Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-62-2022.pdf
PDF · 129.36 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/62/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: SG Shopping s. r. o., Staré Grunty 24, 841 04 Bratislava, IČO: 43 896 375, zast. MST PARTNERS, s. r. o., Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, o návrhu na vydanie rozkazu na plnenie a žaloby o zaplatenie 5.145,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/38/2015-591 zo dňa 12.02.2020 v znení opravného uznesenia č.k. 26Cb/38/2015-687 zo dňa 11. januára 2022, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/38/2015-591 zo dňa 12.02.2020 v znení opravného uznesenia č.k. 26Cb/38/2015-687 zo dňa 11. januára 2022 v napadnutej časti III. a IV. výroku potvrdzuje.
Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu proti II. výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/38/2015-591 zo dňa 12.02.2020 v znení opravného uznesenia č.k. 26Cb/38/2015-687 zo dňa 11. januára 2022 odmieta.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu v časti uloženia „povinnosti začať s prevádzkou pobočky Tatra banka, a.s. umiestnenou v nebytovom priestore nachádzajúcom sa na 2. nadzemnom podlaží nehnuteľnosti - obchodného centra „U.“ so súpisným číslom XXXX postavenej na pozemku s parcelným číslom XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného Ú. G. pre okres: G. F., obec: G. - H. I., k.ú.: H. I. denne v prevádzkovom čase pondelok až nedeľa od 9.00 hod. do 21.00 hod. a v takto stanovenom prevádzkovom čase pobočku Tatra banka, a.s. v uvedenom nebytovom priestore prevádzkovať až do skončenia nájomného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom“ zastavil. II. výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 165,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 13.11.2015 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. III. výrokom žalobu vo zvyšku zamietol. IV. výrokom súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,54 %, o výške ktorých rozhodne súdny úradník samostatným uznesením. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 09.02.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti začať s prevádzkou pobočky Tatra banka, a.s. umiestnenou v nebytovom priestore nachádzajúcom sa na 2. nadzemnom podlaží nehnuteľnosti - obchodného centra
„U.“ so súpisným číslom XXXX postavenej na pozemku s parcelným číslom XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného Ú. G. pre okres: G. F., obec: G. - H. I., k.ú.: H. I., denne v prevádzkovom čase pondelok až nedeľa od 9.00 hod. do 21.00 hod. a v takto stanovenom prevádzkovom čase pobočku Tatra banka, a.s. v uvedenom nebytovom priestore prevádzkovať až do skončenia nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ako aj zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 274,51 eur. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel dňa 04.01.2010 so žalovaným ako nájomcom zmluvu o nájme nebytového priestoru (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bol podľa bodu 1.3. Zmluvy prenájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa na 2. nadzemnom podlaží nehnuteľnosti - obchodného centra „U.“ so súpisným číslom XXXX postavenej na pozemku s parcelným číslom XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného Ú.V. G. pre okres: G. F., obec: G. - H. I., k.ú.: H. I. ďalej aj („Q. U.“) o výmere XXX,XX S..V bode 3.5. Zmluvy sa žalovaný zaviazal, že bude počas doby nájmu v Predmete nájmu prevádzkovať svoju činnosť v súlade s dojednaným účelom nájmu počas prevádzkových hodín minimálne v rozsahu: denne (t.j. pondelok až nedeľa) v čase od 09.00 hod. do 21.00 hod. Následne dňa 28.10.2010 uzavreli dodatok č. 1 k Zmluve. V čl. II ods. 1 dodatku sa dohodli, že počínajúc účinnosťou dodatku až do jeho odvolania, je nájomca oprávnený a povinný v Predmete nájmu prevádzkovať svoju činnosť v súlade s dojednaným účelom nájmu počas prevádzkových hodín minimálne v rozsahu: vždy od pondelka (vrátane) do piatku (vrátane) v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod.; každú sobotu od 09.00 hod. do 15.00 hod.; každá nedeľa: neprevádzkuje sa. Podľa čl. II ods. 2 dodatku mohol navrhovateľ kedykoľvek jednostranne odvolať úpravu prevádzkových hodín podľa citovaného ustanovenia dodatku. Listom zo dňa 02.01.2013 žalobca využil svoje právo a jednostranne odvolal úpravu prevádzkovej doby pobočky žalovaného podľa dodatku. List žalobcu bol žalovanému doručený dňa 07.01.2013. Trojmesačná lehota podľa čl. II ods. 2 dodatku uplynula dňa 07.04.2013. Počnúc 08.04.2013 je žalovaný povinný prevádzkovať svoju pobočku v Q. U. v minimálnom rozsahu: denne od 09.00 hod. do 21.00 hod. Žalobca žalovaného niekoľkokrát písomne, ako aj ústne, počas osobných rokovaní vyzval na dodržiavanie dohodnutých prevádzkových hodín pobočky žalovaného v Q. U.. Naposledy listom zo dňa 21.11.2014. Žalovaný napriek tomu svoje povinnosti podľa bodu 3.5. Zmluvy neplní a pobočku prevádzkuje iba v pondelok až piatok od 10.00 hod. do 18.00 hod., čím sa každý deň dopúšťa porušenia povinností dodržiavať prevádzkový čas stanovený pre daný deň. Podaním doručeným súdu dňa 17.12.2015 požiadal žalobca o zmenu návrhu s tým, že doplnil petit obsiahnutý v návrhu a žiadal o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.145,07 eur. Podaním doručeným súdu dňa 24.05.2016 požiadal žalobca o zmenu návrhu s tým že návrh na uloženie povinnosti zobral späť. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.09.2018 a podaním zo dňa 28.02.2019. Namietol neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute v zmysle § 37 a 544 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1, 6, § 266 ods. 1, 2, 3, 4, § 369 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 3 ods. 1, § 20 ods. 2, § 35 ods. 2, § 37 ods. 1, § 39, § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § § 255 ods. 1, 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd prvej inštancie v danej veci konštatoval, že zmluvný vzťah bol uzatvorený medzi podnikateľmi, pričom podnikatelia s poukazom na § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka môžu v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzatvárať nielen zmluvy, ktoré sú ako zmluvný typ upravené v Obchodnom zákonníku, ale aj zmluvy, ktoré sú ako zmluvný typ upravené v Občianskom zákonníku, kde jedným z týchto zmluvných typov je aj nájomná zmluva, pričom Občiansky zákonník v rámci osobitných ustanovení o nájomnej zmluve, vo vzťahu k nájmu nebytových priestorov odkazuje na osobitný právny predpis, a to zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Súd mal za to, že dojednanie čl. 15.1 Zmluvy o nájme nebytového je dostatočne určité. Zmluvná pokuta bola dojednaná jednorazovo pevnou sumou, bez ohľadu na trvanie omeškania, a zároveň za každé jednotlivé porušenie peňažného záväzku. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že pri inom výklade, by pri takom spôsobe dojednania zmluvnej pokuty by napr. v prípade omeškania s úhradou nájomného (inak povedané, porušenia povinnosti zaplatiť nájomné riadne a včas) hneď v prvý deň omeškania s úhradou nájomného za mesiac X vznikol nárok na zaplatenie pevne dojednanej sumy pokuty, bez ohradu na trvanie omeškania. Ak mal teda žalobca záujem postihnúť nielen samotné porušenie, ale aj trvanie tohto porušenia, bolo potrebné vymedziť zmluvnú pokutu nie jednorazovo ako pevnú sumu, ale rovnako, ako to žalobca urobil vo vzťahu k zmluvnej pokute podľa čl. 7.6 Zmluvy, t.j. ako opakujúce sa plnenie, ktorého konečná výška závisí od celkového trvania porušenia zmluvnej povinnosti. Konštatoval,
že žalobca riadne preukázal vznik nároku na vyplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta však bola dojednaná jednorazovo pevnou sumou, bez ohľadu na trvanie omeškania, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Žalobca si spolu s istinou uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo žalovanej istiny odo dňa 13.11.2015 do zaplatenia. Súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,54 %.
2. Opravným uznesením č.k. 26Cb/38/2015-687 zo dňa 11.01.2022 súd prvej inštancie v záhlaví rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 12.02.2020, č.k. 26Cb/38/2015-591 opravil označenie žalobcu tak, že má správne znieť nasledovne: SG Shopping s.r.o., so sídlom Staré Grunty 24, 841 04 Bratislava, IČO: 43 896 375.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v časti II., III. a IV. výroku. Svoje podanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Mal za to, že súd prvej inštancie sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o posúdenie nároku žalobcu na zmluvnú pokutu v zmysle článku XV. bodu 15.1 Zmluvy, keď sa priklonil k interpretácii, že zmluvná pokuta bola v Zmluve dojednaná jednorazovo pevnou sumou, bez ohľadu na trvanie omeškania. Súd prvej inštancie na jednej strane správne konštatuje porušenie povinnosti zo strany žalovaného, no na druhej strane mylne vníma porušenie povinnosti žalovaného ako jedno trváce porušenie, ktoré je sankcionovateľné jednou sankciou v podobe zmluvnej pokuty vo výške 165,97 eur. Zdôraznil, že porušenie povinnosti žalovaného ako nájomcu dodržiavať prevádzkový čas pobočky sa vzťahuje na každý deň osobitne. V zmysle článku III. bodu 3.5. Zmluvy totiž žalovaný vzal na seba povinnosť prevádzkovať svoju činnosť v Predmete nájmu denne, teda každý jednotlivý deň počnúc pondelkom, končiac nedeľou (vrátane), vždy od 09.00 hod. do 21.00 hod. Každá jednotlivá povinnosť žalovaného prevádzkovať pobočku teda mala svoje presné časové ohraničenie. Preto nemohlo ísť o jedno trváce porušenie povinnosti žalovaného. Tomu zodpovedá aj účel nájmu - keďže žalovaný sa ako nájomca zaviazal „prevádzkovať svoju činnosť v súlade s dojednaným účelom nájmu” - pričom v zmysle článku II. bodu 2.1 Zmluvy bol žalovaný ako nájomca „oprávnený využívať Predmet nájmu výlučne za účelom zriadenia a prevádzky: pobočky banky a poskytovania bankových služieb podľa zákona o bankách”. Účel pobočky žalovaného ako komerčnej banky sa materializuje práve využívaním služieb tejto pobočky zo strany jeho klientov. Z celého kontextu nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že zámerom žalobcu bolo umožniť zriadenie prevádzky žalovaného v dotknutom obchodnom centre tak, aby ju zákazníci žalovaného mohli účelne využívať. Na druhej strane, z uvedeného účelu nájmu vyplýva aj to, že žalobca ako prenajímateľ mal záujem na tom, aby jednotliví nájomcovia, vrátane žalovaného ako nájomcu, mali svoje prevádzky v stanovené časy otvorené. V opačnom prípade by nebolo možné očakávať, že zákazníci do obchodného centra prídu a budú využívať služby týchto prevádzok. Na zabezpečenie tejto povinnosti nájomcov (zodpovedajúcej oprávnenému záujmu žalobcu), aj vo vzťahu k žalovanému, slúžila zmluvná pokuta ako sankcia za prípadné porušenie tejto povinnosti. Tá plnila aj funkciu paušalizovanej náhrady škody, keďže prípadná škoda vyplývajúca z porušenia povinnosti nájomcu, mať v určitý deň v stanovený čas svoju prevádzku otvorenú (prejavená vo forme zníženej atraktivity obchodného centra ako celku) by sa len veľmi ťažko dala presne kvantifikovať (hoci ide o reálny ukazovateľ). Z uvedeného je evidentné (rovnako to muselo byť evidentné aj pre žalovaného ako jednu najvýznamnejších bánk na slovenskom trhu), že zmluvná pokuta dojednaná v článku XV. bodu 15.1 Zmluvy sa jednoznačne vzťahovala na každé jedno porušenie akejkoľvek povinnosti stanovenej v Zmluve, teda aj každé jedno porušenie prevádzkových hodín v určitom dni. A contrario, ak by všetci nájomníci v obchodnom centre dennodenne opakovane porušovali dohodnuté prevádzkové hodiny, a to v priebehu niekoľkých mesiacov, zmluvná pokuta vo výške 165,97 eur by len ťažko mohla kryť celú škodu, ktorá by tým žalobcovi ako prenajímateľovi vznikla. Dodal, že výraz každé jednotlivé porušenie preto treba v zmysle § 266 ods. 1 až 3 zákona Obchodného zákonníka vykladať jednak podľa úmyslu žalobcu, ktorý bol žalovanému známy, v súlade s významom, ktorý sa tomuto výrazu spravidla v obchodnom styku prikladá, ako aj s ohľadom na rokovanie o uzavretí Zmluvy a celkový kontext zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami a argumentmi, ktoré žalobca predložil na obranu svojich tvrdení. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberá posúdením dotknutého článku XV. bodu 15.1 Zmluvy de facto iba
v jednom bode (bod 21. rozsudku), pričom na podporu svojej interpretácie uvedeného ustanovenia Zmluvy uvádza len minimum argumentov. Navyše úplne opomína zodpovedať viaceré zo žalobcom uplatnených skutkových tvrdení a právnych argumentov, v dôsledku čoho odôvodnenie rozsudku nespĺňa zákonom požadované náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. In concreto, súd prvej inštancie sa primerane nevysporiadal s argumentom žalobcu o dostatočnej určitosti článku XV. bodu 15.1 Zmluvy, kedy formulácia „za každé jednotlivé porušenie“ nepripúšťa rôzny výklad a v obchodnom styku sa bežne používa, ide preto o bežne používaný výraz v zmysle § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka. Výklad citovaného ustanovenia Zmluvy žalobcom, ako aj jeho skutočná vôľa sú jednoznačne zrejmé z jeho faktických úkonov, kedy faktúru na zaplatenie zmluvnej pokuty vystavil za každý jednotlivý kalendárny deň, v ktorom nebola pobočka žalovaného v Obchodnom centre U. otvorená v súlade s prevádzkovým časom stanoveným v bode 3.5. Zmluvy. Súd prvej inštancie sa tiež argumentačne nevyrovnal s námietkou ad absurdum, keď v nadväznosti na žalovaným uplatnenú teóriu o trvaní, resp. prerušení porušenia povinnosti, žalobca uviedol, že z tvrdení žalovaného nie je zrejmé, z akého dôvodu má byť porušenie jednej a tej istej zmluvnej povinnosti, ku ktorému došlo každý jednotlivý kalendárny deň, považované za jedno porušenie zmluvnej povinnosti trvajúce dlhší čas, a prečo musí byť podľa žalovaného takéto porušenie pretrhnuté obdobím, v ktorom sa táto zmluvná povinnosť dodržiava. Výklad prezentovaný žalovaným by ad absurdum znamenal, že v prípade, ak by mal žalovaný svoju pobočku zatvorenú počas celého kalendárneho roka, prípadne hneď odo dňa zahájenia, žalobca by mal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty iba vo výške 165,97 eur. Takýto výklad a jeho dôsledky však nezodpovedajú účelu dojednania o zmluvnej pokute, ani povahe a významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, pričom žalobca ich označil za absurdné. Ďalej poukázal na racionálny výklad citovaného ustanovenia Zmluvy, v zmysle ktorého má nájomca - žalovaný povinnosť dodržiavať prevádzkový čas pobočky každý jeden jednotlivý deň. Prípadné porušenie povinnosti mať otvorenú pobočku v obchodnom centre treba posudzovať v každý jednotlivý kalendárny deň v roku osobitne. Dodal, že na podporu svojich tvrdení žalobca ako dôkaz v konaní preložil zmluvné dokumentácie viacerých popredných podnikateľských subjektov pôsobiacich v SR, ktoré tiež obsahovali obdobné dojednania zmluvných pokút pre prípady porušenia dohodnutých zmluvných povinností. Z týchto dokumentácií je zrejmé, že výraz každé jednotlivé porušenie sa v obchodnom styku bežne používa v zmysle § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka. Namietal, že súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo sa nepriklonil k interpretácii výrazu každé jednotlivé porušenie v uvedenom duchu. Súd prvej inštancie sa tak v napadnutom rozsudku nevysporiadal so všetkými žalobcom uplatnenými skutočnosťami a dôvodmi, resp. svoj postup v rozsudku dostatočne nezdôvodnil. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v časti výrokov II., III., IV. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.145,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 165,97 eur od 13.11.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.979,10 eur od 11.12.2015 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi všetky trovy konania vrátane trov odvolacieho konania, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 01.07.2020. Napadnuté rozhodnutie považoval za vecne a právne správne a riadne odôvodnené, pričom naďalej zotrval na svojich tvrdeniach predkladaných v priebehu konania, z ktorých vyplýva, že ustanovením o zmluvnej pokute, o ktoré žalobca opiera žalobou uplatnený nárok, bola zmluvná pokuta, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha, dojednaná v paušálnej sume, bez ohľadu na dobu trvania porušenia zmluvy, zároveň je zrejmé, že žalobcom deklarované porušenie zmluvy zo strany žalovaného malo charakter jedného trvajúceho porušenia, nie viacerých samostatných porušení. Potenciálne je predmetné dojednanie o zmluvnej pokute potrebné považovať za neurčito dojednané, a teda absolútne neplatné. Zdôraznil, že samotná Zmluva jasne preukazuje, že tam, kde mal žalobca záujem postihnúť nielen samotné porušenie, ale tiež jeho trvanie, formuloval dojednanie o zmluvnej pokute odlišne, a to konkrétne v čl. 7.6 Zmluvy. Tvrdenie žalobcu o paušalizácii náhrady škody prostredníctvom zmluvnej pokuty neobstojí s ohľadom na to, že v čl. 15.1 Zmluvy je výslovne dojednané, že zaplatením zmluvnej pokuty nie je nárok žalobcu na náhradu škody nijako dotknutý. Podotkol, že úvahy žalobcu o prípadných následkoch toho, ak by všetci nájomníci v obchodnom centre dennodenne opakovane porušovali dohodnuté prevádzkové hodiny, sú pre vzťah medzi žalobcom a žalovaným bez akejkoľvek relevancie. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalobcu o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že nespochybňuje využívanie formulácie „za každé jednotlivé porušenie“ v obchodnom styku, namietal však, že vo vzťahu k rôznym zmluvným povinnostiam sa výklad predmetnej formulácie líši, príp. vo vzťahu k určitým zmluvným povinnostiam môže byť výklad tejto formulácie nejednoznačný, ak zmluvné strany neuvedú výslovne, ako má byť predmetná formulácia v konkrétnom prípade vykladaná. Tak je to aj v prípade
formulácie obsiahnutej v dojednaní o zmluvnej pokute podľa čl. 15.1 Zmluvy v spojitosti s tvrdeným porušením povinnosti podľa čl. 3.5 Zmluvy. Zdôraznil, že tam, kde Zmluva pripúšťa rôzny výklad, sa uvedená formulácia používa spravidla aj s dodatkom vysvetľujúcim pojem „jednotlivé porušenie“, pričom je zodpovednosťou predkladateľa takejto formulácie, aby zo zmluvy vyplýval význam tejto formulácie jednoznačne. Keďže v predmetnej právnej veci bol predkladateľom návrhu Zmluvy, vrátane jej sporného dojednania v čl. 15.1 žalobca, bolo práve jeho povinnosťou, aby predvídal rôzne situácie, ktoré môžu nastať (s ohľadom na rôzny charakter jednotlivých zmluvných povinností) a aby predmetné dojednanie naformuloval jednoznačne, pričom existujúca nejasnosť predmetnej formulácie vo vzťahu k tvrdenému porušeniu povinnosti podľa čl. 3.5 Zmluvy zaťažuje žalobcu, nie žalovaného. Význam predmetnej formulácie sa posudzuje vždy v konkrétnom právnom vzťahu a s ohľadom na konkrétnu zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, preto samotná skutočnosť, že ide o formuláciu využívanú v obchodnom styku, žiadnym spôsobom nesvedčí v prospech tvrdenia žalobcu, že význam predmetnej formulácie bol v zmluvnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a vo vzťahu ku konkrétnemu porušeniu jednoznačný a práve taký, ako to deklaruje žalobca. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu zdôraznil, že samotné vystavenie faktúry na zmluvnú pokutu za každý deň trvania porušenia povinnosti, žiadnym spôsobom nedokladuje skutočnú a najmä zhodnú vôľu strán pri uzatváraní Zmluvy. Poukázal na právny názor Ústavného súdu SR vo vzťahu k uplatneniu princípu contra proferentem ako všeobecne platného princípu v náleze zo dňa 19.06.2008, sp. zn. I. ÚS 243/07. Mal za to, že skutočnosť, že žalobca nezvolil vo vzťahu k zmluvnej pokute podľa čl. 7.6 Zmluvy rovnakú formuláciu ako vo vzťahu k zmluvnej pokute podľa 15.1 Zmluvy, svedčí o tom, že žalobca si v čase formulácie Zmluvy jasne uvedomoval rozdiel medzi jedným trvajúcim porušením a viacerými jednotlivými (opakujúcimi sa) porušeniami, a ním aktuálne prezentovaný výklad predmetných zmluvných dojednaní je účelový. Okrem toho uviedol, že samotná skutočnosť, že žalobcom predložené listiny obsahujú formuláciu „za každé jednotlivé porušenie”, žiadnym spôsobom nepreukazuje, že predmetná formulácia sa v zmluvnou vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a vo vzťahu ku konkrétnej zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, vykladá práve tým spôsobom, ako to v konaní deklaruje žalobca. Naopak, z listín predložených žalobcom vyplýva, že sporná formulácia v nich bola použitá práve vo vzťahu k paušálnej/jednorazovej zmluvnej pokute dojednanej bez ohľadu na trvanie porušenia zmluvnej povinnosti. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napádané rozhodnutie potvrdil.
5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 09.11.2020. Trval na tom, že napadnutý rozsudok je nezákonný, nesprávny, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľný. Mal za to, že ustanovenie čl. XV bod 15.1 Zmluvy je dostatočne jasné a určité v kontexte zmluvného vzťahu so žalovaným, pričom v súlade s judikatúrou najvyšších súdnych autorít, je potrebné nazerať na predmetné ustanovenie Zmluvy nie formalisticky, ale s ohľadom na všetky okolnosti vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.
6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 15.07.2021. Uviedol, že je to žalobca, kto sa účelovým výkladom snaží dodatočne zhojiť vlastnú nedôslednosť pri formulovaní ním navrhnutých zmluvných dojednaní. Žalobca v konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že sporné ustanovenie čl. 15.1 Zmluvy je potrebné vykladať spôsobom tvrdeným žalobcom. Naopak, žalovaný v konaní preukázal, že žalobcovi mohol vo vzťahu k ním tvrdenému porušeniu žalovaného vzniknúť iba jednorazový nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 165,97 eur, t.j. nárok, ktorý bol žalobcovi priznaný napádaným rozhodnutím. V tejto súvislosti zrekapituloval základné skutočnosti, ktoré podľa názoru žalovaného preukazujú, že súdom aplikované právne posúdenie spornej otázky bolo správne.
7. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.
8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok č.k. 26Cb/38/2015-591 zo dňa 12.02.2020 v znení opravného uznesenia č.k. 26Cb/38/2015-687 zo dňa 11. januára 2022 je potrebné v napadnutej časti III. a IV. výroku potvrdiť ako vecne správny, a odvolanie podané žalobcom proti II. výroku rozsudku v znení opravného uznesenia odmietnuť.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/38/2015-591 zo dňa 12.02.2020 v znení opravného uznesenia č.k. 26Cb/38/2015-687 zo dňa 11. januára 2022, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
12. Žalobcu sa podanou žalobou, po pripustení zmeny návrhu rozšírením a po čiastočnom späťvzatí žaloby, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.145,07 eur titulom zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom zastavil konanie v časti uloženia „povinnosti začať s prevádzkou pobočky Tatra banka, a.s. umiestnenou v nebytovom priestore nachádzajúcom sa na 2. nadzemnom podlaží nehnuteľnosti - obchodného centra „U.“ so súpisným číslom XXXX postavenej na pozemku s parcelným číslom XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného Ú. G. pre okres: G. F., obec: G. - H. I., k.ú.: H. I. denne v prevádzkovom čase pondelok až nedeľa od 9.00 hod. do 21.00 hod. a v takto stanovenom prevádzkovom čase pobočku Tatra banka, a.s. v uvedenom nebytovom priestore, prevádzkovať až do skončenia nájomného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom“. II. výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 165,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 13.11.2015 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. III. výrokom žalobu vo zvyšku zamietol. IV. výrokom súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,54 %. Žalobca rozsudok súdu prvej inštancie napadol v časti II., III. a IV. výroku odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h), d), b) CSP.
13. Rozhodnutie v konaní záviselo od posúdenia dojednania o zmluvnej pokute v Zmluve o nájme nebytového priestoru zo dňa 04.01.2010 (ďalej len „Zmluva“) uzavretej medzi žalobcom SG Shopping, s.r.o. ako prenajímateľom a žalovaným Tatra banka, a.s. ako nájomcom v znení dodatku č. 1 zo dňa 28.10.2010. V čl. XV bod 15. 1 Zmluvy bola dojednaná zmluvná pokuta tak, že „V prípade ak nájomca poruší akúkoľvek povinnosť stanovenú touto zmluvou alebo Prevádzkovým poriadkom, pre ktorej porušenie nie je na inom mieste tejto zmluvy dojednaná zmluvná pokuta osobitne, je povinný zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 165,97 eur za každé jednotlivé porušenie. Zaplatením zmluvnej pokuty nie dotknutý nárok prenajímateľa na náhradu škody.“ V čl. XII Zmluvy boli špecifikované povinnosti nájomcu, kedy podľa bodu 12.2 „Nájomca je povinný plne rešpektovať povinnosť prevádzkovania Predmetu nájmu počas otváracích hodín v súlade s určeniami podľa bodu 3.5 tejto zmluvy a udržiavať v Predmete nájmu primeraný počet kvalifikovaného personálu.“ Podľa čl. III. bod 3.5 veta prvá Zmluvy „Nájomca sa zaväzuje, že bude počas doby nájmu v Predmete nájmu prevádzkovať svoju činnosť v súlade s dojednaným účelom nájmu počas prevádzkových hodín minimálne v rozsahu: denne (t.j. pondelok až nedeľa) v čase od 09.00 hod. do 21:00 hod.“ V dodatku č. 1 k Zmluve zo dňa 28.10.2010 sa v čl. II bod 1 zmluvné strany dohodli na odvolateľnej zmene prevádzkových hodín nájomcu tak, že „počínajúc dňom účinnosti tohto Dodatku č. 1, až do odvolania (čl. II. bod 2 tohto Dodatku č. 1) je nájomca oprávnený a povinný v Predmete nájmu prevádzkovať svoju činnosť v súlade s dojednaným účelom nájmu počas prevádzkových hodín minimálne v rozsahu: vždy od pondelka (vrátane) do piatku (vrátane) v čase od 09:00 hod. do 19:00 hod.; každú sobotu od 9:00 hod. do 15:00 hod., každá nedeľa: neprevádzkuje sa.“ Listom zo dňa 02.01.2013 prenajímateľ odvolal úpravu prevádzkových hodín dohodnutú Dodatkom č. 1 k Zmluve. Práve z dôvodu, že nájomca počnúc dňom 08.04.2013 neprevádzkoval svoju činnosti počas stanovených prevádzkových hodín, sa žalobca v konaní domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v žalovanej výške.
14. Čo sa týka platnosti dojednanej zmluvnej pokuty v čl. XV bod 15.1 Zmluvy, odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie zastáva právny názor, že predmetné zmluvné ustanovenie je dostatočne určité, a teda platné. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné dôsledne
zohľadniť princíp preferencie platnosti právnych úkonov, ktoré sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny právny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Odvolací súd sa ďalej stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že z vyššie citovaného zmluvného dojednania čl. XV bod 15.1 Zmluvy vyplýva, že zmluvná pokuta bola dojednaná jednorazovo pevnou sumou za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti. Vzhľadom na to, že žalovaný nedodržiaval stanovený prevádzkový čas pobočky, za porušenie tejto zmluvnej povinnosti stanovenej v čl. XII bod 12.2 a čl. III. bod 3.5 Zmluvy, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 165,97 eur v zmysle čl. XV bod 15.1 Zmluvy. Žalovaný na podporu svojej argumentácie dôvodne poukazoval na odlišné znenie zmluvných ustanovení o zmluvnej pokute, keď na rozdiel od zmluvnej pokuty dojednanej v čl. XV bod 15.1 Zmluvy, v ustanovení čl. VII bod 7.6 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak omeškanie s plnením akéhokoľvek peňažného záväzku nájomcu podľa tejto zmluvy presiahlo 7 dní, vzniká prenajímateľovi nárok na zmluvnú pokutu za každý ďalší deň omeškania. Na uvedenú skutočnosť správne poukázal aj konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď konštatoval, že ak mal žalobca záujem postihnúť nielen samotné porušenie, ale aj trvanie tohto porušenia, bolo potrebné vymedziť zmluvnú pokutu nie jednorazovo ako pevnú sumu, ale rovnako, ako to žalobca urobil vo vzťahu k zmluvnej pokute podľa čl. 7.6 zmluvy, t.j. ako opakujúce sa plnenie, ktorého konečná výška závisí od celkového trvania porušenia zmluvnej povinnosti. V súvislosti s použitím výkladových pravidiel Obchodného zákonníka, odvolací súd podotýka, že v konaní nebolo preukázané, že žalovanému by bol známy úmysel žalobcu vykladať sporné zmluvné dojednanie spôsobom prezentovaným žalovaným, teda tak, že prenajímateľovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu osobitne za každý deň, kedy nájomca nedodržal prevádzkový čas pobočky. Ak žalobca argumentoval, že výklad citovaného ustanovenia Zmluvy žalobcom, ako aj jeho skutočná vôľa sú jednoznačne zrejmé z jeho faktických úkonov, keď faktúru na zaplatenie zmluvnej pokuty vystavil za každý jednotlivý kalendárny deň, v ktorom nebola pobočka žalovaného v Obchodnom centre U. otvorená v súlade s prevádzkovým časom stanoveným v bode 3.5. Zmluvy, odvolací súd prisvedčil tvrdeniu žalovaného, že samotné vystavenie faktúry na zmluvnú pokutu nepreukazuje skutočnú a najmä zhodnú vôľu strán pri uzatváraní Zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že význam formulácie „za každé jednotlivé porušenie“ sa posudzuje vždy v konkrétnom právnom vzťahu s ohľadom konkrétnu zmluvnú povinnosť zabezpečovanú zmluvnou pokutou, preto samotná skutočnosť, že ide o formuláciu využívanú v obchodnom styku, nesvedčí v prospech výkladu prezentovaného žalobcom. Odvolateľ ďalej poukazoval aj na racionálny výklad citovaného ustanovenia Zmluvy, podľa názoru odvolacieho súdu je však namieste výklad v zmysle ustanovenia § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila, t.j. v danom prípade na ťarchu žalobcu. Odvolací súd dal za pravdu žalovanému, že úvahy žalobcu o prípadných následkoch toho, ak by všetci nájomníci v obchodnom centre dennodenne opakovane porušovali dohodnuté prevádzkové hodiny, sú pre vzťah medzi žalobcom a žalovaným bez akejkoľvek relevancie, žalovaného sa žiadnym spôsobom netýka, akým spôsobom má žalobca upravené zmluvné vzťahy so svojimi ďalšími nájomcami.
15. Neobstojí ani tvrdenie odvolateľa, podľa ktorého zmluvná pokuta v danom prípade plnila aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Uvedené tvrdenie je v rozpore so znením Zmluvy, ako je zrejmé z ustanovenia čl. XV bod 15.1 Zmluvy, ktorého posledná veta znie: „Zaplatením zmluvnej pokuty nie dotknutý nárok prenajímateľa na náhradu škody.“ Uvedenú námietku žalobcu preto odvolací súd považoval za nedôvodnú.
16. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie dal v odôvodnení napadnutého rozsudku jednoznačnú odpoveď na právnu otázku, od vyriešenia ktorej primárne záviselo rozhodnutie v prejednávanej veci, pričom svoj právny názor primerane odôvodnil, takéto odôvodnenie rozhodnutia považuje odvolací súd za dostačujúce, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Konajúci súd vysvetlil, z akých dôvodov dospel k záveru, že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty len vo výške priznanej II. výrokom napadnutého rozsudku.
17. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
18. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
19. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/38/2015-591 zo dňa 12.02.2020 v znení opravného uznesenia č.k. 26Cb/38/2015-687 zo dňa 11. januára 2022 v napadnutej časti III. a IV. výroku potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
20. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
21. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Civilný sporový poriadok tak právo strany podať odvolanie výslovne obmedzuje tým spôsobom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Žalobca odvolaním napadol rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/38/2015-591 zo dňa 12.02.2020 v znení opravného uznesenia č.k. 26Cb/38/2015-687 zo dňa 11. januára 2022 i v časti II. výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 165,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 13.11.2015 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Ako je zrejmé zo znenia uvedeného výroku, výrok II. neznie v neprospech žalobcu, ale naopak, týmto výrokom bolo žalobe čiastočne vyhovené, žalobca preto nie je oprávnený podať voči rozsudku v tejto časti odvolanie. Odvolací súd, s poukazom na vyššie uvedené, odvolanie žalobcu podané voči II. výroku napadnutého rozsudku v znení opravného uznesenia odmietol podľa § 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenou osobou.
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný.
23. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).