Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/58/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XX, C., pre prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa , o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 19.12.2022, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 7.9.2023 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta z a m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd Galanta (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 19.12.2022, sp. zn. obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) podľa písmeno b) oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 16. apríla 2021 v čase okolo 12.00 hod. v meste Sereď na ul. A. Hlinku pred obytným domom č. XXXX/XX, pri ručných výkopových prácach presekol rýľom 12 vláknový optický zväzok káblu patriaci spoločnosti Telecom a to aj napriek skutočnosti, že v danom mieste sa pri výkopových prácach predtým našiel iný kábel v oranžovej chráničke a preto bol upozornený stavbyvedúcim o možnom výskyte ďalšieho kábla, pričom ako pri výkopových prácach po zarytí rýľu narazil na odpor a v domnienke, že sa jedná o korene, tak použitím väčšej sily rýľom presekol uvedený optický kábel, čím svojím konaním spôsobil poškodenej spoločnosti Slovak Telecom a.s. so sídlom Bajkalská 28, Bratislava škodu vo výške 349,78,- €, pretože skutok nie je trestným činom.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania okresný súd ustálil, že optický 12 vláknový káblový zväzok sa v čase poškodenia nachádzal pred obytným domom v hĺbke 30 cm, pričom správne mal byť umiestnený v hĺbke 60 cm, a nebol ani označený výstražnou fóliou oranžovej farby a zabezpečený nejakou ochranou. Zhotoviteľ stavby nemal žiadnu vedomosť o výskyte optického kábla, tento nebol zaznamenaný v stavebnom povolení ani v projektovej dokumentácii, a stavbyvedúci neupozornil pracovníkov realizujúcich výkopové práce na možnosť výskytu optického kábla, nakoľko o ňom nemal žiadnu vedomosť. Obžalovaný pracujúci s rýľom odstraňoval korene vegetácie, pričom použil aj väčšiu silu, a tak presekol optický kábel. Okresný súd dospel k záveru, že v konaní obžalovaného absentuje nedbanlivostné zavinenie, a to aj vo forme nevedomej nedbanlivosti, pretože v hĺbke 35-40 cm, v akej obžalovaný vykonával výkopové práce, nemal byť uložený žiadny kábel, pričom tento optický kábel nebol ani označený výstražnou fóliou oranžovej farby a nebol uložený v pieskovom lôžku. Obžalovaný nemohol ani nemusel predvídať, že v takejto hĺbke sa môže nachádzať nejaký kábel a tento môže použitím rýľa preseknúť.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní sa obžalovaný vzdal práva na podanie odvolania a prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal voči rozsudku odvolanie v neprospech obžalovaného.

Odvolanie prokurátor odôvodnil písomným podaním, v ktorom namietol, že aktívnym konaním obžalovaného došlo k poškodeniu optického kábla a tento konal vo forme nevedomej nedbanlivosti, lebo stavebným majstrom bol obžalovaný spolu s ďalšími robotníkmi upozornený, že v blízkosti sa nachádzajú elektrické rozvodné skrine, takže sa tam môže nachádzať elektrická prípojka, ktorá by mala byť označená fóliou a zapieskovaná. Obžalovaný mal konať s vyššou mierou opatrnosti. Obžalovaný pri výkopových prácach, keď mali kopať do hĺbky 40 až 60 cm, mal nie len možnosť ale aj povinnosť predvídať existenciu optického kábla a uvedenému prispôsobiť svoje konanie. Obžalovaný tak mal a mohol predvídať následok predpokladaný skutkovou podstatou daného trestného činu, a teda je daná subjektívna stránka spočívajúca v nevedomej nedbanlivosti. Prokurátor navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu písomným podaním, v ktorom uviedol, že navrhuje odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné, keďže optický kábel bol uložený v nesprávnej hĺbke a bez označenia, čiže nespĺňal ani jednu zo záväzných technických noriem, a to hĺbku uloženia, pieskové podložie v minimálnej vrstve, farebné označenie, ochranné krytie a farebnú fóliu. Obžalovaný nemohol mať žiadnu vedomosť, že by sa na danom mieste mohol nachádzať optický kábel v nesprávnej hĺbke a v rozpore s technickými normami neoznačený. Z dôvodu inštalovania optického kábla v rozpore so zákonom a technickými normami mal obžalovaný aj za to, že tento optický kábel nespĺňa zákonné znaky všeobecne prospešného zariadenia.

Za účelom prejednania odvolania prokurátora nariadil Krajský súd v Trnave termín verejného zasadnutia, ktorého sa zúčastnili prokurátorka krajskej prokuratúry, obžalovaný a obhajca obžalovaného. Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v tomto smere neboli.

V rámci konečných návrhov prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla rozhodnúť v zmysle podaného odvolania. Obhajca obžalovaného sa pridržal písomne podaného vyjadrenia k odvolaniu a žiadal, aby súd posúdil, že skutok nie je trestným činom pre absenciu objektívnej aj subjektívnej stránky trestného činu. Obžalovaný sa pridržal vyjadrenia svojho obhajcu.

Podľa , o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa , odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

Podľa , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa , odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd) ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal postupom podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, prokurátor mu v odvolaní konkrétne procesné pochybenia nevytýkal, krajský súd sa preto v rámci odvolacieho prieskumu zameral len na také chyby,

ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa , avšak také chyby konania nezistil.

Odvolacím prieskumom krajský súd zistil, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný. Následne okresný súd všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým záverom.

Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.

Stále platí, že na preukázanie viny musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného v požadovanej forme zavinenia, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. V danom prípade obžalovaný nepoprel, že pri ručných výkopových prácach presekol rýľom optický kábel, teda bolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Ani krajský súd tak ako okresný súd nemá pochybnosti o tom, že skutok nie je trestným činom pre absenciu nedbanlivostného zavinenia obžalovaným, a to aj v nevedomej forme. Prečinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa sa dopustí ten, kto z nedbanlivosti ohrozí prevádzku všeobecne prospešného zariadenia podľa , teda aj verejného telekomunikačného zariadenia. Trestný čin je spáchaný z nevedomej nedbanlivosti, ak páchateľ nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Krajský súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora, ich podstata spočíva v tom, že hoci obžalovaný nevedel, že môže ohroziť všeobecne prospešné zariadenie, mal a mohol to vedieť s ohľadom na okolnosti a svoje osobné pomery, poukazujúc na blízkosť elektrickej prípojky, o ktorej obžalovaný vedel a bol na ňu upozornený. Krajský súd mal rovnako ako okresný súd za to, že obžalovaný vzhľadom na okolnosti, a to umiestnenie optického kábla v hĺbke 30 cm, namiesto 60 cm, jeho chýbajúce označenie výstražnou fóliou oranžovej farby a neuloženie v pieskovom podloží, nemal ani nemohol vedieť, že svojím konaním môže ohroziť prevádzku všeobecne prospešného zariadenia. K argumentu prokurátora, že v blízkosti výkopových prác bola elektrická prípojka, krajský súd uvádza, že táto skutočnosť nemala vplyv na to, že by obžalovaný mal alebo mohol vedieť, že v nesprávnej hĺbke a bez akéhokoľvek označenia sa môže nachádzať nejaký kábel. Ak by sa optický kábel nachádzal v správnej hĺbke a farebne označený so zapieskovaním, predstavovalo by to také okolnosti, vzhľadom na ktoré by obžalovaný mal a mohol vedieť, že môže ohroziť nejaké verejnoprospešné zariadenie, hoci by nevedel, že sa tam nejaký kábel nachádza. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemal ani krajský súd preukázané nedbanlivostné zavinenie obžalovaného, a to ani vo forme nevedomej nedbanlivosti.

K vyjadreniu obžalovaného k odvolaniu prokurátora prostredníctvom obhajcu, že pre inštalovanie optického kábla v rozpore so zákonom a technickými normami, tento nespĺňa znaky všeobecne prospešného zariadenia, krajský súd uvádza, že v danom prípade išlo o 12 vláknový optický zväzok kábla patriaci spoločnosti Slovak Telekom, a.s., teda o verejné telekomunikačné zariadenie, pričom len

jeho nesprávne umiestnenie nespôsobuje, že by nešlo o verejnoprospešné zariadenie. Tento argument obžalovaného nepovažoval krajský súd za správny.

Krajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Všeobecným pravidlom určujúcim hodnotenie dôkazov je zásada vyjadrená v ustanovení , podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku predstavuje dostatočný základ pre tento výrok, že okresný súd v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby a jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia a právne závery.

Aj podľa názoru krajského súdu postupoval okresný súd správne, pokiaľ vyhodnotil, že obžalovaný skutok spáchal nezavinene, keďže nemal preukázanú ani nevedomú nedbanlivosť obžalovaného.

Na základe prezentovaných úvah a právnych záverov krajský súd na verejnom zasadnutí postupom podľa odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.