Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-86-2012.pdf
PDF · 84.74 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/86/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou, v právnej veci navrhovateľky F. V., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX, Y. R., právne zastúpenej Q.. P. Slamkom, advokátom so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, proti odporcovi C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX, Y. R., t.č. W. č. XXX, Y. R., za účasti mal. dieťaťa M. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo F. V., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, a C. V., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Y. R., zapísané v knihe manželstiev V. úradu Y. R., vo zv. XX, roč. XXXX, str. XXX, por. č. X,. rozvádza.
II. B. schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
Mal. M. V., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloletú sú oprávnení zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia.
Y. C. V., nar. XX.XX.XXXX, sa zaväzuje prispievať na výživu mal. M. V., nar. XX.XX.XXXX, sumou XXX € mesačne, vždy do XX. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode.
J.. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka dňa 20.09.2012 podala na Okresnom súde Námestovo návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu M. V., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode.
Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 09.01.2013, na ktorom o návrhu navrhovateľky rozhodol. Vzhľadom na to, že sa účastníci konania na pojednávaní po vyhlásení rozsudku výslovne vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku (č.l. 56), súd podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) v odôvodnení rozsudku uvádza len predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Predmetom konania bol rozvod manželstva a úprava rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode.
O rozvode manželstva súd rozhodol podľa § 22, § 23 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o rodine).
Podľa § 1 ods. 1 až 3 zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečuje riadnu výchovu detí. Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len "snúbenci"), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona o rodine.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a hlboko rozvrátené a nie je možné očakávať obnovu ich manželského spolužitia. Príčiny rozvratu podľa § 23 ods. 2, 3 v nadväznosti na § 1, § 18 a § 19 zákona o rodine súd vidí predovšetkým v problémoch, ktoré nastali v ekonomickej oblasti rodiny. V dôsledku finančných problémov, ktoré v rodine nastali, dochádzalo k hádkam a rozporom medzi manželmi, komunikácia medzi manželmi zlyhala, nakoľko manželia prestali navzájom komunikovať, v dôsledku čoho došlo následne k vzájomnému odcudzeniu sa manželov a k ochladnutiu ich citov. V dôsledku rozvratu, ktorý v manželstva nastal navrhovateľka v apríli 2011 prvýkrát podala návrh na rozvod manželstva, ktorý však zobrala späť. K náprave vzťahov medzi manželmi však nedošlo a problémy v manželstve vyvrcholili odchodom odporcu zo spoločnej domácnosti vo februári 2012. Odchodom odporcu zo spoločnej domácnosti došlo k zavŕšeniu rozvratu manželstva účastníkov konania, ktorí už dlhodobo nežijú ako manželia, intímne sa nestýkajú, spoločne nehospodária a každý si zabezpečuje svoje potreby sám. Za daného stavu súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je už len formálnym zväzkom a toto neplní svoje základné funkcie - vytvárať harmonické spoločenstvo zabezpečujúce riadnu výchovu detí, v ktorom sú si manželia navzájom verní, poskytujúc si vzájomnú pomoc a podporu, neplní ekonomickú ani biologickú a reprodukčnú funkciu. V súčasnosti, vzhľadom na vyjadrenia a postoj účastníkov konania, súd zároveň nevidí možnosť obnovy manželského spolužitia medzi navrhovateľkou a odporcom ani do budúcnosti, preto manželstvo účastníkov rozviedol. Mal pritom zato, že takéto rozhodnutie nie je v rozpore ani so záujmami ich maloletej dcéry, keď v záujme detí je predovšetkým to, aby vyrastali v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, čo spolužitie navrhovateľky a odporcu v súčasnosti neposkytuje.
S konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené aj konanie o úprave práv a povinností k ich maloletým deťom na čas po rozvode (§ 113 ods. 1 O.s.p., § 24 ods. 1 zákona o rodine).
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Rodičia na pojednávaní uzatvorili dohodu v otázke úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Nakoľko súd zistil, že dohoda, ktorú uzatvorili rodičia maloletej M., s ktorou súhlasil i kolízny opatrovník maloletej, nie je v rozpore so záujmami maloletej a navrhnuté výživné je primerané k jej potrebám a k finančným možnostiam otca, ktorý sa sám zaviazal výživné v tejto sumy platiť, keď zároveň vo vyjadrení uviedol, že na výživu maloletej prispieval vo výške XXX,- € až XXX,- €, túto dohodu schválil v celom rozsahu tak ako bola navrhnutá.
Ku dňu rozhodnutia súdu, t.j. k XX.XX.XXXX, kedy bolo výživné určené, bol priemerný mesačný čistý príjem matky cca XXX,- €, otca, podľa jeho vyjadrenia, žiaden (nezamestnaný, evidovaný na úrade práce).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, keď zároveň nezistil také okolnosti prípadu ani pomery účastníkov, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania alebo ich časti niektorému z účastníkov konania.
Účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku. Vyhlásený rozsudok však musí zodpovedať písomnému vyhotoveniu rozsudku, preto rozsudok obsahuje aj poučenie o možnosti podať odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.) a v prípade rozhodnutia o výchove mal. detí návrhom na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň v poradí uvedené ako druhé priezvisko si ponechal svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 zákona o rodine).