Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Co-272-2012.pdf
PDF · 157.51 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/272/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: D. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom C. P., ul. S. č. XXXX, proti žalovanému: Z. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. č. XXX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Janou Ondrášikovou, advokátkou, so sídlom A., ul. T. č. XX, o zaplatenie sumy 20.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C 39/2011-182 zo dňa 18. apríla 2012, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom č. k. 5C 39/2011-182 zo dňa 18. apríla 2012 Okresný súd Dolný Kubín zamietol žalobu žalobcu v hore uvedenej veci. Rozhodnutie o trovách si vyhradil na dobu 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že „...na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože z vykonaných dôkazov, hodnotiac ich spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 O. s. p. nemal bezpečne preukázané, že by skutočne mal žalobca poskytnúť žalovanému finančné prostriedky ako pôžičku vo výške žalovanej istiny. Inak povedané, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal pravdivosť ním tvrdeného skutkového stavu, ktorým zdôvodňoval danosť ním uplatneného nároku. Podľa žalobcu k poskytnutiu pôžičky a teda k reálnemu vyplateniu sumy 20.000,- eur (ako základného predpokladu pre to, aby vôbec došlo k pôžičke podľa § 657 OZ, ktorá je reálnym kontraktom) malo dôjsť dňa 10.11.2010 v čase medzi 16.00 - 17.00 hodinou, v ktorý deň bola u žalobcu zabíjačka. Z úradného zápisu, ktorým žalobca dokladoval poskytnutie pôžičky 10.11.2010 vyplýva, že k tomu malo dôjsť za prítomnosti svedkov D. R. (zaťa žalobcu), Q. R. (brata D. R.) a I. S. (manželky žalobcu). V úradnom zápise uvedených a "podpísaných" svedkov, svoju prítomnosť pri odovzdávaní peňazí žalobcom žalovanému 10.11.2010 v tomto konaní potvrdzoval len D. R., ktorý aj rukou do textu (predtlače) "úradného zápisu" vypisoval vlastnoručne tam uvádzané údaje okrem slov požičiavajúci a dlžník pri podpisoch žalobcu a žalovaného v dolnej časti. Q. R., vypočutý ako svedok v tomto konaní na pojednávaní 13.01.2012 poprel, že by mal byť osobne prítomný odovzdávania sumy 20.000,- eur žalobcom žalovanému. Uviedol, že na okolnosti, miesto a čas, kedy podpisoval "Úradný zápis" sa nepamätá s tým, že asi bol vtedy opitý, čo usudzuje aj z "tvaru svojho podpisu". Hoci sa zúčastnil zabíjačky u žalobcu 10.11.2010, bol u neho len do 10.00 h a určite ten papier nepodpisoval dňa 10.11.2010. Potvrdil výpoveď svedka W., že mu povedal, že spravil chybu, keď podpísal tú pôžičku, pretože ho to trápilo, že sa zaplietol do niečoho, že podpísal ten papier, hoci žiadnu pôžičku nevidel.
Určite priamou svedkyňou odovzdania peňazí nebola I. S., čo potvrdila menovaná a aj svedok D. R., pričom žalobca najprv vo svojej výpovedi jednoznačne tvrdil jej osobnú prítomnosť pri odovzdávaní peňazí (č. l. 74, 8. riadok zhora) s tým, že následne uviedol, že už nevie, či jeho manželka bola osobne prítomná pri odovzdávaní a prepočítavaní peňazí, ale táto videla, keď šiel peniaze zobrať do obývačky a kedy jej povedal, že ich ide požičať žalovanému, s čím nesúhlasila. Žalovaný prevzatie akejkoľvek pôžičky od žalobcu 10.11.2010 a ani v iný deň r. 2010 popieral. Z výpovedí žalobcu pritom ani nevyplýva, že by žalovaný mal žalobcu žiadať o poskytnutie pôžičky, keď žalobca tvrdil, že o pôžičku ho mala požiadať telefonicky L. T. - družka žalovaného deň-dva pred tým, ako dal žalovanému sumu 20.000,- eur s tým, že chcela od neho požičať 1.000.000,- Sk, pretože jej syn mal mať haváriu a potreboval kúpiť nejaké väčšie auto, ktorú sumu sa mu zaviazala vrátiť do konca roka z peňazí, ktoré mala získať z odpredaja bytu v A.. L. T. ako svedkyňa poprela, že by mala žiadať žalobcu o pôžičku 20.000,- eur, resp. viac, že len raz žalobcu požiadala o požičanie sumy 100,- eur, predtým, keď šla za vnučkou do Anglicka 17.12.2010, ale žalovaný jej odmietol požičať, že nemá, lebo niekde odložil sumu 600.000,- Sk a nevie ich nájsť. Nelogicky a nedôveryhodne vyznela v tejto súvislosti časť výpovede žalobcu, ktorý uvádzal, že L. T. mal začiatkom r. 2011 (keď k ním prišiel na druhý deň ráno po tom, ako mal mať podozrenie, že mu žalovaný, resp. jeho družka chceli dať nejaký prášok do vína), že vtedy mal povedať družke žalovaného, aké peniaze požičal žalovanému, ktoré mu doposiaľ nevrátil. Nie je totiž zrejmé, prečo mal žalovanej hovoriť, že požičal žalovanému, ak tomuto mal požičať práve preto, lebo ho o to žiadala L. T..
Hoci Q. R. vo veci, ktorá bola vedená na OR PZ v Dolnom Kubíne ČVS:ORP-159/OEK-DK-2011 tvrdil na rozdiel od jeho výpovede v tomto konaní, že bol osobne prítomný pri odovzdávaní sumy 20.000,- eur, kedy ale na rozdiel od výpovede žalobcu a aj svedka D. R. v tomto konaní, uvádzal, že pri preberaní peňazí mal mať žalobca vypité a podľa toho, ako ho pozná, potom si nič nepamätá (podľa výpovede D. R., mal mať vypité pri odovzdávaní peňazí žalobca), pravdivosť jeho terajšej výpovede potvrdil, a to v už v uvádzanom konaní na polícii ako svedok E. W. (ten mal od Q. R. počuť, že keď to mal podpisovať, tak ho žalobca opil a on nevidel - nebol priamym svedkom toho, ako žalobca dával peniaze žalovanému a tiež že žalobca s D. R. (zrejme D. vychádzajúc z toho, že malo ísť tiež o osobu podpísanú na úradnom zápise) a podľa toho, čo mu mal povedať D. R. podľa jeho výpovede v tomto konaní mali dva mesiace (resp. mesiac) hľadať žalobcove peniaze, ktoré žalobca nevedno kde schoval a že žalobca volal veštici a tá mu mala povedať, že peniaze sú schované pri tečúcej vode, keď v čase, kedy mu to D. R. hovoril, ešte nebola reč o žiadnej pôžičke. V tomto konaní E. W. ako svedok vypovedal, že počul od Q. R., že mal prísť za žalovaným žalobca s Q. R. a že mu má podpísať papier, že idú dať prepísať Áviu a že žalobca nečítal čo podpisuje a keď odišli od žalovaného žalobca hovoril Q. R., že mu dal podpísať peniaze na tú pôžičku. Neskôr mu Q. R. tiež povedal, že spravil chybu, že podpísal tú pôžičku. Tiež mu povedal, že nevidel žiadne peniaze, že by niekto niekomu niečo dával a že vtedy, keď šiel so žalobcom za žalovaným, že sám mal vypité. S ohľadom na to, že D. R. vypovedal v tomto konaní tak, ako o tom, čo mali od neho počuť iní svedkovia, títo vypovedali už v konaní na polícii a aj v tomto konaní, súd považoval terajšiu výpoveď Q. R. za presvedčivejšiu.
V čase, kedy malo dôjsť k odovzdaniu peňazí žalobcom žalovanému v garáži, tam žalovaného nevidel svedok Z. J., ktorý bol prítomný na zabíjačke u žalobcu v novembri 2010 od rána od ôsmej zhruba do piatej poobede, ktorý sa prevažne zdržiaval (hlavne v závere) práve v garáži, kde "dorábali" prasa.
Významnými nepriamymi dôkazmi, prinajmenšom spochybňujúcimi možnosť poskytnutia pôžičky žalobcom žalovanému v ním uvádzanej výške, čase a mieste je aj to, že podľa viacerých svedkov, ktorí o tom získali vedomosť priamo od manželky žalobcu, prípadne D. R., bývajúcimi v spoločnej domácnosti so žalobcom, žalobca mal práve v období, kedy mal podľa jeho tvrdenia požičať žalovanému 20.000,- eur, takúto sumu "stratiť", resp. niekde odložiť, nevedno kam a o pomoc pri hľadaní mal využiť aj služby "veštice". Takú skutočnosť tvrdili vo výpovediach svedkovia okrem E. W. aj L. P. (tá počula od I. S. niekedy v zime 2010, ktorá to povedala pred ňou a jej manželom, že žalobca doniesol domov vybraté peniaze z banky, ktoré niekde odložil a nevie kde a že volal nejakej panej, ktorá mu povedala, že sú doma a tiež uviedla, že asi dva mesiace po tom v januári 2011 sa jej žalovaný sťažoval, že žalobca od neho vymáha peniaze, že žalobca mu dal podpísať nejaký papier a on nevie čo podpísal a že si nepamätá, že by si také peniaze 600.000 na slovenské koruny, požičiaval, že načo by mu boli toľké peniaze), tiež Z. W. (počul od svatky žalobcu E. R., že sa žalobcovi stratili peniaze vo vyššom obnose a že volal veštici, kde ich zašantročil a tá mu povedala, že sú niekde v blízkosti vodného zdroja). Rovnako aj zmienená E. R., ktorá bola tiež vypočutá ako svedkyňa, vypovedala, že raz jej manželka žalobcu spomínala, že sa im mali stratiť nejaké peniaze alebo ich požičali a že v tejto súvislosti volali nejakej
veštkyni, že nevedia, kde sú tie peniaze, že ich buď požičali alebo ich niekde dali. Že by sa strata, o ktorej sa zmieňovali uvedení svedkovia, mala týkať straty vkladnej knižky žalobcu, ako to tvrdila žalujúca strana, nemožno z vykonaných dôkazov vyvodiť. Všetci uvedení svedkovia, a to aj tí, u ktorých nie je žiadny dôvod pochybovať o ich vierohodnosti (napríklad svedkyňa L. P. a E. R.) výslovne mali vedomosť o strate peňazí a nie vkladnej knižky (čo je určite značne menší problém než strata peňazí).
Ohľadne uvádzanej straty peňazí manželka žalobcu I. S. poprela vo výpovedi na polícii, že by jej manžel mal hľadať nejaké peniaze, len "sa narobili také reči". V tomto konaní naopak na pojednávaní 13.01.2012 menovaná vypovedala, že hovorila pred L. P. o strate vkladnej knižky a že v tejto súvislosti žalobca volal nejakej veštici. Aj žalobca na polícii v konaní ČVS:ORP-159/OEK-DK-2011 tvrdil, že vo veci hľadania peňazí nevolal veštici, ale tejto volal ohľadne svojho zdravia a pohlavia svojho očakávaného vnúčaťa, kdežto v tomto konaní potvrdil, že sa na jasnovidku obrátil aj ohľadne peňazí, tvrdiac, že to malo súvisieť s vrátením pôžičky.
Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná vôľa (úmysel) žalovaného požičať si v novembri 2010 nejaké peniaze od žalobcu. Podľa žalobcu si peniaze v skutočnosti chcela požičať od neho (a to ešte viac než tvrdil, že žalovanému požičal) L. T.. Rovnako aj manželka žalobcu a jeho zať D. R. uvádzali (ich výpovede vo veci ČVS:ORP-159/OEK-DK-2011), že peniaze si mal žalovaný požičať pre svoju priateľku a bolo to v súvislosti s nejakým autom pre jej syna a peniaze im mala vrátiť priateľka žalovaného L. T. z odpredaja jej bytu v A.. V prípade, že by skutočne malo dôjsť k takej situácii, potom nie je zrejmé, prečo by žalobca túto "požiadavku" L. T. (hoci táto to poprela) riešil "pôžičkou" práve a len žalovanému a nie spôsobom, že by ako dlžníčka vystupovala L. T., alebo že by táto vystupovala prinajmenšom ako spoludlžníčka popri žalovanom.
V neprospech žalobcu súd hodnotil aj nepresvedčivosť jeho výpovede v tomto konaní aj z dôvodu, že táto bola ohľadne vecí súvisiacich s pôžičkou, stratou peňazí a kontaktovania veštice, len z jemu známych dôvodov sčasti rozdielna oproti jeho výpovedi v konaní ORP-159/OEK-DK-2011, ako to vyplýva z už uvedeného, zohľadniac aj jeho reakcie na výpovede svedkov popierajúcich jeho verziu (napr. Q. R.). Výpovede žalovaného (napriek jeho nespornému zdravotnému hendikepu) vyzneli podľa názoru súdu presvedčivejšie, nezistiac tendenciu účelovej zmeny jeho výpovede v tomto konaní oproti výpovedi na polícii vo vyššie uvedenej veci.
Aj výšku pôžičky a už popísané okolnosti, za ktorých mala byť žalobcom žalovanému poskytnutá v takejto, s ohľadom na pomery žalovaného, značnej výške, keď predtým zo strany žalobcu voči žalovanému bola žalovaným potvrdená a teda aj preukázaná len jedna pôžička vo výške „len“ 1.000,- Sk a „stav“, v akom mali byť jej aktéri v čase jej uzavretia (podpisovanie listín, ktoré mali preukazovať poskytnutie pôžičky a vôbec kontakty účastníkov v rozhodnom období prakticky vždy spájal jeden jednotiaci prvok - alkohol často prítomný v značnom množstve), okolnosti podpisovania jednotlivých listín v čase, kedy mohli byť podpisované (žalovaným uvádzanú ako možnú verziu, kedy a za akých okolností mohlo dôjsť k podpisu úradného zápisu a výzvy na vrátenie pôžičky zo strany žalovaného, vykonané dôkazy, včítane výpovede svedka Mgr. P. nevylúčili, ale naopak, napr. výpoveď svedka Q. R. ohľadne okolností podpisovania najmä výzvy na vrátenie pôžičky žalovaným jeho verziu potvrdzovali), vo väzbe na viacerými svedkami uvádzanú stratu peňazí žalobcom v obnose zodpovedajúcom žalovanej istine a práve v období, kedy malo dôjsť k pôžičke, o ktorej strate títo svedkovia mali vedomosť od najbližších príbuzných žalobcu (žalobca v dotknutom období mal mať totiž doma v hotovosti k dispozícii práve sumu okolo 20.000,- eur a nie významne vyššiu sumu, ktorá by umožňovala, ak malo dôjsť k strate peňazí žalobcom, aj poskytnutie pôžičky žalobcom žalovanému), okresný súd hodnotil vo svojom súhrne tak, že nepreukazujú reálne odovzdanie peňazí žalobcom žalovanému vo výške žalovanej istiny a ani v nižšej sume dňa 10.11.2010.
S poukazom na vyššie uvedené, okresný súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, keďže vykonané dôkazy vo svojom súhrne nepreukázali ani len čiastočnú danosť uplatneného nároku.
Zároveň súd s poukazom na § 151 ods. 3 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) rozhodol, že o trovách tohto konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“
Proti vyššie uvedenému rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak,
že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alternatívne žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Prvostupňovému súdu vytýkal, že jeho rozhodnutie je nesprávne, pretože z vykonaného dokazovania súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež sú to aj ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doposiaľ neboli uplatnené. V ďalších podrobnostiach uviedol, že hodnotenie vykonaného dokazovania nebolo prevedené v súlade s ust. § 132 O. s. p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Žalobca bol v dlhoročnom priateľskom a susedskom vzťahu so žalovaným, viackrát a opakovane mu požičiaval peňažné prostriedky, hoci v menších sumách, pričom ich žalovaný vrátil. Je teda logické, že žalobca požičal peniaze žalovanému, ktorého dlhé roky poznal a už s ním mal skúsenosti v tom smere, že pôžičku vrátil. Nemal dôvod požičiavať pre neho v podstate cudzej osobe, pani L. T., ktorá sa do W. prisťahovala nedávno, a hoci žila so žalovaným, nepoznal ju žalobca tak ako žalovaného. Prvostupňový súd sa dostatočne nezaoberal listinnými dôkazmi, potvrdzujúcimi prevzatie pôžičky. O poskytnutí peňažných prostriedkov existuje listinný doklad z 10. 11. 2010, úradný záznam, ako aj ďalší listinný doklad z 31. 01. 2011 (výzva na vrátenie peňažných prostriedkov), pričom žalovaný potvrdil pravosť svojho podpisu na výzve na vrátenie peňazí zo dňa 31. 01. 2011. K podpisu na úradnom zázname o prevzatí pôžičky zo dňa 10. 11. 2010 najprv uviedol, že úradný zápis nepodpisoval, potom uviedol, že ak ho podpísal, tak len v ten deň, keď odpadol, t.j. dňa 15. 01. 2011. Podpis na úradnom zázname, v ktorom je obsiahnuté potvrdenie o prevzatí sumy 20.000 eur, je teda tiež vlastným podpisom žalovaného. Súd sa v reťazi dôkazov priklonil k účelovým tvrdeniam žalovaného, ktorý prevzatie sumy popieral. Obrana žalovaného o tom, že úradný záznam podpísal v deň, keď odpadol, t. j. 15. 01. 2011, je účelová a je v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi. Konkrétne v rozpore s výpoveďou svedka E. P., ktorý potvrdil, že už po Troch kráľov v roku 2011 (t. j. po 06. 01. 2011) bol za ním žalobca s listinou potvrdzujúcou poskytnutie pôžičky 20.000 eur žalovanému, na ktorej listine bol aj podpis žalovaného. Svedok E. P. je svedkom nezaujatým a jeho výpoveď je podstatnou z hľadiska vyhodnotenia pravdivosti tvrdení žalovanej strany. Je zrejmé, že ak už v týždni po 06. 01. 2011 bol žalobca s písomným potvrdením o prevzatí pôžičky (úradným záznamom) za exekútorom E. P., nemohol žalovaný tento úradný záznam podpísať až 15. 01. 2011, žalovaný sa snaží touto účelovou obranou zbaviť svojej povinnosti vrátiť prijaté peňažné prostriedky. Žalobca preukázal, že má k dispozícii v danom období doma uvedený obnos peňažných prostriedkov, keď tieto krátko predtým vybral zo svojho peňažného ústavu, o čom mal vedomosť aj žalovaný a ktorú skutočnosť žalobca zdokladoval súdu aj listinnými dôkazmi, výpismi z príslušných peňažných ústavov. Okresný súd však poukázal na nepriame dôkazy spochybňujúce možnosť poskytnutia pôžičky v uvádzanej výške, keď poukázal na to, že viacerí svedkovia vypovedali, že žalobca sumu 20.000 eur mal stratiť, resp. niekde doodložiť a kontaktovať za účelom ich nájdenia aj vešticu. Tvrdenia svedkov v tomto smere však žalobca objasnil jednoznačne preukázaním skutočnosti, že v tomto období stratil vkladnú knižku s približne rovnakým obnosom peňazí, vo vzťahu ku ktorej následne prebehlo umorovacie konanie. Žalobca nemal žiaden dôvod klamať ohľadne poskytnutej pôžičky. Snahy žalovaného vykonštruovať „stratu“ peňazí a postaviť tak žalobcu do pozície, že si pôžičkou finguje stratu požičaných peňazí, neobstoja. Žalobca preukázal, že v tejto súvislosti bola podaná príslušnému peňažnému ústavu žiadosť o umorenie vkladnej knižky, a teda peňažný obnos nachádzajúci na stratenej vkladnej knižke nie je ohrozený. Žalobcovi bola vystavená nová vkladná knižka na totožnú sumu. Je zarážajúce, že súd napriek početným listinným dôkazom zo strany žalobcu, ktoré jednoznačne vyvrátili každé jednotlivé účelové tvrdenie žalovaného, ktorým sa snažil brániť, listinné dôkazy vôbec nezohľadnil. Súd pri hodnotení dôkazov bez opodstatnenia a v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania favorizoval žalovanú stranu, čoho príčinou sa javí byť skutočnosť, že strana žalovaných sa prezentovala a opakovane zdôrazňovala nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu situáciu žalovaného. Táto skutočnosť bola stavaná do roviny dôkazu v ponímaní, na čo by si žalovaný požičiaval taký obnos peňazí, čo považuje žalobca za neprípustné, nakoľko tento fakt
- t. j. skutočnosť, že si v minulosti žalovaný od žalobcu nepožičal väčší obnos peňazí a jeho finančná situácia, nemôže byť hodnotený ako dôkaz (ani nepriamy) o tom, že si ich ani teraz nepožičal. Postoj žalovanej strany a ňou navrhovaných svedkov mal vzbudiť negatívny dojem o žalobcovi, avšak žiadny zo svedkov navrhnutých žalovaným neposkytol výpoveď na také okolnosti, ktoré by vyvrátili listinné dôkazy, predložené žalobcom a tiež potvrdené svedkom D. R., ktorý odovzdávanie peňazí podrobne popísal. Menovaný bol prítomný pri odovzdávaní peňažných prostriedkov, podrobne opísal celý proces prevzatia peňazí žalovaným, tiež poukázal na to, že im žalovaný poskytol občiansky preukaz, aby mohli do úradného záznamu vyplniť jeho údaje. Výpoveď tohto svedka, ktorý bol priamym svedkom pôžičky, súd v reťazi dôkazov opomenul vyhodnotiť. Pokiaľ sa jedná o výpoveď svedka Q. R., podpísaného na
úradnom zápise, ktorý vo výpovedi poprel, že videl odovzdávať peniaze, jedná sa o nedôveryhodnú výpoveď, a to z dôvodu, že v prvotnej výpovedi pred orgánom činným v trestnom konaní povedal, že bol prítomný pri odovzdávaní peňazí a potom svoju výpoveď zmenil. Ako podstatné sa v tejto súvislosti javí skutočnosť, že žalovaný a jeho príbuzní v obci W. opakovane vyslovujú vyhrážky na adresu žalobcu a jeho rodiny, ako aj na adresu svedkov, ktorých tým, hoci nepriamo, zastrašujú, ktorá skutočnosť aj vyplynula z dokazovania. Rovnako tiež za zastrašovanie je možné označiť postup žalovanej strany týkajúcej sa podaného trestného oznámenia pre podozrenie zo sexuálneho obťažovania. Je paradoxné, že trestné oznámenie na žalobcu pre sexuálne obťažovanie podala T. až viac ako rok po tom, čo sa mal skutok stať (oznámenie z 24. 10. 2011 a skutok sa mal stať 10. 11. 2010), teda trestné oznámenie bolo podané v čase, keď sa už viedol súdny spor, krátko pred prvým pojednávaním vo veci. Správanie žalovaného, resp. p. T. smerovalo k pokusu zastrašiť žalobcu a svedkov, ktorí mali vedomosť o pôžičke (výpoveď svedkov D. R., C. T., I. S.). Žalobca tiež poukázal na rozpory vo výpovediach žalovaného a jeho družky - svedkyne T., ktoré preukazujú tendenciu skresľovať úmyselne okolnosti napr. p. T. tvrdí, že žalovaný zabíjal prasa 15. 01. 2011, avšak 15. 01. 2011 bol žalovaný v hore s C. T., neskôr u žalobcu a bola k nemu volaná záchranka. Žalovaný klamal, resp. nechcel povedať pravdu o tom, že požičiava peniaze p. T. - svedkyňa T. vypovedala, že jej požičal a naopak, žalovaný tvrdil, že jej nepožičal. Neskôr priznal, že jej požičal - žalovaný má tendenciu zabúdať, skresľovať a nepamätať si - či už úmyselne alebo nevedome, to je v danej veci bezpredmetné, nakoľko to dosvedčuje fakt, že aj vo vzťahu k jeho podpisu úradného záznamu, ako aj výzvy na vrátenie peňazí, rovnako tiež si nepamätá alebo nechce pamätať. Žalobca zároveň ako ďalší dôkaz poskytnutia pôžičky pripojil čestné vyhlásenie Q. E. a O. E. z 29. 05. 2012, ktoré potvrdzujú, že žalovaný bol v deň 10. 11. 2010 u žalobcu, a to nie ráno, ako tvrdí žalovaný, ale popoludní, ako tvrdí žalobca a ostatní jeho svedkovia. Rovnako tiež Q. E. potvrdzuje, že už na druhý deň po pôžičke 11. 11. 2010 jej žalobca povedal, že poskytol žalovanému pôžičku. Čestné vyhlásenie týchto svedkov, nakoľko títo nebývajú v dedine W., je možné označiť za dostatočne dôveryhodné, napriek tomu, že sú kmotrovci žalobcu, keďže majú odstup od udalostí, resp. krčmových rečí, ktoré sa v tejto súvislosti dlhodobo šíria v W.. Žalobca zároveň uviedol, že až po vyhlásení rozsudku, keď sa v rozhovore s kmotrovcami zmienil o tom, že súd žalobu zamietol, mu títo povedali, že ako to mohol prehrať, lebo aj oni videli p. M. (žalovaného) popoludní, ako ide do garáže v dome a niečo vybavuje so žalobcom. Preto ich žalobca následne požiadal, či by tieto okolnosti potvrdili aj pred súdom a čestným vyhlásením, s čím súhlasili. Žalobca má za to, že aj tieto nové skutočnosti potvrdzujú nepriamo poskytnutie pôžičky a zároveň sú podstatnými z hľadiska významného spochybnenia účelových tvrdení žalovaného. Z vykonaného dokazovania, a to najmä z listinných dôkazov, ako aj výpovedí svedkov D. R., C. T., I. S., je nepochybné, že peniaze boli žalovanému poskytnuté a žalovaný ich prevzal. Popieranie prevzatia peňazí žalovaným je logickou snahou vyhnúť sa zodpovednosti a povinnosti vrátiť prijaté peňažné prostriedky, verzia žalovaného však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže žalovaný ani nespochybnil podpisy na listinných dôkazoch. V tejto súvislosti je potom potrebné hodnotiť aj ostatné vykonané dôkazy. Odôvodnenie rozsudku a vyhodnotenie jednotlivých vykonaných dôkazov postráda presvedčivosť, súd prisudzuje väčší význam nepriamym dôkazom pred dôkazmi priamymi, listinné dôkazy vôbec nezohľadňuje a svedecké výpovede vyhodnocuje napriek viacerým rozporom v prospech žalovanej strany, a to pravdepodobne, ako už bolo vyššie naznačené, s ohľadom na žalovaným prezentovaný zdravotný stav a finančnú situáciu. V závere žalobca uviedol, že v konaní dostatočným spôsobom preukázal poskytnutie pôžičky, kedy nielenže zdokladoval, že v danej dobe disponoval finančným obnosom peňazí, ale reálne odovzdanie peňazí potvrdil aj svedok D. R. a v konaní pred orgánom činným v trestnom konaní potvrdil odovzdanie peňazí aj svedok Q. R. a prevzatie peňazí je potvrdené písomne podpisom žalovaného.
Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 17. 07. 2012 prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.
V podrobnostiach uviedol, že súd prvého stupňa vykonal v predmetnej veci podrobné dokazovanie, dôkazy vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach riadiac sa ustanovením § 132 O. s. p. Vo veci rozhodol objektívne na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov a zisteného skutkového stavu a zaujal správny právny názor. Odôvodnil rozhodnutie podrobne a presvedčivo, pritom všetky dôkazy, ktoré mal za preukázané prisvedčovali žalovanej strane a súčasne nárok strany žalobcu spochybňovali. Súd prvého stupňa úradný zápis bral do úvahy pri hodnotení dôkazov ako jeden z listinných dôkazov. S poukazom na zistený skutkový stav, s poukazom na okolnosti, ktoré súviseli pri poskytovaní pôžičky
žalovanému žalobu správne zamietol, majúc za to, že žalovaný fyzicky žiadne finančné prostriedky od žalobcu neprevzal a ani nemal v úmysle si finančné prostriedky od žalobcu požičať. Súd zaujal správny právny záver, keď zdôvodnil, že zmluva o požičaní finančných prostriedkov je reálnym kontraktom, a teda musí aj reálne k odovzdaniu a prevzatiu peňazí, a teda nestačí len podpis na strane dlžníka, že peniaze prevzal (úradný zápis). Súd pri hodnotení dôkazov vzal zreteľ na všetky okolnosti, za ktorých mali byť peniaze požičané:
„...predovšetkým išlo o vysoký obnos finančných prostriedkov (20.000,00 eur), ktorý mal byť požičaný dňa 10.11.2010, na krátky časový úsek do 31.12.2010, návratnosť pôžičky ( s poukazom na jej výšku ) nebola žiadnym spôsobom zabezpečená, žalovaný okrem zdedeného starého rodinného domu nevlastní väčší majetok, v osobe dlžníka išlo o dlhoročného priateľa žalobcu, staršieho muža - dôchodcu žijúceho zo starobného dôchodku, etylika s nepriaznivým zdravotným stavom najmä po psychickej stránke, žalovaný s poukazom na zdravotný stav, nie je schopný udalosti a deje spoľahlivo zafixovať, zabúda a naviac žalobcovi dôveruje, často spolu popíjajú, nakupujú, stretávajú sa, vypomáhajú si (dlhé roky sa dôverne poznajú ); nespomína si, žeby úradný zápis podpisoval, resp. si na to vôbec nepamätá
- veď vôbec úradný zápis nemá doma a dostáva ho do rúk až so žalobou, žalovanému v tomto ohľade aj podľa názoru súdu niet čo vyčítať; z dokazovania vyplynulo, že tak účastníci konania ako aj väčšina vypočutých svedkov (či už príbuzných alebo kamarátov ) sústavne popíjajú tvrdý alkohol - preto sa súdu správne javilo ako vylúčené, že práve na zabíjačke v čase údajného podpisovania úradného zápisu je žalovaný triezvy (ako uvádza žalobca), kým inokedy je vždy pod vplyvom alkoholu. Tiež bolo preukázané, že v čase pred požičaním peňazí mal žalovaný evidované motorové vozidlo AVIU na svojom mene, ktorú v skutočnosti vlastní žalobca, pričom žalovaný uzavrel namiesto žalobcu aj zmluvu o zákonnom poistení vozidla (kvôli nižšej poistke a usporeniu poistného žalobcovi), žalobca preto pozná osobné údaje (napr. č. 0P) žalovaného. Žlobca dobre vie, že žalovaný pozná jeho finančnú situáciu; napríklad boli spolu v Kubíne, keď žalobca vyberal z Poštovej banky časť údajne požičaných peňazí. Tak účastníci konania ako aj svedok E. - zať žalobcu potvrdili, že žalobca vyzdvihol peniaze v banke preto, aby peniaze požičal E. na kúpu auta, pritom svedok E. pred súdom uviedol, že k pôžičke nedošlo, ale nevedel uviesť prečo mu žalobca napokon peniaze nepožičal a tiež nevedel o predmetnej pôžičke, čo sa súdu nejavilo ako vierohodné a logické. Za ďalšie úradný zápis (zmluva o pôžičke) mal byť vyhotovený a uzavretý v neobvyklom čase, za neobvyklých okolností, na neobvyklom mieste (v garáži, kde má žalobca plno „tých papierov", na zabíjačke žalobcu, v predvečerných hodinách, v prítomnosti tretích osôb - blízkych žalobcovi - osvedčujúcich odovzdanie a prevzatie peňazí). Na strane dlžníka tiež neosvedčoval prevzatie pôžičky žiaden svedok a je nelogické, že pri odovzdávaní peňazí nebola prítomná osoba, ktorej mali byť peniaze určené L. T., žalovanému nebol odovzdaný rovnopis úradného zápisu - v konaní bolo preukázané, že nebol vyhotovený dvojmo - existuje len jeden originál, ktorý má k dispozícii len žalobca. Nemožno prehliadnuť i to, že dňa 15.1.2011 prichádza do domu žalobcu k žalovanému rýchla zdravotná pomoc, nakoľko žalovaný kolabuje od alkoholu, v tom čase žalobca ( hoci bol žalovaný preukázateľne v jeho dome) nežiada o vrátenie vtedy už splatnej pôžičky, naopak žalovaného napája alkoholom, naviac do domu žalobcu prichádza T. a žalobca ani jej nič o vrátení peňazí nehovorí. Poskytnutie pôžičky potvrdzovali svojom podpisom na úradnom zápise traja svedkovia; pričom vykonaním dokazovania bolo bezpečne preukázané, že dvaja z nich Q. R. a I. S. neboli prítomní pri odovzdávaní peňazí, teda nevideli peniaze odovzdávať a úradný zápis podpísali v inom čase, s poukazom aj na túto okolnosť obsah úradného zápisu nekorešponduje so skutočnosťou, preto súdu prvého stupňa úradný zápis nepovažoval za hodnoverný dôkaz toho, že k požičaniu peňazí skutočne došlo. Výpoveď svedka D. R. súd prvého stupňa správne nepovažoval za objektívnu pre blízky príbuzenský vzťah so žalobcom, zdieľanie spoločnej domácnosti v dome žalobcu; pričom výpoveď svedka je nevierohodná v časti, kde tvrdí že pri podpisovaní úradného zápisu bol aj jeho brat Q. R. a všetci ( okrem pani S.) podpisovali úradný zápis naraz ( kým Q. R. vypočutý ako svedok tvrdil, že vôbec nebol prítomný a úradný zápis podpísal neskôr čo ho mrzí, lebo nevidel žiadne odovzdanie peňazí ). Svedok tiež uviedol, že do originálu úradného zápisu nedopísal pod podpisom M. slovo: „dlžník" a pod podpisom S. slovo :„požičiavajúci", ( žalobca zas tvrdil, že tieto slová vpisoval do úradného zápisu pred jeho vyplnením zať D. R.). Zakrátko po údajnom požičaní peňazí sa v obci W. šírilo, že žalobca niekde stratil väčší obnos peňazí; okolnosť straty peňazí potvrdzujú viacerí svedkovia (napríklad svatka žalobcu svedkyňa R., svedok Z. W., svedkyňa L. P.). Žalobca až v priebehu konania (na pojednávaní dňa 13.1.2012) predložil súdu doklad - žiadosť o umorenie vkladnej knižky na ktorej mal cca 27.000,00 eur, lebo na predchádzajúcom pojednávaní bolo spomínané, že sa mu mali stratiť nejaké peniaze tak, sa nad tým zamýšľali a zistili, že tieto reči mohli súvisieť práve s takouto skutočnosťou, že vlastne stratil vkladnú knižku a nie peniaze, pričom v rozpore s touto skutočnosťou v dovtedajšom konaní (výpovede, písomné
vyjadrenie) sa o takejto situácii nezmieňuje a ani jeden vypočutý svedok ohľadom straty vkladnej knižky nič nehovorí, rovnako sa o strate vkladnej knižky nezmieňuje vo svedeckej výpovedi pred orgánmi činnými v tr. konaní dňa 31.5.2011 ( ČVS:0RP-159/OEK-DK-2011). Výzvu na vrátenie peňazí zo dňa 30.1.2011 žalobca predložil žalovanému k podpisu u žalovaného doma opätovne pri fľaši vína, v čase keď nebola doma L. T.; žalobca mal pri tom úkone svedka Q. R. - žalobca neposielal výzvu poštou, čo sa javí ako okolnosť nasvedčujúca tomu, že nemal skutočný záujem, aby žalovaný obálku otvoril a jej obsah si prečítal, prípadne tak urobila L. T.. Žalovaný v konaní tvrdil, že papier formátu A4 bol napoly preložený a žalobca mu ho dal podpísať s tým, že išlo o AVIU, že ju môže žalobca používať a on toto vôbec nečítal papier dal do kredenca a oni potom pili. Žalobca ale tvrdil, že to tak nebolo, že si výzvu prečítal ale nič nato nepovedal a svedok Q. R. sa k tomuto vôbec nevedel vyjadriť, hoci bol vtedy prítomný v dome žalovaného. Žalobca predložil súdu originál výzvy, kde je on ako veriteľ podpísaný. Na druhopise výzvy, ktorú predložil súdu žalovaný chýba podpis S., na pojednávaní však žalobca tvrdil (dňa 14.11.2011 ), že výzvu podpisovali cez kopír obaja naraz doma u žalovaného, vrchné si zobral on, spodok nechal žalovanému - z listinného dokumentu, ktorý vlastní v druhopise žalovaný jednoznačne vyplýva, že žalobca žiadnu výzvu na vrátenie peňazí v prítomnosti žalovaného nepodpísal a neurobil tak ani predtým, ako dal tento dokument podpísať žalovanému (urobil tak neskôr a takto podpísanú výzvu predložil súdu ), a preto aj tieto okolnosti naznačujú nečestné úmysly žalobcu a rozpory medzi jeho tvrdenim a obsahom výziev predložených súdu účastníkmi konania. Žalovaný začiatkom februára 2011 od žalobcu (v prítomnosti nevlastného syna žalobcu svedka T.) počul, že si mal od žalobcu požičať peniaze, tvrdí mu to žalobca a volá ho k notárovi, vtedy si doma pozrie výzvu na vrátenie peňazí a povie o tom svedkyni T., rozhorčený žalovaný a E. T. si ostrejšie so žalobcom a jeho rodinou pokúšajú „vydiskutovať" problém; žalovaný kričí, že si žiadne peniaze nepožičal a žalovaný s E. T. podávajú na žalobcu trestné oznámenie za podvod tvrdiac, že si žiadne peniaze nepožičal, že žalobca to naňho narafičil, peniaze niekde stratil a takto sa ho snažil podviesť a získať stratené peniaze späť; obracajú sa pomoc cez TV JOJ pričom na jar 2011 bola v televízii vysielaná o tejto udalosti reportáž E. H.. Udalosti a konanie žalovaného, ktoré nasledovalo potom, čo mu žalobca povedal „že si požičal od neho peniaze" nenasvedčujú tomu, že by sa žalovaný týmto spôsobom chcel vyhnúť zodpovednosti, práve naopak súd vyhodnotil toto v prospech žalovaného; podaním trestného oznámenia sa práve žalovaný vystavil riziku trestného stíhania za podvod (veď žalobca disponoval úradným zápisom a písomnou výzvou s podpismi žalovaného ), pričom však samotný žalobca žiadne trestné oznámenie na žalovaného pre podozrenie z podvodu nepodal; je ťažko predstaviteľné a na úvahu, či by sa reálne zaviazaná osoba na vrátenie peňazí obrátila s pomocou na políciu a na televíziu. V súvislosti s reportážou v TV JOJ stojí za zmienku, že svedkyňa S. tvrdila, že ich televízia hľadala, ale boli vtedy v Poľsku kým svedok D. R. uvádzal, že svokor robil pre televíziu rozhovor, strana žalobcu nijako nespochybňovala, že v tejto veci boli oslovení TV JOJ, pričom ale ich svedecké výpovede sa rozchádzali. V priebehu konania v januári 2012 sa zdravotný stav žalovaného výrazne zhoršil, keď utrpel príhodu CNS a bol hospitalizovaný. V odvolacom konaní doložené čestné vyhlásenia manželov E. nemajú žiadnu výpovednú hodnotu nemožno na ne ako na dôkaz prihliadať aj s poukazom na ust. § 120 ods. 4 O. s. p.
Z výpovede žalobcu v konaní a jeho písomných prejavov sa právny nárok na zaplatenie 20.000,00 eur s príslušenstvom javí ako pochybný. Žalobca v predmetnom konaní (vo vyjadrení zo dňa 20.4.2011) tvrdí:..." v deň podpísania a odovzdania peňazí najprv telefonicky priateľka žalovaného oslovila žalobcu, aby poskytol žalovanému pôžičku v tejto sume, pritom, následne v ten deň do domu resp. garáže prišiel žalobca a požiadal ho o pôžičku v tejto sume. U žalobcu bola v ten deň zabíjačka..." Na pojednávaní dňa 14.11.2011 žalobca uvádza:.." táto (L. T.) mi volala 10.11.2010, deň alebo dva dni predtým, ako som žalovanému dal 20.000,00 euro, že potrebuje odo mňa požičať 1 mil. korún, pretože jej syn mal mať haváriu a potreboval kúpiť nejaké väčšie auto, nejaký kamión. Tiež mi povedala, že peniaze vráti do konca roka, pretože predáva byt a peniaze bude mať do konca roka. Potom v stredu prišiel ku mne domov žalovaný, a tomu som u mňa doma v garáži odovzdal sumu 20.000 euro. Dal som mu toľko, koľko som mal, pričom som povedal žalovanému, že mám len toľko v hotovosti., atď."..." ďalej okrem iného dňa 14.11.2011 uviedol:"... na Tri Krále v roku 2011 zrejme mi chcela dať jeho družka niečo do vína, ten prášok....". Potom na druhý deň okolo 9,00 hod. ráno som znova prišiel k nim. Keď sme si predtým zavolali, či ešte zostalo z toho vína a vtedy odo mňa družka žalovaného ...ma požiadala , či by som jej nepožičal 100 eur. Ja som jej povedal, že predsa ja som prišiel pre koruny a nie požičiavať ďalšie koruny a odišiel som. Ja som vtedy družke žalovaného povedal, aké peniaze som požičal žalovanému, ktoré mi doposiaľ nevrátil, načo mi ona nevedela odpovedať"....Na pojednávaní dňa 14.12.2011 žalobca súdu predložil originál úradného zápisu a uviedol.." ja som to miesto, kde to je napísané („požičiavajúci a „dlžník" ) prebielil. Tie slová požičiavajúci a dlžník tam dopísal môj zať D. R. predtým, ako sa to
popisovalo. Vo veci ČVS: 0RP-159/OEK-DK-2011 dňa 31.5.2011 D. S. v pozícii svedka uvádza: „..dňa 10.11.2010 mal doma zabíjačku a vtedy mu volala L. T. a hovorila mu, že potrebuje požičať peniaze pre syna, ktorý mal haváriu a potrebuje si kúpiť také väčšie auto a chcela požičať sumu 20.000,00 eur a mal to byť pôžička do konca roka 2010. Ona teda prosíkala a on na to naletel, nakoľko hovorila, že má v A. byt po manželovi a že keď tento predá tak mu požičané peniaze vráti a to do konca roka 2O1O..phešiel pre peniaze Z. M.. Vtedy tam aj spísali úradný záznam, ktorý Z. M. podpísal pred svedkami, ktorí sú tam tiež podpísaní, keď bol koniec mesiaca tak si napísal výzvu na vrátenie pôžičky a išiel za M. domov a tu mu to aj podpísal a jednu kópiu mu tam nechal. Potom dňa 3.2.2011 prešiel Z. k jeho synovi, ktorý býva vedľa neho a tu mu teda povedal, že už je 3. februára a že čo stými peniazmi... Čo sa týka jasnovidky je pravda, že jej volal a to do televízie, ale on sa tam pýtal na pohlavie vnúčaťa a nie je pravda, že by tam volali kvôli tomu, žeby hľadal peniaze - kým na pojednávaní (14.11.2011) uviedol:" ..teda aj ohľadne vrátenia tejto pôžičky som sa obrátil na jasnovidku, tá mi povedala, že peniaze mi budú vrátené, že z toho bude súd, že to bude dlho trvať... „ Uvádzal, že na úradnom zápise pod podpismi dlžník a požičiavajúci on zabielil pôvodné označenia a tieto slová pred podpisom zápisu dopisoval zať D. R.. V konaní na súde v A. sp. zn. 12C/113/2010 v pozícii svedka tvrdil:.." ja poznám navrhovateľa osobne, dnes ho vidím 2 krát, prvýkrát som ho videl 20.12.2011 , kedy som si našiel na neho adresu. Išiel som ho osobne navštíviť z toho dôvodu, že tiež aj mne dlhuje odporkyňa nejaké peniaze, resp. jej priateľ Z. M.. Ja som išiel za p. E. preto, že s E. T. mi dlhujú peniaze....ja mám najlepšieho priateľa Z. M., ktorý vystupuje v konaní OS D. Kubín 5C/39/11... dňa 10.11.2010 mi telefonovala p. T., že potrebuje peniaze na zakúpenie nákladného motor, vozidla, potrebuje na to 1. mil. Sk. Ja som povedal, že tieto peniaze nemám, môžem poskytnúť 20.000 eur. Následne prišiel za mnou Z. M., ktorému som tieto peniaze odovzdal stým, že L. T. peniaze vráti do decembra 2010. Peniaze mi neboli vrátené, preto som podal túto žalobu...povedali mu, že kúpili jedno prasa, L. T. ho naviedla aby poskytol 20.000 eur Z. M., dlhujú mu spoločne odporkyňa L. T. aj Z. M...."
Z obsahu výpovede žalobcu súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že nehovorí pravdu a súd zavádza. Žalobca nemal žiadny dôvod hovoriť T. o tom, aké peniaze požičal žalovanému, keďže tvrdil, že práve T. ho telefonicky o pôžičku žiadala, dokonca tvrdil, že ho naviedla na poskytnutie pôžičky, a teda logicky o pôžičke mala mať dostatok informácií a vedomostí. Žalobca si protirečí tvrdeniami, že T. raz žiadala pôžičku 1 milión korún, inokedy žiadala 20.000,00 eur. Nepochopiteľne vyznieva výpoveď žalobcu, (ktorý inak sústavne miešal a zamotával do svojej výpovedi rôzne okolnosti nesúvisiace s jeho nárokom) keď jeden deň mal podozrenie, že mu T. so žalovaným chceli nasypať do pohára biely prášok a na druhý deň ráno prišiel opakovane k nim domov a ďalej popíjal a len tak akoby mimochodom povedal T., že on prišiel pre koruny a nie že by jej mal ešte požičať 100,00 eur, pričom žalovaný bol práve vtedy vonku. A ak mal skutočne prísť vtedy „pre koruny" nie je logické, prečo nič o tom žalovanému pri tej príležitosti nepovedal (pôžička mala byť splatná 31.12.2010). Pokiaľ by T. o pôžičke naozaj vedela a mala práve ona disponovať takouto sumou - prečo by si požičiavala na Tri Krále (6.1.2011) od žalobcu ešte ďalších 100,00 eur ? A ešte za situácie, že pôžička nebola do konca roka 2010 vrátená ?! Tiež nie je celkom logické, keď dňa 3.2 2011 údajne pripomína žalobca žalovanému, že už je 3.2.2011 a čo s tými peniazmi
- keďže dňa 30.1.2011 mali podpisovať výzvu na vrátenie peňazí, v ktorej bola určená ako nová lehota splatnosti pôžičky ako deň 14.2.2011.
Žalobca v rozpore oproti tvrdeniam vyššie uvedených svedkov tiež uvádzal, že úradný zápis Z. M. podpísal pred svedkami uvedenými v zápise, v rozpore s obsahom písomnej výzvy tvrdí, že u M. mu podpísal výzvu na vrátenie peňazí. Ohľadom bielenia slov na úradnom zápise žalobca nehovoril pravdu. Na zápise jasne vidieť, že k zabieleniu došlo až po podpise úradného zápisu pretože cez písmeno „g" ( na podpise M. ) sa ťahá biele prekrytie. Naviac ani jeden svedok ani sám žalobca na prvom pojednávaní neuvádzal, že pri vyhotovovaní úradného zápisu bielil pôvodné označenia (uvedené pod podpismi S. a M.). A je celkom na neuverenie, že v garáži na zabíjačke žalobca ešte aj korigoval bielidlom na úradnom zápise nejaké slová ( strana žalobcu tvrdila, že všetko prebehlo rýchlo). Na druhej strane tiež D. R. tvrdil, že on žiadne slová „dlžník" a požičiavajúci" nedopisoval, kým žalobca v tomto smere tvrdil opak. Manželka žalobcu I. S. v pozícii svedkyne na pojednávaní dňa 14.12.2011 uviedla, že ona sa s vrátením pôžičky netentovala, bola to záležitosť žalobcu a nebola prítomná pri odovzdávaní peňazí, ..uviedla tiež: .."ja neviem, či niekedy žalobca navštívil vešticu v súvislosti s peniazmi. Na pojednávaní dňa 13.1.2012 uviedla...."..asi vo februári 2011 (žalobca) zistil, že nemá vkladnú knižku, na ktorej mal okolo 800.000 Sk...táto vkladná knižka žalobcovi skrátka zmizla. Žiadne peniaze žalobcovi nezmizli len tá vkladná knižka. Ja som s pani L. P. trocha taká kamarátka a hovorila som jej o strate tejto vkladnej knižky. Hovorila som jej, že žalobcovi zmizla vkladná knižka a že tento v tejto súvislosti volal nejakej veštici. Už
sa nepamätám, čo vtedy mala veštica povedať žalobcovi. Oproti výpovedi I. S. svedkyňa E. R. ( svatka žalobcu) na pojednávaní dňa 13.1.2012 uviedla, že raz keď bola doma u žalobcu manželka žalobcu jej medzi rečou spomínala, že sa im mali stratiť nejaké peniaze, alebo ich požičali a že v tejto súvislosti volali nejakej veštkyni,.. mohlo to byť na jar minulý rok. Pani S. vtedy hovorila, že nevie, kde sú peniaze, že buď tieto peniaze požičali, alebo niekde dali...
Svedecké výpovede svedkov na strane žalobcu vyzneli nelogicky ( napr. buď peniaze požičali, alebo ich niekde dali) alebo sú protirečivé, čo súd vyhodnotil v neprospech žalobcu. Bremeno dôkazu v sporovom konaní zaťažuje vždy stranu žalobcu. Žalobca sa spoliehal v konaní na písomné listinné dôkazy (úradný zápis a výzva na vrátenie peňazí), na výpovede svedkov - svojich príbuzných, ktoré dôkazy mu mali osvedčiť, že peniaze skutočne žalovanému odovzdal. Vykonaným dokazovaním však vyšlo najavo, že obsah písomnej výzvy nekorešponduje so skutočnosťou, lebo dvaja údajní svedkovia vôbec nevideli odovzdanie finančných prostriedkov, svedok D. R. nie je svedkom objektívnym a dôveryhodným. Prepisovanie a bielenie slov na úradnom zápise - najmä označenie „dlžník" pod podpisom M. neprebiehalo pred podpísaním úradného zápisu zo strany M.. V konaní preukázané okolnosti, za ktorých malo dôjsť k pôžičke ,najmä postavenie dlžníka, výška pôžičky, jej splatnosť „nahrávajú" výlučne žalobcovi . Za takýchto okolností (aj bez istenia) a staršiemu, chorému človeku sa tak vysoký obnos peňazí reálne nepožičiava. Nelogické sú žalobcove vyjadrenia, keď na jednej strane tvrdí, že peniaze odovzdal M. ako najlepšiemu kamarátovi, na druhej strane vrátenie peňazí očakával od T.. Peniaze vlastne požičal pre T. syna a bol presvedčený, že peniaze mu budú vrátené - hoci T. dobre nepoznal (videl ju dvakrát), nepresvedčil sa o reálnej návratnosti pôžičky. Súd nepresvedčil keď tvrdil, že veril tomu, že peniaze mu budú vrátené do 31.12., teda do 6 týždňov . Veď syn žalovanej chcel kúpiť kamión za 1 milión Sk, pričom 400.000 Sk mu muselo ešte 10. novembra 2010 predsa chýbať. Predaj nehnuteľnosti nie je úkonom, ktorý sa dá uskutočniť zo dňa na deň...ak by mala T. skutočne možnosť predať byt v rovnakej lehote ako mala vrátiť peniaze, prečo by svojmu synovi nedala peniaze z predaja svojho bytu, ale musela si peniaze požičiavať od cudzieho človeka ?! Svedecká výpoveď exekútora P. nemohla privodiť vo vykonanom dokazovaní žiadny podstatný zvrat, tento svedok uvádzal, že úradný zápis videl po Troch Kráľoch v roku 2011, čo v časovej súvislosti mohlo byť aj po dni 15.1.2011 a je ťažko uveriteľné, že by si svedok presne spomenul na dátum kedy mal byť žalobca za ním v úrade a spytovať sa na vymožiteľnosť pôžičky. Vyjadrenia žalobcu ako aj jeho svedkov, tak ako je vyššie uvedené ako aj presvedčivo popísané v dôvodoch rozhodnutia, sú nelogické a nepreukazujúce, že reálne došlo ku kontraktu, na základe ktorého žalovaný skutočne fyzicky prevzal od žalobcu 20.000,00 eur, a preto žalobu ako nedôvodnú správne zamietol.
Právne významným pre posúdenie dôvodnosti nároku bolo aj preukázanie dostatku prejavenej vôle žalovaného požičať si od žalobcu sumu 20.000,00 eur. Podľa § 34 Obč. zák. je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. S poukazom na výpoveď samotného žalobcu v predmetnom konaní, v konaní ČVS: ÓRP-159/OEK-DK-2011 ako aj jeho výpoveď ako svedka v konaní pred Okresným súdom v Leviciach sp. zn. 12C/113/2010 vyplýva s poukazom na výpoveď svedkyne S. a D. R. vyplýva, že peniaze prišiel žalovaný len vziať a pôžičku poskytoval pre L. T. či pre jej syna, ktorý chcel kúpiť nejaký kamión. Z právneho hľadiska, teda žalovaný nemohol prejaviť skutočnú vôľu požičať si od žalobcu peniaze a neviaže ho preto žiadna povinnosť peniaze žalobcovi vrátiť. Pokiaľ by teda reálne došlo k prevzatiu peňazí smerujúcich pre L. T. (čo nebolo v konaní preukázané ), žalovaný by plnil len funkciu „doručovateľa", a preto by pasívna legitimácia jeho postavenia žalovanej strany, nebola daná. Súd prvého stupňa po vyhlásení svojho rozhodnutia jednoznačne uviedol, že vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a dôkazy prisvedčujúce obom stranám „ položil na misku váh“, pričom s poukazom na vyhodnotenie takto vykonaných dôkazov, prevážila miska váh na strane žalovaného a prisvedčil žalovanému, že v skutočnosti peniaze od žalobcu neprevzal. Pričom uviedol, že celým dejom, ktorý prechádzal už od vyzdvihnutia peňazí z Poštovej banky až po súdne konanie sa ťahá jeden jednotiaci prvok na oboch stranách - a to alkohol. Alkohol podľa uváženia súdu hral „významnú rolu" pri zabezpečení si vymoženia (zrejme stratených) peňazí žalobcom. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu vyplýva, že súdy nie sú povinné a ani nemôžu v rozhodnutiach odpovedať na všetky otázky, ktoré z dokazovania v priebehu konania vyplynuli. Súd vo svojom rozhodnutí má zhodnotiť, ktoré dôkazy považoval za presvedčivé a právne významné a na ktoré prihliadať nemohol a po právnej stránke svoje rozhodnutie správne odôvodniť. Napadnutý rozsudok, ktorým bola žaloba zamietnutá, vo svojom odôvodnení je presvedčivý, jasný a zrozumiteľný a po právnej
stránke správne zdôvodnený a preto netrpí žiadnou vadou, ktorá by mohla privodiť vo veci samej iné rozhodnutie a mala mať za následok jeho zrušenie.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní § 212 ods. 1 O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedli v rámci odvolacieho konania tak odvolateľ, ako aj v písomnom vyjadrení žalovaný konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Oboznámiac sa s jednotlivými vykonanými dôkazmi, či už výpoveďami účastníkov, svedkov, zadováženými listinnými dôkazmi bol aj odvolací súd toho názoru, že v konaní nebola preukázaná vôľa (úmysel) žalovaného požičať si v novembri 2010 od žalobcu ním tvrdenú pôžičku. Správne okresný súd zaujal právny záver, keď uviedol, že zmluva o pôžičke finančných prostriedkov (§ 657 Obč. zákonníka) je reálnym kontraktom, a teda musí aj reálne k odovzdaniu a prevzatiu peňazí dôjsť, a teda nestačí len podpis na strane dlžníka, že peniaze prevzal (viď. spomínaný úradný zápis). Súd pri hodnotení dôkazov vzal tiež správne zreteľ na všetky okolnosti prípadu, ktoré v prejednávanej veci vyšli najavo tak, ako sú podrobne vyššie uvedené. Žalobca v odvolaní vytýkal súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto aj jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, že pôžička nebola poskytnutá. Hlavne poukazoval na predložený úradný záznam zo dňa 10.11.2010 a výpovede svedkov . Jeho odvolanie ale odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Okresný súd sa zaoberal každou svedeckou výpoveďou a v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil na ktorú výpoveď prihliadol alebo neprihliadol a z akých dôvodov a z toho dôvodu preto správne nepovažoval úradný zápis za hodnoverný dôkaz toho, že k požičaniu peňazí skutočne došlo. Všetky tvrdenia žalovaného sú obsahovo zhodné s tými, ktoré boli produkovanú už počas prvostupňového konania, pričom s týmito sa v dostatočnej miere a presvedčivo vyporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie zodpovedá všetkým kritériám kladeným na zákonné rozhodnutie (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Ani v tomto smere sa teda odvolací súd s námietkami odvolateľa nestotožnil. Odvolací súd s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Na doplňujúce dôkazy predložený zo strany žalobcu a síce čestné vyhlásenia zo dňa 29. 05. 2012 a zo dňa 02. 07. 2012 odvolací súd neprihliadol majúc za to, že neboli splnené podmienky podľa § 205a ods. 1 písm. d) O. s. p. pre jeho vykonanie. Podľa cit. ustanovenia skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd bol toho názoru, že tieto dôkazy mohol odvolateľ použiť ešte v prvostupňovom konaní.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 4 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia totiž, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O. s. p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .