Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoPr/4/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jany Dudíkovej a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobkyne A. B. C., bytom v A., C. D. E. XXXX/ XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Simona Marcinová, s.r.o., so sídlom v Michalovciach, Námestie slobody 13, IČO: 53 102 362 proti žalovanému Gymnázium Ľ. Štúra 26, so sídlom v Michalovciach, IČO: 17 151 341, zastúpeného Mgr. Kamilou Paľovčíkovou, advokátkou so sídlom v Michalovciach, Štefana Kukuru č.14, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 8.2.2023 č.k. -227 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou danej žalobkyni žalovaným zo dňa 31.5.2021 evidovaného pod značkou je neplatné a zároveň žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnej výške.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o žalobnom návrhu žalobkyne o určenie neplatnosti danej jej výpoveďou z pracovného pomeru.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa bola zamestnaná u žalovaného na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 1.8.1995 ako učiteľka s miestom výkonu práce Gymnázium Michalovce. Listom zo dňa 31.5.2021 pod horeuvedenou značkou žalovaný vypovedal žalobkyni pracovný pomer podľa ust. z dôvodu organizačnej zmeny, ktorou bola zrušená pracovná pozícia a znížený počet zamestnancov u zamestnávateľa na pozícii učiteľka. Výpoveď bola žalobkyni doručená prostredníctvom pošty dňa 14.6.2021.

4. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa v konaní predložila listinu označenú ako výpoveď zo strany zamestnávateľa podľa s dátumom dňa 28.5.2021 vedeného pod značkou , pričom pod pečiatkou a podpisom zamestnávateľa bolo uvedené, že zamestnanec dňom 31.5.2021 odmietol prevziať výpoveď, pričom výpoveď bola úplne totožná a identická s výpoveďou zo dňa 31.5.2021. Odmietnutie prevzatia výpovede bolo písomne zaznamenané dvomi svedkami a to F. G. H. a A. B. H.. Súd teda výpovede zo dňa 25.5.2021 a 31.5.2021 posudzoval samostatne.

5. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že výpoveď žalovanej pod sp. zn. zo dňa 28.5.2021 bola žalobkyni doručená zákonným spôsobom, nebola žalobkyni doručená vôbec a preto sa žalobkyňa ani nemohla domáhať neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, keďže o nej nemala vedomosť. Podľa názoru súdu je neurčité potvrdenie svedkov, že žalobkyňa dňom 31.5.2021 výpoveď prevzala, resp. odmietla prevziať. Podľa jeho názoru nie je zrejmé, či svedkovia potvrdili prevzatie výpovede žalobkyňou alebo jej odmietnutie. Čestné prehlásenia uvedených svedkýň sú obsahovo úplne identické, aj keď boli vyhotovované v rôznych dňoch, z čoho vyvodil, že boli pripravené vopred a dané už len na podpis, pričom žalovaná uviedla, že toto prehlásenie nepripravovala, že ju zabezpečovala jej právna zástupkyňa. Za nelogický považoval súd postup žalovanej ako zamestnávateľa, ak plánovala doručiť zamestnancovi žalobkyni doklad o skončení pracovného pomeru – výpoveď a zároveň si zabezpečila účasť dvoch svedkov, pričom ako vyplynulo z dokazovania žalobkyňa nemala vedomosť o organizačnej zmene. Žalovaná vôbec neozrejmila súdu z akého dôvodu sa stretnutia zúčastnila A. H. dňa 31.5.2021 a predstavila sa ako právna zástupkyňa žalovanej, keď zmluvu o poskytovaní právnych služieb ako advokátka podpísala až dňa 18.10.2021 to je takmer 5 mesiacov po stretnutí.

6. Výpoveď doručenú žalobkyni prostredníctvom pošty považoval súd za neplatnú vzhľadom na to, že žalobkyňa je zamestnancom so zdravotným postihnutím, teda pre platnosť sa v zmysle ust. vyžaduje predchádzajúci súhlas príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, napriek tomu žalovaný ako zamestnávateľ prechádzajúcim súhlasom príslušného úradu nielenže nedisponoval, ale ani o takýto súhlas nepožiadal. Vzhľadom na absenciu predchádzajúceho súhlasu príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bol toho názoru, že tu nie je splnená jedna zo základných hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede z dôvodu, že výpoveď zo strany žalovaného je neplatná v zmysle , nakoľko žalobkyňa bola uznaná za invalidnú, čo znamená, že sa jedná o zamestnankyňu so zdravotným postihnutím.

7. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ďalšími námietkami spôsobujúcimi neplatnosť výpovede vzhľadom na to, že neplatnosť výpovede určil z dôvodu absentujúceho súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s výpoveďou.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný.

10. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

11. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Za nedostatočné považuje konštatovanie súdu a spôsob akým sa súd vysporiadal s jeho vznesenou námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v čase podanie žalobného návrhu. Podľa jeho názoru nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ku dňu podania žalobného návrhu nie je možné podľa jeho názoru skonvalidovať a súd v danom prípade žalobný návrh mal zamietnuť.

13. Ďalej v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa odmietla oproti podpisu prevziať písomné vyhotovenie výpovede osobne doručované jej dňa 31.5.2021, čo vyplýva jednak zo skutočnosti, že tam absentuje podpis žalobkyne. Skutočnosť, že žalobkyňa odmietla oproti podpisu prevziať písomné vyhotovenie výpovede bola potvrdené aj na hrubopise predmetného dokumentu dvoma prítomnými svedkami. Z účastníckej výpovede žalobkyne je zrejmé, že dňa 31.5.2021 sa dostavila do riaditeľne zamestnávateľa a potvrdila, že sa tam nachádzali dvaja svedkovia F. G. H. a A. B. H.. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa odmietla prevziať písomné vyhotovenie výpovede z pracovného pomeru datovanej zo dňa 28.5.2021, ako aj ponukovú povinnosť zamestnávateľa. Účinky doručenia výpovede tak nastali okamihom odmietnutia prevzatia výpovede zo strany žalobkyni, t.j. dňa 31.5.2021. Vzhľadom na to, že žalobkyňa odmietla výpoveď osobne na pracovisku prevziať, novým právnym úkonom smerujúcemu k ukončeniu pracovného pomeru pristúpil k zaslaniu predmetného dokumentu doručeného poštou do vlastných rúk žalobkyne, ktorý prevzala 14.6.2021. Voči výpovedi doručovanej jej osobne dňa 31.5.2021 žalobkyňa nikdy nenamietala, neoznámila, môže trvať na tom, aby ju naďalej zamestnával ani jeho

neplatnosť v lehote 2 mesiacoch neuplatnila na súde. Žalobkyňa túto dvojmesačnú hmotnoprávnu prekluzívnu lehotu na podanie žaloby nevyužila.

14. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

15. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 28.5.2021 pod sp.zn. nebola žalobkyni doručená a výpoveď zo dňa 31.5.2021 je neplatná, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobe vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

17. K odvolacej námietke žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že pracovný pomer so žalobkyňou bol ukončený na základe výpovede z pracovného pomeru zo dňa 28.5.2021, ktorá jej mala byť doručená osobne dňa 31.5.2021 za prítomnosti žalovaným označenými svedkami.

18. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka v pracovnoprávnom vzťahu alebo spoluzamestnancov.

19. Podľa písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručená zamestnancovi do vlastných rúk. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek, kde bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

20. Podľa povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomností bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

21. V prejednávanej veci zo súdom zisteného skutkového stavu je nesporné, že žalovaný vypovedal žalobkyni pracovný pomer v zmysle ust. , pričom dôvodom výpovede bola organizačná zmena zo dňa 20.5.2021. Rovnako bolo nesporné, že žalovaný doručil písomnú výpoveď žalobkyni prostredníctvom pošty dňa 14.6.2021. Uvedenej neplatnosti výpovede sa žalobkyňa domáhala v tomto konaní.

22. Spornou medzi stranami sporu bola skutočnosť, či žalobkyni bola, resp. nebola zo strany žalovaného doručovaná osobne výpoveď z pracovného pomeru v kancelárii riaditeľky žalovaného za prítomnosti svedkov dňa 31.5.2021, ktorú podľa tvrdenia žalovaného žalobkyňa odmietla prevziať.

23. Z tvrdení žalovaného v odvolaní, ale aj v konaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že účinky doručenia výpovede u žalobkyne nastali dňom 31.5.2021, kedy odmietla prevziať výpoveď doručovanú jej osobne. Výpoveď jej mala byť doručovaná za prítomnosti jednak štatutárnej zástupkyne žalovaného, ale aj svedkýň A. B. H. a F. G. H.. Podľa názoru žalovaného účinky doručenia výpovede žalobkyni nastali v súlade s ust. a to okamihom odmietnutia výpovede žalobkyňou dňa 31.5.2021.

24. I napriek tomu, že žalovaný poukazuje na ust. , majúc za to, že účinky doručenia výpovede žalobkyni nastali okamihom jej odmietnutia prevzatia výpovede „...následne novým právnym úkonom smerujúcim k ukončeniu pracovného pomeru označeným ako Výpoveď zo

strany zamestnávateľa podľa ust. zo dňa 31.5.2021 č. pristúpil k zaslaniu predmetného dokumentu doporučenou poštou do vlastných rúk žalobkyne, ktorý prevzala dňa 14.6.2021“.

25. Žalovaný dostatočne v konaní nevysvetlil dôvody, pre ktoré opätovne zasielal výpoveď žalobkyni z tých istých skutkových dôvodov ako pri jej údajnom osobnom doručovaní dňa 31.5.2021.

26. Odvolací súd súhlasí s názorom uvádzaným žalovaným, že ak zamestnávateľ voči zamestnancovi uplatní dva právne úkony smerujúce ku skončeniu pracovného pomeru, voči každému tomuto právnemu úkon by mal zamestnanec zamestnávateľovi oznámiť, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Zamestnávateľ v takom prípade by však mal racionálne vysvetliť dôvody, pre ktoré voči zamestnancovi uplatnil dva právne úkony, smerujúce ku skončeniu pracovného pomeru, ak sa jedná o opakovanú výpoveď na základe toho istého skutkového stavu tak, ako v prejednávanej veci.

27. Ako vyplýva z výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka v pracovnoprávnom vzťahu alebo spoluzamestnancov. V uvedenom článku zakotvuje pozitívny príkaz výkonu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ktorým je súlad s dobrými mravmi. Jedná sa teda o zákaz zneužívať tieto práva na škodu druhého účastníka v pracovnoprávnom vzťahu. Je nesporné, že zneužitie práva je možné aj pri výkone právnych povinností.

28. Objektívne právo predpokladá, že výkon subjektívneho práva sa formálne uskutočňuje v zákonných medziach toho práva, ak ale prostredníctvom jeho realizácie sleduje oprávnený poškodenie druhého účastníka v právnom vzťahu, ide síce o výkon práva, ale o chybný výkon práva. Takéto konanie je totiž realizované nie za účelom dosiahnutia výsledkov, ktoré má pozitívne právo v úmysle chrániť, ale len za tým účelom, aby sa len formálne dosiahol súlad so zákonom. Preto je potrebné považovať takýto výkon práva, aj keď formálne v súlade so zákonom len za zdanlivý výkon práva. Jeho účelom nie je výkon práva, ale snaha poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu.

29. V prejednávanej veci žalobkyňu ako zamestnanca žalovaného treba považovať za slabšiu stranu v spore, preto bolo povinnosťou žalovaného ako silnejšej strany v spore vysvetliť dôvody, pre ktoré realizuje výpoveď vo vzťahu k žalobkyni z pracovného pomeru na základe dvoch totožných výpovedí vychádzajúce z rovnakého skutkového stavu. Keďže žalovaný to náležite nevysvetlil, treba vychádzať z toho, že žalovaný v konaní nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť o doručovaní jej písomnej výpovede osobne 31.5.2021, i keď uvedenú skutočnosť potvrdzovali ním uvádzaní svedkovia. Je tomu tak preto, že samotná okolnosť, že svedkovia potvrdzovali uvedenú skutočnosť sama o sebe neznamená, že žalovaný nevykonal práva vyplývajúce mu z pracovnoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Takýto výkon práva žalovaného, aj keď v súlade so zákonom treba považovať len za zdanlivý výkon práva, ktorého účelom nie je výkon práva, ale snaha poškodiť žalobkyňu zneprehľadnením v uplatňovaní nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru.

30. Za takejto situácie treba súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že nemal preukázané, že výpoveď zo dňa 28.5.2021 bola žalobkyni doručená zákonným spôsobom.

31. Súd preto správne postupoval, ak sa zaoberal posúdením neplatnosti výpovede doručenej žalobkyni 15.6.2021 a dospel k správnemu záveru o neplatnosti pre nesplnenie hmotnoprávnej podmienky výpovede a to chýbajúcemu súhlasu príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v zmysle ust. .

32. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie je daný žalovaným uvádzaný odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, preto odvolací súd postupom podľa ako vecne správny potvrdil.

33. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, v danom prípade žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

34. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).