Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-15-2011.pdf
PDF · 130.71 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/15/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v právnej veci navrhovateľa: v rade 1/: V.. R. K., N.. XX.XX.XXXX, A. M. V., A. XXXX/X, v rade 2/: V.. V. K., N.. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľ v rade 1/, právne zast.: JUDr. Miroslav Salíni, advokát so sídlom v Martine, M.R. Štefánika 1, proti odporcovi: MAX Profi, s.r.o., so sídlom v Rakove, Rakovo 158, IČO: 45 400 318, právne zast.: Mgr. Vladimír Žiška, advokát so sídlom v Martine, E.B. Lukáča 2, v konaní o zaplatenie 2 000 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v rade 1) a 2) sumu vo výške 2.000 Eur titulom bezdôvodného obohatenia spolu s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 2.000 Eur a to od 01.01.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 03.03.2011 sa navrhovatelia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť zaplatiť im žalovanú sumu a príslušenstvo. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca uzavrel s navrhovateľmi, ako záujemcami dňa 18.10.2010 Dohodu o zložení blokovacieho depozitu. Podľa čl. I. tejto dohody odporca vyhlásil, že na základe zmluvy o sprostredkovaní realitných služieb uzatvorenej medzi odporcom a vlastníkmi nehnuteľností, ktorými boli V. V., Q. A. P. F. A., je oprávnený sprostredkovať predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Martin, obec Martin, k. ú., Martin, zapísaných na LV č. XXX. Navrhovatelia, ako záujemci na základe čl. III. Dohody o zložení blokovacieho depozitu zaplatili odporcovi tzv. blokovací depozit vo výške 2 000,- € za účelom zablokovania predaja predmetných nehnuteľností. Navrhovatelia sa touto dohodou zaviazali bez zbytočného odkladu po vyzvaní odporcom uzatvoriť s predávajúcimi, v dobe účinnosti tejto dohody, t.j. do 30.11.2010, zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy alebo kúpnu zmluvu najneskôr v posledný deň účinnosti dohody o zložení blokovacieho depozitu. V tejto dohode sa odporca okrem iného zároveň zaviazal, v prípade, ak predávajúci nepristúpia k podpisu kúpnej zmluvy s navrhovateľmi najneskôr do 30.11.2010, prijatý blokovací depozit vrátiť späť navrhovateľom na požiadanie najneskôr do 5 pracovných dní od vyžiadania. Navrhovatelia v návrhu ďalej uviedli, že odporca osobne doručil navrhovateľom návrh kúpnej zmluvy v polovici mesiaca november 2010, pričom navrhovatelia mali k nemu pripomienky a odporca bol oboznámený s pripomienkami k predloženému návrhu zmluvy. Neskôr sa navrhovatelia dozvedeli, že predávajúci majú záujem predať nehnuteľnosti inej osobe ako navrhovateľom. Podielová spoluvlastníčka nehnuteľností Q. A. navrhovateľovi v rade 2/ oznámila, že predmetné nehnuteľnosti sú už predané inej osobe. Navrhovatelia preto listom zo dňa 21.12.2010 vyzvali odporcu na vrátenie blokovacieho depozitu, keďže predávajúci nepristúpili najneskôr v posledný deň účinnosti dohody o zložení blokovacieho depozitu k podpísaniu kúpnej zmluvy. Odporca navrhovateľom predložil návrh dohody o vrátení časti depozitu vo výške 800 €. Navrhovatelia však s uvedeným návrhom
nesúhlasili a trvali na vrátení blokovacieho depozitu v plnej výške 2 000 €. Odporca následne na základe ďalšej žiadosti o vrátenie blokovacieho depozitu listom zo dňa 27.01.2011 navrhovateľom oznámil, že blokovací depozit prepadá v celej výške v prospech odporcu titulom zmluvnej pokuty. Navrhovatelia majú za to, odporca sa na ich úkor bezdôvodne obohatil, a preto požadujú poskytnuté plnenie vrátiť.
Súd vo veci samej vydal dňa 24.03.2011 platobný rozkaz č.k.: 11C/15/2011 - 21, kde zaviazal odporcu za zaplatenie žalovanej sumy a príslušenstva. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal odporca v zákonnej lehote odôvodnený odpor, kde uviedol, že nárok navrhovateľa v celom rozsahu neuznáva. Poukázal na to, že tvrdenia navrhovateľov sú nepravdivé a zavádzajúce. Navrhovatelia uzavreli s odporcom dohodu o zložení blokovacieho depozitu zo dňa 18.10.2010, kde sa zaviazali, že bez zbytočného odkladu po vyzvaní spoločnosťou MAX Profi, s.r.o. - odporcom uzavrú s predávajúcimi v dobe účinnosti dohody zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy alebo kúpnu zmluvu. Navrhovatelia zároveň zložili tzv. blokovací depozit vo výške 2 000,- €. Ďalej poukázal na článok IV.1. tejto zmluvy, kde si zmluvné strany stanovili, že pre prípad porušenia zmluvných povinností záujemcami, blokovací depozit prepadne titulom zmluvnej pokuty v prospech spoločnosti MAX Profi, s.r.o.. Poukázal, že navrhovatelia boli viac krát vyzvaní na uzavretie zmluvy, a to jednak písomne i ústne, a boli aj upozornení na dôsledky neuzatvorenia zmluvy do konca novembra 2010.
Na nariadených pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne V. V. P. Q. A.Ň., oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, predovšetkým dohodou o zložení blokovacieho depozitu, oznámení spoločnosti RE/Max Profi, s.r.o. zo dňa 22.11.2010, výzvou na vrátenie blokovacieho depozitu, dohodou o vrátení časti depozitu, výzvou na vrátenie depozitu a pokusom o zmier, platobným rozkazom tunajšieho súdu, odporom odporcu, čestným prehlásením Q. A., výpisom z LV č. XXX pre k. ú. Martin, rozhodnutím M. XXXX/XXXX Správy katastra Martin, návrhom kúpnej zmluvy, zmluvou o výhradnom sprostredkovaní, vypovedaním zmluvy o výhradnom sprostredkovaní a ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom súpise, a na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav veci.
Je nesporné, že medzi navrhovateľmi ako záujemcami a odporcom ako sprostredkovateľom realitných služieb došlo dňa 18.10.2010 k uzavretiu dohody o zložení blokovacieho depozitu, podstatou ktorej bolo vyhlásenie záujemcu, že má záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú bližšie špecifikované v tejto dohode. Rovnako je nesporné, že v zmysle tejto dohody záujemci zložili za účelom zablokovania predaja nehnuteľnosti v prospech odporcu tzv. blokovací depozit vo výške 2 000,-€, ktorý mal byť v prípade uzavretia kúpnej zmluvy započítaný do kúpnej ceny nehnuteľností. Zmluva o prevode vlastníctva mala byť uzavretá najneskôr do 30.11.2010. Medzi účastníkmi sporu nie je sporná ani tá skutočnosť, že k uzavretiu kúpnych zmlúv medzi navrhovateľmi ako záujemcami a predávajúcimi nakoniec nedošlo.
Spornou otázkou v konaní sa stala prípadná povinnosť odporcu vrátiť zložený blokovací depozit späť záujemcom, resp. jeho prepadnutie v prospech odporcu titulom zmluvnej pokuty v dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany navrhovateľov vyplývajúcich z dohody o zložení blokovacieho depozitu.
Na pojednávaní navrhovatelia zotrvali na podanom žalobnom návrhu. Navrhovateľ v rade 1/ uviedol, že nemali záujem kupovať dom cez realitnú kanceláriu. Pani V. ich pozvala k pánovi A. z toho titulu, že je to jej priateľ, ktorý vybaví prepis do katastra. Nevedeli, že sú v realitnej kancelárii, pričom podpísali dohodu o zložení blokovacieho depozitu. Uviedol, že z určitých príčin nevyplatili stanovené peniaze za predaj nehnuteľností, nakoľko mali problém s predajom ich domu na Liptove, ktorý predávali, pričom hneď chceli tieto investovať a kúpiť nový dom. Potvrdil, že zmluvu do 30.11.2010 neuzavreli, pričom však upozornili majiteľky, že peniaze budú, a že dom kúpiť chcú.
Navrhovateľka v rade 2/ na pojednávaní súdu uviedla, že mali záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti, pričom medzitým predávali svoju nehnuteľnosť na Liptove, kde však vznikol problém v tom, že ich kupujúcemu stopli úver, nakoľko na ich nehnuteľnosti nebola vyjasnená prístupová cesta. Vec bola riešiteľná a bola aj úspešne vyriešená, čo aj oznámili pani V.. Pani V. súhlasila, že počkajú. Neskôr aj informovala o celom priebehu predaja ich domu a s tým súvisiace problémy ako pána A., tak i pani V.. V. jej však pani V. prestala brať telefón, bola v zahraničí, a preto kontaktovala pani Beňušovú, ktorá jej oznámila, že dom je už predaný. Uviedla, že pán A. bol u nich osobne dva krát. Priniesol im do bytu novú kúpnu zmluvu, kde bolo napísané, že najneskôr 12.12.2010 bude podpísaná kúpna
zmluva a najneskôr vyplatenie celého domu do 31.12.2010. Potvrdila, že vedela, že lehota končí 30.11.2010, avšak informovala dotknuté osoby o probléme s financiami a oni súhlasili, že počkajú. Nevedela odpovedať na otázku, prečo sama nekontaktovala odporcu vo veci uzavretia kúpnej zmluvy, keďže vedela o svojej povinnosti aj o tom, kde má sídlo. Čakala že, príde iniciatíva z jeho strany.
Právny zástupca navrhovateľov vo svojom prednese uviedol, že podanou žalobou sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko v dohode o zložení blokovacieho depozitu je uvedené, že v prípade, že do 30.11.2010, pokiaľ predávajúci nepodpíše zmluvu, sa depozit na požiadanie vracia. Poukázal na to, že sa opierajú práve o splnenie tejto podmienky, pretože predávajúci kúpnu zmluvu nepodpísal. Napriek tomu, že tam boli isté problémy, tieto problémy nespôsobili nemožnosť uzavretia zmluvy. Rovnako aj v kúpnej zmluve, ktorú vypracoval pán A., je evidentné, že kúpnu cenu je možné zaplatiť do 31.12.2010. Má za to, že všetko bolo splniteľné a predávajúci s tým súhlasil. Kúpna cena tak nebola prekážkou predaja z ich strany. Problém ale nastal s tým, že koncom novembra pani A. povedala pani navrhovateľke, že dom sa predáva alebo, že už je predaný. Oni to teda vnímajú tak, že prekážka bola na strane predávajúcich, ktorí už potom nechceli predať dom navrhovateľom, nakoľko mali iných, výhodnejších kupcov za lepšiu cenu a z uvedeného dôvodu nepodpísali zmluvu. Má za to, že tým sa splnila rozväzovacia podmienka na vrátenie depozitu vo výške 2 000,-€.
Konateľ odporcu J.. T. A. na pojednávaní súdu vypovedal, že medzi ním a pani V. existuje zmluva o sprostredkovaní realitných služieb, ktorá bola exkluzívnou výhradnou zmluvou. V uvedenej zmluve stojí, že predávajúci si môžu predávať nehnuteľnosti aj sami, potom sú ale povinní odkázať tých záujemcov na nich, aby zabezpečili finančné vysporiadanie medzi kupujúcimi a predávajúcimi. To sa aj stalo, keď mu pani V. volala, že príde aj so sestrou a manželmi K. do ich kancelárie. Jednanie prebiehalo tak, že manželia K. nechceli realizovať predaj cez realitnú kanceláriu, ale pani V. aj všetky sestry potvrdili, že oni sa spoľahnú na realitnú kanceláriu, čiže navrhovatelia mali vedomosť, že celá transakcia pôjde cez realitnú kanceláriu, pričom im vysvetľoval, akým spôsobom sa bude postupovať. Záujemci sa vyjadrili, že do 5 - 6 dní budú mať peniaze. Kúpna cena bola inzerovaná na 95 000,-€. Predávajúci nechceli s tou cenou hýbať, ale manželia Kažmérovci ich presvedčili, že majú peniaze v hotovosti do 5 - 6 dní, a preto predávajúci išli s cenou dole na 87 000,-€. Potvrdil, že navrhovateľov navštívil doma dňa 12.11.2010, kde im predložil návrh kúpnej zmluvy s tým, aby sa k nemu do týždňa vyjadrili. Vtedy mu navrhovatelia uviedli svoje ťažkosti s predajom ich domu, čím zistil, že nimi prezentované peniaze v hotovosti majú pochádzať z tohto predaja. pričom ich upozornil, aby čím skôr uzavreli zmluvu o predaji svojho domu, pretože je tu riziko s lehotou dohody o zložení blokovacieho depozitu a s podpísaním kúpnej zmluvy. Odporca ďalej uviedol, že nakoľko sa navrhovatelia do týždňa nevyjadrili, navštívil ich opätovne v ďalšom týždni, pričom už si nepamätal, či im priniesol aj podľa ich pripomienok opravenú kúpnu zmluvu, pričom jemu išlo hlavne o to, aby do 30.11.2010 podpísali kúpnu zmluvu. Lehota na zaplatenie kúpnej ceny je na dohode zmluvných strán. Predávajúci by s tým súhlasili, aj keď už začali mať nedôveru voči záujemcom, pretože sa cítili byť naťahovaní. Po 30.11.2010, keď vypršala lehota, neboli predávajúci ďalej viazaní a potom si ten dom predali vlastnou cestou. On už v tom nehral žiadnu rolu. Následne, keď sa to všetko udialo, mal záujem, keďže išlo o starších ľudí, vrátiť im polovicu zloženého depozitu, aj keď na to nemali nárok. Navrhovatelia však tento návrh dohody neakceptovali. Odporca ďalej uviedol, že z jeho strany bola ochota podpísať kúpnu zmluvu do 30.11.2010, pričom aj presviedčal predávajúcich, ktorých zastupoval, aby sa uspokojili s tým, že kúpna cena bude vyplatená do konca decembra. Hlavne aby sa naplnila podmienka dohody o zložení blokovacieho depozitu. Nemá za to, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko z jeho strany bolo všetko vykonané. Mal stanovisko od predávajúcich, ale od kupujúcich stanovisko k návrhu zmluvy nemal a z toho dôvodu nemohlo dôjsť k podpisu kúpnej zmluvy.
Právny zástupca odporcu mal za to, že žaloba navrhovateľov je v celom rozsahu nedôvodná. Vo svojom prednese poukázal na tú skutočnosť, že navrhovatelia sa v dohode o zložení blokovacieho depozitu zaviazali uzavrieť do konca novembra kúpnu zmluvu alebo zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a pre prípad porušenia tejto povinnosti bola uzavretá dohoda o zmluvnej pokute. Táto zmluva bola porušená, a teda z titulu zmluvnej pokuty suma 2 000,-€ pripadla odporcovi.
Svedkyňa V. V., jedna z pôvodných vlastníčok nehnuteľností na pojednávaní súdu uviedla, že mala zmluvu s realitnou kanceláriou za účelom predaja ich rodičovského domu. Potvrdila, že na okne domu mali telefónne číslo, na ktoré ich kontaktovali manželia K., dom si následne prezreli, páčil sa im a chceli ho kúpiť s tým, že peniaze majú na účte a do 6 dní nám ich dajú. Uviedla, že chceli predaj realizovať
cez realitnú kanceláriu. V realitnej kancelárii sa potom navrhovateľom všetko vysvetlilo, i čo znamená depozit. Potom začali vznikať problémy s tým, že zistila, že vlastne nemajú peniaze, že nemajú ešte niečo predané. Dosvedčila, že vedela o tom, že navrhovatelia mali finančné problémy, nakoľko jej pani K. často volávala. Neskôr jej pani K. volala, že jej je to ľúto, že sa to nebude dať stihnúť, že ten dom nebudú môcť kúpiť. Preto následne oslovila ešte pôvodných záujemcov o dom, že im bude končiť zmluva s tým, že terajší záujemci nebudú môcť dom kúpiť, tak pokiaľ majú ešte záujem, môžu ho kúpiť. Svedkyňa na otázku súdu uviedla, že ona sama nevyzývala navrhovateľov na uzavretie kúpnej zmluvy, to ponechala na realitnú kanceláriu. Mala vedomosť o tom, že pán A. ohľadne toho bol za navrhovateľmi, pričom čakali do konca novembra, či dôjde k podpisu zmluvy, keďže do tohto času mali zmluvu s realitnou kanceláriou. Nemohla predsa niekomu ponúknuť a predať dom, ak by došlo k podpisu zmluvy zo strany navrhovateľov do konca novembra. Pokiaľ by navrhovatelia zmluvu podpísali, boli pripravení taktiež zmluvu podpísať. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľov, či svedkyňa podpísala kúpnu zmluvu uviedla, že nemali dôvod chodiť po úradoch a podpisovať, pokiaľ nemali zmluvu podpísanú od navrhovateľov.
Svedkyňa Q. A., jedna z pôvodných vlastníčok nehnuteľností na pojednávaní súdu vo svojej výpovedi uviedla, že chodí pracovať do zahraničia, a preto poverili svoju sestru - V. V., predajom ich rodičovského domu. Potvrdila, že sestry jej volali, keď boli u pána A. s tým, že sa dohodli s manželmi K. na znížení sumy na 87 000,-€ z dôvodu, že majú peniaze v hotovosti, a že do týždňa ich majú. Pôvodne nechcela na to pristúpiť, ale keďže povedali, že majú peniaze v hotovosti, tak potom im dali prednosť pred inými záujemcami, ktorí najprv museli predať byt. Na otázku súdu, či bola svedkyňa v telefonickom kontakte s pani K., svedkyňa uviedla, že pred koncom novembra jej pani K. volala s tým, že potrebuje predĺžiť termín. Svedkyňa jej zakaždým odpovedala, že majú čas do konca novembra. Rovnako potvrdila, že bola ochotná čakať do konca novembra a do tohto času aj čakali. Novým záujemcom o dom povedali, aby čakali do 30.11.2010, že dovtedy nemôžu nič robiť.
Súd na základe vykonaného dokazovania pri svojom prvotnom rozhodnutí považoval za preukázané, že do 30.11.2010 nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, či zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej tak, ako to predpokladala Dohoda o zložení blokovacieho depozitu, čím v konečnom dôsledku došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z tejto dohody. Podstata sporu spočívala vo vyhodnotení tohto porušenia v tom zmysle, či bolo zavinené v dôsledku konania navrhovateľov alebo pôvodných vlastníkov nehnuteľností, keďže táto skutočnosť je rozhodujúce pre posúdenie ďalšieho nakladania so zloženým depozitom. Súd sa v tomto smere stotožnil s tvrdením odporcu v tom, že práve v dôsledku konania navrhovateľov nedošlo k podpisu kúpnej zmluvy medzi navrhovateľmi a klientmi odporcu. Súd v tejto súvislosti poukazoval predovšetkým na výpovede svedkýň, ktoré zhodne uviedli, že čakali do 30.11.2010, či zo strany navrhovateľov dôjde k podpisu kúpnej zmluvy a až po tomto dátume následne uzavreli zmluvu o predaji ich nehnuteľností s inými záujemcami. Táto zmluva bola uzavretá dňa 07.12.2010. Nie je možné prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľov, že k uzavretiu zmluvy nedošlo v dôsledku porušenia povinností predávajúcich spočívajúcich v tom, že nepristúpili k podpisu kúpnej zmluvy najneskôr do 30.11.2010, resp. v dôsledku nečinnosti odporu, čo by v konečnom dôsledku odôvodňovalo povinnosť odporcu vrátiť zložený blokovací depozit. Na základe Dohody o zložení blokovacieho depozitu bolo povinnosťou odporcu vyzvať záujemcov na uzavretie zmluvy, čo vykonané bolo, keď štatutár odporcu navštívil záujemcov a predložil im návrh kúpnej zmluvy, pričom túto skutočnosť nerozporovali ani navrhovatelia a zároveň po tejto výzve bolo následnou povinnosťou záujemcov bez zbytočného odkladu pristúpiť k uzavretiu zmluvy s predávajúcimi. Až následne, pokiaľ by boli záujemci pripravení plniť svoju povinnosť zo zmluvy, nastala povinnosť predávajúcich pristúpiť k podpisu zmluvy. Táto skutočnosť vyplýva aj zo systematiky Dohody o zložení blokovacieho depozitu a je jasne vyjadrená aj v samotnom článku V. dohody tým, že formuluje povinnosť predávajúcich pristúpiť k podpisu zmluvy za vyššie uvedených podmienok, teda po uzatvorení zmluvy po vyzvaní odporcom. Pokiaľ teda navrhovatelia ostali nečinní a nevyvinuli žiadnu aktivitu smerujúcu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy s predávajúcimi, nemôžu sa odvolávať na porušenie ich povinnosti, ktorá nasleduje až sekundárne. Súd sa taktiež nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu navrhovateľov v tom, že ustanovenie článku IV ods. 2 je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože sa priči dobrým mravom. Mal za to, že nie je možné zaviazať dopredu kupujúcich na uzavretie kúpnej zmluvy za akýchkoľvek podmienok. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že esenciálnymi náležitosťami každej kúpnej zmluvy podľa § 588 Občianskeho zákonníka je uvedenie predmetu kúpy a kúpna cena. Tieto základné náležitosti boli známe ako predávajúcim, tak i navrhovateľom a odporcovi a boli zakomponované aj v Dohode o zložení blokovacieho depozitu. Preto nie je možné hovoriť o rozpore ustanovenia zmluvy s dobrými mravmi, keďže základné podmienky pre kúpnu zmluvu boli stanovené, pričom ostatné podmienky zmluvy nie sú pre jej samotný vznik
nevyhnutné. Rovnako však aj v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pokiaľ aj navrhovatelia mali nejaké výhrady k predloženej zmluve zo strany odporcu, mali vynaložiť aktivitu a samy kontaktovať odporcu, aby tak prezentovali svoj záujem na plnení si svojich povinností zo zmluvy. Pokiaľ navrhovatelia tvrdili, že boli pripravení zmluvu podpísať do konca novembra, nepredložili súdu žiadny relevantný dôkaz, ktorý by toto ich tvrdenie podporil. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre sebe priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Samotné tvrdenie, že predávajúci stratili záujem podpísať zmluvu z dôvodu, že si našli lepších záujemcov, neobstojí. Predovšetkým je v rozpore s výpoveďami svedkýň, ktoré sa jednoznačne vyjadrili, že čakali do konca novembra, či dôjde k podpisu zmluvy zo strany navrhovateľov. Túto skutočnosť potvrdzuje aj to, že k podpisu zmluvy s novými záujemcami došlo až 07.12.2010, teda po tom, čo vypršala platnosť Dohody o zložení blokovacieho depozitu. Pokiaľ navrhovatelia tvrdili, že chceli podpísať zmluvu do konca novembra, potom nie je súdu zrejmé, prečo tak neučinili, a to i napriek tomu, že v návrhu zmluvy, ktorý im bol predložený bol stanovený dátum splatnosti kúpnej ceny až do 15.12.2010. Rovnako nie je možné sa odvolávať ani na údajnú nečinnosť odporcu, čo súd už vyššie uvádzal. Súd má teda v konečnom dôsledku za to, že k porušeniu Dohody o zložení blokovacieho depozitu nastalo prvotne na strane navrhovateľov.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom vyniesol dňa 04.10.2011 rozsudok a návrh navrhovateľov v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol, keďže mal za to, že zložený blokovací depozit prepadol titulom zmluvnej pokuty v prospech odporcu.
V zákonnej lehote proti rozsudku podali odvolanie navrhovatelia. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a ich žalobnému návrhu v planom rozsahu vyhovel, alebo aby napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd konštatoval, že navrhovatelia sa návrhom podaným na Okresnom súde v Martine dňa 03. 03. 2011 domáhali od odporcu zaplatenia sumy 2.000 €, ktorá mala predstavovať blokovací depozit, ktorý zaplatili odporcovi na základe dohody o zložení blokovacieho depozitu zo dňa 18.10.2010 ako realitnej kancelárii, pričom blokovací depozit mal slúžiť na zablokovanie predaja nehnuteľností, ktoré boli v tom čase v podielovom spoluvlastníctve spoluvlastníkov F. A., V. V. P. Q. A..
Odvolací súd s poukazom na znenie čl. III. bod 3 Dohody o zložení blokovacieho depozitu mal za to, že sa nejedná o presné vymedzenie sumy 2.000 €, či sa jedná o časť kúpnej ceny alebo len blokovací depozit.
Odvolanie navrhovateľov považoval krajský súd za dôvodné. Prvostupňový súd s poukazom na znenie Dohody o zložení blokovacieho depozitu bol povinný skúmať platnosť tejto dohody najmä v nadväznosti ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Naviac vzhľadom na nejasnosti ohľadne neuzatvorenia kúpnej zmluvy medzi navrhovateľmi a predajcami do 30.11.2010, ako aj nejasností znenia návrhu kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2010 v čl. III. a čl. V., ktorú predložil odporca navrhovateľom 1), 2) odvolací súd mal za to, že pre zistenie náležitého skutkového stavu je potrebné vypočuť vo veci navrhnutého svedka tak, ako to navrhli navrhovatelia podaním zo dňa 07.09.2011.
Vychádzajú z rozhodnutia odvolacieho súdu, súd vo veci nariadil a vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 10.01.2013 výsluchom svedka P. H.K., tak ako to vo svojom odôvodnení uznesenia uviedol odvolací súd a súčasne prehodnotil s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka Dohodu o zložení blokovacieho depozitu najmä čl. III., IV. a V. Dohody o zložení blokovacieho depozitu zo dňa 18.10.2010.
Na vytýčenom pojednávaním bol vypočutý svedok P. H., ktorý potvrdil skutočnosti uvádzané právnym zástupcom navrhovateľa, poukázal na to, že mal záujem o kúpu rodinného domu, z toho dôvodu navštívil realitnú kanceláriu, s tým aby mu predložili ponuku. Malo sa jednať o obdobie október - november 2010, svedok si presne nepamätal. Pokiaľ ide o podmienky, ktoré mala nehnuteľnosť spĺňať, podľa vyjadrenia svedka sa malo jednať o nehnuteľnosť, ktorá by vyhovoval ich potrebám. Súčasne svedok uviedol, že kúpna cena nehnuteľnosti bola výška 90.000 € s tým, že realitná kancelária resp. pracovníčka realitnej kancelárie im oznámila, že o predmetnú nehnuteľnosť má záujem aj iný kupujúci, z toho dôvodu sa dohodli, že v prípade, že k odpredaju nehnuteľnosti nedôjde, budú kontaktovaní. Následne svedok na
otázku právneho zástupcu navrhovateľa uviedol, že boli kontaktovaní realitnou kanceláriou, ktorá ich oslovila, aby uzatvorili kúpnu zmluvu. V čase, keď túto kúpnu zmluvu uzatvárali, hneď zložili zálohu vo výške 50.000 €. Nehnuteľnosť reálne bola kúpená v mesiace december 2010. Iné okolnosti týkajúce sa predaja predmetnej nehnuteľnosti svedok uviesť nevedel, potvrdil len, že tam boli aj iní záujemci, ktorí však neuzatvorili kúpnu zmluvu a preto boli realitnou kanceláriou oslovení oni a túto kúpnu zmluvu uzavreli a zložili aj zálohu vo výške 50.000 €.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa článku IV. ods. 1 písm. a/, b/ Dohody o zložení blokovacieho depozitu záujemca za zaväzuje bez zbytočného odkladu po vyzvaní spoločnosťou RE/MAX Profi uzatvoriť s predávajúcim v dobe účinnosti tejto dohody, zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, alebo bez zbytočného odkladu po vyzvaní spoločnosťou RE/MAX Profi uzatvoriť s predávajúcim kúpnu zmluvu najneskôr v posledný deň účinnosti tejto dohody podľa článku V. ods. 1 tejto dohody.
Podľa článku V. ods. 1 Dohody o zložení blokovacieho depozitu táto dohoda sa uzatvára na dobu určitú odo dňa podpisu tejto dohody jej stranami do 30.11.2010.
Podľa článku V. ods. 2 Dohody o zložení blokovacieho depozitu v prípade, že predávajúci nepristúpi za vyššie uvedených podmienok k podpisu kúpnej zmluvy najneskôr v posledný deň účinnosti tejto dohody, tak je spoločnosť RE/MAX Profi povinná prijatý blokovací depozit na požiadanie vrátiť späť záujemcovi, a to najneskôr do 5 pracovných dní od vyžiadania.
Podľa článku V. ods. 3 Dohody o zložení blokovacieho depozitu pokiaľ záujemca poruší povinnosti stanovené v článku IV. ods. 1 tejto dohody alebo záujemca uvedie v tejto dohode nepravdivé informácie, tak sa zmluvné strany dohodli, že vyplatený blokovací depozit prepadá z titulu zmluvnej pokuty v prospech spoločnosti RE/MAX Profi.
Súd posudzoval jednotlivé články Dohody o zložení blokovacieho depozitu a to hlavne čl. III., IV. a V. Dohody o zložení blokovacieho depozitu. Pokiaľ ide o čl. III., tento uvádza: „za účelom zablokovania predaja nehnuteľností a to tak, že spoločnosť RE/MAX Profi nie je oprávnená po dobu účinnosti tejto dohody sprostredkovať kúpu týchto nehnuteľností inému záujemcovi a za účelom zahájenia jednania a prípravy zmluvných dokumentov vedúcich ku kúpe nehnuteľností, zloží záujemca do spoločnosti RE/ MAX Profi blokovací depozit vo výške 2.000 €. Blokovací depozit vo výške 2.000 € uhradí záujemca v prospech spoločnosti RE/MAX Profi v hotovosti do 3 dní po podpise tejto dohody. Uvedený blokovací depozit v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, bude v plnej výške započítaný do kúpnej ceny nehnuteľnosti uvedenej v čl. II. tejto dohody.“ V súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, poukazujúc na znenie tohto článku III. Dohody o zložení blokovacieho depozitu súd má za to, že sa nejedná o presné vymedzenie sumy 2.000 €, či sa jedná o časť kúpnej ceny, alebo len blokovací depozit, alebo o zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovací inštitút, ktoré si zmluvné strany môžu dojednať pre prípad porušenia dojednanej povinnosti. Tá strana, ktorá povinnosť poruší, je povinná zaplatiť pokutu aj keď druhej strane porušením povinností žiadna škoda nevznikla. Avšak pre správne dojednanie platí niekoľko pravidiel a to musí byť dojednaná písomne a z obsahu musí jednoznačné pre porušenie akej povinnosti sa takáto zmluvná pokuta dojednáva. Musí byť určená tiež jej výška alebo aspoň spôsob, akým sa jej výška má určiť.
Súd je toho názoru, že čl. III. bod 3 Dohody o zložení blokovacieho depozitu je v rozpore s ust. § 580 Občianskeho zákonníka, ktorý súčasne hovorí aj o započítaní. Z obsahu Dohody o uzavretí blokovacieho depozitu vyplýva, že zloženie blokovacieho depozitu v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnej nehnuteľností bude v plnej výške započítané do kúpnej ceny.
Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka, započítanie je možné len vtedy, keď sú tam vzájomné záväzky dlžníka a veriteľa, tu však ide o nárok tretej strany, teda kupujúceho a podľa názoru súdu nie je možné započítanie. Z toho pohľadu je teda súd toho názoru, že ide o neurčitosť tohto ustanovenia dohody, ktoré je neplatné a je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko tento blokovací depozit neumožňuje toto zákonné ustanovenie vrátiť.
Súd je toho názoru, že v prípade, že odporca mal záujem zabezpečiť uzavretie kúpnej zmluvy formou depozitu, bol povinný jasne a zrozumiteľne to uviesť v Dohode o zložení blokovacieho depozitu, t.j. bol povinný uviesť v akej lehote je povinný zložiť tento blokovací depozit, ďalej mal presne vymedziť, na aké pokrytie v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy depozit bude slúžiť, či už na nejaké náklady, ktoré vznikli, alebo nejakým iným spôsobom bude použitý.
Súd tu súčasne poukazuje na nejasnosti Dohody o zložení blokovacieho depozitu, keď na jednej strane v čl. III. hovorí o blokovacom depozite, avšak v čl. V. hovorí o zmluvnej pokute. Nie je teda zrejmé, či suma 2.000 € mala byť depozitom, alebo mala byť zmluvnou pokutou. Ak sa jednalo o depozit, mal byť riadne upravený a uvedené, akým spôsobom bude použitý, v prípade ak dôjde k porušenie zmluvnej povinnosti a zhodne v prípade zmluvnej pokuty musí byť presne uvedené, čo je zmluvná pokuta, akým spôsobom sa dojednáva, aká vysoká môže byť zmluvná pokuta.
Zo znenia čl. IV. bod 1 vyplýva, že „záujemca sa zaväzuje bez zbytočného odkladu po vyzvaní spoločnosti RE/MAX Profi uzatvoriť s predávajúcim v dobe účinnosti tejto dohody zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, alebo bez zbytočného odkladu po vyzvaní spoločnosti RE/MAX Profi uzatvoriť s predávajúcim kúpnu zmluvu najneskôr v posledný deň účinnosti tejto dohody podľa čl. V. ods. 1 tejto dohody alebo neuzatvoriť s predávajúcim kúpnu zmluvu alebo zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy bez vedomia spoločnosti RE/MAX Profi. Aj túto časť v čl. IV. Dohody o zložení blokovacieho depozitu považuje súd za nepresnú a neurčitú, pretože toto ustanovenie obsahuje záväzok navrhovateľa uzavrieť na vyzvanie odporcu bez zbytočného odkladu zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, alebo priamo kúpnu zmluvu v podstate za akýchkoľvek podmienok, pretože podmienky uzavretia zmluvy nie sú presne uvedené v Dohode o blokovacom depozite. Okrem kúpnej ceny a predmetu kúpy sú pre uzavretie kúpnej zmluvy dôležité aj iné podmienky, či už platobné, podanie návrhu na vklad do katastra, platenie súvisiacich poplatkov, čo v prípade nezaplatenia kúpnej ceny a podobne. Ide o v rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože takáto zmluva sa prieči dobrým mravom a v tejto časti je Dohoda o zložení blokovacieho depozitu neplatná. Je neplatná a v rozpore s dobrými mravmi aj z toho dôvodu, že odporca požaduje od inej osoby, že uzavrie kúpnu zmluvu v budúcnosti bez akýchkoľvek podmienok a možností sa vyjadriť sa k týmto podmienkam. Toto ustanovenie obsahuje len skutočnosti týkajúce sa uzavretia kúpnej zmluvy a v prípade, že sa tak nestane je tu podľa čl. V. ods. 3 uvedená skutočnosť, že prepadá z titulu zmluvnej pokuty, ale zmluvná pokuta tu nie je nijako definovaná. Tu poukazuje súd na skutočnosti vyššie uvedené ohľadom zmluvnej pokuty. Tiež formulácia „prepadá z titulu zmluvnej pokuty“ je nejasná a sporná. Súčasne súd poukazuje na to, že podľa čl. V. ods. 2 tejto dohody o blokovacom depozite, tento je formulovaný tak, že v prípade, že predávajúci nepristúpi za vyššie uvedených podmienok k podpisu kúpnej zmluvy, čo sa v tomto prípade stalo, avšak nie vinou kupujúceho, pretože, ako aj vyplýva z predložených listinných dôkazov, a to originálu kúpnej zmluvy, ktorý bol súdu predložený, aj s poznámkou odporcu, je uvedené, že by sa mala podpísať do 15.11.2010, avšak odporca nijakým spôsobom do tohto dátumu nezorganizoval stretnutie s predávajúcim a ani nedoniesol predávajúcim podpísaný návrh zmluvy, prepadá depozit. Čiže navrhovatelia nemali možnosť uzavrieť zmluvu, lebo nemali ani možnosť posúdiť podmienky takejto zmluvy. Uzavrieť zmluvu možno len vtedy, keď je súčasne prejav vôle predávajúceho, v tomto prípade však návrh kúpnej zmluvy zo strany odporcu predložený nebol.
Ak mal odporca záujem dojednať zmluvnú pokutu, ako zabezpečovací inštitút, ktoré si môžu zmluvné strany dojednať, čo je jedná z možností uzavrieť, pre správne dojednanie zmluvnej pokuty však platí niekoľko pravidiel. Túto možno dojednať len písomne a z jej obsahu si musí byť jednoznačné, pre porušenie akej povinnosti sa zmluvná pokuta dojednáva. Musí byť určená tiež jej výška, alebo aspoň spôsob, akým sa jej výška má určiť. Občiansky ani Obchodný zákonník neurčuje maximálnu výšku zmluvnej pokuty, platí však, že jej výška by mala zodpovedať významu a hodnote zabezpečovanej povinnosti alebo výške škody, ktorá by porušení povinností vznikla. Napokon výška pokuty tiež nesmie byť dojednaná v rozpore s dobrými mravmi, resp. poctivým obchodným stykom.
V čl. V. bod 1 je uvedené: „táto dohoda sa uzatvára na dobu určitú, odo dňa podpisu tejto dohody jej stranami do 30.11.2010.“ Podľa čl. V. bod. 2: „v prípade, že predávajúci nepristúpi za vyššie uvedených podmienok k podpisu kúpnej zmluvy najneskôr v posledný deň účinnosti tejto dohody, tak je spoločnosť RE/MAX Profi povinná prijatý blokovací depozit na požiadanie vrátiť späť záujemcovi a to najneskôr do 5 pracovných dní od vyžiadania“. Podľa čl. V. bod 3 „pokiaľ záujemca poruší povinnosti v čl. IV. ods. 1 tejto dohody, alebo záujemca uvedie v tejto dohode nepravdivé informácie, tak sa zmluvné strany dohodli, že vyplatený blokovací depozit prepadá z titulu zmluvnej pokuty v prospech spoločnosti RE/MAX Profi.
Aj tento čl. V. bod 1 Dohody o blokovacom depozite považuje súd za neplatný, s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka
Z dokazovania a aj výsluchu svedka vyplynulo, že odporca a jeho konateľ boli po predložení návrhu kúpnej zmluvy absolútne pasívni, do konca novembra 2010 sa nezaujímali, či navrhovatelia súhlasia so znením kúpnej zmluvy (v dohode o zložené blokovacieho depozitu neboli uvedené všetky podmienky kúpnej zmluvy), či k nej majú nejaké pripomienky. Rovnako z dokazovania vyplynulo, že predávajúci nevyvinulo do konca novembra 2010 žiadnu aktivitu a iniciatívu ani voči navrhovateľom ak budúcim kupujúcim a ani voči odporcovi, aby došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a sami ani žiadny návrh kúpnej zmluvy nepodpísali a nepredložili ho na podpis navrhovateľom. Bolo preukázané, že spoluvlastníčky rokovali o predaji domu s Farbákovcami pred novembrom 2010, počas novembra 2010 a aj po novembri 2010 a kúpnu zmluvu s nimi uzavreli až začiatkom decembra 2010. Táto nečinnosť a pasivita na strane odporcu ako sprostredkovateľa (ktorý by mal vytvoriť príležitosť na uzavretie zmluvy, čo odporca nesplnil) a na strane spoluvlastníčok (nekonali smerom k uzavretiu kúpnej zmluvy s navrhovateľom logicky v záujme dosiahnutia vyššej kúpnej ceny), boli príčinou neuzavretia kúpnej zmluvy medzi spoluvlastníčkami a navrhovateľmi.
Súd na základe vykonaného dokazovania aj po výsluchu svedka P. H. a vyhodnotení všetkých dôkazov, dospel k presvedčeniu a záveru, že ustanovenia a to čl. III., IV., V. Dohody o zložení blokovacieho depozitu, ktorá bola uzatvorená medzi odporcom ako realitnou kanceláriou a navrhovateľmi v rade 1) a 2) sú neplatné s poukazom na vyššie uvedené. Z toho dôvodu je toho názoru, že sú splnené podmienky podľa čl. V. ods. 2 Dohody o blokovacom depozite, že predávajúci nepristúpil k podpisu kúpnej zmluvy najneskôr v posledný deň, takže odporca je povinný prijatý depozit vo výške 2.000 € vrátiť pôvodným záujemcom t.j. navrhovateľom, nakoľko tým, že si tento depozit ponechal sa podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka dopúšťa bezdôvodného obohatenia, nakoľko v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny dôvod pre to, aby mal u seba blokovací depozit odpadol a to tým, že bola splnená podmienka podľa čl. V. (§ 5) ods. 2 Dohody o blokovacom depozite, aj to, že nebola uzavretá kúpna zmluva a teda nemohol byť použitý ako časť kúpnej ceny, z toho dôvodu je povinný tento blokovací depozit vrátiť.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd potom rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a zaviazal odporcu vrátiť navrhovateľom v rade 1) a 2) blokovací depozit vo výške 2.000 € a to titulom bezdôvodného obohatenia. Súčasne priznal navrhovateľom v rade 1) a 2) úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.01.2011 do zaplatenia, keďže navrhovatelia v rade 1) a 2) vyzvali odporcu listom dňa 21.12.2010 o vrátenie blokovacieho depozitu, ktorý bol zadržiavaný odporcom. Úrok z omeškania súd posudzoval v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v nadväznosti na ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie exekúcie.