Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_14C-235-2012.pdf
PDF · 90.27 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Ro/1517/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporkyni: R. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, prechodne X. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778 zast. advokátom JUDr. Igorom Šafránkom, AK Svidník, ul.Sovietskych hrdinov č.163/66 v konaní o zaplatenie 1 934,09 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 1 934,09 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 014,13 eur od 15.2.2011 do zaplatenia ako aj náhradu trov tohto konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 14.2.2011 medzi Všeobecnou úverovou bankou a ním postúpila Všeobecná úverová banka pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa. Pohľadávka pozostáva zo Zmluvy k úverovému účtu zákazníka č.XXXXXXXXXX zo dňa 5.9.2006, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky Všeobecnej úverovej banky na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám. V zmysle tejto zmluvy Všeobecná úverová banka poskytla odporkyni úver a odporkyňa nesplnila podmienky úverovej zmluvy, keďže úver riadne a včas neuhrádzala, v dôsledku čoho jej banka vypovedala zmluvu o úvere a vyzvala ju na úhradu dlžnej čiastky a následne 14.2.2011 postúpila pohľadávku na navrhovateľa.
Navrhovateľ zároveň predložil súdu dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 5.9.2006, v zmysle ktorej odporkyňa uznala záväzok voči veriteľovi a zaviazala sa ho splácať v splátkach po 30,00 eur počnúc 25.6.2011.
Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Poukázala na to, že bol jej poskytnutý úver a tento spočiatku aj riadne splácala, ale prestala ho splácať z toho dôvodu, že najprv jej zomrela matka a po ôsmich mesiacoch jej otec, takže musela usporiadať dva pohreby a nemala finančné prostriedky a k tomu jej musel pomôcť finančne ešte jej priateľ. Následne sa vrátil jej brat z Anglicka, ktorý tam pracoval a 8 mesiacov po otcovej smrti zomrel ešte aj jej brat a taktiež aj tomuto musela usporiadať pohreb, takže jej nezostávali finančné prostriedky na úhradu úveru. Zároveň s prihliadnutím k tomu, že úver bol poskytnutý ešte v roku 2006, vzniesla námietku premlčania celého nároku a žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Pokiaľ sa týka predloženej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uviedla, že ju navštívil istý muž, nepredstavil sa jej, iba jej povedal, že je od Trebišova a zastupuje firmu. Predložil jej toto tlačivo, nič jej nevysvetlil o čo ide, iba jej povedal, že musí platiť a tak to podpísala. Vôbec nevedela čo podpisuje a poprela, že by nejaký záväzok uznala.
Vedľajší účastník vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 27.11.2012 vzniesol námietku premlčania, keďže návrh bol doručený na súd 27.7.2012 a v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok zmluva bola vypovedaná, pričom odporkyňa už k 14.2.2011 bola 1 248 dní v omeškaní, to znamená, že celý nárok navrhovateľa je premlčaný. K predloženej dohode o uznaní záväzku vedľajší účastník uviedol, že vzhľadom k preformulovanému obsahu dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu a uzatvorenie tejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods.8 zák. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom bol využitý omyl, lesť, v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Všeobecná úverová banka uzatvorila dňa 5.9.2006 Zmluvu k úverovému účtu č. 6022548621, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám. Na základe tejto zmluvy banka poskytla odporkyni úver, pričom podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve vo Všeobecných obchodných podmienkach. Išlo o zmluvu o poskytnutí flexipôžičky vo výške 40 000,00 Sk, ktorú sa odporkyňa zaviazala splácať v 36 mesačných splátkach po 1 464,22 Sk. Odporkyňa neplnila splátky úveru riadne a včas, v dôsledku toho Všeobecná úverová banka vypovedala zmluvu o úvere a vyzvala odporkyňu na úhradu celej dlžnej čiastky dňa 17.12.2007. Dňa 14.2.2011 postúpila svoju pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa. Ku dňu postúpenia pohľadávky táto činila celkom 2 210,62 eur a pozostávala z neuhradeného úveru vo výške 1 014,13 eur, zmluvného zákonného úroku vo výške 126,53 eur, z riadneho úroku vo výške 671,33 eur, úroku z omeškania vo výške 160,16 eur, nákladov klienta vo výške 88,47 eur a dlžníkom uznané náklady inkasného konania vo výške 150,00 eur. Od vypovedania zmluvy a výzvy na úhradu celej dlžnej pohľadávky odporkyňa neuhradila žiadnu čiastku.
Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľskom úvere a tiež podľa zák.č. 634/1992 o ochrane spotrebiteľa a ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8.časti tohto zákona, zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca - Všeobecná úverová banka - je právnickou osobou, ktorej obchodnou činnosťou je poskytovanie, okrem iných, aj spotrebiteľských úverov. Odporkyňa je fyzickou osobou, nepodnikateľkou, pričom zmluva k úverovému účtu, resp. zmluvy o poskytnutí flexipôžičky bola uzavretá na predtlačenom formulári, ktorej obsah odporkyňa nemohla ovplyvniť. Na základe týchto skutočnosti súd mal za to, že medzi účastníkmi išlo o spotrebiteľskú zmluvu.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 6 ods.1, 3 zák. č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie žiadnym spôsobom spotrebiteľa diskriminovať ani konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaniu v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré: a/ je v rozpore s vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku alebo poskytovaní služby, b/ môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní nedobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, c/ pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody.
Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia dohoda je 3-ročná a plynie odo dňa, kedy sa premlčané právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak pre neplnenie niektorých zo splátok sa stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Z vykonaného dokazovanie mal súd za to, že pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni vznikla dňa 17.12.2007, kedy Všeobecná úverová banka odstúpila od zmluvy a zároveň požiadala o predčasné splatenie zostatku úveru. Nárok na súde bol uplatnený až dňa 27.7.2012, teda po zákonnej 3-ročnej premlčacej dobe a keďže odporkyňa aj vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania, súd prihliadol k tejto námietke a nárok navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Pokiaľ navrhovateľ predložil súdu dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, súd mal za to, že táto dohoda nie je platne uzavretá. Ak má mať písomné priznanie dlhu právne účinky predpokladané zákonom, okrem náležitosti platného právneho úkonu (§ 34 a nasl. OZ) musí byť z formálnej aj obsahovej stránky v súlade s ust. § 110 ods. 1. Preto treba v písomnom uznaní uviesť tak dôvod ako aj výšku tohto práva. Na platnosť uznávacieho práva sa vyžaduje, aby dlžník uznal určitý záväzok, ktorý musí byť identifikovateľný. Táto požiadavka je spojená napr. aj odkazom na určitú faktúru s uvedením, či požadovanú sumu uznáva v celom rozsahu alebo uznáva len jej časť. Dôvod uznaného práva ako aj výška musia byť vždy uvedené tak, aby bolo možné objektívne určiť, ktorého práva záväzku sa týkajú. V opačnom prípade by išlo o neurčitý, a teda neplatný právny úkon. Na uznanie premlčaného dlhu sa ďalej vyžaduje, aby dlžník vyjadril vôľu zaplatiť dlh. V konaní bola doložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu a ako uviedla odporkyňa, túto podpísala na základe predloženia zamestnanca navrhovateľa bez akéhokoľvek vysvetlenia a oboznámenia s touto dohodou. Poprela, aby ona uznala nejaký záväzok a už vôbec nie, aby bola poučená, že tento dlh, ktorý má voči navrhovateľovi, je premlčaný, a preto je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že ide o dohodu v rozpore s dobrými mravmi, v súlade s § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri jej uzatváraní nebol dodržaný princíp jednomyseľnosti a čestnosti a navrhovateľ využil omyl a v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Predložená dohoda je formulár vopred pripravený navrhovateľom, ktorej obsah nemal možnosť žiadnym spôsobom meniť. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania záväzku a jeho uznania je zakomponované, resp. skryté do dohody o splátkach. Takáto navrhovateľom predformulovaná dohoda pre bežného priemerného spotrebiteľa nemôže byť zrozumiteľná a určitá a
zo strany navrhovateľa ide o nekalú obchodnú praktiku. K uzatváraniu takejto dohody nikdy iniciatíva nevychádza od spotrebiteľa a pri jej podpise je pracovníkom navrhovateľa vyvolaný dojem, že ide o podpísanie dohody o splátkach, príp. o účasti pracovníka a nie o uznaní premlčaného dlhu. Preto takáto dohoda, ktorá je vlastne dodatkom k navrhovateľom formulovanej štandardnej zmluve podlieha ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi a ustanoveniami o spotrebiteľskom práve je neplatná. Na základe uvedených skutočnosti bol návrh navrhovateľa ako premlčaný zamietnutý.
Keďže navrhovateľ v konaní nebol úspešný a úspešnej odporkyni žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol, že im náhradu trov konania nepriznáva (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Taktiež súd nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi s poukazom na ust. § 150 ods.1 O.s.p.
Podľa § 150 ods.1 O.s.p., ak sú dôvody hodné osobitného zreteľa nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Na základe citovaného ustanovenia vznikol odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v konaní vystupoval na strane odporcu, právo na náhradu trov konania. Odporcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
V prípade vedľajšieho účastníka na strane odporcu - Združenie na ochranu spotrebiteľa vzniklo práve na to, aby predovšetkým poskytovalo spotrebiteľom právnu pomoc. Má právo dať sa zastúpiť v konaní advokátom, avšak pri rozhodovaní o náhrade trov za takéto zastúpenie musí súd skúmať nutnosť aj účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože účelnosť trov nemôže bez ďalšieho vyplývať len z toho, že návrh bol zamietnutý, resp. konanie bolo zastavené.
Základnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch a pre jej naplnenie sa predpokladá personálne a materiálne zabezpečenie, aby združenie bolo samo spôsobilé na zastupovanie účastníka (spotrebiteľa) v konaní a na poskytnutie aktívnej pomoci spotrebiteľovi, vrátane kvalifikovanej právnej pomoci bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom. Podľa zák.č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, okrem iného jednou z požiadaviek podmieňujúcich zápis je aj aktívne pôsobenie v oblasti ochrany spotrebiteľa po dobu najmenej dvoch rokov (§ 25 ods. 3 uvedeného zákona). Preto náhradu za takéto zastúpenie subjektu, ktorý jednak vznikol práve z dôvodu, aby účastníka konania (spotrebiteľa) v konaní sám zastupoval a jednak, že už v danej oblasti sám dlhší čas pôsobí, nemožno považovať za účelne vynaložené náklady pre úspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania.
Okrem toho aj keď nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom v zmysle čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových procesne významných skutočnosti.
Z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti veci, predmetný spor nie je sporom, ktorý by si vyžadoval náročnú a zložitú právnu analýzu. Prejednávaná vec je jednoduchým sporom a ako je súdu z úradnej činnosti známe, vedľajší účastník sa v rovnakých alebo v obdobných sporoch zúčastňuje v mnohých iných prípadoch, v ktorých jeho jediná konkrétna obrana spočíva vo vznesení námietky premlčania. Je preto celkom zrejmé, že z pohľadu vedľajšieho účastníka je účasť v tomto konaní celkom bežnou až rutinnou záležitosťou. Navyše, z jeho prvotného podania je zrejmé, že nemá žiadnu vedomosť o predmetnom konaní, keďže jeho podanie obsahuje len žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania.
Za týchto okolnosti v spojení s vyššie uvedenými závermi nemožno považovať trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom v tomto konaní
za účelne vynaložené, a preto súd túto skutočnosť považuje za dôvod osobitného zreteľa, na základe ktorého vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu s napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.