezviska (I.) nesedí pri nej ďalší identifikačný údaj, keď táto je na LV č. XXXX evidovaná s bydliskom C. D. L. XXX, v listinách – č.d. v tituloch nadobudnutia spornej parcely je vedené je bydlisko ako C. D. L. XXX a v uvedenom dedičskom spise ako C. D. – E. XXX. Súd napokon (v rozpore s vyššie uvedeným údajom z dedičského spisu po I. G., zomr. XX.XX.XXXX) dohľadal nie F., ale Q. G., H. I., nar. XX.XX.XXXX a zomretú XX.XX.XXXX, ktorej manželom bol I. G., zomrelý XX.XX.XXXX (spis D 1153/80). Tá istá osoba je teda v dvoch súvisiacich dedičských spisoch označovaná raz ako F. G., H. I. a raz ako Q. G., H. I., čo vyvoláva pochybnosti o tom, či sa skutočne jedná o totožnú osobu a či sa skutočne jedná o osobu evidovanú ako neznámu vlastníčku dotknutej parcele reg. E parc. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. E. D., ktorá ja predmetom konania. Nepodarilo sa tak jednoznačne identifikovať túto výlučnú vlastníčku, nepodarilo sa ju nezameniteľne a konkrétne stotožniť, a preto súd má za to, že s osobou evidovanou ako výlučná vlastníčka na LV č. XXXX pre k.ú. E. D. je nutné konať ako s neznámym vlastníkom zastúpeným Slovenským pozemkovým fondom. 6. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 359a Civilného mimosporového poriadku (CMP), Konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Podľa § 359c ods. 1 CMP, Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa § 359d ods. 2 CMP, Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
Podľa § 359e CMP, (1) Ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. (2) Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. (3) O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
7. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Je úzko späté s držbou, a to konkrétne len s oprávnenou držbou, ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Účelom inštitútu vydržania je práve uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Pri vydržaní ide totiž o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci a tým aj jej skutočným držiteľom. Zákonným predpokladmi vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu, sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, oprávnená držba o zákonom stanovenú dobu 10 rokov a uplynutie vydržacej doby.
8. Navrhovateľ ako titul, od ktorého vydržanie vlastníckeho práva k dotknutej parcele odvodzuje, uviedol kúpnu zmluvu približne z roku XXXX, ktorá sa stratila, ktorou mali rodičia navrhovateľa A. a K. B. nadobudnúť kúpou za cca 10.000,- Kčs parcelu č. XXXX od predávajúcej F. G., H. I., resp. od manželov G.. Súd je však toho názoru, že existenciu tohto titulu navrhovateľ neosvedčil vôbec, keď túto zmluvu bez ďalšieho len tvrdí napokon úplne bez toho, aby uvádzal konkrétne okolnosti, za akých malo k jej uzatvoreniu dôjsť, čím by sa prípadné tvrdenia o jej existencii javili dôveryhodnejšie. Na osvedčenie jej existencie nepredkladá žiadne dôkazy, z ktorých by sa minimálne dalo logicky vyvodiť či dôvodne dedukovať, že k jej uzatvoreniu malo dôjsť a že je vôbec možné od takéhoto titulu vydržanie vlastníckeho práva navrhovateľom odvodzovať. Takéto okolnosti z návrhu a dostupných dôkazov nevyplývajú. Navrhovateľ na preukázanie tvrdeného nadobudnutia vlastníckeho práva jeho rodičmi kúpnou zmluvou, ktorá nebola však nikdy v čase jej tvrdeného uzatvorenia, resp. po ňom evidovaná, predložil evidenčný list vedený na jeho otca, v ktorom pri jeho mene je uvedená aj táto parcela č. XXXX. Avšak tento dôkaz sám osebe nesvedčí tomu, že mal túto parcelu navrhovateľov otec, resp. obaja jeho rodičia nadobudnúť do vlastníctva hoc aj imperfektnou kúpnou zmluvou, nakoľko tento list je evidenčným listom užívateľov pozemkov. Tento ale bez ďalšieho neosvedčuje, že k prípadnému užívaniu mal jeho otec aj konkrétny titul, na podklade ktorého by sa mohol domnievať, že parcela mu má po práve patriť. Nevedno ani kedy a kým konkrétne mala byť táto listina vyhotovená a pre aký konkrétny účel. Z toho, že bol navrhovateľov otec evidovaný na tomto liste ako užívateľ pozemku (nie je jasné, kedy bola táto listina vyhotovená), nemožno dospieť k záveru, že by mal byť aj presvedčený o tom, že by mu parcela mala aj vlastnícky patriť. Navrhovateľ neponúkol súdu žiadne skutkové okolnosti, na podklade ktorých by sa javilo jeho tvrdenie o uzatvorení kúpnej zmluvy, ktorá sa mala (nevedno kde a kedy približne) stratiť, vierohodné. Uvádza len stručne, že bola uzatvorená zmluva, medzi kým, asi okolo roku 1970 a kúpna cena bola asi 10.000,- Kčs. Neuvádza, kedy konkrétne, za akých okolností, za akým účelom, kde mala byť zmluva uzatváraná, prípadne kto ju spisoval, či ju niekedy aj videl spísanú, alebo či o jej existencii vie len z počutia, prípadne čo sa o tejto zmluve v rodine hovorilo, ako mala byť vyplácaná kúpna cena. V návrhu navyše navrhovateľ uvádza, že jeho rodičia kúpnu zmluvu uzatvorili s manželmi G. a v doplnení návrhu uvádza, že ju uzavreli len s F. G.. Nie je tak ani celkom ustálené, kto mal byť predávajúcim spornej nehnuteľnosti. Nepredkladá za účelom preukázania existencie tejto zmluvy žiaden dôkaz, napr. aspoň doklad o tom, že bola zaplatená kúpna cena, hoc sa zmluva nezachovala, prípadný iný dôkaz, ktorý by aspoň nepriamo svedčal tomu, že takáto zmluva pravdepodobne bola uzatvorená. Ak označil navrhovateľ ako dôkaz – svedkov, ktorí môžu potvrdiť užívanie parcely, uvedené dôkazy sami
osebe nie sú spôsobilé preukázať chýbajúci vydržací titul, ktorý musí byť preukázaný vždy s určitou mierou istoty na podklade aspoň nepriamych dôkazov, ktoré ale v súhrne budú logicky viesť k záveru, že tvrdená zmluva s určitým obsahom existovala. Len samotné užívanie tejto parcely aj po dlhé roky totiž existenciu titulu, na podklade ktorého sa osoba užívania parcely chopila, nepreukazuje. A aj z tohto dôvodu samotné užívanie parcely na konštatovanie splnenia podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva k nej nepostačuje. Bolo preto nadbytočné, aby súd zisťoval stanovisko svedkov k užívaniu spornej parcely (aby užívanie parcely potvrdili), keď bez predloženia dôkazov o tom, že existovala tvrdená zmluva, od ktorej je užívanie a domnelé vlastnícke právo odvodzované, aj tak by len samotné užívanie neviedlo ku konštatovaniu toho, že k vydržaniu parcely mohlo dôjsť.
9. Súd uvádza, že na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva postupom podľa § 359a a nasl. CMP musí byť riadne osvedčené vydržanie vlastníckeho práva nad akékoľvek rozumné pochybnosti, ktorá podmienka však vychádzajúc z vyššie uvedených zistení splnená nebola. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že navrhovateľ svoje tvrdenia o vydržaní vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti neosvedčil. Nakoľko nebolo osvedčené splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním a vydanie vyzývacieho uznesenia (§ 359f CMP), súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania v súlade s ustanovením § 359e ods. 2 CMP zamietol.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení § 53 až § 55 CMP. Napokon o podaní návrhu dotknutá vlastníčka, resp. jej zástupca nemá doposiaľ vedomosť, nakoľko súd jej návrh nedoručoval, keďže podľa § 359e ods. 3 CMP sa o zamietnutí návrhu rozhoduje bez potreby vyjadrenia tejto účastníčky.
Poučenie:
2
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.