Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-514-2008.pdf
PDF · 73.67 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6Er/514/2008
Uznesenie
Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484, pobočka Rožňava, Štítnická 12, 048 13 Rožňava proti povinnému: FLOREA s.r.o., Skleníkové hospodárstvo, 049 43 Jablonov n. Turňou, IČO: 31625207 o vymoženie 30.633,37 € s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, Exekútorský úrad Rožňava, Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava, pod sp. zn. EX 107/1999, takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená na úrade súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutka pod sp. zn. EX 107/1999 sa vyhlasuje za neprípustnú.
II. Súd exekúciu zastavuje.
III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 18.03.1999 súdnemu exekútorovi JUDr. Róbertovi Tutkovi návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému, predmetom ktorého bola suma 30.633,37 € s príslušenstvom.
Okresný súd Revúca dňa 26.03.1999 poveril súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutka vykonaním exekúcie poverením č. 5608 001299.
Dňa 03.03.2008 súdny exekútor Okresnému súdu Revúca predložil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie, ktorý bol doplnený podaním zo dňa 31.03.2011, vo výške 155,34 €.
Súd ďalej zistil, že povinný bol dňom 09.09.2011 vymazaný z obchodného registra.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44). V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňom 18.03.1999, teda súd pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom zastavil, nakoľko povinný bol dňom 09.09.2011 vymazaný z obchodného registra.
V exekučnom konaní predstavuje zánik právnickej osoby v priebehu konania bez právneho nástupníctva dôvod, pre ktorý nie je možné exekúciu vykonať.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Trovy exekúcie hradí povinný, okrem zákonom určených prípadov. V zmysle § 203 Exekučného poriadku hradí trovy exekúcie oprávnený, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie( § 57 ods. 1 písm. h ) alebo ak dôjde k zastaveniu jeho zavinením. V danom prípade je dôvodom zastavenia exekúcie zánik povinného - právnickej osoby, ktorá bola dňa 09.09.2011 vymazaná z obchodného registra. Povinný teda trovy exekúcie nemôže hradiť. Preto súd skúmal, či sú splnené podmienky na to, aby trovy platil oprávnený a dospel k záveru, že tieto podmienky splnené nie sú. Exekúcia nebola zastavená podľa § 57 ods.1 písm. h) a ani pre zavinenie oprávneného. Zánik obchodnej spoločnosti výmazom z obchodného registra je skutočnosťou, ktorú oprávnený nemohol žiadnym spôsobom zaviniť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený nie je povinný hradiť trovy súdneho exekútora.
Súd v tejto súvislosti však má za to, že dôvod zastavenia exekúcie nemôže u oprávneného zahŕňať aj možnosť zániku povinného - právnickej osoby práve v priebehu exekúcie, najmä v tomto prípade, keďže poverenie súdnemu exekútorovi bolo vydané dňa 26.03.1999 a povinný zanikol - bol vymazaný z obchodného registra po 12 rokoch od vydania tohto poverenia, a to dňa 09.09.2011.
Zavinenie oprávneného v zmysle porušenia náležitej opatrnosti by tu mohlo byť vtedy, ak by oprávnený v čase podania návrhu vedel o takej skutočnosti (právnom stave, v ktorom sa povinný nachádza), ktorá by neodvratne viedla k zániku tejto právnickej osoby. V danom prípade tomu zjavne tak nebolo, už len preto, že exekúcia začala v roku 1999 a povinný zanikol v roku 2011.
Vzhľadom na to, že v obdobných prípadoch súdni exekútori namietajú, že nepriznanie trov konania porušuje ich ústavné právo vlastniť majetok a že exekútorskú činnosť vykonávajú ako honorovanú právnu službu, preto im náhrada trov exekúcie patrí vždy, musel sa súd zaoberať aj touto otázkou.
Uvedená otázka bola už riešená v rozhodovacej praxi Ústavného súdu ČR a jeho závery sú z dôvodu príbuznosti právnej úpravy použiteľné aj na pomery slovenského exekučného práva.
Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 1226/08 judikoval, že nie je porušením Listiny základných práv a slobôd, ak súd pri zastavení exekúcie z dôvodu zániku povinného ako právneho subjektu neprizná náhradu trov exekúcie exekútorovi, ak na strane oprávneného nebolo procesné zavinenie na zastavení exekúcie.
Z uvedeného vyplýva, že ak povinný ako právny subjekt zanikol a exekúcia musela byť zastavená, nie je táto skutočnosť sama osobe rozhodujúcou pre posúdenie otázky náhrady trov exekúcie a sama osobe nespôsobuje, že tieto trovy bude vo vzťahu k exekútorovi niesť oprávnený. Aby náhradu trov exekúcie zastavenej v dôsledku zániku povinného bolo možné uložiť oprávnenému, musí tu pristúpiť okolnosť spočívajúca v procesnom zavinení oprávneného na tomto zastavení, čiže na strane oprávneného musia existovať konkrétne okolnosti subjektívnej povahy o jeho procesnom zavinení svedčiace. Aj pri existencii procesného zavinenia oprávneného má súd na výber, či oprávnenému uloží náhradu trov exekúcie v prospech súdneho exekútora, pričom prihliada najmä na intenzitu zavinenia oprávneného.
Exekučný poriadok a ani iný právny predpis nevylučuje skončenie exekúcie takým spôsobom, že exekútor si v konečnom dôsledku svoje náklady ponesie sám. Uvedeným spôsobom judikoval aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 432/08 a rovnaký názor je prezentovaný aj v komentári k Exekučnému poriadku od JUDr. Mareka Tomašoviča (str. 264), ako aj v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16 CoE 25/09.
Exekútor má takmer výlučné monopolné postavenie pri vykonávaní exekúcie. Exekútor má zároveň z úspešného výkonu exekúcie zisk (odmenu) ale súčasne nesie i riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať k uspokojeniu oprávneného ako aj nákladov exekúcie, pričom toto riziko nemožno bezdôvodne prenášať na osobu oprávneného. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené nároky exekútora, nie je teda ani protiústavný.
V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva judikoval, že riziko podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou.
Na základe vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na tunajšom súde.