Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (18)Rozsudok_11C-181-2012.pdf
PDF · 93.54 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/181/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35724803, zastúpenému: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Bratislava, Údernícka 5 p r o t i žalovanej: L. G., V.. N., nar. X.XX.XXXX, bytom K., Q. S. XX, o zaplatenie 1.602,57 Eur a prísl. takto
rozhodol:
Z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie 159,63 Eur.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 247,87 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne od 6.10.2012 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 50 počnúc mesiacom februárom 2013 pod následkom straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 10.8.2012 domáhal zaplatenia istiny 1.602,57 Eur s úrokmi z omeškania 9% ročne zo sumy 911,57 Eur od 24.7.2012 do zaplatenia. Žiadal aj o priznanie kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 344,25 Eur počítaných od 15.12.2009 (odo dňa po účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok) do 23.7.2012. Žalobu odôvodnil úverovou zmluvou, ktorú uzavrel so žalovanou jeho právny predchodca GE MONEY a.s., ktorý neskôr pohľadávku postúpil na žalobcu. Pred začatím konania vo veci samej žalobca zobral v časti o zaplatenie sumy 159,63 Eur žalobu späť, nakoľko predmetnú sumu uhradila žalovaná po podaní žaloby.
Žalovaná síce uznala, že má nejaký dlh voči žalobcovi, ale nevedela sa vyjadriť k jeho výške. Obchodné podmienky si neprečítala, nemala na to čas a zmluvu podpísala, pretože bola vo finančnej tiesni. Nikto neskúmal jej bonitu, pritom manžel bol nezamestnaný, splácala hypotekárny úver vo výške 600.000,- Sk a má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. V súčasnosti žalovaná zarába 400 Eur netto mesačne, jej manžel okolo 300 Eur. Nájomné uhrádzajú vo výške 280 Eur mesačne a žalovaná spláca aj úver Prima banke po 126 Eur. Žiadala preto o povolenie mesačných splátok po 50 Eur.
Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami žalobcu, výsluchom žalovanej, oznámením o postúpením pohľadávky zo dňa 14.12.2009, úverovou zmluvou zo dňa 15.4.2008, obchodnými
podmienkami žalobcu pre úver, platobnou históriou, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 15.4.2008 bola uzavretá písomná úverová zmluva medzi obchodnou spoločnosťou GE MONEY a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Žalovanej bol poskytnutý úver 60.000,- Sk (1.991,64 Eur), ktorý mala uhradiť v 60 mesačných splátkach po 1603,- Sk (53,21 Eur). V zmluve je uvedené RPMN 19,14 %. Priemerná hodnota RPMN v zmluve uvedená nie je.
Už v žalobe žalobca vyšpecifikoval žalovanú sumu tak, že tá pozostáva z istiny vo výške 911,57 Eur, úroku z úveru vo výške 544,70 Eur a zo zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 146,30 Eur. Tieto sumy bližšie vysvetlil na výzvu súdu podaním zo dňa 17.12.2012, z ktorého sa dá zistiť aj to, akú sumu celkove žalovaná z tejto úverovej zmluvy zaplatila. V tomto podaní totiž žalobca uviedol, že z jej platieb na istinu bola započítaná suma 1.080,07 Eur (297,13 + 782,94), na úrok bola započítaná suma 335,83 Eur, na poplatky za vedenie účtu suma 25,52 Eur a na poplatky za poistné 36,30 Eur. Z toho vyplýva, že celkove žalovaná zaplatila 1.477,72 Eur, avšak len do podania žaloby. Po podaní žaloby uhradila 3 splátky po 53, 21 Eur (20.8.2012, 24.9.2012 a 19.10.2012) teda zaplatila ešte 159,63 Eur a o túto sumu žalobca aj zobral žalobu späť. Ku dňu posledného pojednávania však žalovaná zaplatila ďalšie 2 splátky v novembri a decembri 2012 po 53,21 Eur, čo preukázala výpismi zo svojho účtu.
V úverovej zmluve si účastníci žiadnu zmluvnú pokutu nedohodli. Tá je uvedená až v obchodných podmienkach žalobcu pre úver v rôznych ustanoveniach, tieto obchodné podmienky však žalovaná nepodpísala.
Podľa tvrdenia žalobcu dňa 14.12.2009 spoločnosť GE MONEY a.s. písomnou zmluvou postúpila predmetnú pohľadávku na žalobcu a túto skutočnosť listom zo dňa 14.12.2009 obaja účastníci tejto zmluvy oznámili žalovanej.
Dňa 7.5.2011 žalovaná podpísala dohodu o uznaní záväzku, v dohode bol dlh vyčíslený na 1.533,33 Eur a k tomu ešte náklady na inkasné konanie vo výške 150 Eur.
Listom zo dňa 20.7.2012 žalobca vyzval žalovanú pokusom o zmier na úhradu sumy 2.149,32 Eur.
K zosplatneniu predmetného úveru v dôsledku toho, že žalovaná ho nesplácala, došlo 11.9.2009. Podľa žaloby k zosplatneniu úveru došlo ku dňu, ktorý je uvedený v platobnej histórii pri položke s názvom „Zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“. Žalovaná pritom uviedla, že žiadny list o zosplatnení úveru nedostala, žalobca opak nepreukázal.
Právny vzťah medzi účastníkmi konania bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. V danom prípade súd teda vychádzal zo znenia tohto zákona účinného od 2.4.2008 do 31.7.2008.
Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom sa podľa tohto zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona. Podľa tohto ustanovenia konkrétne písm. k/ zmluva musí obsahovať aj priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7 a ods. 2.
Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V danom prípade je zrejmé, že úverová zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou neobsahuje údaj o priemernej RPMN a preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona, keďže žalovaná poskytnutý spotrebiteľský úver už čerpala.
Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.991,64 Eur, z neho zaplatila do podania žaloby 1.477,72 Eur, po podaní žaloby 159,63 Eur + 106,42 Eur, teda celkove uhradila 1.743,77 Eur. Nedoplatok teda u nej činí 247,87 Eur, preto súd zaviazal žalovanú len k zaplateniu tejto sumy a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Žalobca totiž nemá nárok ani na úroky, ani na akékoľvek poplatky.
Súd nepriznal žalobcovi ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú je potrebné považovať za samostatný nárok podľa § 544 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon urobia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Je teda nepochybné, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, inak je neplatná s poukazom na § 40 ods. 1 OZ. Každá zmluva je ukončená podpismi jej účastníkov, čo znamená, že účastník svojim podpisom potvrdzuje uzavretie dohody s tým obsahom, ktorý sa nachádza nad jeho podpisom. V tomto konkrétnom prípade sa však účastníci dohodli len na úverovej zmluve, ustanovenia o zmluvnej pokute sú uvedené mimo zmluvy, konkrétne v obchodných podmienkach a to je pre prijatie záveru o písomnej dohode účastníkov ohľadom zmluvnej pokuty nepostačujúce. Žalovaná totiž nepodpísala obchodné podmienky a preto nemožno z toho vyvodiť, že účastníci uzavreli písomnú dohodu o zmluvnej pokute. Žaloba preto v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty je taktiež nedôvodná. Vzhľadom na uvedené závery súd vyhodnotil aj dohodu o uznaní záväzku zo dňa 7.5.2011 pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ) ako neplatnú. Žalovaná totiž nemohla uznať svoj záväzok v tej časti, v ktorej súd vyhodnotil úverovú zmluvu a zmluvu o zmluvnej pokute za neplatnú.
Úroky z omeškania boli priznané podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Žalobca nárok uplatňuje zo zosplatnenia úveru (nežaluje o zaplatenie jednotlivých splátok). Žalobca však nepreukázal, že by žalovanú vyzval na úhradu celého zostatku úveru (napr. listom o zosplatnení) ešte pred podaním žaloby. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania samozrejme len z prisúdenej sumy, ale až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej. Preto žaloba v prevyšujúcej časti ohľadom uplatnených úrokov z omeškania vrátane ich výšky bola ako nedôvodná zamietnutá. Ku dňu priznania úrokov z omeškania totiž výška úrokov z omeškania v zmysle citovaného vládneho nariadenia predstavuje 8,75% ročne.
S poukazom na § 160 ods. 1 vetu druhú O.s.p. súd povolil žalovanej mesačné splátky tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Žalovaná s manželom má minimálny zárobok, vysoké pravidelné výdavky a vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Aby nebola ohrozená kvalita ich života, súd považoval návrh žalovanej na povolenie splátok za opodstatnený.
O čiastočnom zastavení konania bolo rozhodnuté podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Žalovaná si nárok na náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila a žalobca vzhľadom na to, že bol neúspešný v prevažnej časti uplatnené nároku nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.