Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-132-2010.pdf
PDF · 101.61 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/132/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Královou, v právnej veci navrhovateľa: J. Š. ,U.: E. X, Z. R. D., zastúpený H.. U. R., R.., G., Y. Y.: D.K. X, U., proti odporkyni: R. Š., U.: Š. XX, Z. R. D., zastúpená H.. Ľ. F., G., Y. Y.: T. XX, U., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému J. Š., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom: Kysucká 14, Senec , t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo J. Š. , Q.. XX.XX.XXXX, a R. Š.X., N.. B., Q.. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu O. E., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X rozvádza.
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
J. J. Š., Q.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého J. sumou 350,- EUR mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu otca s maloletým J. nasledovne:
Otec má právo sa stretávať s maloletým J.:
- každú stredu v kalendárnom týždni v čase od 16:30 hod. do 19:00 hod. za prítomnosti matky,
- každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu v čase od 9:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky,
- každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v nedeľu v čase od 9:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky,
s tým, že otec si maloletého v určenom čase vyzdvihne v mieste bydliska matky a styk otca s maloletým je za prítomnosti matky a v určenom čase ho matke v mieste jej bydliska vráti späť.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 04.05.2010 sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou. Súčasne sa domáhal aj úpravy práv a povinností k maloletému J. na čas po rozvode, tak aby maloletý J. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obaja rodičia. Navrhovateľ súčasne žiadal, aby ho súd zaviazal na platenie výživného na maloletého J. sumou vo výške 150,- EUR mesačne. Otec v rámci návrhu navrhol upraviť styk otca s maloletým J. konkrétnym spôsobom. Návrh na rozvod manželstva odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou je len formálne, s odporkyňou spolu nežijú a manželstvo si neplní svoje funkcie.
Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadrila. V rámci svojho písomného vyjadrenia uviedla, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva, avšak nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v návrhu na rozvod manželstva. Ohľadom úpravy práv a povinností k maloletému J. navrhla, aby súd schválil rodičovskú dohodu.
Právny zástupca odporkyne na pojednávaním konanom dňa 10.01.2013 uviedol, že odporkyňa súhlasí s rozvodom, od konca roku 2009 účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu.
Súd vzhľadom na vyjadrenie ošetrujúcej lekárky upustil od výsluchu odporkyne v predmetnom konaní.
Na pojednávaní konanom dňa 10.01.2013 navrhovateľ a právny zástupca odporkyne navrhli súdu schváliť rodičovskú dohodu týkajúcu sa úpravy práv a povinností k maloletému J. tak, že súd na čas po rozvode maloletého J. zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude oprávnená zastupovať a spravovať jeho majetok a súčasne, aby súd otca zaviazal platiť výživné na maloletého J. vo výške 350,- EUR mesačne. Navrhovateľ a právny zástupca odporkyne navrhli, aby súd schválil aj dohodu týkajúcu sa dohodu týkajúcu sa úpravy styku otca s maloletým synom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom právneho zástupcu odporkyne, výsluchom kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi - sobášnym listom, rodným listom maloletého, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX a je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu O. E.. Obaja účastníci sú občanmi Slovenskej republiky, ich posledné spoločné bydlisko bolo E. X, Z. R. D., pričom na uvedenej adrese navrhovateľ stále býva, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu.
U oboch účastníkov išlo o prvé manželstvo. Počas trvania manželstva sa účastníkom narodilo maloleté dieťa, maloletý J. Š., Q.. XX.XX.XXXX.
Z návrhu vo veci samej a z výpovede navrhovateľa súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo z lásky. Navrhovateľ má za to, že okrem menších nedorozumení bolo manželstvo účastníkov zo začiatku pomerne harmonické. V rámci návrhu uviedol, že prvé nezhody nastali medzi účastníkmi v čase tehotenstva odporkyne a po narodení maloletého syna J.. Navrhovateľ má za to, že manželka sa začala k nemu správať panovačne, vulgárne, a bránila jeho rodine stretávať sa s maloletým J.. Nezhody medzi účastníkmi vyvrcholili na Veľkú noc v roku 2006, kedy sa manželka aj s maloletým synom odsťahovala k svojim rodičom, pričom odporkyňa mu umožnila stretávať sa s maloletým synom iba za jej prítomnosti.
Navrhovateľ taktiež uviedol, že prvý krát podal návrh na rozvod manželstva v roku 2008, pričom v roku 2009 po dohode s odporkyňou uvedený návrh na rozvod manželstva zobral späť a to z dôvodu jej zdravotných problémov.
V súčasnosti má navrhovateľ priateľku s ktorou má dcéru, a má za to, že konflikty medzi manželmi pretrvávajú aj naďalej.
Na základe uvedeného má za to, že obnovenie manželského spolužitia nie je možné.
Odporkyňa sa k návrhu na rozvod manželstva písomne vyjadrila, pričom vo svojom vyjadrení uviedla, že je pravdou, že manželstvo účastníci uzavreli z lásky a po vzájomnej náklonnosti. Uviedla, že po narodení syna J. sa začali medzi nimi nedorozumenia. Poukázala na to, že syn sa narodil predčasne, s vážnymi zdravotnými problémami. Jeho zdravotný stav bol natoľko vážny, že bol intubovaný z dôvodu nemožnosti samostatného dýchania a hospitalizovaný na jednotke intenzívnej starostlivosti. Má za to, že synov stav si od narodenia vyžadoval a aj v súčasnosti vyžaduje zvýšenú opateru a starostlivosť. S jeho zdravotným stavom boli spojené aj vyššie hygienické návyky, pričom odporkyňa má za to, že uvedené sa nestretlo s pochopením zo stany rodiny navrhovateľa, nakoľko uvedené nebolo zo strany rodiny manžela rešpektované.
Odporkyňa v rámci svojho písomného návrhu uviedla, že asi v roku 2006 navrhovateľ podal návrh na rozvod manželstva, ktorý v októbri 2009 zobral späť. Je pravdou, že od jej presťahovania do roku 2009 síce účastníci neviedli spoločnú domácnosť, avšak ako manželia spolu intímne žili. V uvedenom období života odporkyňa bola aj tehotná avšak dieťa potratila.
Odporkyňa ďalej uviedla, že v októbri 2009 sa správanie jej manžela voči nej zmenilo, pričom na štedrý deň jej oznámil, že má známosť s inou ženou a to D. R.. Táto správa ju veľmi zranila, avšak aj napriek tomu, chcela navrhovateľovi odpustiť a obnoviť manželské spolužitie, ak ukončí mimomanželský pomer. Navrhovateľ však mimomanželský pomer neukončil. Na základe uvedeného má v súčasnosti za to, že obnovenie manželského spolužitia už nie je možné, nakoľko od roku 2009 spolu účastníci nežijú.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Účastníci od roku 2009 spolu ako manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, spolu nehospodária, nie sú si navzájom oporou, nevychovávajú spoločne svoje maloleté dieťa.
Z uvedeného vyplýva, že manželstvo účastníkov neplní ani jednu z funkcií manželstva, tento stav je dlhodobý. Vzhľadom na vzájomné odcudzenie účastníkov ako manželov, neochotu účastníkov žiť v spoločnej domácnosti a prispôsobovať sa jeden druhému, nie je predpoklad že by títo manželské spolužitie obnovili.
Na základe uvedeného súd manželstvo rozviedol.
Podľa § 23 ods. 2 cit. Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na neprihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd dospel k záveru, že príčinou rozvratu manželského vzťahu medzi účastníkmi bola vzájomná neschopnosť komunikácie medzi manželmi, a následné nadviazanie mimomanželskej známosti zo strany navrhovateľa. Vzhľadom k potrebe riešenia vzťahu medzi manželmi, a aj s ohľadom na maloleté dieťa má súd za to, že navrhovateľ svojím negatívnym prístupom k riešeniu manželských problémov a následným nadviazaním mimomanželskej známosti prispel viac k rozvratu manželského spolužitia ako odporkyňa.
Podľa § 24 ods. 1 cit. Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 cit. Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 cit. Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 cit. Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 4 cit. Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Pri rozhodovaní o zverení maloletého J. sa rodičia dohodli tak, že maloletý J. bude na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho zároveň bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Kolízny opatrovník, taktiež navrhol súdu schváliť rodičovskú dohodu týkajúcu sa zverenia, zastupovania a správy majetku maloletého dieťaťa, nakoľko má za to, že uvedené je v prospech maloletého J..
Na základe uvedeného súd rodičovskú dohodu týkajúcu zverenia maloletého J. do osobnej starostlivosti matke, ako aj dohodu, že matka bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok schválil, nakoľko má za to, že uvedená dohoda je na prospech maloletého J..
Podľa § 62 ods. 1 cit. Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 cit. Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 cit. Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 cit. Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 cit. Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výška výživného, na platenie ktorého súd otca maloletého J. zaviazal je podľa názoru súdu primeraná potrebám maloletého J. a to aj vzhľadom zárobkovým pomerom oboch rodičov.
Maloletý J. navštevuje 1. Ročník Základnej školy v N. D. XX, pričom ide o súkromnú Základnú školu. Výdavky na maloletého J. prestavujú: školné 200,- EUR/mesačne, zápisné 350,- EUR/ raz ročne. Pričom iné výdavky na maloletého J. matka v rámci svojho vyjadrenia nevyčíslila. Súčasne matka uviedla, že maloletý J. má zvýšené výdavky na zdravotný stav, nakoľko sa narodil predčasne s vážnejšími zdravotnými problémami. V súčasnosti je sledovaný nefrológom, imunológom, ako aj ďalšími odbornými lekármi. Výdavky v súvislosti so zdravotnými stavom maloletého J. matka nevyčíslila.
Matka maloletého J. je v súčasnosti nezamestnaná, pričom je evidovaná na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, avšak v rámci písomného vyjadrenia uviedla, že nemá nárok na poberanie dávok v nezamestnanosti a to z dôvodu, že s maloletým J. musela byť na predĺženej materskej dovolenke, pretože maloletý J. z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu dostal odklad povinnej školskej dochádzky, pričom do školy nastúpil až v septembri 2012. Matka taktiež v rámci svojho písomného vyjadrenia uviedla, že bola v pracovnom pomere do októbra 2013, pričom bola aj z časti na materskej dovolenke a následne požiadala o neplatené voľno z dôvodu starostlivosti o maloletého J.. Matka uviedla, že jej finančné vypomáhajú rodičia.
Otec v konaní pred súdom uviedol, že v súčasnosti je podnikateľ, pričom podniká na základe živnostenského listu, Jeho priemerný čistý mesačným príjem je cca 800,-EUR.
Výška výživného nebola medzi účastníkmi sporná, nakoľko otec sa zaviazal, že bude prispievať na výživu na maloletého J. sumou vo výške 350,- EUR/mesačne a matka maloletých detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu s uvedenou dohodou o výške výživného súhlasila. K predmetnej dohode ohľadom výšky výživného sa priklonil aj kolízny opatrovník, pretože má za to, že je na prospech maloletého J.. Na základe uvedeného súd ďalšie skutočnosti, ktoré by mali byť potrebné pre stanovenie vyživovacej povinnosti nezisťoval a dohodu týkajúcu sa výšky výživného pre maloletého J.Ú. schválil, nakoľko je v prospech a v záujme maloletého.
Podľa § 25 ods. 1 cit. Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Ohľadom úpravy styku otca s maloletým J. súd schválil dohodu medzi rodičmi týkajúcu sa úpravy styku otca s maloletým J., ku ktorej sa priklonil aj kolízny opatrovník, a podľa ktorej otec je oprávnený stretávať sa s maloletým J. každú stredu v kalendárnom týždni v čase od 16:30 hod. do 19:00 hod. za prítomnosti matky, každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu v čase od 9:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky, každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v nedeľu v čase od 9:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky, s tým, že otec si maloletého v určenom čase vyzdvihne v mieste bydliska matky a styk otca s maloletým je za prítomnosti matky a v určenom čase ho matke v mieste jej bydliska vráti späť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Z uvedeného vyplýva, že manželstvo účastníkov neplní ani jednu z funkcií manželstva, tento stav je dlhodobý. Vzhľadom na vzájomné odcudzenie účastníkov ako manželov, neochotu účastníkov žiť v spoločnej domácnosti a prispôsobovať sa jeden druhému, nie je predpoklad že by títo manželské spolužitie obnovili.
Na základe uvedeného súd manželstvo rozviedol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.