Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-205-2012.pdf
PDF · 96.26 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/205/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Rajňákom, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti J.: Q., nar. XX.XX.XXXX a J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, deti rodičov: P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, R. a R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X..H. XX, R., o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Mení sa rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 4C 895/2008 zo dňa 18.07.2008 v časti vyživovacej povinností otca k maloletej Q. J., narodenej XX.XX.XXXX a maloletému J. J., narodenému XX.XX.XXXX tak, že:
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej Q. J., narodenej XX.XX.XXXX od 29.06.2012 sumou 140 eur mesačne , vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky.
Zročné výživné na maloletú Q. J., narodenú XX.XX.XXXX za obdobie od 29.06.2012 do 31.12.2012 v sume 240 eur je otec povinný zaplatiť matke spolu s bežným výživným v štyroch mesačných splátkach po 60 eur až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok od právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého J. J., narodeného XX.XX.XXXX od 29.06.2012 sumou 120 eur mesačne , vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky.
Zročné výživné na maloletého J. J., narodeného XX.XX.XXXX za obdobie od 29.06.2012 do 31.12.2012 v sume 222 eur je otec povinný zaplatiť matke spolu s bežným výživným v štyroch mesačných splátkach po 55,50 eur až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú Q. J., narodenú XX.XX.XXXX a maloletého J. J., narodeného 07.11.2002 zamieta.
Súd návrh otca na zníženie výživného na maloletú Q. J., narodenú XX.XX.XXXX a maloletého J. J.Č., narodeného 07.11.2002 zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným na súd dňa 29. 6. 2012 domáhala aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej Q. J. narodenej XX. X. XXXX na sumu 200 eur mesačne a na maloletého J. J. narodeného X. XX. XXXX na sumu 200 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým že naposledy bolo o
výživnom na maloleté deti J. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Pezinok v roku 2008. Podľa matky sa náklady na deti zvýšili, preto požiadala o zvýšenie výživného tak ako jej umožňuje zákon. V priebehu konania matka uviedla, že od posledného pojednávania o výživnom, teda od roku 2008 sa jej príjem neznížil, pracuje v Tescu a zarába okolo 500 eur. Pokiaľ ide o bývanie, situácia sa nezmenila. K vyporiadaniu BSM nedošlo. Byt v ktorom bývajú je v podielovom spoluvlastníctve jej a otca maloletých detí. Náklady s bývaním má nasledovné - platí hypotéku 290 eur mesačne, 150 eur mesačne nájom v tom sú zahrnuté - voda a kúrenie, za elektrinu platí 40 eur mesačne. Platí asi 5 eur za plyn, iné náklady s bývaním nemá. Celkové náklady na bývanie matka uviedla vo výške 485 eur. V byte býva s deťmi a priateľom. Priateľa má od decembra minulého roku. Priateľ je nezamestnaný, poberá dávky v nezamestnanosti vo výške 300 eur. Nezamestnaný je od júla 2012. Pracoval v Tescu na Zlatých pieskoch. Z práce dostal výpoveď kvôli znižovaniu stavu. Maloletá Q. chodí do 8.ročníka Základnej školy Fándlyho Pezinok. Náklady na školské pomôcky matka uviedla v priemere 20-25 eur mesačne. Maloletá sa v škole nestravuje. Navštevuje tanečný krúžok za ktorý platí mesačne 22 eur. Strava maloletej matku vyjde 120 eur mesačne, náklady na ošatenie cca 30 eur mesačne. Maloletá sa lieči na alergiu, mesačne stoja lieky 3-4 eurá. Náklady na hygienu a kozmetiku sú 5 eur mesačne. Matka uviedla pomerné náklady na bývanie maloletej 121 eur mesačne. Maloletá navštevuje Zumba krúžky, náklady sú 20 eur mesačne. Celkové náklady na výchovu a výživu maloletej matka uviedla vo výške 342 eur za mesiac. Náklady na J. matka uviedla nasledovne: J. je žiakom 4. Ročníka Základnej školy Fándlyho Pezinok, náklady na školské pomôcky 20 eur, strava doma 120 eur, maloletý navštevuje futbalový krúžok - 20 eur mesačne, náklady na ošatenie 20 eur mesačne, hygiena a kozmetika - 4 eurá, pomerná časť nákladov na bývanie 121 eur. Náklady na lieky u maloletého sú približne 3 eurá za mesiac. Je alergik. Celkové náklady na mal. J. sú podľa matky 308 eur mesačne. Matka ďalej uviedla, že otec platí výživné riadne. Q. neprispieva navyše ničím, Martinovi kúpil darček na sviatok. Matka v priebehu konania ďalej uviedla, že potvrdenie o platbe za krúžky nemá, pretože učiteľka je dlhodobo chorá a futbal sa netrénuje. Žiadala, aby súd zaviazal otca na platenie výživného od podania návrhu.
Otec sa k návrhu matky vyjadril podaním na súd dňa 9. 11. 2012. Vo svojom vyjadrení uviedol, že v roku 2011 prišiel o zamestnanie a bol evidovaný na úrade práce. Poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 596,84 eura mesačne. V máji 2012 sa zamestnal v spoločnosti GIG s.r.o.. Po rozvode manželstva s matkou maloletých neurobili rozdelenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov mali kompletne zariadený byt, v ktorom žili v čase manželstva. On z bytu odišiel iba s osobnými vecami a všetko zariadenie nechal matke a deťom do užívania bez nároku na akékoľvek odstupné. Jediný majetok, ktorý vlastní je byt v spoločnom vlastníctve s matkou maloletých. Matka byt užíva spolu s deťmi aj jej príležitostnými druhmi. Matka otcovi za užívanie bytu neposkytuje žiadnu odplatu, i keď je jeho spoluvlastník. Otec ďalej uviedol, že vzhľadom na jeho zdravotný stav si nemôže nájsť druhú prácu, aby sa jeho terajší príjem zvýšil. Má zdravotné problémy s chrbticou, ktoré sú spôsobené opotrebovanými platničkami. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že od septembra 2012 jeho dcéra Q. T. narodená XX. X. XXXX býva s ním a jeho priateľkou v spoločnej domácnosti. K nej mu skončila vyživovacia povinnosť v auguste 2012 ukončením jej štúdia na strednej odbornej škole. Jeho dcéra Q. je však nezamestnaná a nie je schopná sa o seba starať sama, jeho vyživovacia povinnosti k nej podľa neho naďalej trvá. Jeho dcéra Q. skončila Spoločnú školu bez maturity, je evidovaná na úrade práce. Okrem toho je evidovaná v agentúre Nosluš, cez túto agentúru pracuje jeden maximálne dva dni do týždňa. Vykonáva tam manuálnu prácu. Mesačne zarobí okolo 40-50 eur. Otec zároveň požiadal súd o zníženie výživného tak, že na maloletú Q. J. navrhol výživné vo výške 80 eur mesačne a na maloletého J. J. navrhol výživné vo výške 70 eur mesačne. V priebehu konania ďalej uviedol, že trvá na znížení výživného tak, ako uviedol v písomnom podaní. Od posledného pojednávania došlo u neho k nasledovným zmenám. V roku 2008 bol zamestnaný v spoločnosti Poolen and Home ako servis bazénov, bazénový technik, zarábal 700 eur mesačne. V roku 2011 ho prepustili zo zamestnania. Dostal výpoveď kvôli znižovaniu stavov. Do 30 apríla 2012 bol evidovaný na úrade práce, poberal podporu 596 eur. Jeho zdravotný stav sa zhoršil, ešte v bývalej práci niekedy vo februári 2009 bol hospitalizovaný kvôli problémom s chrbticou, problém má s platničkami a mal by sa šetriť. Od mája 2012 sa zamestnal v spoločnosti GIG ako bazénový technik, zarába v priemere 445,50 eur mesačne. Iný príjem okrem toho nemá. Je spoluvlastníkom bytu, v ktorom býva matka maloletých s deťmi a svojím priateľom. Za to, že tam bývajú mu neposkytujú žiadnu odplatu. On býva u svojej priateľky. Všetky peniaze ktoré zarobí, dá po zaplatení výživného svojej priateľke na náklady spojené s bývaním. Priateľ jeho dcéry u nich nebýva. Otec nevie uviesť aké má jeho priateľka náklady s bývaním. Otcova priateľka je zamestnaná. Zarobí okolo 600 eur, pracuje v štátnej správe.
Otec k veci udáva, že matka riadne neplatí hypotéku a nájomné, zo súdu mu prišiel exekučný príkaz podľa ktorého zaplatil asi pred pol rokom za matku sumu 1200 eur. Otec v priebehu konania ďalej uviedol že je vyštudovaný elektrikár. Pracuje prakticky vo svojej oblasti, mohol by zarobiť viac iba v tom prípade, keby mal skúšky revízneho technika, tieto si však nevie zabezpečiť kvôli tomu, že je to finančne nákladné. Niekedy tieto skúšky stáli 40 000 slovenských korún. Otec veci ďalej uviedol že od podania návrhu matky na zvýšenie výživného deťom dával iba bežné darčeky, syn k nemu chodí, dcéra k nemu odmieta chodiť, pretože nenávidí jeho priateľku.
Kolízna opatrovníčka k veci uviedla, že vzhľadom k tomu, že naposledy bolo výživné určené v roku 2008 považuje návrh matky na zvýšenie výživného za opodstatnený, pretože výdavky na deti sa nepochybne zvýšili. Rodičia majú približne rovnaký príjem, navrhla preto, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej Q. na sumu 150 eur mesačne a k maloletému J. na sumu 130 eur mesačne od podania návrhu. Návrh otca na zníženie výživného žiadala zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rozsudkom Okresného súdu Pezinok číslo konania 4C 189/2008 zo dňa 18.7.2008, potvrdením o výške príjmu otca v spoločnosti GIG s.r.o., potvrdením o výške príjmu matky, lekárskou správou o zdravotnom stave otca zo dňa 23. 11. 2012, potvrdením o výške príjmu priateľky otca, ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Z výpovede účastníkov konania a z rozsudku Okresného súdu Pezinok číslo konania 4C 189/2008 zo dňa 18. 7. 2008 mal súd preukázané, že naposledy bolo o výživnom na maloletú Q. J. narodenú 28. 5. 1999 a na maloletého J. J. narodeného 7. 11. 2002 rozhodnuté uvedeným rozsudkom tak, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej Q. sumou 3000 Sk mesačne a na výživu maloletého J. sumou 2500 Sk mesačne. Z výpovede účastníkov konania mal súd ďalej preukázané, že matka spolu s maloletými deťmi J. a svojím priateľom bývajú v byte, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve otca a matky maloletých detí J.. Z výpovede otca a z potvrdenia o výške príjmu otca za obdobie máj 2012 až október 2012 mal súd preukázané, že otec je zamestnaný v spoločnosti GIG s.r.o., s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 445,50 eur. Z výpovede otca mal súd ďalej preukázané, že otec žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou Z.. M. N., ktorá je zamestnaná, z potvrdenia o výške jej príjmu mal súd preukázané, že jej priemerný čistý mesačný príjem je 674,14 eura. Z dokladov preukazujúcich výdavky na domácnosť otca mal súd preukázané, že pravidelné mesačné platby za domácnosť, v ktorej žije otec sú vo výške 237,61 eur. Z lekárskej správy zo dňa 23. 11. 2012, ktorá je doložená spise mal súd preukázané, že otec má ortopedické problémy. V minulosti bol kvôli týmto problémom hospitalizovaný. Je u neho indikovaná ďalšia hospitalizácia. Z lekárskej správy, ani z výpovede otca súd nemal preukázané, že by mal otec zníženú pracovnú schopnosť. Z výpovede matky a z potvrdenia o príjme matky zo spoločnosti Intermarket Tesco mal súd preukázané, že matka je zamestnaná v uvedenej spoločnosti, jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od októbra 2011 do októbra 2012 bol 535,30 eura. Z výpovede matky mal súd ďalej preukázané, že matka býva v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý bol nezamestnaný od júla 2012, poberal dávky v nezamestnanosti vo výške 300 eur v priemere. Túto skutočnosť mal súd preukázanú aj z výpisu z účtu priateľa matky ktorý je doložený v spise. Z potvrdenia zamestnávateľa priateľa matky zo dňa 8. 1. 2013 mal súd preukázané, že priateľ matky sa zamestnal od 27. 11. 2012, v decembri 2012 mal čistý mesačný príjem vo výške 376,54 eur. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí aj na strane matky a otca maloletých detí.
Pomery na strane maloletých detí sa zmenili tak, že maloleté deti sú staršie, s čím sú spojené vyššie náklady na ich výchovu a výživu. Pomery na strane matky maloletých detí sa zmenili tak, že matka býva v spoločnej domácnosti s priateľom. Na strane príjmov matky k podstatným zmenám nedošlo. Pomery na strane otca maloletých detí sa zmenili tak, že príjem otca je oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu súdu o výživnom nižší.
Pri rozhodovaní o výške výživného na maloleté deti súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí a z majetkových a príjmových pomerov rodičov maloletých detí. Náklady, ktoré matka uviedla v súvislosti s výchovou a výživou maloletých detí súd považuje za primerané. Je nepochybné, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom sa zvýšil index spotrebiteľských cien. Táto skutočnosť je všeobecne známa, preto ju v konaní nie je potrebné osobitne dokazovať. Je pravdou, že príjem otca maloletých detí sa od posledného rozhodovania súdu o výživnom znížil. Súd však nemal preukázané, že by sa príjem otca znížil kvôli jeho zdravotným problémom. Z lekárskeho potvrdenia, ktoré je založené v spise nevyplýva, že by mal otec zníženú pracovnú schopnosť. Je nutné poznamenať, že otec maloletých detí musí predpokladať, že so zvyšujúcim sa vekom maloletých detí budú stúpať náklady na ich výchovu a výživu. Otec sa nemôže uspokojiť s nižším platom, práve naopak, mal by sa snažiť zarobiť viac. Súd je toho názoru, že otec má v profesii ktorú vykonáva vyššiu potencionalitu príjmov, aké dosahuje v skutočnosti. Otec v priebehu konania sám povedal, že by mohol zarábať viac, keby mal urobené potrebné skúšky. Argumentáciu otca, že si skúšky neurobil, lebo na to nemá peniaze, nemožno považovať za prijateľnú. Tak ako je vyššie uvedené, otec musí využiť všetky možnosti, aby zarobil viac peňazí a uspokojil tak oprávnené potreby maloletých detí. Pri rozhodovaní o výške výživného súd nezohľadnil náklady otca na vedenie spoločnej domácnosti v plnom rozsahu. Priateľka otca, s ktorou otec žije v spoločnej domácnosti zarába viac ako otec, mala by teda prispievať na chod spoločnej domácnosti väčšou čiastkou. Súd nezohľadnil tvrdenie otca, že jeho vyživovacia povinnosť k jeho plnoletej dcére Q. T. stále trvá. Plnoletá Q. skončila strednú školu, je evidovaná na úrade práce a privyrába si na brigádach. Vyživovacia povinnosť otca voči nej teda v zmysle Zákona o rodine zanikla.
Pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadnil aj skutočnosť, že matka s maloletými deťmi býva v byte, ktorý je stále v bezpodielovom spoluvlastníctve otca a matky maloletých detí. Otec nemá z uvedeného
bytu žiaden benefit - súd je toho názoru, že aj poskytnutím bytu pre matku a maloleté deti si otec čiastočne plní svoju vyživovaciu povinnosť.
Je potrebné poznamenať, že neochota otca platiť zvýšené výživné a na druhej strane snaha matky požadovať výživné nie celkom primerané potrebám maloletých detí vychádza z doteraz nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zo zlých vzťahov medzi matkou a otcom, ktoré sú dôsledkom ich rozvodového konania.
Po zvážení vyššie uvedených argumentov, súd návrhu matky na zvýšenie výživného čiastočne vyhovel. Podľa názoru súdu za súčasných okolností nie je v možnostiach otca platiť také výživné, ako požadovala matka. Zročné výživné ( vypočítané od podania návrhu ) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach tak, aby boli na jednej strane pre otca prijateľné a na druhej strane neohrozili záujmy maloletých detí.
Návrh otca na zníženie výživného súd zamietol ako zjavne nedôvodný. Dôvody zamietnutia návrhu sú zrejmé z vyššie uvedeného odôvodnenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu ( § 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na § 176 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Pezinok, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon neustanovuje pre podanie určitého druhu ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsudok zaväzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný a lehota na plnenie plynie odo dňa jeho doručenia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.