Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9Co-76-2023.pdf
PDF · 106.57 KB
Case nature
Subarea
9Co/76/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov : 1. Q. A., nar. XX. X. XXXX, bytom R. XX, A., 2. N. A., nar. XX. X. XXXX, bytom R. XX, A., obaja zastúpení : AKAIS, s.r.o., Miletičova 5B, Bratislava, IČO : 53 864 611, proti žalovanej : J.. D. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, A., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov 1, 2 proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 8. 6. 2023 č.k. B5-50C/40/2023 - 39, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že ukladá žalovanej povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami za účelom scudzenia, a to :
- nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXX, ktorý je vedený Okresným úradom Zvolen, okres D., obec B., katastrálne územie T., pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1-iny k celku;
- nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXX, ktorý je vedený Okresným úradom Zvolen, okres D., obec B., katastrálne územie T., pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXX o výmere XXX V.X, druh pozemku záhrady, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1-iny k celku;
- nehnuteľnosťou evidovanou na LV č. XXXX, ktorý je vedený Okresným úradom Zvolen, okres D., obec B., katastrálne územie T., pozemok parcely registra „C“, parc. č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku záhrady, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku;
- nehnuteľnosťou evidovanou na LV č. XXXX, ktorý je vedený Okresným úradom Zvolen, okres D., obec B., katastrálne územie T., stavba - druh stavby : rodinný dom, popis stavby rodinný dom so súpisným č. XXX, postavený na pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1-iny k celku,
- nehnuteľnosťou evidovanou na LV č. XXXX, ktorý je vedený Okresným úradom Zvolen, okres Zvolen, obec B., katastrálne územie T., stavba - druh stavby : rodinný dom, popis stavby : rodinný dom so súpisným č. XXX, postavený na pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1-iny k celku, a to do právoplatného skončenia konania vedeného pôvodne pred Okresným súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 38Up/599/2023 a právoplatného skončenia konania vedeného pôvodne na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 12C/6/2019.
Žalobcovia 1, 2 m a j ú voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol v plnom rozsahu návrh žalobcov 1, 2, ktorým sa voči žalovanej domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť nenakladať s označenými nehnuteľnosťami, za účelom ich scudzenia, konkrétne s nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Zvolen, okres D., obec B., katastrálne územie T., a to k pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXX o výmere XXX V.X, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku, evidovanými na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Zvolen, okres D., obec B., katastrálne územie T., a to k pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXX o výmere XXX m2, druh pozemku záhrady, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku, k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Zvolen, okres D., obec B., katastrálne územie T., a to k stavbe - druh stavby : rodinný dom, popis stavby: rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo XXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku; nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Zvolen, okres D., obec B., katastrálne územie T., a to k pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku, nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Zvolen, okres Zvolen, obec B., katastrálne územie T., a to k stavbe
- druh stavby: rodinný dom, popis stavby: rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo XXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4 k celku.
2/ Žalobcovia svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovali tým, že na základe ich návrhu dňa 19.04.2023 Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vedenom pod sp. zn. 38Up/599/2023 vydal platobný rozkaz, ktorým žalovanú spoločne s jej manželom J.. F. R. zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcom sumu vo výške 50.000 € spolu s úrokom z omeškania 5% ročne z tejto sumy od 05.04.2023 do zaplatenia. Ďalej Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 12C/6/2019-174 zo dňa 24.03.2023 zaviazal žalovanú spoločne s jej manželom povinnosťou zaplatiť žalobcom sumu vo výške 15.000 € titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia z verejne dostupných zdrojov zistili, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou, resp. vlastníčkou špecifikovaných nehnuteľností, pričom tieto sú jej jediným majetkom významnejšej hodnoty. Na nehnuteľnostiach je na listoch vlastníctva vyznačená plomba typu V z titulu darovacej zmluvy z roku 2023, ktorou podľa názoru žalobcov žalovaná jednoznačne preukázala úmysel previesť vlastnícke právo na inú osobu bez akejkoľvek protihodnoty, resp. protiplnenia, pričom takéto konanie má priamy vplyv na reálnu možnosť žalobcov domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky. Obavu z ohrozenia exekúcie zdôvodnili žalobcovia 1, 2 výškou pohľadávky, ktorá každým mesiacom rastie, tiež skutočnosťou, že pohľadávka nie je inak zabezpečená, ako aj tým, že nehnuteľnosti sú jediným majetkom žalovanej významnejšej hodnoty a ich prevodom by bolo znemožnené, aby sa žalobcovia domáhali uspokojenia ich pohľadávky z finančných prostriedkov získaných predajom nehnuteľností ako aj s poukazom na to, že manžel žalovanej nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by mohol byť použitý na zaplatenie nárokov žalobcov. Zároveň, vzhľadom na vyznačenú plombu na liste vlastníctva a aktuálne prebiehajúce konanie o návrhu na vklad, nie je možné docieliť prerušenie tohto konania nariadením zabezpečovacieho opatrenia.
3/ K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovi priložili výpis z LV č. XXX, výpis z LV č. XXXX, výpis z LV č. XXXX, platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica vydaného v upomínacom konaní sp zn. 38Up/599/2023 zo dňa 19.04.2023, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 15Co/78/2020-426 zo dňa 27.07.2022, právoplatný dňa 14.11.2022, rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 12C/6/2019-174 zo dňa 24.03.2023.
4/ Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 343 ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia neosvedčili existenciu uplatňovaného nároku. Súdu síce predložili platobný rozkaz ako aj rozsudok, ktorými im boli priznané pohľadávky voči žalovanej, ktorých vymožiteľnosť má byť správaním žalovanej ohrozená, avšak tieto neboli opatrené doložkami právoplatnosti, ktoré by slúžili na preukázanie záväznosti a zásadnej nezmeniteľnosti daných rozhodnutí. Súd prvej inštancie následne svojou činnosťou zistil, že voči rozsudku tunajšieho súdu č. k. 12C/6/2019-174 zo dňa 24.03.2023 bolo dňa 10.05.2023 podané odvolanie a proti platobnému rozkazu vydaného v upomínacom konaní Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 38Up/599/2023 zo dňa 19.04.2023 bol dňa 23.05.2023 podaný odpor. Ani jedno z uvedených rozhodnutí, od ktorých žalobcovia odvodzujú svoj nárok, teda nie je v čase rozhodovania o ich návrhu právoplatné. Napriek tomu, že žalobcovia predloženými výpismi z listov vlastníctva na strane jednej dostatočne osvedčili, že žalovaná nehnuteľnosti previedla darovacou zmluvou, toto konanie žalovanej samo o sebe bez ďalšieho nie je dostatočným podkladom pre uloženie povinnosti podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP. Keďže teda žalobcovia v čase rozhodovania o ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedisponujú
právoplatne priznanou pohľadávkou, súd prvej inštancie mal za to, že neosvedčili existenciu a trvanie ich nároku voči žalovanej. Bez osvedčenia existencie tvrdeného práva (v súdnom konaní právoplatne priznanej pohľadávky) nie je možné navrhované neodkladné opatrenie nariadiť, nakoľko by sa jednalo o neprimeraný zásah do základného, Ústavou SR garantovaného vlastníckeho práva žalovanej. Takýto zásah do právnej sféry žalovanej v aktuálnom štádiu konania a na základe predložených listinných dôkazov by nebol súladný s princípom proporcionality. Na základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh žalovaných na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
5/ O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia 1, 2 boli v konaní neúspešní, preto by mal súd priznať nárok na náhradu trov žalovanej, no keďže jej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal. Súd zároveň prihliadol aj na hospodárnosť konania, pretože v zmysle § 262 ods. 2 CSP by bolo potrebné po právoplatnosti tohto uznesenia vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania a nakoľko žalovanej trovy konania nevznikli, nebolo by jej možné titulom ich náhrady žiadnu sumu priznať.
6/ Uvedené uznesenie napadli včas podaným odvolaním žalobcovia 1, 2, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Odvolanie odôvodňovali žalobcovia tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého neosvedčili existenciu uplatňovaného nároku. Žalobcovia síce súdu predložili ako platobný rozkaz tak aj rozsudok, ktorými im boli priznané peňažné pohľadávky voči žalovanej, ktorých vymožiteľnosť má byť správaním žalovanej ohrozená, avšak tieto boli predložené súdu bez doložiek právoplatnosti, ktorá by slúžila na preukázanie záväznosti a zásadnej nezmeniteľnosti rozhodnutí. Súd svojou vlastnou činnosťou následne zistil, že voči rozsudku súdu bolo podané odvolanie a voči platobnému rozkazu bol podaný odpor, t.j. ani jedno z uvedených rozhodnutí nie je v čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení právoplatné. Súd ďalej v napadnutom uznesení uviedol, že žalobcovia na druhej strane dostatočne osvedčili, že žalovaná nehnuteľnosti previedla darovacou zmluvou, ktoré konanie žalovanej však samo osebe bez ďalšieho nie je dostatočným podkladom pre uloženie povinnosti podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP. Keďže teda žalobcovia v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedisponujú právoplatne priznanou pohľadávkou, podľa názoru súdu neosvedčili existenciu a trvanie ich nároku voči žalovanej.
7/ Žalobcovia v odvolaní trvali na tom, že z platnej právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku nevyplýva potreba preukazovať obavu z ohrozenia exekúcie právoplatným platobným rozkazom resp, rozsudkom. Takúto právnu normu napokon vo svojom rozhodnutí neuvádza ani súd prvej inštancie. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť napriek skutočnosti, že žalobcovia nedisponujú právoplatným rozhodnutím súdu, napokon, keby takým disponovali, nebolo by potrebné podávať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže by mohli iniciovať exekučné konanie. Žalobcovia poukazovali na to, že sa môžu domáhať súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia aj bez toho, aby v čase podania návrhu prebiehali na súde súvisiace konanie vo veci samej. Svoju argumentáciu žalobcovia v odvolaní podporili poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 5/2005 (ZSP 73/2005), podľa ktorého „Predbežným opatrením môže súd dočasne upraviť pomery účastníkov konania aj pre dobu od podania návrhu vo veci, až do jej právoplatného skončenia. Predbežné opatrenie možno nariadiť pre obavu, že by výkon súdneho rozhodnutia (exekúcia) bol ohrozený, aj keď rozhodnutie zatiaľ nebolo vydané, ale prebieha konanie, v ktorom by mohlo byť vydané. V takom prípade však ide o celkom výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu, takže o to viac musia byť dané aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by výkon rozhodnutia (exekúcia) bol ohrozený a kumulatívne, že žalobca má pohľadávku alebo iný nárok, a že mu tento nárok bude priznaný súdnym rozhodnutím.“
8/ Žalobcovia boli názoru, že súdu dostatočne osvedčili skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že exekúcia je ohrozená a to okrem iného tým, že žalovaná sa účelovo a bezodplatne zbavuje svojho jediného majetku významnejšej hodnoty, ktorý by mohol byť použitý na splnenie jej dlhu voči žalobcom. Zároveň je splnená aj druhá podmienka, ktorú pre nariadenie neodkladného opatrenia judikuje Najvyšší súd SR, a síce, že žalobca má pohľadávku a že mu táto pohľadávka bude priznaná súdnym rozhodnutím. Žalobcom už ich pohľadávky voči žalovanej boli priznané rozhodnutiami prvoinštančných súdov, čím je ich postavenie silnejšie. Na margo zbavovania sa resp. znižovania hodnoty majetku žalovanej
žalobcovia poukazovali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 144/97, podľa ktorého „samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.“ Skutočnosť, že žalovaná využila svoje dispozičné právo a previedla darovacou zmluvou svoj jediný majetok významnejšej hodnoty na tretiu osobu sa jednoznačne dá považovať za také konanie, ktoré osvedčuje, že výkon rozhodnutia je ohrozený. Podľa názoru žalobcov by ale podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v ich prípade boli splnené aj vtedy, ak by žalovaná neznižovala hodnotu svojho majetku. V tejto súvislosti žalobcovia poukazovali na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/337/2009, podľa ktorého : „vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti za preukázania úmyslu žalovaných vykonať úkony súvisiace s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti. Vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu nehnuteľnosti, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola znížená. Pokiaľ žalovaní nemajú v úmysle nehnuteľnosti scudzovať, resp. zaťažovať, tak predbežné opatrenie je vo vzťahu k nim bez právneho významu a pokiaľ takýto úmysel mali, potom je jeho nariadenie dôvodné.“ Žalobcovia trvali na tom, že ich práva sú priamo ohrozené (každým dňom rastie dlh žalovaných voči nim, pričom vymáhanie akéhokoľvek plnenia od nich v budúcnosti je neisté); majú za to, že sú naplnené všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
9/ Žalovaná sa na odvolanie žalobcov 1, 2 nevyjadrila, keď odvolací súd jej v zmysle ust. § 329 ods. 1 CSP doručil jednak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a odvolanie žalobcov 1, 2.
10/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu, v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1, 2 je dôvodné. 11/ Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12/ Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
13/ Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14/ V zmysle cit. ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. Ustanovenie § 325 ods. 2 CSP potom príkladmo (t.j. nie taxatívne) stanovuje prostriedky, ktorými môže súd poskytnúť dočasnú ochranu. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zákon v prípade inštitútu neodkladného opatrenia počíta so situáciou, že skutkový stav nie je ustálený a zistený v takom rozsahu, ako keď súd rozhoduje vo veci samej po vykonanom dokazovaní, a aj preto vyžaduje pri rozhodovaní o návrhu na neodkladné opatrenie, aby boli základné skutočnosti aspoň osvedčené. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 CSP). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu sporu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia do právnych vzťahov strán sporu musí byť primeraný.
15/ V danom prípade sa žalobcovia 1, 2 navrhovaným neodkladným opatrením domáhajú poskytnutia súdnej ochrany z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie. Súd prvej inštancie svoje zamietajúce
rozhodnutie založil na závere, že nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko žalobcovia 1, 2 v čase rozhodovania súdu nedisponovali právoplatne im priznanou pohľadávkou, a teda neosvedčili existenciu a trvanie ich nároku voči žalovanej, keď zároveň súd prvej inštancie nemal pochybnosti o tom, že žalobcovia 1, 2 predloženými výpismi z listov vlastníctva osvedčili, že žalovaná označené nehnuteľnosti darovacou zmluvou previedla na tretiu osobu. So záverom súdu prvej inštancie o nesplnení zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej právnej veci sa odvolací súd nestotožnil.
16/ Za opodstatnenú považuje odvolací súd argumentáciu žalobcov, podľa ktorej z platnej právnej úpravy nemožno vyvodiť požiadavku, podľa ktorej by pohľadávka, ktorej vymoženie má byť v exekúcii ohrozené, mala byť veriteľovi priznaná právoplatným rozhodnutím súdu. Ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej. Existencia takéhoto exekučného titulu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však nie je zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu. Súd je oprávnený poskytnúť neodkladným opatrením navrhovateľovi ochranu z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie aj v prípade ešte iba v štádiu prebiehajúceho konania vo veci samej. V odôvodnených prípadoch nemusí byť dokonca takáto pohľadávka ani riadne uplatnená. Navyše, v prípade existencie exekučného titulu (v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia) už navrhovateľ ani nie je odkázaný na ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, keďže môže iniciovať exekučné konanie, ako v odvolaní správne argumentujú žalobcovia. Pokiaľ exekučný titul absentuje, je povinnosťou súdu s osobitným dôrazom vyhodnotiť, či je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie chráneného nároku. Pokiaľ navrhovateľ ešte svoj nárok žalobou vôbec neuplatnil, mal by mu súd uznesením o nariadení neodkladného opatrenia vždy uložiť povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 CSP. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické právo alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Postačuje pritom existencia dôvodnej obavy, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov, ktoré majú kvantitatívny dopad na exekvovateľný majetok dlžníka (t.j. zmenšujú jeho majetok), ale podľa okolností prípadu aj kvalitatívny dopad na takýto majetok (majú za následok zmenu jeho zloženia, štruktúry, likvidity a pod. a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti). Súd preto vždy musí objektívne posúdiť obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vyhodnotiť splnenie všetkých zákonných predpokladov, s prihliadnutím na reálne okolnosti právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére všetkých dotknutých subjektov.
17/ Vychádzajúc zo záverov uvedených vyššie, odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie považuje za preukázané naplnenie zákonných predpokladov pre nariadenie žalobcami navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobcovia si uplatnili voči žalovanej dve peňažné pohľadávky, ktoré im súdy v počiatočnom štádiu konania aj priznali (jednak v podobe vydaného platobného rozkazu na sumu 50.000 € s prísl., ako aj rozsudku na sumu 15.000 € s prísl.), ktoré boli v oboch prípadoch napadnuté opravnými prostriedkami, a teda spomínané konania nie sú právoplatne skončené; žalobcovia tak nedisponujú právoplatnými exekučnými titulmi. Uvedené však nie je zákonnou podmienkou, ktorá by bránila nariadeniu neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zároveň je splnený aj ďalší predpoklad vyžadovaný zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy ohrozenia exekúcie, a to také faktické konanie zo strany žalovanej, ktoré bude mať za následok zmenšenie jej majetku, keďže z predložených listinných dôkazov - výpisov z LV č. XXX, tiež LV č. XXXX pre katastrálne územie T. - vyplýva, že žalovaná so svojím spoluvlastníckym podiel disponuje, keď tento majetok previedla darovacou zmluvou (t.j. bezodplatným právnym úkonom) na tretiu osobu - na spomínaných listoch vlastníctva je vyznačená tzv. plomba, ktorá svedčí o tom, že na katastrálnom orgáne prebieha vkladové konanie. Uvedené zistenia nedovoľujú vyvodiť iný záver, než že postup žalovanej bude mať za následok zníženie jej majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť žalobcom priznané nároky v prípade, že budú v nimi vedených označených súdnych sporoch úspešní.
18/ Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas.
19/ Hoci žalobcovia 1, 2 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sami nenavrhovali časové obmedzenie jeho trvania, odvolací súd považoval za potrebné nariadené neodkladné opatrenie časovo limitovať, a to do právoplatného skončenia oboch súdnych konaní, v súvislosti s ktorými sa žalobcovia domáhali nariadenia predmetného neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia bez
časového obmedzenia by v prípade úspechu žalobcov v označených súvisiacich súdnych konaniach stratilo opodstatnenie, nakoľko žalobcovia budú mať k dispozícii exekučný titul a naopak, v prípade neúspechu žalobcov v súvisiacich súdnych konaniach by trvanie nariadeného neodkladného opatrenia neodôvodnene obmedzovalo žalovanú. Časové obmedzenie trvania nariadeného neodkladného opatrenia bude v záujme zabezpečenia rovnosti sporových strán a adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov žalovanej, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje.
20/ Odvolací súd z uvedených dôvodov vyhodnotil návrh žalobcov 1, 2 na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia ako opodstatnený, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 CSP) a návrhu žalobcov 1, 2 vyhovel, tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
21/ O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v celom konaní úspešným žalobcom 1, 2 priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu 100 %.
22/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).