Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/161/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci žalobkyne M. S., J.. XX.X.XXXX, G. Z. G. Č.. X, G., Š. Q. N. V., zast. JUDr. Evou Hudákovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Dlhý rad 17, Bardejov proti žalovanému Z. O., J.. XX.X.XXXX, G. Z. G. Č.. X, G., Š. Q. N. V. o vrátenie daru takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný vydať žalobkyni nehnuteľnosti nachádzajúce v k.ú. G., zapísaných v katastri nehnuteľnosti Správy katastra v G., evidované na LV č. XX a to rodinný dom č. XXXX postavený na parcele U. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 446 m2, parcela č. U. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 446 m2, parcela č. U. XXXX - záhrady o výmere 416 m2.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou, ktorú podala na tunajšom súde dňa 1.10.2009 domáhala, aby súd uložil povinnosť žalovanému vrátiť dar darovaný mu žalobkyňou a to nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti Správa katastra Bardejov, evidované na LV č. XX a to rodinný dom č. XXXX postavený na parcele č. U. XXXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 446 m2 s prísl., parcela č. U. XXXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 446 m2 a parcela č. U. XXXX - záhrada o výmere 416 m2 a nahradiť jej trovy tohto konania. Žalobu odôvodňovala tým, že darovala žalovanému darovacou zmluvou zo dňa 2.3.1990 predmetné nehnuteľnosti. Urobila tak v dobrej viere a v snahe pomôcť vyriešiť bývanie žalovaného, zároveň aj možnosť spolunažívania žalobkyne so žalovaným. Tvrdila, že podmienky uložené žalovanému darovacou zmluvou žalovaný nesplnil, o žalobkyňu ako darkyňu sa nestará takmer už rok a všetky investície, náklady do domu vrátane poplatkov znáša žalobkyňa namiesto žalovaného. Rodinný dom zostal neukončený, na čo bol žalovaný viackrát upozornený. Tvrdila, že žalovaný porušil ustanovenie tým, že svojim konaním porušil dobré mravy a to dlhodobo voči žalobkyni a za danej situácie nie je únosné, aby žalovaný mal dar od žalobkyne aj naďalej vo svojom vlastníctve. Ďalej tvrdila, že žalovaný bol riešený na polícii, ako aj na priestupkovom oddelení. O nič sa nestará, požíva alkoholické nápoje, je alkoholik. Neuhradil poplatky súvisiace s užívaním nehnuteľnosti, došlo k odpojeniu rodinného domu od médií. Dom je ohrozený exekúciou, čím je ohrozená nielen žalobkyňa, ale aj účel, ktorý darom sledovala. Tvrdila, že žalovanému bola doručená výzva podľa .

Písomným podaním, ktoré žalobkyňa doručila súdu dňa 21.9.2010, žalobkyňa menila petit žaloby a žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby a uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni nehnuteľnosti nachádzajúce sa v H..Ú.. G., zapísané v katastri nehnuteľnosti Správy katastra v G., evidované na LV č. XX a to rodinný dom č. XXXX K. J. K. Č.. U. XXXX - L. K. M. J. Q. I. XXX S. N. K.., K. Č.. U. XXXX -

L. K. M. J. Q. I. XXX S. M. K. Č.. U. XXXX - záhrady o výmere 416 m2 a uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania.

Súd uznesením č.k. -152 zo dňa 13.12.2012 zmenu žaloby pripustil.

Na pojednávaní žalobkyňa na podanej žalobe v celom rozsahu trvala, navrhovala žalobe v celom rozsahu vyhovieť s tým, že pokiaľ ide o trovy konania, rozhodla sa , že bude znášať trovy konania sama. Neuplatňovala si náhradu trov konania voči žalovanému. Na pojednávaní ďalej tvrdila, že žalovaný hrubým spôsobom porušuje dobré mravy, pokiaľ ide o jeho správanie voči žalobkyni. Po uzavretí darovacej zmluvy býval žalovaný v rodinnom dome so svojou manželkou a tromi deťmi. Situácia sa zhoršila okolo roku 2009, keď sa žalovaný začal správať voči žalobkyni spôsobom, ktorým hrubo porušuje dobré mravy a to veľmi hrubým spôsobom, nestará sa o dom, neplatí žiadne energie, neplatí za kúrenie, obmedzuje prístup žalobkyni k zdrojom energie. Je nútená sama platiť úhrady, ktoré súvisia s dodávkou energií do domu, pretože dochádzalo k vypnutiu médií, plynu, elektriny, vody. Musela uhradiť všetky výdavky s tým súvisiace, aby došlo k obnove dodávky týchto energií. O žalobkyňu sa vôbec nestará, nezaujíma sa o ňu. V zime odchádza žalobkyňa k svojej dcére, pretože nie je únosné, aby v záujme zabezpečenia si kúrenia v dome hradila všetky náklady súvisiace s energiami. Je po mozgovej príhode, potrebuje zabezpečenie osobnej starostlivosti. V zime sa dom stáva terčom bezdomovcov. Zmenilo sa správanie žalovaného voči žalobkyni, správa sa voči nej agresívne, agresívne sa správa aj voči svojim súrodencom. Vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje. Odmieta akúkoľvek komunikáciu, odmieta preberať zásielky.

Žalovanému bola žaloba s kópiami príloh žaloby a s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe doručená dňa 21.3.2012. Žalovaný sa dostavil iba na jedno z pojednávaní a to dňa 21.5.2012. Podľa obsahu zápisnice z pojednávania bola s ním problematická komunikácia. Neprimeraným spôsobom komentoval vedenie pojednávania. A vulgárne sa vyjadroval aj na adresu žalobkyne. Svoje agresívne správanie na pojednávaní zdôvodňoval nepodloženými tvrdeniami žalobkyne a svedkyne, s ktorými ho súd oboznámil. Tvrdil, že pred pojednávaním alkoholické nápoje nepožil. Neprimeraným spôsobom hodnotil vedenie pojednávania. Používal vulgarizmy ohľadom vecí , ktoré nesúviseli s predmetom konania. K veci samej uviedol, že dom bol síce prepísaný naňho darovacou zmluvou, avšak na základe darovania vyplatil podiel z hodnoty domu svojmu bratovi S. O. a aj sestre S. O., každému po 20 000.- Kčs ako hodnotu z domu a nadobudnutého majetku, ktorý matka dala prepísať naňho. Tvrdil, že mu bola poskytnutá nenávratná pôžička, na prestavbu rodinného domu a že aj žalobkyňa čerpala peňažné prostriedky z tohto úveru. že urobil samostatný vchod matke, urobil jej bývanie . Rozhodol sa, že keďže on platil celé roky za bývanie , že všetky poplatky bude platiť ona. Tvrdil, že asi dva roky žalobkyňa prispievala na bývanie sumou 800,- Sk mesačne. Že urobila tak preto, lebo jej to poradil právnik. Predložil súdu odpoveď na list právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 27.7.1993, v ktorom navrhoval matke, aby platili na polovicu, že jej odpoveď znela, že on má platiť všetko, keďže dostal dom, pričom v tom čase bývala v dome ešte jeho sestra. Tvrdil, že matka nechcela, aby spoločne s manželkou užívali jej veci s tým, že si majú kúpiť svoje veci, pričom jeho manželka v tom čase bola na materskej dovolenke. Na dokončenie prístavby rodinného domu vybavil pôžičku od súkromnej osoby vo výške 30 000.- Kčs. Poprel, aby sa nestaral o svoju matku, taktiež tvrdenia, že by bol alkoholik. Tvrdil, že kým žil v dome spolu s manželkou, platil poplatky on. Matka približne dva roky prispievala na bývanie sumou 800.- Sk mesačne. Vytýkal žalobkyni, že takto sa matka nespráva k synovi, ako sa správala ona. Použil pritom na jej adresu vulgárny výraz. Potom sa rozhodol tak, že keď platil za bývanie, že jej urobil samostatné bývanie v dome tak, že všetky poplatky bude platiť žalobkyňa. K tvrdeniam žalobkyne na pojednávaniach uviedol, že sú to hlúposti, je to vymyslené, že žiadnou motykou je nenapadol. Tvrdil, že nemá nič proti tomu, aby matka v dome naďalej bývala, ale že ak tam býva, nech si za bývanie aj platí.

Na pojednávanie dňa 11.1.2013 sa žalovaný nedostavil. Predvolanie na pojednávanie mu bolo doručované na adresu jeho bydliska. Zásielka sa vrátila súdu ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote dňa 9.1.2013.

Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, pojednávanie nežiadal odročiť.

Predmetom konania je vrátenie daru podľa ustanovenia .

Podľa darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu veci a prevzatiu veci pri darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

Podľa darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Ustanovenie umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca tak môže urobiť vtedy, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Pod pojmom rodina treba rozumieť aj deti darcu. K zániku darovacieho vzťahu podľa dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojim správaním voči darcovi alebo voči členom jeho rodiny. Hrubým porušovaním dobrých mravov sa rozumie ich porušovanie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytovaním potrebnej pomoci a pod. Nevyžaduje sa, aby konanie obdarovaného muselo dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku.

Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí od prípadu k prípadu súdu. Žiaden právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy a je potrebné pod nimi rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istotu a nemennosť a vystihujú podstatne historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem.

Súd v tejto veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne S. O. V.. O. , dcéry žalobkyne a sestry žalovaného, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to darovacej zmluvy zo dňa 2.2.1990, s obsahom výpisu z Katastra nehnuteľnosti z LV č. XX, s obsahom výzvy na vrátenie daru zo dňa 15.7.2009, s obsahom listinných dôkazov predložených žalovaným, listu z 20.8.1993 adresovaného žalovaným vtedajšiemu zástupcovi žalobkyne Z.. V. N., oboznámením sa s obsahom listu vtedajšieho zástupcu žalobkyne žalovanému zo dňa 27.7.1993, s obsahom prehlásenia S. O. a s obsahom ďalších listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Účastníci dňa 2.2.1990 uzavreli darovaciu zmluvu, ktorou žalobkyňa, vtedy ešte priezviskom M. O., V.. S., matka žalovaného darovala žalovanému, svojmu synovi, nehnuteľnosti a to rodinný dom č. XXXX K. J. K. Č.. D. XXXX - L. K. Q. I. XXX S., L. D. XXXX Q. I. XXX S., H. N. L. J. X. Č.. XX K. M. K. Q. G.. Hodnota daru bola vyčíslená na sumu 253 400.- Kčs. Zároveň sa účastníci dohodli v tejto zmluve na zriadení vecného bremena, ktoré spočívalo v tom, že žalovaný je povinný poskytnúť právo doživotného bývania v rodinnom dome svojej matke M. O., V.. S., ďalej právo užívania dvora a záhrady, k domu prináleží. Hodnota vecného bremena bola vyčíslená sumou 12 000.- Kčs. Zmluva bola registrovaná bývalým Štátnym notárstvom v G. dňa 27.4.1990 pod č. V. XXX/XX a týmto dňom nastali účinky registrácie.

Z výzvy zástupkyne žalobkyne adresovanej žalovanému zo dňa 15.7.2009 vyplýva, že žalobkyňa vyzýva žalovaného k vráteniu daru odvolávajúc sa na ustanovenie a násl. a ustanovenie s tým, že správaním žalovaného boli porušované dobré mravy už dlhšiu dobu a že za danej situácie je neúnosné, aby dar mal ďalej vo svojom vlastníctve. Žiadali o vrátenie daru do 10 dní od obdŕžania tejto výzvy. Vo výzve tvrdí žalobkyňa, že žalovaný sa o darkyňu nestaral, ani nestará sa o ňu a všetky náklady do domu vrátane poplatkov musí znášať ona.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi ako účastníčka konania tvrdila, že rodinný dom darovala synovi teda žalovanému v čase, keď býval v tomto dome so svojou manželkou a deťmi. Oni mali bývať na prízemí a mali užívať aj suterén a ona mala bývať v manzardke. Chcela si manzardku prerobiť, na zriadenie samostatného bývanie jej nemohol byť poskytnutý štátny príspevok, preto sa dohodli na tom, že dom daruje synovi, ktorý tam v tom čase býval aj s rodinou. Potvrdila, že pri úprave manzardky jej žalovaný vypomáhal. Tvrdila, že hneď po tom, ako mu darovala dom, sa zmenilo jeho správanie voči nej. Poukazovala na incident, ku ktorému došlo, keď upozornila žalovaného, že nie je vhodné, aby so svojim jedenásťročným synom sa išiel pozrieť na nejakú krčmu na O. vo večerných hodinách. Tvrdila, že

dostala od žalovaného facku, že už v tom čase sa obrátila na právnika, ktorý spracovával darovaciu zmluvu, že chce darovaciu zmluvu zrušiť. Tvrdila, že potom už vzťahy so žalovaným neboli dobré, že všetky nezhody, ku ktorým dochádzalo medzi ním a manželkou, si vybíjal na žalobkyni, ktorá bývala v manzardke. Prispievala v minulosti na náklady spojené s bývaním 800.- Sk. Tvrdila, že žalovaný sa ku nej nevhodne správal, nadával jej aj vulgárne. Manželka žalovaného sa odsťahovala z domu v roku 2008. Je ťažko zdravotne postihnutá a podľa tvrdenia žalobkyne žalovaný sa odmietal o manželku starať. Zobrali ju rodičia aj s deťmi k sebe. Po odchode manželky žalovaného žalovaný požíval alkoholické nápoje, o nič sa nestaral, začali za nim chodiť bezdomovci. Keď mu to vytýkala, nadával jej vulgárne. Vypínal jej vodu, aj kúrenie.

Svedkyňa S. O., V.. O., sestra žalovaného tvrdila, že asi päť rokov pozadu brat začal požívať alkoholické nápoje a to dennodenne. V decembri 2008, po Vianociach v roku 2008 sa manželka žalovaného aj s deťmi odsťahovali z rodinného domu. Žalobkyňa prekonala v decembri cievnu mozgovú príhodu. Keď jej svedkyňa prišla zobrať nejaké deky z domu, aby jej zobrala do nemocnice, na požiadanie matky išla za žalovaným, aby mu odovzdala šek na zaplatenie poplatkov, poštovú poukážku na zaplatenie poplatkov, tvrdila, že žalovaný jej vulgárne nadával a že ju fyzicky napadol. Že sa jej vyhrážal aj s nožom v ruke. Tvrdila, že išli ľudia okolo, že bolo počuť krik, ale žiadneho svedka na to nemá, ako sa to udialo. Keďže nemala žiadneho svedka, tak ani nikomu neoznamovala, že k takémuto incidentu došlo. Nebolo žiadne šetrenie na polícii. Zároveň bratovi vtedy oznamovala, keď bola pre veci pre mamu, že mama je v nemocnici. Na to brat reagoval tak, že povedal, že tak jej treba. Tvrdila, že sa stalo, že keď bola okopávať záhradu a pokosiť ju pri dome, pretože brat tieto veci neurobí a keďže tam býva mama, tak sa snaží jej s tým vypomôcť, keďže chodí za mamou, brat sa vtedy na ňu zaháňal motykou, vyhrážal sa jej. Tvrdila, že nemá na to žiadnych svedkov, nikto sa do ich vzájomných vzťahov nechce miešať. Taktiež uviedla, že po tom, čo mama prekonala cievnu mozgovú príhodu, tak to funguje tak, že v letnom období sa mama zdržuje v dome a ona je s deťmi pri mame a v zimnom období je mama u nej v byte. Keď bola v letnom období s mamou v dome, objednávala jej obedy, aby jej vozili domov. Raz jej mama volala, že jej nepriviezli obed. Keď sa informovala na firme, ktorá dodáva obedy, tak jej povedali, že obed dodali podľa dohody. Nakoniec zistili, že keď doviezli opäť obed a dávali pozor, tak zistili, že obed z miesta, na ktorom sa mal tento obed odovzdávať podľa dohody s firmou, zobral brat. K nezhodám medzi žalovaným a žalobkyňou uvádzala, že pred doručením výzvy na vrátenie daru sa stávalo, že a sama bola toho svedkom, keď sa napr. pohádal žalovaný s manželkou, prišiel za mamou a nadával mame. Nadával jej vulgárne.

Z dôkazu predloženého žalovaným, listu zo dňa 5.8.1993 adresovaného vtedajšiemu zástupcovi žalobkyne vyplýva, resp. v tomto liste oznamuje žalovaný zástupcovi žalobkyne, že mama mu dom darovala s tým, že ju dochová, že potom čo sa oženil, bola mu poskytnutá nenávratná pôžička na prístavbu rodinného domu, vytvorilo sa samostatné bývanie pre jeho matku. Tvrdil, že peniaze z pôžičky čerpala aj mama a že ich použila na iný účel než na ktorý boli určené a že keď sa voči tomu ohradil, tak že tvrdila, že on dostal dom. V tom čase bývala v dome ešte aj jeho sestra. Navrhoval, aby všetky platby platili na polovicu. Matkina odpoveď bola, že keď dostal dom, že má platiť za všetko. Nesúhlasila s tým, aby užívali jej veci, napr. práčku, žehličku, televízor. V závere tohto listu žalovaný oznamuje zástupcovi žalobkyne, že situáciu chce riešiť tak, že dokončí prestavbu rodinného domu a že z jeho strany nebude dochádzať ku konfliktom a k sústavnému porušovaniu darovacej zmluvy.

Išlo o reakciu žalovaného na výzvu zástupcu žalobkyne zo dňa 27.7.1993, kedy zástupca žalobkyne oznamoval žalovanému, že matka je rozhodnutá odstúpiť od darovacej zmluvy z dôvodu, že zo strany žalovaného dochádza k sústavnému porušovaniu darovacej zmluvy a aby sa vyjadril, akým spôsobom chce vec riešiť.

Z prehlásenia S. O. zo dňa 2.3.1990 súd zistil, že táto prehlásila, že prevzala od brata Z. O. čiastku 20 000.- Kčs, že ide o hodnotu z domu nadobudnutého majetku, ktorý matka M. O. dala prepísať synovi Z. O..

Žalobkyňa k listinným dôkazom predloženým žalovaným uviedla, že pokiaľ ide o poskytnutie peňažných prostriedkov 20 000.- Kčs sestre S. O. a bratovi S. O., tak sa tak stalo z toho dôvodu, aby si súrodenci neuplatňovali v prípade smrti rodičov zápočet z darovacej zmluvy v zmysle platného dedičského práva a že v prípade vyhovenia žalobe uvedenú sumu žalovanému vrátia. Poprela, aby nejaké finančné prostriedky použila z nenávratnej pôžičky na svoj účel, keďže išlo o úver, ktorý musel byť prísne

zúčtovateľný a dokladovaný a nebolo možné použiť na iný ako určený účel. Tvrdila, že žalovaný sa o dom nestará, je agresívny, čo sa prejavilo aj na pojednávaní. K tvrdeniam žalovaného, že žalobkyňa by mala prispievať na náklady spojené s užívaním domu, uvádzala, že obdarovaný je povinný starať sa tak, aby darca jej poskytol všetko, čo k životu potrebuje.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa dôvodne domáhala vrátenia daru žalovaným, pretože bolo preukázané, že žalovaný sa voči žalobkyni správal a naďalej správa spôsobom, ktorý je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Darovacia zmluva bola bezodplatná vo vzťahu k žalobkyni ako darkyni, pokiaľ ide o dohody medzi žalovaným a jeho súrodencami o poskytnutí každému z nich sumy 20 000.- Sk, nemožno to považovať za odplatu, ktorá by bola poskytnutá žalobkyni a nemá to vplyv na platnosť darovacej zmluvy, pretože ide o vzťah medzi žalovaným a jeho súrodencami. Súd má za preukázané doručenie výzvy na vrátenie daru žalobkyňou žalovanému, pretože žalobkyňa preukázala odoslanie tejto výzvy žalovanému a pre účinnosť takéhoto doručenia stačí, že sa dostala zásielka do dispozičnej sféry žalovaného. žalovanému. Žalobkyňa predložila súdu doručenku od zásielky, v ktorej bola doručovaná výzva žalovanému na vrátenie daru. Zásielka sa vrátila ako nevyzdvihnutá, uložená na pošte 21.7.2009. Naviac najneskôr takúto výzvu treba považovať za doručenú žalovanému dňa 21.3.2012, pretože tvorila prílohu žaloby a bola doručovaná žalovanému spolu so žalobou a žalovaný žalobu a jej prílohy, teda aj výzvu na vrátenie daru žalobkyne prevzal dňa 21.3.2012/ viď č.l. 86 spisu/.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa správal a správa sa voči žalobkyni spôsobom, ktorým hrubo porušuje dobré mravy. Ide o nevhodné správanie syna voči matke, ktoré nemôže byť akceptovateľné a to nemôže byť akceptovateľné ani v prípade, ak by boli nezhody medzi účastníkmi konania na tom, v akom rozsahu mala žalobkyňa a či vôbec mala prispievať na náklady spojené s bývaním vzhľadom na okolnosť, že súčasťou darovacej zmluvy je aj zmluva o zriadení vecného bremena a to právo doživotného bývania žalobkyne v predmetnom rodinnom dome. Ak sa správa dieťa k matke spôsobom, že jej vulgárne nadáva, vyhráža sa jej, je to potrebné považovať za správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ktoré odporuje platným normám morálky. Dôkazom takéhoto správania žalovaného voči žalobkyni nie je len výpoveď svedkyne S. O., ale sám žalovaný svojim správaním pred pojednávaním voči žalobkyni v priebehu konania, o čom je v spise záznam, jednak v zápisnici o pojednávaní a taktiež záznam justičnej stráže, ktorá bola požiadaná o zjednanie poriadku na pojednávaní, o zachovanie poriadku na pojednávaní vyplýva, že aj v prítomnosti tretích osôb priamo na pojednávaní súdu sa správal žalovaný voči navrhovateľke spôsobom, nevhodným, takže za vierohodné považuje súd tvrdenia žalobkyne a aj svedkyne o vulgárnom správaní žalovaného voči žalobkyni. Ide o správanie, ktoré nie len, že nie je vhodné, aby sa takto správal syn voči matke, ale ide o správanie takej intenzity, že je ho možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov a ako dôvod pre domáhanie sa vrátenia daru žalobkyňou od žalovaného. V prípade, ak boli nezhody medzi účastníkmi, zo začiatku kvôli tomu, kto má v akom rozsahu prispievať na náklady spojené s bývaním, to tiež nie je dôvodom, aby sa obdarovaný správal vulgárne a agresívne voči darcovi, ale je potrebné sa domáhať ochrany svojich práv zákonom predpísaným spôsobom v súlade so zákonom, prípadne aj ochrany svojich práv na súde. Nemožno považovať za komunikáciu žalovaného so žalobkyňou len za nežiaducu komunikáciu, ale za komunikáciu, ktorou hrubo porušoval dobré mravy, pričom nepreukázal žalovaný , aby príčinou jeho nevhodného správanie by bolo nevhodné správanie sa darkyne voči nemu rovnakej intenzity ako sa správal žalobca voči žalobkyni. Za rozpor s dobrými mravmi nemožno považovať požiadavku žalovaného, aby sa žalobkyňa podieľala na chode domácnosti, resp. na financovaní výdavkov spojených s užívaním domu, na druhej strane žalovaný ani nepreukázal, aby sa žalobkyňa vôbec nepodieľala na nákladoch spojených s užívaním domu, práve súd má za to, že miera správania sa žalovaného prekročila mieru únosnosti a nedá sa považovať len za dôsledok vzájomných nezhôd medzi účastníkmi konania. Bolo preukázané, že žalovaný neposkytoval v čase domáhania sa vrátenia daru žalobkyňou žalobkyni potrebnú pomoc, ktorú už vzhľadom na svoj vek a vzhľadom na jej zdravotný stav potrebovala. Predpokladom úspešného uplatňovania práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného prejavujúci sa v správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, porušenie značnej intenzity, porušovanie sústavné, ktoré v dôsledku svojho trvania, priebehu a spôsobu na darcov alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušovania dobrých mravov. Súd je toho názoru, že tieto predpoklady boli v danom prípade naplnené a táto skutočnosť bola objektivizovaná aj správaním sa žalovaného voči žalobkyni pred a v priebehu pojednávania.

Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. Žalobkyňa síce bola v konaní úspešná, avšak o povinnosti nahradiť trovy konania súd rozhoduje na návrh a keďže žalobkyňa si návrh na náhradu trov konania neuplatnila, resp. na pojednávaní sa vzdala svojho nároku na náhradu trov konania a žalovaný nebol v konaní úspešný, preto súd rozhodol, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).