Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Em/2/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného: J.. R. R., Q.. XX.XX.XXXX, U. Ľ.. X. XXXX/X, T. J., zastúpený JUDr. Karinou Gőghovou, PhD. advokátkou so sídlom Eötvösa 1/14, Komárno, proti povinnej: G. B., Q.. XX.XX.XXXX, U. A. XXXX/ XXA, T. J., zastúpená JUDr. Zsoltom Hodosim, advokátom so sídlom Veľkoblahovská 6750/9E, Dunajská Streda, o návrhu na výkon rozhodnutia vo veci maloletých: 1/ H. Q. R., Q.. XX.XX.XXXX, 2/ P. Y. R. Q.. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny vecí Dunajská Streda, takto

rozhodol:

I. Súd návrh oprávneného zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 06.09.2023 bol na tunajší súd podaný návrh oprávneného - otca maloletých detí na výkon rozhodnutia podľa a nasl. (ďalej len ako „CMP“). Návrhom sa oprávnený domáha nariadenia výkonu rozhodnutia v zmysle , nakoľko povinná - matka maloletých rozhodnutie súdu o úprave styku maloletých s otcom nerešpektuje. Styk otca s maloletými bol určený Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. , zo dňa 08.08.2023, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej je otec oprávnený sa stretávať s maloletými každý párny týždeň v nedeľu od 13:00 hod. do 18:00 hod., Prvý vianočný sviatok od 12:00 hod.do 20:00 hod., Veľkonočný pondelok od 12:00 hod. 20:00 hod. a počas letných prázdnin každý nepárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 15:00 hod. Oprávnený svoj návrh odôvodnil tým, že má za to, že znenie „každý párny týždeň v nedeľu od 13:00 hod. do 18:00 hod.“ sa týka celého roka vrátane letných prázdnin, pričom počas letných prázdnin je styk rozšírený. Napriek vykonateľnému rozsudku povinná s oprávneným odmieta spolupracovať v zmysle uvedeného rozsudku a narúša tak záujem oprávneného o vytvorenie harmonického vzťahu s maloletými. Oprávnený nadobudol presvedčenie, že povinná s ním nemieni racionálne diskutovať o výklade rozsudku ohľadne styku s maloletými a ani o ich výchove. Povinná znenie rozsudku nerešpektuje a vykladá si ho nesprávne. Povinná odovzdáva oprávnenému maloleté často v nepriateľskej nálade s nahnevaným postojom, pri komunikácii je chladná a odmeraná. Povinná neumožňuje ani telefonáty s maloletou P., hoci povinný ju o to viackrát prosil. Oprávnený nadobudol pocit, že povinná začína robiť obštrukcie pri stretávaní sa s deťmi a úmyselne vyvíja na maloleté psychický tlak. Vzhľadom na uvedené žiada oprávnený, aby súd nariadil výkon rozhodnutia ohľadne realizácie styku s maloletými.

2. Oprávnený v doplnení návrhu zo dňa 12.09.2023 (č. l. 31) uviedol, že s maloletou P. mu nebol umožnený styk od 31.07.2023 do 09.09.2023, okrem 19.08.2023 a 10.09.2023 v rozsahu 5 hodín. S maloletou H. mu nebol umožnený styk 13 týždňov.

3. Súd si zadovážil aj vyjadrenie povinnej (č. l. 35), ktorá k návrhu oprávneného uviedla, že Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. , zo dňa 08.08.2023 boli maloleté zverené do jej osobnej starostlivosti, pričom bolo rozhodnuté aj o styku oprávneného s maloletými, ktorý si toto vykladá po svojom a namieta, že povinná porušuje tento rozsudok. Uvádza, že súd jasne vymedzil, kedy má oprávnený právo na styk s maloletými, pričom osobitná úprava sa vzťahuje len na letné prázdniny. Povinná ďalej uvádza, že striktne dodržiavala a dodržiava výrok súdu. Pokiaľ ide o tvrdenie oprávneného ohľadne odovzdávania dieťaťa, povinná uvádza, že maloletú P. odovzdáva vždy nachystanú. Zároveň však nesúhlasí s tým, aby s maloletou telefonoval v neskorých večerných hodinách a aby jej do telefónu zapínal lokalizačné služby. Staršia H. s ním odmieta komunikovať, pamätá si ako sa k oprávnenej správal počas ich manželstva. Povinná zároveň uviedla, že skutočnosť, že oprávnený podal návrh na výkon rozhodnutia je absurdná, nakoľko je to práve on, kto sa snaží dcéru P. ovplyvniť a dosiahnuť u nej, aby s ním odchádzala mimo stanoveného času. V prílohe k vyjadreniu matka pripojila lekárske správy maloletej P. týkajúce sa ADHD, ako aj komunikáciu s oprávneným.

4. Zo správy (č.l. 60) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Dunajskej Strede (ďalej len „ÚPSVaR“) vyplýva, že dňa 20.09.2023 zisťovali okolnosti nepodrobenia sa matky rozhodnutiu súdu. Pri zisťovaní matka uviedla, že maloletá H. odmieta chodiť k otcovi, nechce sa s ním vôbec stýkať, ani s ním hovoriť cez telefón. Maloletá P. sa s otcom stretáva raz do týždňa každú nedeľu na pár hodín. Povinná uviedla, že deti motivuje, aby udržiavali kontakt s otcom, aby k nemu chodili a dohovára im, že ich otec má rád a chce byť s nimi. Vzťah maloletých k matke (povinnej) je veľmi dobrý, o deti sa stará vzorne, veľa sa rozprávajú, pomáha im s učením. Následne vykonal ÚPSVaR dňa 25.09.2023 pohovor s maloletými v priestoroch ÚPSVaR. Maloletá P. uviedla, že otec sa počas styku s ňou správa neslušne, ohovára matku maloletých a niekedy na ňu nadáva. Uviedla, že sa s ním chce stretávať len jeden krát za dva týždne. Maloletá H. odmieta stretávanie sa s otcom, hnevá sa na neho, vypisuje jej SMS ohľadne matky, či má nového partnera, kde s kým čo robila, prečo sa stretáva s inými mužmi, je veľmi naliehavý a tlačí na ňu. Maloletá uviedla, že jej vzťah s otcom nikdy nebol dobrý, vôbec sa o nich predtým nestaral. K otcovi odmieta chodiť, nakoľko slovne viackrát zaútočil na matku a pohádzal sa aj so starým otcom z matkinej strany, ktorého vo vlastnom dome odsotil, čoho bola svedkom. ÚPSVaR z pohovoru zistil, že obaja rodičia sa snažia trochu manipulovať maloleté, avšak matka motivuje maloleté k stretávaniu sa s otcom. ÚPSVaR zároveň navrhol sociálne poradenstvo na RPPS, za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi maloletých a pomoci pri spracovaní negatívnych zážitkov z rozvodu.

5. Dňa 10.10.2023 podala povinná vyjadrenie k návrhu oprávneného (č. l. 65), v ktorom uviedla, že styk oprávneného s maloletou P. prebiehal v dňoch: 19.08.2023 (nepárna nedeľa - styk počas prázdnin), 10.09.2023 (párna nedeľa - bežný styk), 24.09.2023 (párna nedeľa - bežný styk). Tiež uviedla, že s maloletou H. styk neprebieha, nakoľko maloletá sa sama odmieta s otcom stretávať, čo bolo preukázané aj v konaní sp. zn. . Ďalej uvádza, že návrh oprávneného považuje za bezdôvodný s cieľom meniť pôvodný rozsudok bez opory v právnom poriadku. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd návrh otca zamietol.

6. Dňa 22.02.2024 sa uskutočnilo informatívne stretnutie rodičov (oprávneného povinnej) vedené koordinátorkou tunajšieho súdu za prítomnosti psychológa a kolízneho opatrovníka. Oprávnený uviedol, že na návrhu trvá, nakoľko nenastali žiadne zmeny, styk otcovi nie je umožnený zo strany povinnej. Počas leta mu nebolo dovolené stretávanie v nedeľu, od januára do marca dcéry nevidel. Uvádza, že s rodičovskou dohodou nesúhlasil. Povinná uviedla, že návrh na výkon rozhodnutia bol podaný dva týždne po rozvode, oprávnený chcel asi podať návrh na zmenu ÚPP, lebo v návrhu nebol popísaný ani jeden prípad kedy nedošlo k styku. Na oprávneného bolo podané trestné oznámenie pre kyberšikanu. Ďalej uvádza, že rozhodnutie vždy plnila a že navrhuje výsluch maloletých. Styk s P. bol dodržiavaný, s H. nie, tá sa nechce stretávať s otcom. Psychologička s koordinátorkou vysvetlili rodičom možné dopady výkonu rozhodnutia a ponúkli im služby RPPS na ÚPSVaR. Oprávnený pomoc prijímal, povinná žiadala, aby boli v prvom rade vypočuté deti.

7. Dňa 19.02.2024 sa uskutočnilo v predmetnej veci zisťovanie názoru maloletých detí, za prítomnosti koordinátorky tunajšieho súdu, kolízneho opatrovníka a psychologičky. Psychologička vypracovala z predmetného zisťovania názoru maloletých písomnú správu (č. l. 108). Zo zisťovania názoru maloletých bol vyhotovený aj zvukový záznam na CD nosiči, avšak tento maloleté žiadali nesprístupniť rodičom,

nakoľko si neželali zverejniť ich názor v celom rozsahu. Maloleté pôsobili počas zisťovania ich názoru vo svojej seba-prezentácií výrazne odlišne. Kým H. je nadpriemerne vnímavá a pokojná, P. pôsobila živelne a vo svojich prejavoch bola veľmi energická. To, čo obe dievčatá prejavovali rovnako, je ich záujem o dobro matky a istým spôsobom aj snaha matku chrániť. Kým H. mala vedomosť o dôvodoch zisťovania názor maloletých, P. vzbudzovala dojem, že bola pri otázkach zameraných na styk s otcom prekvapená. V jej prejave zohrávali dôležitú úlohu situácie, ktoré naznačujú teoretické trestné skutky, no pri témach styku zostala zaskočená, nakoľko nevnímala, že by sa s otcom niekedy nestretávala, alebo že by jej matka v styku bránila. To, že obe maloleté istým spôsobom bránia matku, nemusí byť spôsobené priamou manipuláciou z jej strany. V ich veku si dokážu vyhodnotiť udalosti každá svojim spôsobom a v rámci vlastných vývinových možností. Kým H. uvádzala relatívne závažné tvrdenia, pri ktorých naznačuje sexuálne obťažovanie voči matke, ktoré mali v maloletej zanechať výraznú traumu a majú byť primárnym dôvodom odmietania styku s otcom, P. tieto súvislosti nevnímala, zameriavala sa primárne na to, ako sa otec správal voči nej samej a na to, čo ublížilo jej - nedostatočný záujem zo strany otca, telefonáty uskutočnené v inom než dohodnutom čase, pocit, že si otec dieťa „kupuje“ a tiež správanie otca voči matke (v SMS správach), po ktorom P. videla matku plakať, čo malo vplyv tiež na maloletú. Počas výsluchu obe z dievčat poukázali na závažné tvrdenia otca. Podstatou stretnutia bolo primárne zistiť, akým spôsobom sa plní súdne rozhodnutie a ak sa neplní, z akých príčin k tomu dochádza. Z pohľadu P. sa súdne rozhodnutie plní pravidelne. Poukazuje na to, že ju matka k styku motivuje, i keď ju do ničoho nenúti. Maloletá má pocit, že sa s otcom stretáva presne tak, ako to má v rozsudku nariadené, tento styk považuje za plne vyhovujúci a dostatočný. Nemá vedomosť o tom, že by niekedy nastal problém v plnení súdneho rozhodnutia. Pri prvých otázkach zameraných na styk sa tvárila prekvapene, akoby skutočne nemala vedomosť o dôvodoch stretnutia. H. uviedla, že sa s otcom nestretáva a ani ich písomná či telefonická komunikácia neprebieha na pravidelnej báze. Danú situáciu však objasňuje relatívne závažnými negatívnymi skúsenosťami a spomienkami, ktoré v sebe môžu niesť prvky traumatizácie maloletej. V súčasnom stave považuje psychologička za adekvátne vyhľadať dieťaťu najmä psychologickú pomoc a podporu, s cieľom spracovať prežité spomienky. I keď sa H. javí ako vnímavé, zvedavé a najmä odolné dieťa, spomínané udalosti si môže sama preniesť do potencionálnych partnerských vzťahov, či do vnímania vlastnej sexuality, čo neskôr môže vyvolávať závažné problémy v oblasti duševného zdravia. Nútiť maloletú do styku s otcom nemusí byť vhodné a prospešné pre jej ďalší vývin. V závere psychologička konštatuje, že primárne by v danom prípade mali rodičia popracovať na spôsobe svojej komunikácie, byť voči deťom vnímaví a nezaťažovať ich partnerskými problémami. Naopak, úlohou každého rodiča je prezentovať pred deťmi toho druhého rodiča v čo najpozitívnejšom svetle, a tak dať maloletým príklad funkčného vzťahu a zdravej komunikácie.

8. Podľa , podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

9. Podľa Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

10. Podľa pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd požiadať príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne príslušný orgán obce o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov.

11. Podľa ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

12. Podľa č.l. 5 o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

13. Podľa č.l. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

14. Povinná ako aj oprávnený zhodne tvrdia, že styk otca s maloletou H. neprebieha vôbec, pričom s maloletou P. sa otec stretáva, avšak názory účastníkov konania na výklad rozsahu styku otca s

maloletými na základe rodičovskej dohody schválenej rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. , zo dňa 08.08.2023 sa líšia. V tejto súvislosti má súd za to, že styk oprávneného otca s maloletou momentálne prebieha, pričom súd sa nestotožnil s názorom otca ohľadne výkladu rodičovskej dohody schválenej rozsudkom ohľadne styku s maloletými počas letných prázdnin. Podľa znenia rodičovskej dohody je určený všeobecný styk s maloletými, a osobitný špeciálny styk počas Vianočných sviatkov, Veľkej noci a letných prázdnin, kedy sa styk realizuje na základe osobitnej úpravy. Maloletá P. počas výsluchu pred psychologičkou uviedla, že sa s otcom stretávať chce, pričom tiež uviedla, že sa s ním aj stretáva. Súd preto nemá pochybnosť o tom, že styk otca s maloletou P. prebieha riadne a preto nie je potrebné nariaďovať v tomto ohľade výkon rozhodnutia.

15. Pokiaľ ide o styk s maloletou H., súd poukazuje na skutočnosť, že maloletá už dovŕšila 14. rok veku, pričom aj podľa správy psychologičky zo zisťovania názoru maloletých je vyspelou a inteligentnou osobou. Dokáže jasne vyjadriť svoj názor, pričom v rámci tohto konania vyjadrila svoj nezáujem o stretávanie sa z otcom, ktorý pramení z agresívneho správania sa otca k matke počas ich manželstva, prenasledovania matky s maloletými, ako aj sexuálneho obťažovania matky otcom, ktorého bola sama maloletá opakovane svedkom. Na maloletú tieto spomienky pôsobia dodnes traumaticky, pričom by ju mohli negatívne ovplyvniť aj do budúcna. Zo strany maloletej nejde len o vzdor voči otcovi počas obdobia puberty, ale ide o hlboký nezáujem o akýkoľvek kontakt s ním, ktorí pramení z jeho správania sa nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti. Maloletá pred ÚPSVaR (č.l. 60), ako aj pred psychologičkou (č. l. 108) opakovane uviedla, že sa s otcom (oprávneným) nechce stretnúť, pričom poukazovala na jeho správanie k matke. Za súčasnej situácie, kedy maloletá, ktorá vzhľadom na svoj vek a mentálnu vyspelosť dokáže jasne vyjadriť svoj názor, pričom sa vyjadruje o styku s otcom odmietavo, by bolo v priamom rozpore s jej najlepším záujmom, aby bola do tohto styku nútená.

16. Dokazovaním bolo zistené, že matka maloletej v styku s otcom nebráni, pričom ju do styku s ním pozitívne motivovala a povzbudzovala, avšak nenútila ju k tomu proti jej vôli. S poukazom na a č.l. 12 Dohovoru o právach dieťaťa je súd povinný prihliadnuť na názor maloletého. Súd má za to, že nerešpektovaním názoru maloletej, ktorá je schopná jednoznačne tento názor vyjadriť, by súd konal v rozpore s jej najlepším záujmom ak by nariadil výkon takéhoto rozhodnutia, čo by sa mohlo nepriaznivo podpísať na mentálnom prežívaní maloletej a ohrozilo by to jej budúci priaznivý vývoj a vývin. Za tejto situácie by tak nariadenie výkonu rozhodnutia pôsobilo kontraproduktívne, nakoľko vynútením styku s maloletou by sa mohol ešte viac zhoršiť vzťah medzi maloletou a jej otcom. Tu súd poukazuje na Rozsudok Mestského súdu Bratislava II., sp. zn. zo dňa 19.09.2023 v zmysle ktorého „Povinnosť štátnych orgánov prijať opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom nie je absolútna, porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb predstavujú dôležitý faktor. Použitie donucovacích opatrení za účelom výkonu práva styku je odôvodnené iba v prípade zjavne nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije, ak tento rodič aktívne, fakticky, preukázateľne bráni styku maloletému dieťaťu proti jeho vôli s druhým rodičom ako oprávnenou osobou. Ak však samé dieťa styk odmieta, je použitie donucovacích opatrení kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a oprávneným rodičom.“

17. Súd má za to, že rešpektovanie názoru maloletej je v tejto situácii ospravedlniteľným dôvodom, prečo nedochádza k styku otca s maloletou. V súvislosti s rešpektovaním názoru maloletého dieťaťa v konaní o výkone rozhodnutia súd poukazuje aj na Rozsudok ESĽP zo dňa 28.03.2006, Kapr proti Českej republike, v ktorom ESĽP dospel k záveru, že vzhľadom na vek dcéry je potrebné brať do úvahy jej prianie, a že matke nemožno vyčítať, že by otcovi bránila v styku, pričom ESĽP sa tu ďalej stotožnil s námietkou vlády, že sťažovateľ nepreukázal empatický prístup k potrebám a želaniam svojej neplnoletej dcéry.

18. Vzhľadom na uvedené súd návrh oprávneného voči maloletej P. považoval za nedôvodný, nakoľko má za dostatočne preukázané, že styk medzi maloletou a otcom prebieha v zmysle právoplatného rozsudku. Pokiaľ ide o maloletú H., na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nie sú dané dôvody na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia, nakoľko sú dané ospravedlniteľné dôvody, spočívajúce odmietavom postoji maloletej k otcovi, ktorá sa sama odmieta s otcom stretávať, pričom odmietanie otca nie je zapríčinené konaním matky, ktorá práve naopak maloletú na styk s otcom motivuje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh oprávneného na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých v celom rozsahu zamietol.

19. Podľa ustanovenia žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V mimosporových konaniach upravených týmto zákonom platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania( ) (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).