Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-93-2012.pdf
PDF · 86.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4P/93/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou vo veci starostlivosti súdu o mal. L. V., nar. XX.X.XXXX, bytom T.L.X., Y.L.É. XXXX/X, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky Y. V., nar. XX.X.XXXX, bytom T.L.X., Y.L.É. XXXX/X a otca T. L., nar. XX.X.XXXX, bytom T.L.X., T. Š. XXXX/XX, o zverenie do osobnej starostlivosti matky a určenie výživného, takto
rozhodol:
Súd mal. L. V., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi určuje výživné na mal. L. sumou 85 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky s účinnosťou od 01.12.2012.
Zročné výživné od 01.12.2012 do vyhlásenia rozsudku v sume 85 € je otec povinný zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej L. V., nar. XX.X.XXXX sa podaným návrhom domáha zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného otcovi sumou 200 € mesačne s účinnosťou od 1.12.2012. Návrh odôvodnila tým, že maloleté dieťa sa narodilo zo vzťahu s T. L., ktorý už netrvá od 3.12.2012.
Otec maloletej k návrhu uviedol, že so zverením maloletej matke súhlasí, s určením výživného v takej výške nesúhlasí a pokiaľ bude maloletá väčšia, tiež ju chce vidieť a to nie tak ako to matka uzná za vhodné.
Kolízny opatrovník maloletej k návrhu uviedol, že odporúčajú zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievaním na jej výživu s prihliadnutím na vek a oprávnené potreby maloletej ako aj zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, kolízneho opatrovníka, oboznámením obsahu spisu , najmä rodného listu, správ ÚPSVaR Partizánske, potvrdení o príjmoch matky, čestných prehlásení, dokladov o výdavkoch matky, potvrdenia ÚPSVaR Partizánske , dokladov o výdavkoch starej matky maloletej, správy ÚPSVaR Partizánske zo 4.1.2013, potvrdení o príjme otca, dokladov o výdavkoch otca, správy mesta Partizánske a zistil, že maloletá L. je dieťa narodené zo vzťahu matky Y. V. a otca T. L., ktorí nežijú v spoločnej domácnosti.
Matka maloletej je samostatne zárobkovo činná osoba, pracovala ako opatrovateľka v Rakúsku. V súčasnosti je na materskej dovolenke. Býva spolu s maloletou, s dvoma súrodencami a starou matkou v 4-izbovom byte svojej matky, ktorá poberá starobný dôchodok v sume 250 € mesačne. Prispieva na domácnosť sumou 150 € mesačne. Maloletej platí poistné 31,60 € ročne a 10,47 € mesačne. Má náklady na plienky, oblečenie a kozmetiku pre maloletú. Poberá prídavok na dieťa v sume 22,54 € mesačne a rodičovský príspevok 194,70 € mesačne. Požiadala o priznanie dávky v materstve a rodinných prídavkov aj v Rakúsku, o jej žiadosti zatiaľ nebolo rozhodnuté. Vlastní osobný automobil. Mestom Partizánske je hodnotená kladne. Vyživovaciu povinnosť má len k mal. L..
Otec maloletej je zamestnaný u zamestnávateľa FORTISCHEM a.s. Nováky. Má priemerný čistý príjem v sume 597,30 € mesačne. Býva v 2-izbovom byte u svojej matky, kde zároveň žije aj jeho sestra. Na úhradu výdavkov spojených s bývaním prispieva sumou 150 € mesačne. Za cestovné do práce platí sumu 1,71 € za jednu cestu. Spláca pôžičky v sume 100 € mesačne, 20 € mesačne a 40 € mesačne, ďalšie 2 pôžičky od neho vymáhajú v exekučnom konaní. Sú proti nemu vedené exekúcie, má dlh voči Slovenskej sporiteľni a.s., ktorý od neho vymáha spoločnosť EOS KSI Slovensko v sume 12 415,53 €. Má dlhy aj voči nebankovému subjektu a voči zdravotnej poisťovni. Všetky exekúcie spláca po 250 € mesačne. Kým žil v spoločnej domácnosti s matkou maloletej, tak na maloletú prispieval, v súčasnosti na ňu výživným neprispieva. Iné výdavky nemá. Vyživovaciu povinnosť má len k mal. L..
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky je podaný dôvodne, návrh na určenie výživného od 1.12.2012 je podaný dôvodne ale nie v celom rozsahu.
Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že rodičia maloletej v súčasnej dobe spolu nežijú. Maloletá je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, kde má vytvorené zázemie. Je novorodencom, preto je odkázaná na sústavnú osobnú starostlivosť matky. Súd preto rozhodol tak, že ju zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Výživné na maloletú súd určil s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletej a na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov vo výške 85,- mesačne s účinnosťou od 1.12.2012. Vychádzal pritom z toho, že výživné na maloleté dieťa je možné určiť najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, preto súd priznal výživné s účinnosťou od 1.12.2012. Za dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného aj spätne za obdobie pred podaním návrhu na začatie konania súd považoval to, že maloletá je novorodenec, ktorý má práve v období tesne po narodení zvýšené potreby na svoje zaopatrenie. Za obdobie od 1.12.2012 jej potreby uspokojovala len matka, pričom na jej výžive sa majú podieľať obidvaja rodičia. Súd preto určil výživné aj spätne, s účinnosťou od 1.12.2012. Rozhodol tak aj z dôvodu, že od 1.12.2012 si otec vyživovaciu povinnosť voči mal. L. neplní. Výšku výživného súd určil sumou 85 € mesačne, pričom prihliadol na to, že matka je na materskej dovolenke a poberá zatiaľ len rodičovský príspevok 194,70 € mesačne, iný príjem nemá. Matka maloletej sa osobne , celodenne o maloletú stará, z toho dôvodu nemôže byť zamestnaná a z tohto dôvodu ani nie je schopná plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej v takom rozsahu ako keby bola zamestnaná. Pri určení výživného súd vychádzal aj z možností, schopností a zárobkových pomerov otca maloletej, ktorý má priemerný čistý mesačný príjem v sume 597,30 €, z ktorého prispieva matke na bývanie sumou 150 € mesačne. Na cestovné do práce a späť v prípade 20- dňového pracovného mesiaca zaplatí sumu 68,40 € (20 x 1,71 € x 2). Po odpočítaní týchto výdavkov mu zostane suma 378,90 € , z ktorej je otec schopný prispievať na výživu maloletej sumou 85 € mesačne, pretože výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov a súd pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd s prihliadnutím na zníženú schopnosť matky plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletej kvôli tomu, že sa osobne o maloletú stará a na to, že práve z tohto dôvodu otec maloletej má v tomto období prispievať finančne vo väčšom rozsahu na úhradu potrieb maloletej určil otcovi výživné v sume 85 € mesačne.
Zameškané výživné od 1.12.2012 do vyhlásenia rozsudku v sume 85 € je otec povinný zaplatiť matke maloletej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zameškané výživné predstavuje výživné za mesiac december v sume 85 €.
Vo zvyšku súd návrh matky zamietol z dôvodu, že majetkové a zárobkové pomery otca maloletej mu neumožňujú platiť výživné v sume vyššej ako je 85 € mesačne. Súd prihliadal aj na to, že vyživovaciu povinnosť voči maloletej má nielen otec, ale aj matka, ktorá sa na jej výžive takisto musí podieľať , prihliadal aj na vek maloletej a na to, že na potreby maloletej sú určené aj rodinné prídavky v sume 22,54 € mesačne.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože matka i otec maloletej boli v konaní len čiastočne úspešní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).