Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/74/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, vo veci navrhovateľky B.. L. Z., A.. G., U.. X. X. XXXX, občianky Slovenskej republiky, trvalé bydlisko Ž., Z.. C.. L. Č.. XXXX/ XX, právne zastúpenou JUDr. Magdou Poliačikovou, advokátkou so sídlom Žilina, proti odporcovi B.. C. Z., U.. XX. X. XXXX, občanovi Slovenskej republiky, trvalé R. Ž.B., Z.. C.. L. Č.. XXXX/XX, prechodné bydlisko A. F., Z.. Š. XX, právne zastúpeného Mgr. Ľubomírom Cisárikom, advokátom so sídlom Žilina, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému N. Z., U.. X. X. XXXX, občanovi Slovenskej republiky, trvalé bydlisko Žilina, ul. J. Kráľa č. 8404/17, zastúpeného kolíznym opatrovníkom

- Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 11.1.2013, takto

rozhodol:

M a n ž e l s t v o účastníkov konania navrhovateľky B.. L. Z., A.. G., U.. X. X. XXXX a O. B.. C. Z., U.. XX. X. XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa XX. X. XXXX v Žiline, zapísané v knihe manželstiev Mestského národného výboru v Ž., zväzok XX, ročník XXXX, poradové číslo XX sa

r o z v á d z a.

Súd s c h v a ľ u j e nasledovnú

r o d i č o v s k ú d o h o d u,

uzavretú medzi rodičmi maloletého dieťaťa:

Súd maloleté dieťa N. Z., U.. X. X. XXXX z v e r u je na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky B.. L. Z., nar. X. X. XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec B.. C. Z., U.. XX. X. XXXX sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého N. Z. sumou 240 (slovom dvestoštyridsať) EUR mesačne vopred, vždy do 15. dňa v mesiaci, k rukám matky maloletého dieťaťa, od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Rodičia maloletého dieťaťa sa výslovne dohodli, že n e ž i a d a j ú, aby súd upravil s t y k otca s maloletým dieťaťom.

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka B.. L. Z., U.. X. X. XXXX, sa návrhom zo dňa XX. X. XXXX, ktorý bol Okresnému súdu Ž. dňa XX. X. XXXX domáhala, aby súd rozviedol manželstvo, uzavreté s odporcom B.. C. Z., U.. XX. X. XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa 24. 2. 1990 v Žiline, zapísané v knihe manželstiev Mestského národného výboru v Ž., zväzok XX, ročník XXXX, poradové číslo XX.

Návrh odôvodnila predovšetkým tým, že manželstvo je vážne rozvrátene, najmä preto, že manžel uprednostňoval svoje záľuby na úkor rodiny. Asi v roku 2005 si odporca našiel priateľku. Tento vzťah následne ukončil. Vo februári roku 2010 odporca opäť nadviazal intímnu známosť s kolegyňou. V januári 2012 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti.

Odporca B.. C. Z. s rozvodom manželstva súhlasil.

Matka a otec maloletého dieťaťa navrhli súdu schváliť nasledovnú rodičovskú dohodu:

„Súd maloleté dieťa N. Z., U.. X. X. XXXX z v e r u je na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky B.. L. Z., U.. X. X. XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec B.. C. Z., U.. XX. X. XXXX sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého N. Z. sumou 240 (slovom dvestoštyridsať) EUR mesačne vopred, vždy do 15. dňa v mesiaci, k rukám matky maloletého dieťaťa, od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Kolízna opatrovníčka navrhla dohodu rodičov schváliť.

Rodičia maloletého dieťaťa výslovne dohodli, že n e ž i a d a j ú, aby súd upravil s t y k otca s maloletým dieťaťom.

Súd rozhodoval podľa nasledovaných ustanovení zákona:

Podľa § v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ), vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli.

Podľa a dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase jeho vyhlásenia.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že:

· vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, · manželstvo nemôže plniť svoj účel a · od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, · rozvod manželov nie je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa

a preto ho rozviedol.

Podľa ustanovenia účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Žiaden z účastníkov konania nepožiadal o priznanie nároku na náhradu trov konania a súd ani nezistil osobitné okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, preto rozhodol o trovách konania podľa

Vzhľadom k tomu, že bol tento rozsudok vyhlásený na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov konania a tí sa odvolania vzdali, súd podľa v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, · označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.