Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-135-2012.pdf
PDF · 94.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2P/135/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. R., nar.XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: S. R., nar.XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, M. a Z. R., nar.X.XX.XXXX, bytom I. u W. XX/E, Q. republika, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. dieťa, takto
rozhodol:
Otec maloletého Q. R., nar.XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého od 4.12.2012 zvýšeným výživným vo výške 3.500,- Kč mesačne vždy do každého 20.dňa v mesiaci vopred na účet matky vedený v ČSOB a.s., pobočka Liberec, číslo účtu: XXXXXXXXX/XXXX.
Zameškané zvýšené výživné, ktoré vzniklo otcovi maloletého dieťaťa od podania návrhu do vyhlásenie rozsudku vo výške 1.083,88 Kč súd povoľuje otcovi maloletého splácať v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným vo výške 200,- Kč mesačne až do úplného zaplatenia nedoplatku pod následkom straty výhody splátok v prípade, že nezaplatí čo i len jednu splátku riadne a včas, prvá splátka počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 4P/130/2009-30 zo dňa 16.6.2009 v časti o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.12.2012 sa matka maloletého domáhala, aby súd uložil otcovi dieťaťa povinnosť prispievať na výživu mal. dieťaťa zvýšeným výživným vo výške 3.500,- Kč mesačne od podania návrhu vždy do každého 20.dňa v mesiaci vopred na účet matky mal. dieťaťa vedený v ČSOB W., číslo účtu: XXXXXXXXX/XXXX.
Matka návrh po skutkovej stránke odôvodnila tým, že s otcom sú rozvedení manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 4P/130/2009 zo dňa 16.6.2009, ktorým súd zvýšil výživné na maloletého na 2.300,- Kč, ktoré otec zasiela na účet matky pravidelne. Mimo výživného však otec ničím iným na potreby syna neprispieva, so synom nie je v kontakte, naposledy ho videl asi v roku 2007 alebo 2008 v lete. Od doby posledného rozhodovania o výživnom sa pomery na strane maloletého zmenili, je vekovo starší, navštevuje 8.triedu ZŠ Zarevúca, kde dochádza autobusom, za ktorý matka mesačne uhrádza okolo 20,- eur. Od januára 2010 je liečený na epilepsiu, kde musia chodievať polročne na kontroly, pokiaľ nemá záchvat, pričom za vyšetrenie sa platí 10,- eur. Matka taktiež dopláca za lieky mesačne okolo 5,- eur. V škole má bežné výdavky na školské pomôcky, knihy a poplatky. Syn hráva aktívne futbal, stolný tenis, kde má zvýšené
výdavky na športovú obuv a oblečenie, pričom matka okrem toho platí synovi aj poistku 4,- eurá. Spolu so synom býva v prenajatom 2-izbovom byte, kde uhrádza nájomné vo výške 150,- eur, v prípade nedoplatku tento uhrádza štvrťročne. Matka má vyživovaciu povinnosť len k synovi Q., otec má ešte jedného syna z druhého manželstva, pričom s matkou nežije v spoločnej domácnosti. Nakoľko výživné, ktoré bolo naposledy určené, nezodpovedá skutočným výdavkom na syna, matka požiadal, aby ho súd zvýšil. Je povinnosťou otca, aby sa podieľal aj on na zvýšených výdavkoch, pričom je v jeho možnostiach platiť vyššie výživné, nakoľko zistila, že bol v lete na dovolenke vo Francúzsku spolu s mladším synom.
Otec mal. dieťaťa vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že chápe požiadavky matky, ale nie je v jeho silách prispievať viac ako doposiaľ. Poopravil informáciu matky o tom, že bol na dovolenke vo Francúzsku so svojim synom, nakoľko bol na dovolenke so svojou priateľkou a jej dvoma deťmi, avšak všetky náklady hradila priateľka. Uviedol, že komunikácia so synom Q. sa v poslednej dobe značne skomplikovala, pričom syn mu odpovedá iba dvoma slovami bez akýchkoľvek známok ďalšieho záujmu o konverzáciu. Vždy, keď matka žiadala o zvýšenie výživného, bol ochotný na jej požiadavky v závislosti od svojich možností pristúpiť. Výživné platí pravidelne, avšak v súčasnej dobe si vzhľadom na svoju situáciu nemôže dovoliť ďalšie navyšovanie výživného. Od posledného rozhodovania súdu o výživnom sa zmenili niektoré skutočnosti, od tej doby je druhýkrát rozvedený, jeho príjem je cca 11.000,- Kč v čistom, žije sám, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi Z. R., nar.XX.XX.XXXX vo výške 2.000,- Kč mesačne. Na záver svojho vyjadrenia dodal, že má len základné vzdelanie a jeho pracovné možnosti sú obmedzené. S poukazom na uvedenú skutočnosť požiadal súd, aby ponechal výšku výživného na rovnakej úrovni ako naposledy. V súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP súd konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 9.1.2013 v neprítomnosti otca, ktorý nemal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, avšak vzhľadom ku skutočnosti, že zaslal vyjadrenie k návrhu matky, pričom sám uviedol, že čítal návrh matky, teda predvolanie mu bolo doručené, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a ani nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.
Matka mal. dieťaťa na pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na podanom návrhu, uviedla svoje nevyhnutné mesačné náklady, ako aj nevyhnutné mesačné náklady syna. Doplnila, že chlapec sa stravuje v školskej jedálni, pričom má vybavenú dotáciu na stravu, čiže strava predstavuje mesačne 0,20 eur, čiže na deň 0,01 eur. K svojej súčasnej situácii uviedla, že je nezamestnaná, evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 135,34 eur mesačne od 1.10.2012 spoločne so synom. Doplnila, že sociálna poisťovňa jej nepriznala nárok na dávku v nezamestnanosti. Okrem toho pracuje na dohodu v spoločnosti TEPOSERVIS s.r.o. Býva v byte spolu so synom, kde platí nájom vo výške 150,- eur mesačne. K vyjadreniu otca uviedla, že pokiaľ tento namietal komunikáciu so synom, toto nie je pravdou, telefón má ona ako aj syn, pričom otec má telefonický kontakt, čiže ak chce, môže zavolať. Otec za posledné tri roky od posledného rozhodovania súdu o výške výživného neprejavil o syna výraznejší záujem. Pokiaľ má syn meniny, narodeniny alebo je sviatok, ničím neprispeje iba určeným výživným. Medzi vianočnými sviatkami napísal otec synovi na Facebooku, že mu poslal 1.000,- Kč, aby si niečo kúpil na Vianoce, čiže aj táto skutočnosť svedčí o tom, že má na to, aby platil zvýšené výživné. Matka ďalej uviedla, že minulý rok platila synovi lyžiarsky výcvik okolo 85,- eur, pričom to bola len výstroj bez lyží a ostatných vecí a ani na túto mu neprispel. Minulý rok navštívili spolu so synom jeho rodičov, teda starých rodičov v Prahe, pričom otcovi dala vedieť týždeň dopredu a on na stretnutie vôbec neprišiel. K majetkovým pomerom otca uviedla, že má vedomosť o tom, že pokiaľ boli manželia a aj v súčasnej dobe otec žije v I. u W., býva v starej kamennej chalupe, ktorá má asi 80 rokov, pričom táto nehnuteľnosť je vo vlastníctve jeho rodičov. Otec za túto stavbu platí iba akýsi poplatok, nejakú daň, avšak rodičom nájom neplatí. Tu má náklady iba na elektriku, nakoľko v blízkosti je darling, čiže má vodu, vodné a stočné platiť nemusí. Pokiaľ otec zaslal rozsudok Okresného súdu v Liberci, kde sa dobrovoľne zaviazal prispievať na výživu jeho ďalšieho syna Z. R. sumou 2.000,- Kč, tento syn je narodený v roku 2004, pričom ich syn je o 6 rokov starší, teda je smiešne, aby platil sumu 2.300,- Kč, teda iba o 300,- Kč viac ako na dieťa, ktoré má 8 rokov. S poukazom na uvedené skutočnosti preto navrhla, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel, nakoľko je v možnostiach a schopnostiach otca, aby platil zvýšené výživné.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka sa pripojila k návrhu matky o zvýšenie výživného, od posledného rozhodovania súdu o výške výživného uplynula dosť dlhá doba, syn je vekovo starší, je potreby sú väčšie, náročnejšie a zmenili sa aj pomery na strane matky, ktorá je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej
núdzi. Privyrába si brigádnickou činnosťou. Aj keď príjem otca nijako výraznejšie nevstúpol, je v jeho schopnostiach a možnostiach, aby prispieval na výživu syna zvýšeným výživným, tak
V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to s potvrdením zamestnávateľa otca o čistom priemernom mesačnom príjme otca za posledných 12 mesiacov, s rozsudkom Okresného súdu v Liberci sp.zn. 10Nc 394/2011-27 zo dňa 25.1.2012, s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok zo dňa 11.8.2011, na základe ktorého bola matka dňom 6.8.2011 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok zo dňa 7.11.2012, na základe ktorého bola matke mal. dieťaťa zvýšená pomoc v hmotnej núdzi vo forme dávky a príspevkov vo výške 135,34 eur mesačne od 1.10.2012, s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Lipt. Mikuláš zo dňa 22.8.2011, na základe ktorého sociálna poisťovňa nepriznala matke nárok na dávku v nezamestnanosti, s potvrdením spoločnosti TEPOSERVIS s.r.o. o čistom príjme matky za rok 2012, so zmluvou o nájme bytu uzatvorenou medzi prenajímateľkou a matkou mal. dieťaťa, s vyčíslením nevyhnutných mesačných životných nákladov matky mal. dieťaťa.
Súd sa ďalej oboznámil aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 4P/130/2009, osobitne s rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 4P/130/2009-30 zo dňa 16.6.2009, ktorým bola otcovi maloletého uložená povinnosť prispievať zvýšeným výživným na mal. dieťa vo výške 2.300,- Kč vždy do každého 20.dňa v mesiaci vopred na účet matky vedený v ČSOB Liberec od 1.5.2009, zároveň bolo rozhodnuté o zameškanom výživnom za obdobie od 1.5.2009 do vyhlásenia rozsudku vo výške 600,- Kč, ktoré súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 200,- Kč spolu s bežným výživným. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 21.7.2009.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh matky mal. dieťaťa na zvýšenie výživného je v celom rozsahu dôvodný. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného pre mal. dieťa. Mal. dieťa je od poslednej úpravy výživného vekovo staršie, v čase posledného rozhodovania súdu o výške výživného bol žiakom 4.ročníka základnej školy, v súčasnej dobe je žiakom 8.ročníka základnej školy, s čím sú spojené vyššie výdavky na zabezpečenie jeho základných životných potrieb. Okrem
tejto skutočnosti je maloletý od januára 2010 liečený na epilepsiu, kedy musí chodiť spolu s matkou spoločne na kontroly, pričom za vyšetrenie sa platí 10,- eur. Okrem toho hráva futbal, stolný tenis, kde má matka zvýšené výdavky na športovú obuv a oblečenie. V čase posledného rozhodovania súdu o výške výživného boli obidvaja rodičia zamestnaní, pričom v súčasnej dobe je matka evidovaná v evidencii nezamestnaných, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 135,34 eur mesačne od 1.10.2012. Príjem otca v čase posledného rozhodovania súdu o výške výživného bol 11.963,- Kč priemerne. Matka má vyživovaciu povinnosť len k mal. dieťaťu, pričom otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť aj k synovi Antonínovi, pričom túto mal aj v čase posledného rozhodovania súdu o výške výživného. Na základe rozsudku Okresného súdu v Liberci sp.zn. 10Nc 394/2011 zo dňa 25.1.2012 otec prispieva na výživu tohto druhého syna výživným vo výške 2.000,- Kč mesačne vždy do každého 25.dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 1.4.2011, pričom týmto rozsudkom súd schválil rodičovskú dohodu, čiže otec sa zaviazal prispievať na výživu ďalšieho syna dobrovoľne výživným vo výške 2.000,- Kč, pričom jeho ďalší syn je narodený 27.10.2004. Súd mal teda za preukázané, že došlo od poslednej úpravy k zmene pomerov ako na strane mal. dieťaťa tak i na strane matky. Matka bola naposledy zamestnaná, pričom v súčasnej dobe je nezamestnaná, okrem dávky v hmotnej núdzi pracuje na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti TEPOSERVIS s.r.o., pričom jej čistá priemerná mzda za rok 2012 predstavovala mesačne okolo 63,- eur. I napriek skutočnosti, že otec má rovnaký príjem ako v čase posledného rozhodovania súdu o výške výživného, súd má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca, aby prispieval zvýšeným výživným na výživu mal. dieťaťa. Samotný otec vo svojom vyjadrení neuviedol také skutočnosti, ktoré by bránili tomu, aby mohol prispievať zvýšeným výživným. Otec neuviedol, že by mal okrem týchto dvoch vyživovacích povinností ďalšiu vyživovaciu povinnosť, uviedol, že žije po rozvode sám. Vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne mimoriadne výdavky, ktoré by mal okrem výživného, ktoré by mu bránili platiť zvýšené výživné. Matka uviedla, že žije v dome, ktorého vlastníkmi sú jeho rodičia, pričom platí iba elektrinu a nejaký symbolický poplatok za užívanie tejto nehnuteľnosti. Pokiaľ sa na základe rodičovskej dohody, ktorú schválil Okresný súd v Liberci otec dobrovoľne zaviazal prispievať na výživu svojho ďalšieho syna Z. R. výživným vo výške 2.000,- Kč, pričom tento syn je o 6 rokov mladší ako syn Q. R., nie je možné, aby otec prispieval na výživu staršieho dieťaťa výživným iba o 300,- Kč vyššie ako na výživu svojho mladšieho syna. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca voči mal. dieťaťu tak ako sa podaným návrhom domáhala matka. Pokiaľ otec mal. dieťaťa uviedol, že má len základné vzdelanie a má obmedzené pracovné možnosti, je na otcovi, aby vyvinul zvýšené úsilie na to, aby svoje vzdelanie doplnil, prípadne si našiel i ďalšiu prácu, aby tak mohol prispievať na výživu svojich mal. detí. Táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu deťom, nakoľko vyživovacia povinnosť trvá do doby, pokiaľ deti nie sú schopné samé sa živiť.
Súd rozhodol aj o zameškanom zvýšenom výživnom, ktoré vzniklo otcovi mal. dieťaťa od podania návrhu (t.j. od 4.12.2012 do vyhlásenia rozsudku), pričom v čase vyhlásenia rozsudku ešte nebolo splatné výživné za mesiac január 2013 (zameškané zvýšené výživné teda predstavovalo výživné za 28 dní mesiaca december /3.500 - 2.300 = 1.200; zameškané výživné za 1 deň predstavuje sumu 38,71 Kč x 28 dní, teda 1.083,88 Kč/), ktoré povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 200,- Kč mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Zameškané zvýšené výživné teda súd povolil otcovi splácať v splátkach v zmysle § 160 ods. 1 OSP, pričom pri výške splátok prihliadal na súčasné príjmové a majetkové pomery otca. Súd zobral do úvahy tiež aj skutočnosť, že otec okrem bežného výživného neprispieva ničím iným na potreby mal. dieťaťa. Pokiaľ mu teda aj poslal počas vianočných sviatkov sumu 1.000,- Kč, potvrdil, že je v jeho možnostiach, aby platil zvýšené výživné.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a) OSP v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) -ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, je potrebný počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal na súde, aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy;/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 OSP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.