Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/12/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, proti žalovanému: E. B., narodený X.X.XXXX, bytom C. D. XXX, o vrátenie daru, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný nemá proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa svojím podaním zo dňa 15.02.2023 požadovala, aby súd zrušil darovanie podielu nehnuteľnosti jej synovi E. B., ktorému nevedomky a podvodom podpísala svoju čiastku na dome, pretože jej nepovedal čo podpisuje a keby to vedela, nikdy by tak nespravila, pretože má päť detí a svoju čiastku chcela rozdeliť medzi všetkých. Okrem toho syn sa k nej nechová ako k matke, ubližuje jej, hrubo sa k nej správa a škaredo jej nadáva.

2. Preskúmaním podania súd zistil, že toto trpí vadami, nakoľko nespĺňalo zákonom predpísanú formu, nebolo jasné, či podľa jeho obsahu ide o žalobu o určenie vlastníckeho práva titulom neplatnej zmluvy alebo vrátenie daru, v podaní absentovalo presné a úplné označenie nehnuteľností, strán sporu a aj žalobný návrh t.j. to čo žalobkyňa žalobou požaduje a preto ju súd vyzval uznesením zo dňa 27.02.2023, aby v lehote 10 dní od jeho doručenia alebo najneskôr na výsluchu nariadenom dňa 20.03.2023 doplnila a opravila toto svoje neúplné a nezrozumiteľné podanie.

3. Žalobkyňa pri svojom výsluchu, zastúpená svojou dcérou F. G., uviedla, že požaduje, aby súd určil, že je vlastníčkou 1/2-iny na nehnuteľnosti rodinný dom kat. úz. C. D., zapísané na LV XXXX s.č. XXX, postavený na parcele č. XXX/X, parcela registra „C“ zastavaná plocha a nádvorie o výmere 144 m2, pretože nevedela, že darovala žalovanému svoj podiel na nehnuteľnosti, nemá ani darovaciu zmluvu a zistila to z výpisu z katastra nehnuteľností, čo jej teraz ostatné deti vytýkajú a žalovaný sa k nej hrubo správa a vynadal jej, o čom vedia všetci súrodenci, k čomu navrhla vypočuť brata H. a vyžiadať predloženie darovacej zmluvy.

4. Samotná žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že si myslí, že má právo dožiť v nehnuteľnosti, ktorú stavala za trvania manželstva a nemala v úmysle svoj podiel darovať žalovanému, pretože si to nezaslúži. Keď ju zobral k notárke, bola akurát u doktora „na cukor“, bola preto oťapená, pričom on jej nepovedal kam idú, aj keď sa ho pýtala a ani notárka sa jej nepýtala, či vie, čo podpisuje. Toto sa stalo 5-6 rokov dozadu. Keď to zistila z výpisu z katastra nehnuteľností, bola sa spýtať na notárstve, či sa s tým dá niečo urobiť, ale bolo jej povedané, že už nie a tak to nechala tak a žalovanému nič nehovorila. Žalovaný sa voči nej už dlhšiu dobu zle správa, nadáva jej, vlani na Vianoce ju silno stlačil a musela ísť na RTG a nemohla sa ani nadýchnuť, čo mu nepovedala a zavolala druhého syna H., ktorý je taxikár a zobral ju do nemocnice. Potom so žalovaným už ani nevečerali. Na žalovaného nikdy nevolala políciu. Posledný mesiac, po tom ako sa pohádali, sa už spolu ani nerozprávajú. Nevie prečo sa tak správa. Vyhráža sa jej, že ju umiestni do domova dôchodcov, s čím nesúhlasí. Predložila list vlastníctva k nehnuteľnosti.

5. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

6. Zástupkyňa žalobkyne F. G. na pojednávaní dňa 15.06.2023 na podanej žalobe žalobkyňa trvá. Nevedela sa vyjadriť k incidentu z Vianoc, keďže tam nebola, ale nepredpokladala, že by žalovaný chcel žalobkyni úmyselne ublížiť a keďže nepoprel, že ju stačil neprimerane, tak na výsluchu svedka H. B. netrvala a nemal ani žiadne iné návrhy na doplnenie dokazovania. Potvrdila, že žalobkyňa mala po operácii oka týždeň ležať a napriek tomu bola v záhrade, je ako malé dieťa, že majú ešte jednu sestru, s ktorou sa nebavia, pretože robí len problémy v rodine a žalobkyňa ju poslúcha a aj tento spor je jej robota, ale vyhýba sa mu, lebo chce byť za dobrú. Ona žalobkyňu zastupuje, pretože ju o to požiadala, keďže ju na súd priviezla a nevedela jej odmietnuť.

7. Žalovaný na pojednávaní dňa 15.06.2023 nesúhlasil s podanou žalobou, pretože tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde. Potvrdil síce, že ju na Vianoce chytil, stlačil a zodvihol, ale urobil tak zo srandy, nemyslel to úmyselne a nespravil to z jedu, pričom nevedel, že jej to spôsobilo zdravotné problémy a keby mu to žalobkyňa povedala, sám by ju odviezol k lekárovi, pričom si následne uvedomil, že ju nemal tak chytať. Namietal, že žalobkyňa vedela, čo u notárky podpisuje, bola tam s nimi aj pani I. C. z C. D., ktorú navrhol vypočuť a predložil k nahliadnutiu súdu originál notárskej zápisnice. Uviedol, že všetko bolo v poriadku, žalobkyni vo všetkom pomáhal, kým sa v D. nezjavila ďalšia sestra, s ktorou ani ostatní súrodenci dobre nevychádzajú a odvtedy žalobkyňa oslovuje už len ju, keď niečo potrebuje a s ním sa nerozpráva. Potvrdil, že žalobkyni nadával, ale pripadalo mu, že niektoré veci robila náročky, aby ho rozčúlila, keďže on sa stará o dom, trávnik, zveľaďuje ich a žalovaná tam vylieva vodu z dresu alebo sa palicou zaháňa na psa a keď jej povie, že jej potom môže ublížiť tak je zle. Nedala si povedať ani keď bola po operácii oka a na druhý deň sa v záhrade zohýbala, hoci jej povedal, že to nemá robiť.

8. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 7.9.2023 uviedla, že na podanej žalobe trvá, aj keby bolo v jej prospech zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pretože všetky deti jej vyčítajú to, čo urobila a ona chce, aby sa všetko vrátilo a v rodine bola pohoda a keď zomrie, nech si robia všetci čo chcú a pretože má právo v nehnuteľnosti dožiť, pretože sa o všetko pričinila. Potvrdila, že kým bola jedna jej dcéra v zahraničí, tak bol pokoj. Trvala na tom, že v čase, keď zmluvu podpisovala, nevedela čo robí, so žalovaným išla k notárovi v deň, keď bola u diabetologičky a bola oťapená, pani C. tam s nimi nebola a aj keď s ňou chodila spievať, o tomto sa nebavili. Notárka jej nič nepovedala, k ničomu ju nenútila, ale ani ona sa notárky nič nepýtala a listinu si pred jej podpisom neprečítala. Keby vedela čo podpisuje, nikdy by to nepodpísala. Dcéra F. sa jej až po pár mesiacoch spýtala, či podpísala žalovanému dom. Žalovaný jej ubližoval a nadával jej, že je drbnutá, aj keď od kedy má priateľku je kľudnejší.

9. Žalovaný na pojednávaní dňa 7.9.2023 uviedol, že dohoda bola, že žalobkyňa bude mať právo dožiť v nehnuteľnosti a tak sa aj stane a svoje vyjadrenia myslel zo srandy. Namietal proti tomu, aby sa vlastníctvo nevrátilo žalobkyni, pretože v nehnuteľnosti žije od roku 1991, stará sa o dom, doteraz spláca pôžičku, ktorú si zobral na výmenu strešnej krytiny a stará sa aj o žalobkyňu, pričom pred sporom, o ktorý sa zapríčinila sestra, s ňou vychádzal normálne, vozil ju kam potrebovala, spravil čo chcela a tak nie je dôvod, aby sa mal deliť so súrodencami. Pred tým ako išli spolu k notárke tak sama mu povedala, že v ten deň tam pôjdu, nech to už je vybavené, pričom u notárky mali všetko dohodnuté, dohodla im to pani C., s ktorou žalobkyňa chodila spievať. Notárka ich o všetkom upovedomila, najmä čo budú podpisovať a že žalobkyňa bude mať doživotné právo. Nepoprel, že sa občas rozčúlil, avšak bolo to na veci, ktoré vedel, že žalobkyňa nemala z vlastnej hlavy. V súvislosti s incidentom na Vianoce trval na tom, že o zdravotných

následkoch žalobkyne sa dozvedel od brata, keď sa s ňou vrátil z pohotovosti. Uviedol, že sestra po tom ako žalobkyňa skončila na infekčnom, kde bola týždeň hospitalizovaná, žalobkyni nahovorila, že ju chcel otráviť a preto jej začala nosiť jedlo druhá sestra, ktorá ju v predmetnom konaní zastupovala. Žalobkyňa mu ponúkla, že mu zaplatí nejakú cenu, aby mala od dcéry pokoj, pretože jej chce podiel dať. Po oboznámení vyjadrenia pani I. C., že nemôže prísť na pojednávanie z dôvodu svojho negatívneho zdravotného stavu, uviedol, že na jej výsluchu netrvá. Žalobu navrhol zamietnuť.

10. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobkyne, žalovaného, a splnomocnenej zástupkyne žalobkyne na výsluchu a prvom pojednávaní F. G. a vykonal dokazovanie oboznámením darovacej zmluvy, ktorej obsah bol sporný, z ktorého považoval za preukázané nasledovné skutočnosti:

11. V konaní nebolo sporné a aj bolo zmluvou a výpismi z katastra nehnuteľnosti preukázané, že žalobkyňa darovala žalovanému darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice č. N 213/2014, NZ 51339/2014 na Notárskom úrade JUDr. Gabriely Rehákovej, notárka, so sídlom Štefánikova trieda 6, Nitra dňa 04.12.2014 svoj podiel na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. C. D. zapísanej v liste vlastníctva č. XXXX ako stavba rodinný dom so súpisným číslom XXX na pozemku registra C KN s parcelným číslom XXX/X v rozsahu 1-ina k celku. Z bodu 5. notárskej zápisnice vyplýva, že účastníci splnomocnili notárku k všetkým úkonom súvisiacim s vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a z bodu 7., že notárka účastníkom zápisnicu doslova prečítala a vysvetlila a títo jej obsah schválili a na znak súhlasu ju pred ňou vlastnoručne podpísali. V notárskej zápisnici nebolo zriadené v prospech žalobkyne právo zodpovedajúce vecnému bremenu v jej práve doživotného bývania v nehnuteľnosti. Z návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 4.12.2014, ktorý došiel na Okresný úrad Nitra dňa 11.12.2014, vyplýva, že obaja účastníci zmluvy t.j. žalobkyňa a aj žalovaný navrhli zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaného do katastra nehnuteľností na základe predmetnej zmluvy k uvedenej nehnuteľnosti, čo potvrdili svojimi podpismi. Z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 30.12.2014 vyplýva, že vklad vlastníckeho práva z predmetnej zmluvy bol do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného povolený pod V 9784/14.

12. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa má okrem žalovaného ďalšie štyri deti, a to dcéry F. G., J. J. a synov H. B. a B. B., pričom v spoločnej domácnosti v predmetnej nehnuteľnosti s ňou žil žalovaný. Hoci podľa tvrdenia žalobkyňa až dodatočne, nahliadnutím do katastra nehnuteľností, zistila, že nie je vlastníčkou svojho podielu na nehnuteľnosti a tento darovala celý iba žalovanému, v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa to žalovanému nevyčítala a neplatnosti darovacej zmluvy sa voči nemu nedomáhala a pokojne s ním žila v jednej domácnosti až kým sa zo zahraničia nevrátila jej dcéra J. J..

13. V konaní bolo sporné, či sa žalovaný správa k žalobkyni tak, že by tým hrubo porušoval dobré mravy, hoci nebolo sporné, že sa na jej adresu expresívne vyjadroval a na Vianoce ju tak silno stlačil, že musela vyhľadať zdravotnú pomoc kam ju odviezol jej syn H., ktorému žalobkyňa zavolala, čo vyplýva aj z jeho vyjadrenia.

14. Z vyjadrenia sestry žalovaného F. G. vyplýva, že si nemyslí, že by chcel žalovaný žalobkyni úmyselne na Vianoce ublížiť a aj keď sa žalovaný na adresu žalobkyne expresívne vyjadroval tak to bolo z objektívnych dôvodov.

15. Súd zistený skutkový stav posúdil v zmysle nižšie uvedených ustanovení platných právnych predpisov:

16. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), práva k nehnuteľnostiam uvedené v , ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku

sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

18. Žalobkyňa žalobou požaduje, aby súd určil, že je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1- ina na nehnuteľnosti, ktorý darovala žalovanému a teda sa domáha určenia, či tu jej právo je, ktorá žaloba je podľa prípustná za stavu, že žalobkyňa má na takomto určení naliehavý právny záujem. Pretože predmetom daru bol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti a žalovaný vlastnícke právo žalobkyne spochybňuje, môže prísť k zápisu jej vlastníckeho práva podľa katastrálneho zákona iba záznamom vykonaným na základe rozhodnutia súdu a preto má žalobkyňa na podanej žalobe podľa naliehavý právny záujem a jej žaloba je prípustná. Žalobkyňa spochybňovala platnosť darovacej zmluvy a tvrdila aj to, že tu sú podmienky na vrátenie daru, kedy sa darca sa môže domáhať vypratania nehnuteľností (R 38/1992) alebo určenia vlastníckeho práva a preto je aj žaloba o určenie vlastníckeho práva vhodne zvoleným právnym prostriedkom žalobkyne na ochranu jej vlastníckeho práva. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, zo dňa 28. 9. 2010, sp. zn. ).

19. Podľa , darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

20. Podľa , darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

21. Podľa , darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

22. Podľa , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

23. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

24. Podľa , právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

25. Darovanie je bezodplatný právny úkon a možnosť domáhať sa vrátenia daru podľa predstavuje osobitný spôsob zániku zmluvného vzťahu založeného darovaním. Ide o výnimku zo zásady neodvolateľnosti darovania, ktorá zohľadňuje charakter darovania ako bezodplatného právneho úkonu, reflektuje porušenie zmluvnej povinnosti obdarovaného a je v nej premietnutý morálny záväzok obdarovaného správať sa k darcovi a členom jeho rodiny slušne t.j. tak ako to vyžadujú dobré mravy. Vo výnimočných prípadoch nemožno vylúčiť ani hrubé porušenie dobrých mravov voči druhovi alebo družke darcu ako osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu (R 88/1998). Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, nie z hľadiska subjektívneho názoru účastníka a úsudku darcu, ale ako spoločenské, objektivizované správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo.

26. V konaní bola spochybnená platnosť darovacej zmluvy a preto sa súd v prvom rade zaoberal tým, či bola zmluvy platne uzavretá. V konaní však neboli preukázané tvrdenia žalobkyne, že by ju žalovaný zobral k notárke bez toho, aby vedela kam idú, že by ju tam zobral v čase, keď bola zdravotne indisponovaná, že by nevedela čo podpisuje, ktoré žalovaný v celom rozsahu spochybnil. Žalobkyňa na ich preukázanie neoznačila žiadne dôkazy, pričom darovacia zmluva bola nesporne uzavretá vo forme notárskej zápisnice, spísanej na notárskom úrade, v ktorej je uvedené, že notárka účastníkom t.j. aj žalobkyni notársku zápisnicu prečítala a vysvetlila a títo jej obsah schválili a na znak súhlasu ju pred

ňou vlastnoručne podpísali a žalobkyňa podpísala aj návrh na vklad tejto darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností. V konaní preto nebolo preukázané, že by nebola darovacia zmluva zo strany žalobkyne podpísaná slobode a vážne podľa , alebo že by žalobkyňa pri jej podpise konala v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie tohto právneho úkonu rozhodujúca, že by žalovaný, pretože jemu bol tento právny úkon určený, tento omyl vyvolal alebo o ňom vedel (bežný omyl) alebo ho vyvolal úmyselne (lesť) podľa a preto súd považoval túto darovaciu zmluvu za platne uzavretú podľa , napokon ani žalobkyňa sa roky nedomáhala neplatnosti zmluvy a určeniu vlastníckeho práva z tohto dôvodu sa nedomáhala ani v tomto konaní.

27. Žalobkyňa sa žalobou domáha sa od žalovaného vrátenia daru podľa . Darca má síce uplatniť právo na vrátenie daru jednostranným adresovaným právnym úkonom (odvolaním darovania) tým, že vyzve obdarovaného na vrátenie daru, pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie daru pred tým ako podala žalobu, ale keďže nie nie je vylúčené, aby sa za takúto výzvu považovala žaloba, tak ako v prejednávanej veci, považoval súd túto podmienku za splnenú. Keďže žalobkyňa sa môže podľa domáhať vrátenia daru, ak sa žalovaný k nej alebo členom jej rodiny správal tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy, bolo na jej strane dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočností, že žalovaný sa správal voči nej v rozpore s dobrými mravmi, ktorý rozpor musí byť navyše hrubý, pretože z existencie týchto skutočností vyvodzovala práve žalobkyňa pre seba priaznivé právne dôsledky. Ak teda žalobkyňa tvrdila, že žalovaný sa voči nej správal tak, ako to popísala v žalobe, neskôr aj na pojednávaní, bolo jej povinnosťou označiť a predložiť súdu na preukázanie svojich tvrdení také dôkazy, ktoré by tieto jej tvrdenia preukázali, čo však neurobila a preto dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení neuniesla. Z vyjadrenia jej syna H. vyplýva iba, že ju viezol k lekárovi, potom ako ju žalovaný prisilno stlačil, čo ale nebolo v konaní sporné. A hoci žalovaný nenamietal, že jeho stisk nebol adekvátny, v konaní nebolo preukázané, že by chcel žalobkyni ublížiť a netvrdila to ani dcéra žalobkyne F. G.. Rovnako žalovaný nepoprel, že sa na adresu žalobkyne zvykne vyjadrovať expresívne, ale v konaní nebolo preukázané, že by to bolo z jeho strany výlučne subjektívne, naopak aj z vyjadrenia dcéry F. G. vyplýva, že svoj podiel viny má na tom aj žalobkyňa a nebolo preukázané ani, že by sa vyjadroval takou intenzitou akú predpokladá ustanovenie . V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný bránil žalobkyni v užívaní nehnuteľnosti, žalovaný sa snažil byť ústretový a ak aj vznikol nejaký konflikt so žalobkyňou tak išlo o bežné veci. Keďže v konaní nebolo žiadnym relevantných spôsobom preukázané, že by sa žalovaný voči žalobkyni správal v hrubom rozpore s dobrými mravmi nie je žaloba dôvodná. Pokoj v rodine, ktorý žalobkyňa požaduje a výhrady ostatných detí k právnemu úkonu, ktorý urobila, nie je nemožné považovať za zákonné dôvody domáhania sa vrátenia daru, pokiaľ bol darovaný zákonným postupom a nebolo preukázané, že by darca – žalovaný odmietol dar alebo by sa hrubo správal voči žalobkyni v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 28. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Týmto rozhodnutím sa konanie končí a preto súd podľa rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný bol síce v konaní celkom úspešný, avšak žiadne trovy mu nevznikli a preto mu súd ich náhradu podľa proti žalovanej nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. ( )

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. ( a ) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.