Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/84/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobcu Z. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Patrik Holinga, s. r. o., so sídlom Hlavná 6, Košice, proti žalovanému N. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., M. XX, o zaplatenie 332,60 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 25. 06. 2012 č. k. -92, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 55,40 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 55,40 Eur od 16. 10. 2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Rozhodol tak o uplatnenom návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia 332,60 Eur s prísl.. Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil nasledovne: „Žalobca v žalobe tvrdil, že so žalovaným uzavrel ústnu kúpnu zmluvu, na základe ktorej mu dodal spotrebovaný tovar v hodnote 532,60 Eur, z ktorého mu bola 10. 07. 2010 zaplatená záloha 200 Eur. Zvyšná časť 332,60 Eur doposiaľ uhradená nebola. Na pojednávaní dňa 02. 05. 2012 žalobca uviedol, že sa so žalovaným dohodli o zrealizovaní jeho svadby dňa 10. 07. 2010 v priestoroch, ktorých je žalobca prenajímateľom. Dohodli sa na nájme 60 Eur za 5 hodín, tiež sa dohodli, že žalobca dodá počas svadobnej hostiny žalovanému nealkoholické nápoje. Za tým účelom predložil žalobca súdu originál zošitu, v ktorom si vyznačoval koľko minerálnych vôd sa počas svadobnej hostiny spotrebovalo, pričom išlo o minerálne vody Bonaqua, Matúšov prameň po 1 Eure a farebné vody po 1,20 Eur. Žalobca potvrdil, že žalovaný chcel počas svadobnej hostiny veľké vody, nie malé, a preto si doniesol svoje. Keďže takto urobil, žalobca sa rozhodol vyúčtovať mu aj ďalší prenájom za čas od 08.30 hod. do 12.30 hod.. Žalovaná suma preto predstavuje (po odpočítaní zálohy) spotrebované vody vo výške 448,40 Eur, 60 Eur prenájom a 120 Eur ďalší prenájom. Obrana žalovaného v konaní spočívala v tom, že so svojou nastávajúcom manželkou hľadali pred svadbou priestor, kde by chceli mať svadbu. Rozhodli sa pre dom na ul. Čapajevovej v Prešove, kde je malá kaviareň s terasou, ktorá sa im veľmi páčila. Preto išli za žalobcom ako prenajímateľom, či by na terase mohli zrealizovať svadobnú hostinu s tým, že si tam privezú stoly, stoličky, obsluhu, cataring, jedlo, výzdobu. Pri dohode o cene nájmu žalobca im navrhol, že v prípade, ak od neho zoberú nealkoholické nápoje v hodnote 200 Eur, uvedená suma bude zároveň predstavovať aj nájomné. Žalovaný tiež tvrdil, že so žalobcom sa dohodli na tom, že minerálne vody budú dodané v 1,5 l fľašiach, nakoľko svadobná hostina bola v lete, kedy je predpoklad vysokej spotreby nealkoholických nápojov. Žalobca nedodržal uzavretú dohodu a počas svadobnej hostiny začal dodávať žalovanému 2 dcl sklenené minerálne vody. Žalovaný od

počiatku tvrdil, že k dohode s takým obsahom, ako tvrdil žalobca, nikdy nedošlo. Potvrdil, že v priebehu svadobnej hostiny zaplatil žalobcovi 200 Eur, pričom na naliehanie žalobcu pred podaním žaloby na súde bol ochotný doplatiť 100 eur, len aby sa vyhol súdnemu konaniu. V priebehu konania žalobca predložil súdu originál zošita, v ktorom mal zaznamenané nápoje spotrebované počas svadobnej hostiny. Uviedol, že čísla na pravej strane zošity znamenajú prípitok po 1,50 Eur pre 62 osôb, čo predstavuje 93 Eur. Ďalej sa v zošite uvádza minerálna voda Bonaqua, ktorá bola položená na stole v čase, keď prišli svadobní hostia, ďalej je tam zaznamenané veľké presso s mliekom po 1,20 Eur x 10, t. j. 12 Eur, kapucino po 1,30 Eur x 3, t. j. 3,90 Eur, nápoj Vinea po 1,20 Eur x 2, t.j. 2,40 eur, Cappy nápoj po 1,30 Eur, jedno jedlo pre hudbu za 3 Eur a turecká káva za 1,20 Eur. V konaní vypočutá svedkyňa V. N. (manželka žalovaného) potvrdila, že v čase, keď so žalobcom dohodli prenájom terasy na svadobnú hostinu, navrhol im, že namiesto nájomného žalobca im dodá minerálne vody, ktoré nepresiahnu hodnotu 200 Eur. Tiež sa dohodli, že minerálne vody budú dodané v plastových fľašiach, nakoľko sú lacnejšie, ako minerálne vody v sklenených fľašiach. Počas svadobnej hostiny, keďže konzumácia minerálnej vody bola veľmi rýchla, hostia boli smädní, otec svedkyne bol zakúpiť veľké minerálne vody v plastových fľašiach. Podľa svedkyne celý problém spočíval v tom, že sa vopred neuzavrela písomná dohoda so žalobcom, čím neboli vopred dané jasné pravidlá. Počas svadobnej hostiny bolo všetko zabezpečené prostredníctvom cateringovej agentúry, s ktorou už v čase spísania objednávky bolo presne dojednané, čo bude dodané, v akom množstve a v akej cene. V konaní vypočutú svedkyňa Z. B. (manželka žalobcu) potvrdila, že zo strany mladomanželov celá svadba bola zlé zorganizovaná. Na terase nebolo osvetlenie, neboli tam ani stoly, všetko si musel žalovaný donášať, nebola zabezpečená ani obsluhu pre 60 ľudí, pretože cateringová agentúra bola vlastne reštaurácia Soraja. Vopred bolo dohodnuté, že žalobca bude účtovať: nájomné za hodinu 12 Eur, nealko nápoje, kávu, prípitok a zmrzlinové poháre, ktoré boli pripravené, a ktoré počas svadobnej hostiny žalovaný zrušil. Nealkoholických nápojov sa počas hostiny vypilo veľa, pretože bolo leto a podávaný prípitok bol Vermut. Keď žalovaný videl, že sa konzumuje veľa nealka, zmrzlinové poháre zrušil a doniesol vlastné nealkoholické nápoje. Od toho času žalobca im začal účtovať nájomné 30 Eur, pretože dohoda uzavretá predtým neplatila. O cene nájmu bol žalovaný informovaný počas svadobnej hostiny o 20.30 hod.. Žalobca predložil súdu písomný doklad - výpis zo zošitu, ktorý je kalendárom, kde boli označené čiarkami spotrebované minerálne vody, bola tam uvedená zaplatená záloha a doplatok 328,40 Eur. V tomto písomnom doklade je aj podpis tak žalobcu, ako aj žalovaného, pričom kópia dokladu sa nachádza na č. l. 63 spisu. Na záver konania žalobca doložil do spisu aj písomný doklad, v ktorom sa uvádza počet dodaných prípitkov, Bonaquy, zmrzlinových pohárov (pripravených), pričom tento doklad sa nachádza na č. l. 81 spisu“.

Na takto zistený skutkový stav prvostupňový súd aplikoval ust. , , , , , , , a uzavrel, že medzi účastníkmi konania došlo k ústne uzavretej zmluve, na základe ktorej žalovaný v prevádzke žalobcu zrealizoval svadobnú hostinu s tým, že medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že v čase konania svadby žalobca dodá žalovanému nealkoholické nápoje. Tieto skutočnosti viedli súd k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepomenovanou zmluvou v zmysle ust. s prvkami spotrebiteľskej zmluvy. Išlo o dodávku nealkoholických nápojov počas svadobnej hostiny, kde žalovaný bol spotrebiteľom a žalobca dodávateľom tejto služby a tovaru. Obsah ústne uzavretej zmluvy bol nesporný iba pokiaľ ide o miesto, čas a dodávku nealkoholických nápojov. Ďalšie náležitosti zmluvy boli sporné, a to forma dodania nealkoholických nápojov, nájomné za prenájom priestorov a prípitok. Bolo preto na žalobcovi, aby uniesol aj v týchto častiach zmluvy dôkazné bremeno. V návrhu na začatie konania, resp. návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca uvádzal, že dodal žalovanému spotrebný tovar v hodnote 532,60 Eur, a keďže žalovaný zaplatil len 200 Eur, žaloval 332,60 Eur. Na pojednávaní nariadenom na deň 02. 05. 2012 žalobca uviedol, že okrem spotrebovaných nealkoholických nápojov predmetom konania je aj nájomné vo výške 60 a 120 Eur, ktorú sumu žalovanému účtoval až potom, keď žalovaný počas svadobnej hostiny doniesol vlastné nealkoholické nápoje. Na ďalšom pojednávaní nariadenom na deň 15. 05. 2012 žalobca tvrdil, že predmetom konania je aj prípitok, na ktorom sa so žalovaným dohodli. Naopak žalovaný nemenil svoje tvrdenia a od začiatku tvrdil, že svadobná hostina bola realizovaná na terase u žalobcu s tým, že sa vopred dohodli, že žalovaný na vlastné náklady zabezpečí stoly, stoličky, obsluhu, jedlo, výzdobu a namiesto ceny prenájmu sa účastníci dohodli, že žalobca počas svadobnej hostiny dodá žalovanému nealkoholické nápoje v 1,5 l fľašiach v sume 200 Eur. Žalovaný tiež tvrdil, že žalobca napriek ústnym dojednaniam začal dodávať počas svadobnej hostiny nealkoholické nápoje v sklenených 2 dcl fľašiach, a keďže bolo veľmi horúco, nápoje sa rýchlo míňali, nevestin otec bol počas svadobnej hostiny zakúpiť minerálne vody (v predajni Kaufland). Za takéhoto stavu bolo na žalobcovi, aby preukázal

počet dodaných nápojov a obsah ústne uzavretej zmluvy. Obe strany zabezpečili účasť svedkov, a to svojich manželiek, pričom každá z nich podporila tvrdenia svojho manžela. Žalobca predložil súdu aj listinné dôkazy - zápisy v kalendárnom zošite s popísaním skratky nealkoholických nápojov a kávy a s uvedením počtu vo forme čiarok. Doklad o dodaní prípitku žalobca predložil až v závere konania, pričom na tomto papieri bolo napísané len svadba bez dátumu, bez mena, kde bol uvedený prípitok 62- krát. V tejto súvislosti súd poukázal na ust. , že v pochybnostiach platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Preto súd vychádzal z toho, že nepreukázanie a neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu a jednoduché písanie čiarok v zošite, nemôže byť dôkazom o skutočnom obsahu zmluvy medzi účastníkmi konania. Ak obsahom tejto zmluvy boli iba nealkoholické nápoje, čo je nesporné, tieto boli poskytnuté v sume 255,40 Eur. Aj keď žalobca predložil súdu dôkazy o tom, ako si bežne účtuje nájomné, neznamená to, že nájomné medzi účastníkmi bolo dohodnuté. Z praxe súdu je totiž známe, že v prípade, ak spotrebiteľ organizuje akciu v prevádzke, nie je nájom vždy pevnou súčasťou dohody a často si ho prevádzky ani pri rôznych príležitostiach neúčtujú. Dohoda medzi žalobcom a žalovaným aj ohľadne nájmu v konaní nebola preukázaná. V prospech žalovaného sa javí skutočnosť, že žalobca v návrhu na začatie konania žalobca uvádza len cenu za spotrebovaný tovar, čo nepredstavuje nájomné. Aj tento rozpor je v prospech žalovaného a zvyšuje dôveryhodnosť tvrdenia žalovaného, že nájomné v skutočnosti dohodnuté nebolo. Rozporuplnou sa javila aj skutočnosť o dodaní prípitku v hodnote 93 Eur. Žalobca o dodaní prípitku začal tvrdiť až na pojednávaní nariadenom na deň 14. 05.2012. Rozpor ohľadne prípitku súd vidí aj v tom, že počet prípitkov bol rovnaký ako počet osôb, hoci na svadobnej hostine sa zúčastnili aj maloleté deti. Z predloženého listinného dôkazu žalobcom nebolo zrejmé, v akej skutočnej hodnote, a aké nealkoholické nápoje boli dodané. Preto súd vychádzal len z „čiarok“ napísaných v kalendári, ktorý ako dôkaz predložil žalobca o dodaní nealkoholických nápojov. Vychádzal pritom zo sumy, ktorá je uvedená v tomto listinnom dôkaze, t. j. 348,40 Eur, pričom uvedená suma zahŕňa aj prípitok v hodnote 93 Eur. Dodanie prípitku však v konaní preukázané nebolo, a preto súd zo sumy 348,40 Eur odpočítal cenu prípitku 93 Eur a uzavrel, že dodávka nealkoholických nápojov počas svadobnej hostiny predstavovala cenu 255,40 Eur. Keďže žalobca zaplatil zálohu 200 Eur (uvedená skutočnosť bola medzi účastníkmi nesporná), zostalo žalobcovi zaplatiť 55,40 Eur ako skutočná cena za dodané nealkoholické nápoje. Preto prvostupňový súdu zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 55,40 Eur s 9 % úrokom z omeškania počítaným od 16. 10. 2010 (doručenie výzvy žalovanému), a to postupom podľa . V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol ako nedôvodný, nepreukázaný dôkazmi zo strany žalobcu s poukazom na vyššie uvedené. Ďalej vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením podľa .

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu sa domáhal zaplatenia sumy 332,60 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16. 10. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 10. 07. 2010 došlo medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu ústnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej bol žalovanému dodaný spotrebovaný tovar v hodnote 532,60 Eur. Z predmetnej sumy bola dňa 10. 07. 2010 uhradená záloha 200 Eur a zvyšná suma 332,60 Eur mala byť zaplatená v piatok 16. 07. 2010. Túto skutočnosť žalovaný potvrdil vlastnoručným podpisom do knihy žalobcu. Ako dôkaz predložil súdu kópiu knihy žalobcu. Listom zo dňa 30. 08. 2010 žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlhu a žalovaný svoj záväzok nesplnil a predmetný dlh neuhradil. Žalobca predložil súdu ako dôkaz výzvu na zaplatenie zo dňa 30. 08. 2010 a dodací lístok zo dňa 04. 10. 2010. Žalovaný sa vyhýbal splneniu svojej povinnosti jednak tým, že na písomné výzvy nereagoval a jednak aj tým, že zásielku s platobným rozkazom určenú do vlastných rúk nepreberal, a preto súd musel využiť doručovanie prostredníctvom mestskej polície. Dňa 03. 01. 2011 žalovaný kontaktoval právneho zástupcu žalobcu prostredníctvom emailovej správy, v ktorej uviedol: „Navrhujem vyriešiť spor doplatením sumy 100 Eur pre vášho klienta“. Aj tento dôkaz predložil žalobca súdu, a preto zarážajúce a vzájomne si odporujúce sú tvrdenia žalovaného, keď 03. 01. 2011 v emailovej správe potvrdil, že chce zaplatiť 100 eur, čím de facto uznal svoj dlh, no v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 21. 04. 2011 už dlh spochybňuje a rovnako uvádza, že výzva zo strany žalobcu mu nikdy doručená nebola. Žalovaný dňa 10. 07. 2010 uznal svoj záväzok voči žalobcovi písomne čo do dôvodu a výšky. Urobil tak vlastnoručným podpisom do knihy žalobcu, kde je jasne a zrozumiteľne vymedzené, aká suma prestavuje zálohu, a aká suma prestavuje zvyšok, ktorý je žalovaný povinný žalobcovi doplatiť. Rovnako je z obsahu tejto listiny zrejmý a poznateľný dôvod uznania záväzku. Žalobca má za to, že

uznanie záväzku zo strany žalovaného je úkonom perfektným, urobeným v predpísanej forme a spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti. Rovnako aj s prihliadnutím na čas a miesto, v ktorom došlo k jeho vykonaniu (v čase odchodu mladomanželov zo svadby), kedy bolo nemožné urobiť tento úkon napr. pred notárom, je tento právny úkon jasný, zrozumiteľný a vážny. Žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by existenciu záväzku a jeho uznanie vyvrátil. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na to, že súd prvého stupňa sa s otázkou uznania dlhu vôbec vo svojom odôvodnení nezaoberal. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, žalobe vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z poplatku za odvolanie a trov právneho zastúpenia vo výške 41,03 Eur.

Žalovaný k podanému odvolaniu označenému ako „vyjadrenie k odvolaniu“ uviedol, že tvrdenia žalobcu ohľadom úkonov žalovaného, nemožno považovať za uznanie dlhu. Do dnešného dňa nie je zrejmý obsah ani rozsah údajného dlhu. Rozsudok bol založený na nepresných, zmätočných žalovaným neodsúhlasených poznámok (listinného dôkazu) predložených žalobcom, nesúhlasil ani so zaplatením sumy 55,40 Eur.

Z podaného odvolania žalobcu vyplýva, že odvolateľ napadol len rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Nenapadá teda výrok o zaplatení 55,40 Eur s prísl., ani výrok, ktorým súd rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím. V týchto výrokoch rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a nebolo oprávnením, ani povinnosťou odvolacieho súdu v týchto výrokoch rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať (, , ). V napadnutej časti preskúmal odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. . Podľa tohto ustanovenia odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. , . Nad rámec rozsahu a dôvodov nebol odvolací súd oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, na ktoré odvolací súd prihliada, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Treba ešte uviesť, že odvolací súd na prejednanie podaného odvolania v zmysle ust. , nenariaďoval pojednávanie. Nariadenie pojednávania si totiž nevyžiadalo zopakovanie, či doplnenie dokazovania, ani dôležitý verejný záujem a ani to, že by súd rozhodoval vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Po takomto preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nemôžu privodiť zmenu ani zrušenie odvolaním napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne vec právne posúdil ( ). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

K odvolaniu žalovaného odvolací súd dodáva, že nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že žalovaný dňa 10. 07. 2010 uznal svoj záväzok voči žalobcovi písomne čo do dôvodu a výšky, pričom urobil tak vlastnoručným podpisom do knihy žalobcu, kde je jasne a zrozumiteľne vymedzené, aká suma prestavuje zálohu a aká suma predstavuje zvyšok, ktorý je žalovaný povinný žalobcovi doplatiť. Nemožno súhlasiť ani s argumentmi žalobcu, že z obsahu tejto listiny je zrejmý a poznateľný dôvod uznania záväzku.

Uznanie dlhu zákon totiž vymedzuje ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Možno ho urobiť až po tom, čo dlh vznikol. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony ( a nasl. ) je na platnosť uznania dlhu ( ) potrebná:

a) písomná forma,

b) vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh,

c) uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky.

Na to, aby písomné uznanie práva dlžníkom malo právne dôsledky uvedené v je potrebné, aby došlo k uznaniu práva čo do dôvodu, ako aj čo do výšky, pričom pokiaľ ide o uznanie práva, čo do dôvodu, nemusí byť síce tento dôvod v listine obsahujúcej uznanie práva uvedený vždy výslovne, ale musí byť jednoznačne vyvoditeľný z inej listiny, na ktorú je v listine o uznaní dlhu výslovný odkaz. Dôvod uznania dlhu nemusí byť v uznávacom prejave uvedený výslovne, stačí, ak je určený poukazom na upomienku o zaplatení dlhu, v ktorej je dôvod dlhu uvedený. Výška dlhu musí byť vyjadrená tak, aby bola objektívne určiteľná.

Vzhľadom na to, že uznanie dlhu je právnym úkonom, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma ( ), musí byť určitosť prejavu vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že dlžníkovi, ktorý urobil jednostranný právny úkon, resp. veriteľovi, ktorému bol tento úkon adresovaný bol jasný ako dôvodu uznaného dlhu tak jeho výška, ak to nie je poznateľné z textu listiny.

Z predloženého listinného dôkazu žalobcom - výpis zo zošita (kalendára), o ktorom dôkaze žalobca tvrdí, že jeho obsah je písomným uznaním práva dlžníka (č. l. 63 spisu), k tomu odvolací súd poznamenáva, že v uvedenej listine dôvod obsahujúci uznanie práva nie je výslovne uvedený, nie je jednoznačne vyvoditeľný ani z inej listiny, na ktorú by v predmetnej listine o uznaní dlhu bol výslovný odkaz. Z uvedenej listiny nevyplýva určitosť prejavu vôle žalovaného uznať dlh čo do dôvodov a výšky, pričom uvedená listina neobsahuje vyjadrenie prísľubu žalovaného zaplatiť dlh, ani sa v nej neuvádza dôvod dlhu a jeho výška. Z tohto dôvodu nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že žalovaný písomne uznal dlh voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky.

Ďalšia odvolacia námietka žalobcu sa dotýkala skutočnosti, že súd z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd preto skúmal, či žalobca dôvodne vytýka rozhodnutiu prvostupňového súdu, že vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Pre splnenie tohto dôvodu je však potrebné, aby výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedal ust. , pretože:

a) súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a z prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli najavo v konaní,

b) súd pominul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,

c) v hodnotení dôkazov je logický rozpor, alebo

d) výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. až 135 .

V danej veci o takýto prípad nejde. Vyhodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom je v súlade s obsahom spisu aj so zásadami formálnej logiky. Prvostupňový súd mal nepochybne za preukázané, že účastníci konania sa ústne dohodli dva mesiace vopred o uskutočnení svadobnej hostiny žalovaného dňa 10. 07. 2010 v priestoroch terasy, ktorej prenajímateľom bol žalobca s tým, že žalobca dodá žalovanému počas svadobnej hostiny nealkoholické nápoje v sume 200 Eur. Je bez akýchkoľvek pochybností, že žalovaný na vlastné náklady dňa 10. 07. 2010 priviezol na terasu stoly, stoličky a zabezpečil jedlo, obsluhu a výzdobu terasy prostredníctvom cateringovej spoločnosti. Aj keď žalobca tvrdil, že účastníci konania okrem dodávky nealkoholických nápojov ústne dohodli aj dodanie prípitku a nájomné 12 Eur za hodinu, toto tvrdenie žalobcu v konaní nebolo preukázané.

O dodaní prípitku v hodnote 93 Eur žalobca začal tvrdiť až v priebehu konania, pričom v samotnom návrhu na začatie konania ani počas pojednávania nariadeného na deň 02. 05. 2012, na ktorom bol realizovaný prvý výsluch žalobcu pred súdom, žalobca ako účastník konania tvrdil, že obsahom ústnej zmluvy uzavretej so žalovaným bolo „nájomné za 5 hodín po 12 Eur za hodinu a dodávka minerálnych vôd“. Žalobca dodal minerálne vody v sklenených 2 dcl fľašiach a keďže žalovaný chcel veľké minerálne vody, doniesol si vlastné minerálne vody, a preto sa rozhodol, že bude žalovanému účtovať aj ďalší prenájom vo výške 120 Eur“ (č. l. 63 spisu).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca počas svojho prvého výsluchu pred súdom ani netvrdil, aby žalovanému dodal prípitok (v cene 93 Eur). Žalobca tiež nepreukázal ani dohodu o cene nájomného za prenájom terasy počas svadobnej hostiny. V prospech žalovaného vyznieva hlavne tá skutočnosť, že žalobca v priebehu konania menil svoju výpoveď o uzatvorenej zmluve so žalovaným. V samotnom návrhu na začatie konania žalobca uvádza len cenu za spotrebovaný tovar, o cene za prenájom terasy sa vôbec nezmieňuje, čo len potvrdzuje tvrdenia žalovaného, že sa účastníci dohodli len na dodaní minerálnych vôd. Ak teda dohoda medzi žalobcom a žalovaným ohľadne nájmu nebola uskutočnená v písomnej forme, resp. nebola ani žalobcom v konaní vôbec preukázaná, uvedené svedčí v prospech žalovaného, že nájomné medzi účastníkmi dohodnuté nebolo.

Správne preto postupoval súd prvého stupňa, ak pri rozhodovaní vychádzal z počtu spotrebovaných nealkoholických nápojov počas svadobnej hostiny, pričom vychádzal zo sumy 348,40 Eur ako ju vyúčtoval sám žalobca. Keďže v uvedenej sume je zahrnutý aj prípitok (93 Eur), dodávka ktorého v konaní preukázaná nebola, správne postupoval súd prvého stupňa ak zo sumy 348,40 Eur odpočítal sumu za prípitok 93 Eur. Spotrebované nealkoholické nápoje potom predstavovali 255,40 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný zaplatil žalobcovi zálohu 200 Eur (uvedená skutočnosť je medzi účastníkmi nesporná), je dlh na dodaných nealkoholických nápojoch 55,40 Eur.

Pri hodnotení dôkazov nemožno prvostupňovému súdu vytýkať žiadne pochybenie, a preto nemožno v odvolacom konaní polemizovať s jeho závermi, ktoré žalobca namieta. Naviac žalobca žiaden konkrétny dôkaz (okrem výsluchu svedkyne Z. B., rod. B.) nenavrhoval. Odvolací súd tak isto potrebu vykonania ďalších dôkazov pre objasnenie skutkového stavu nezistil.

Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že správne postupoval súd prvého stupňa ak v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti je preto vecne správne a odvolací súd podľa napadnuté rozhodnutie potvrdil. V podrobnostiach je potrebné odkázať na skutkové i právne závery uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa.

Odvolací súd mal zároveň na zreteli, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí využil možnosť, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím. Za takéhoto stavu nebolo potrebné, aby odvolací súd rozhodoval o trovách odvolacieho konania. Súd prvého stupňa, ktorý bude rozhodovať o trovách konania samostatným rozhodnutím, rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 4, § 151 ods. 3 O. s. p).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.