Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_50C-138-2012.pdf
PDF · 74.82 KB
Case nature
Subarea
50C/138/2012
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti odporkyni: W. L.Í., W.. X.XX.XXXX, K. XXXX/X, F., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 1.086,86 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľovi bude v r á t e n ý súdny poplatok v sume 58,37 EUR po právoplatnosti tohto uznesenia cestou Daňového úradu Bratislava.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 9.2.2012, sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, titulom nesplatenia spotrebného úveru.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.12.2012 zobral navrhovateľ svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo pojednávanie.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Keďže navrhovateľ zobral svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť pred otvorením prvého pojednávania, súd nezisťoval súhlas odporkyne, nakoľko jej nesúhlas by bol v súlade s § 96 ods. 3 O.s.p neúčinný, a preto súd konanie v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Navrhovateľ zavinil po procesnej stránke zastavenie konania späťvzatím návrhu, preto mu vznikla povinnosť uhradiť trovy konania odporkyne a vedľajšieho účastníka. Odporkyni v konaní žiadne trovy nevznikli, ani si žiadne neuplatnila, preto jej súd náhradu trov nepriznal.
Súd nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi, keď rozhodol podľa § 146 ods. 2 s poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p.. Súd vidí ako dôvod hodný osobitného zreteľa skutočnosť, že vedľajší účastník je Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorého schopnosť ochraňovať záujmy spotrebiteľa mimo súdu i na súde je daná už cieľom činnosti združenia, vyplývajúcim z jeho stanov, preto trovy právneho zastúpenia advokátom nepovažuje súd ako účelne vynaložené, dokonca ich považuje za nehospodárne. Súd má za to, že sám vedľajší účastník, vzhľadom na cieľ jeho činnosti, ktorým je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 2 bod 1 stanov) ako i ďalšie v stanovách definované ciele, disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike, ktorou sa ako špecifickou zaoberá, a je inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom konaní. Ak si na zastupovanie združenie splnomocnilo advokáta, má súd za to, že jeho trovy má hradiť z vlastných finančných prostriedkov. Zastúpenie združenia advokátom by mohlo prichádzať do úvahy len v obzvlášť právne náročných súdnych sporoch, čo však tento spor nie je.
Na záver ešte súd považuje za potrebné uviesť, že právny zástupca vedľajšieho účastníka si vyúčtoval odmenu za dva úkony právnej pomoci celkovo v sume 165,70 EUR. Advokát si vyúčtoval odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, čo súd v danom prípade vyhodnotil, ako trovy nepreukázané. Je totiž nepochybné, že združenie udelilo právnemu zástupcovi tzv. generálnu plnú moc, z ktorej vyplýva, že sám advokát má vykonávať bez ďalšieho konkrétneho pokynu úkony právnych služieb "v rozsahu a počte, ktorý uzná za potrebný". Advokát zrejme považoval za potrebné oznámiť vstup združenia do tohto konania, o predmete ktorého nemal žiadnu vedomosť a zároveň oznámiť, že si uplatňuje trovy konania (súdu nie je známe, či združenie malo vedomosť o tom, že do konania vstupuje). V oznámení o vstupe do konania žiadal doručiť návrh na začatie konania s prílohami. Súhlasom odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nedisponoval.
Z uvedených skutočností vyplýva pre súd záver, že úkon prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, nie je úkonom v tomto konaní preukázaným (keďže je zrejmé, že advokát nemal vedomosť o predmete sporu), a trovy, ktoré si advokát za tento úkon uplatnil, nie sú trovami účelne vynaloženými. Druhý vyúčtovaný úkon - vyjadrenie zo dňa 2.10.2012 predstavuje len štandardné vyjadrenie vedľajšieho účastníka, ktoré zasiela i do iných sporov, pričom údaje o konaní len vpisuje do kontextu, a vznáša námietku premlčania. V danom prípade nejde o zložitý spor a takýto úkon by mal vykonať, vzhľadom na predmet jeho činnosti, sám vedľajší účastník, preto trovy za takýto úkon vedľajšieho účastníka súd nepovažuje za trovy účelne vynaložené.
Súd taktiež poukazuje na to, že právny zástupca združenia takýmto spôsobom, teda oznámením o vstupe združenia do konania (vymení len číslo konania a účastníkov), žiadosťou o zaslanie žaloby a návrhom na priznanie trov konania, čo súd hodnotí ako neobvyklé, vstupuje do množstva konaní, o
čom má súd vedomosť z jeho rozhodovacej činnosti. Súd má tiež vedomosť o tom, že ak po zaslaní žaloby právny zástupca združenia zistí, že odporca nevystupuje v konaní ako spotrebiteľ, z konania vystupuje. Súd má preto pochybnosti, či hromadné vstupovanie združenia v zastúpení advokátom a zároveň uplatňovanie si trov právneho zastúpenia, do konaní, o predmete ktorých združenie nemá žiadnu vedomosť, nie je konaním účelovým, s cieľom dosiahnutia odmeny za právne zastupovanie.
Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o súdnych poplatkoch") poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,63 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
O vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi súd rozhodol podľa § 11 ods. 3 a 4 zákona o súdnych poplatkoch. Keďže bol návrh vzatý späť pred prvým pojednávaním, má navrhovateľ nárok na vrátenie súdneho poplatku, ktorý je v zmysle § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch krátený o 1 %, najmenej však o 6,63 eura. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok vo výške 65 EUR. Keďže bolo konanie zastavené, navrhovateľovi bude vrátený krátený súdny poplatok v sume 58,37 EUR cestou miestne príslušného Daňového úradu Bratislava.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na tunajšom súde , písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.