Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-1T/25/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. januára 2013, v trestnej veci obžalovaného R.. W. N., samosudcom JUDr. Ivo Hlucháňom, takto

rozhodol:

Obvinený R.. W. N., rod. O., nar. XX. XX. XXXX v B. Z., trvale bytom B. Z., X. XXXX/XXX,

j e v i n n ý, ž e

ako zamestnanec spoločnosti EMOS ALUMATIC s.r.o. B. si v období od mesiaca december 2007 do konca roku 2008 prisvojil výkresovú dokumentáciu vyvíjaných karuselových dverí pre obchodné centrum OPTIMA II Košice a to tak, že tieto ním vytvorené výkresy nearchivoval obvyklým spôsobom priamo v sídle zamestnávateľa v elektronickej alebo listinnej podobe, ale tieto mal uložené na vlastnom USB kľúči a tieto odmietol zamestnávateľovi vydať, čím spoločnosti EMOS ALUMATIC s.r.o., so sídlom B. č. XXX, IČO: XXXXXXXX, spôsobil škodu vo výške 18.809,- eur,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

t ý m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. a

o d s u d z u j e s a z a t o

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., s prihliadnutím na § 36 písm. j) Tr.zák. na trest 6 / šesť / mesiacov odňatia slobody.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. sa mu výkon trestu podmienene odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba 1 / jeden / rok.

Podľa je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému EMOS Alumatic, s.r.o. B. č. XXX, IČO: XXXX XXXX, škodu vo výške 18.809,- euro.

Podľa sa poškodený EMOS Alumatic, s.r.o. B. č. XXX, IČO: XXXX XXXX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občiansko súdne konanie.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na R.. W. N. obžalobu pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní svoju vinu zásadným spôsobom popieral.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov R.. X. H., R.. Z. B., W. W., R. Y. B., F. O., L. E. , E. W., čítaním výpovede svedkyne W., G. F., oboznámením sa zápisnicou o konfrontácii medzi obžalovaným a poškodeným, odborným vyjadrením ku výške škody, odborným vyjadrením ako i znaleckým posudkom k výške škody, dokumentáciou k uvedenému zariadeniu, ako i všetkými ostatnými technickými a listinnými dôkazmi a zistil nasledovné :

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že sa necíti byť vinným zo spáchania uvedeného trestného činu. Asi v polovičke mája roku 2008 bola schôdza, na ktorej sa zúčastnil ako obžalovaný , R.. H. , spolu s ďalšími spolupracovníkmi, kde R.. H. oznámil, že chce zobrať zákazku od firmy Fenestra na dvere o priemere 4,8 m s tým, že je na to tri mesiace. Teda boli 3 mesiace na celý vývoj, výrobu a montáž. Nakoľko obžalovaný s týmto nesúhlasil, koncom mája 2008 dal výpoveď , ktorú osobne doručil H.. Na základe takto podanej výpovede sa potom s H. rozprával, kde H. uviedol určité podmienky, ktoré od neho chce, dovolil mu prácu na doma s tým, že obžalovaný si kládol podmienku, že potrebuje nový počítač, nakoľko mal najstarší počítač, taktiež je potrebné, aby sa zúčastnil školenia a aby bol pripravený nový program. Na základe jeho práce na doma sa mal spraviť najskôr prototyp, ktorý sa mal vyskúšať, mal byť certifikovaný a až na základe týchto certifikátov potom by sa táto zákazka zobrala. Touto výpoveďou teda chcel poprieť tvrdenie svedkov a najmä poškodeného R.. H. o tom, akým spôsobom bola zákazka zadaná. Ďalej obžalovaný uviedol, že asi po dvoch, troch týždňoch H. oznámil, že je možnosť zobrať zákazu z Košíc, kde sa budú vyvíjať turniketové dvere a tak isto takúto zákazku zadal obžalovanému. Teda obžalovaný poprel, že by robil len jednu zákazku, teda že by vyvíjal uvedené dvere, ktoré sú predmetom obžaloby. Práve z tohto dôvodu, že vykonával pre firmu aj iné veci, pracoval po sobotách a po nedeliach a celé noci, aby to stihol. Takže poprel, že by výlučne robil iba na tejto jednej zákazke. H. ho začal naháňať, aby čo najrýchlejšie uvedenú zákazku mohli spraviť, odovzdať, na čo obžalovaný namietal H., že treba to riadne odskúšať, že je málo času a že nemieni niesť zodpovednosť za to, keď sa niečo niekomu stane. Nakoľko sa mu tieto pomery nepáčili, 21.10. doručil ekonómke list, v ktorom poukazoval na tieto jeho výhrady. 28.10. 2008 za ním prišiel H., riadne sa bavil s ním o tom, ako je spravená zákazka. Na to H. povedal, že zákazku má celú spravenú, že vývoj je hotový. Vtedy začal H. po ňom kričať a vulgárne sa správať, že čo si dovolil mu posielať nejaký list. Pohádali sa, H. sa mu začal vyhrážať políciou. H. po ňom kričal, odišiel preč z firmy, obžalovaný na druhý deň neprišiel do roboty, nakoľko bol z toho konsternovaný. Uviedol, že vývoj robil jak v robote, tak aj doma. Doma to robil na požičanom notebooku, kde mal program na toto. H. mu ešte pri tej hádke uviedol, že B. mu kontroloval počítač, teda obžalovanému a žiaden vývoj tam nenašiel, čo obžalovaný uviedol, že nevie to pochopiť, ako sa to mohlo stať, že by tam tento vývoj nenašli. Keďže sa mu H. začal vyhrážať softvérovou políciou, z uvedeného notebooku všetko vymazal, predtým si to však nahral na cédečko. Takto vymazaný, resp. vyčistený notebook vrátil kamarátovi, ktorého do tohto nechce zaťahovať. V októbri 2008 dokončil celý vývoj uvedeného karuselu, celú dokumentáciu nahral na USB kľúč, ktorý mal na disk v počítači a uložil to pod položku v počítači. Evidentne tento súbor nahral pod položku autocat. Ostatné súbory nahrával všetky do tzv. priečinku D. 3.11. sa vrátil do roboty z dovolenky a zistil, že celý súbor autocat mal z počítača vymazaný. Kolegovia sa mu začali vyhýbať a tak isto aj kolega B. s tým, že on si myslím, že toto mu odinštaloval z počítača. Nikto mu nepovedal, kto mu to odinštaloval. Následne pri debate s H. uviedol, že on má CD v Žiline, kde má celú dokumentáciu a žiadal H., aby mohol pre toto CD ísť. Na to mu H. začal vytýkať, že akákoľvek dokumentácia, prečo sa má nachádzať v Žiline a do Žiliny ho nepustil. Jemu došlo zle / obžalovanému / a išiel na pohotovosť. Ďalej obžalovaný uviedol, že keď aj v listinnej forme / rôzne výkresy, projekty / zaslal subdodávateľom, tieto mu vrátili späť, ale nikdy ich neukladal do archívu, ale vždy ich uložil do skrine, nakoľko archivár povedal, že on tam tie veci nechce. Táto prax tam bola od roku 2004. Práve túto skrinku, ktorú mal, mu 27.11. H. vylomil a zobral veci, ktoré tam boli. Ďalej uviedol, že neverí tomu, že by firma Emos Alumatic, teda konkrétne H. nemal dokumentáciu k uvedenému karuselu, ktorý označovali firemne ako čl. 316, nakoľko vie, že jednak zákazka bola dokončená a taktiež sa vyrobili

ešte dva takéto kusy. Takže v prípade, že by nemal dokumentáciu, by to vyrobiť nemohol. Také isté dvere sú namontované v OD Mirage Žilina. Záverom svojej rozsiahlej výpovede uviedol, že jednoznačne celú dokumentáciu mal nahratú v počítači a papierovej forme mal všetku dokumentáciu k uvedenému karuselu v skrinke, ktorú mu sám poškodený Ing. H. vylomil, čiže on úlohy, ktoré mal zadané, splnil a nič neodcudzil. Riadne pritom uvedené vývojové úlohy archivoval tak, ako to mal robiť v zmysle platnej pracovnej zmluvy, ktorú mal podpísanú.

R.. X. H. uviedol, že už 19.6.2007 s konštruktérmi sa dohodli, že pôjdu vyvíjať uvedený karusel, nakoľko sa presťahovali do nových priestorov a mali teda na toto všetky podmienky. Na základe ich spoločnej cesty jeho - svedka s obžalovaným na Z. strojárenský veľtrh sa dohodli v podstate, že pre potreby takéhoto vývoja bude potrebné zakúpiť nový softvér. Žiaden iný zo zamestnancov takýto softvér nežiadal, jedine iba obžalovaný. Práve z týchto dôvodov aj obžalovaný bol vybraný ako konštruktér tohto zariadenia z dôvodu poverenia obžalovaného N. zjednať na jednanie s firmami, od ktorých by sa kúpil softvér. V roku 2007 sa tento softvér sa skutočne aj kúpil z dôvodu, aby sa mohli vyvíjať práve tieto konkrétne karuselové dvere. Všetko to bolo na podnet obžalovaného, napriek tomu, že iní zamestnanci s týmto nesúhlasili, zakúpil sa v septembri. Tento softvér mal namontovaný práve obž. N. v jeho počítači. Bol plne funkčný. Jednoznačne práve obžalovanému viackrát zadal, že bude to on, kto bude na tomto vývoji pracovať. Taktiež v novom roku, teda v roku 2008 toto uviedol, že má na tom pracovať. V roku 2008 bolo gro práce obžalovaného práve tento vývoj, z tohto dôvodu, že mu teda / svedkovi / veľmi záležalo na tom, aby uvedená zákazka bola splnená. Toto mal za prioritu firmy a poveril tým práve obžalovaného. Z tohto dôvodu mu nedal žiadne iné väčšie práce, boli to len čisto drobnosti, ktoré boli absolútne v nepomere k tomu, čo mal robiť, teda vývoj karuselových dverí. Pravidelne pri každom stretnutí s obžalovaným sa ho pýtal, ako postupuje vývoj, tento mu vždy odpovedal, že na tom pracuje. Uviedol, že obžalovaný mal plnú jeho dôveru, v podstate ho nekontroloval. Až potom, čo ho ale ostatní spolupracovníci upozorňovali, že obžalovaný má nadštandardné postavenie vo firme, tohto ešte bránil. Dodatočne sa dozvedel podľa výpisu telefónnych listov, že gro jeho práce bolo telefonovanie s prítomnou spolupracovníčkou B. a v podstate sa aj takýmto spôsobom v robote zabával. V roku 2008, keď už obžalovaný mal na uvedenom vývoji pracovať už 11 mesiacov a on / svedok / nemal žiadne rukolapné výsledky tejto práce, naňho zvýšil hlas, bol nervózny a to bol dôvod, že obžalovaný mu dal výpoveď, resp. obžalovaný doručil svoju výpoveď. Potom sme sa v podstate dohodli na ďalšej spolupráci a výpoveď zobral späť. Svedok uviedol, že v tom čase, keď on dal výpoveď, mu to v podstate bolo jedno, povedal mu, že keď má druhú robotu, že môže odísť. V júni 2008 mu zavolal z Košíc R.. O., ktorý si chcel objednať zákazku práve týchto turniketových dverí, na ktorých mal pracovať, teda na vývoji takýchto dverí mal pracovať obžalovaný. Keďže svedok vedel o tom, že obžalovaný sa zaoberá takýmto vývojom, túto zákazku nakoniec prijal. Okrem tejto objednávky asi v priebehu dvoch týždňov vycestoval do Košíc na stavenisko, aby si pozreli, kde budú konkrétne dvere namontované s tým, že zástupcovia tejto firmy uviedli, že stavba je už v sklze a teda už tam padla požiadavka, že by tieto dvere mali byť do septembra toho roku hotové. Obžalovaný mal na starosti konkrétne pohon týchto častí, tzv. motorovú časť uvedených dverí. Sklené časti robil H.. Elektroniku robil ďalší pracovník. Ďalej svedok uviedol, že celkové správanie obžalovaného začalo byť „čudné“, čudne sa správal, keď sa ho pýtali, čo má hotové, aby im niečo predložil, vždy sa nejakým spôsobom vyhovoril , alebo sa prestal o tom baviť, alebo previedol reč na inú tému. O tom, že sa správa čudne, svedčí aj tá skutočnosť, že on , teda svedok prijal do zamestnania ďalšieho konštruktéra s tým, že poveril obžalovaného , aby na tohto človeka previedol iné veci ohľadne vývoja, aby to bolo urýchlené. Toto ale obžalovaný N. odmietol s tým, že tento človek to nebude vedieť spraviť. Skôr mu došlo, že to bolo z toho dôvodu, že nemal nič spravené, resp. nechcel nič odovzdať, nikomu inému. Nakoniec bol dovolenkový čas, svedok išiel na dovolenku, s tým, že bol dohodnutý s obžalovaným, že tento nepôjde skôr na dovolenku, ako sa on / svedok / vráti z dovolenky, aby mu mohol ukázať a dať veci, ktoré vytvoril. Potom, čo sa svedok vrátil z dovolenky, vyzval obžalovaného, aby mu tento predložil všetku dokumentáciu, teda vývojový materiál, na čo obžalovaný N. začal sa správať čudne, vykrikoval, že celé to naraz nedá a podobne. Ešte mu obžalovaný povedal, že nepôjde na dovolenku, lebo že to nemá dorobené, že on to musí najskôr dorobiť. Na základe celého takéhoto správania obžalovaného napr. odmietol ísť s ostatnými na montáž a podobne, požiadal svedok Y. B., ktorý mal na starosti počítače, aby sa pozrel obžalovanému N. do počítača, čo tam vlastne v tom počítači má. Následne mu telefonicky B. oznámil, že uvedená dokumentácia sa v počítači nenachádza. Situácia vyústila 28.10.2008, kedy svedok obžalovanému dal USB kľúč s tým, že ho požiadal, aby dokumentáciu jedného aj druhého karusela nahral na ten kľúč a odovzdal mu to, čo obžalovaný odmietol, začal sa rozčuľovať , začal po ňom kričať a došlo k hádke. Dokonca svedok zavolal v ten deň do firmy aj políciu, ktorým oznámil, čo vlastne obžalovaný

spravil. Policajti mu uviedli, že im to má prísť nahlásiť priamo na políciu. Obžalovaný uviedol, že to má doma, svedok zavolal spolupracovníčku W. a ešte ďalších pracovníkov a pred nimi znova zopakoval požiadavku, aby mu obžalovaný nahral na USB-kľúč veci, ktoré žiada. Toto obžalovaný odmietol aj pred týmito svedkami. Potom sa dozvedel od firiem, s ktorými spolupracovali, že Kudláč im dal pokyn, že všetky výkresy a dokumentáciu, ktorú im poskytol, majú vrátiť ihneď jemu, konkrétne obžalovanému do rúk. Následne si toto preveroval a zistil, že takto sa správal obžalovaný aj v ostatných firmách, teda chodil po nich a žiadal, aby mu tieto firmy všetky výkresy vrátili. Dokumentáciu mal riadne archivovať, spôsobom takým, ako sa archivovali ostatné výkresy, toto on ale nerobil. Následne celá partia išla na montáž, kde potrebovali jednoznačne výkresy od obžalovaného, resp. aj jeho účasť na tejto montáži, čo obžalovaný odmietol. Pokiaľ pýtali, konkrétne pracovník O. od neho nejaké náčrty alebo papiere, výkresy, tento doniesol papier. Keď mu O. oponoval, že podľa takéhoto výkresu sa to nedá spraviť, roztrhal ho a zahodil ho. Žiadnu dokumentáciu im nedal, odmietol im to dať, tak isto odmietol ísť s ním na túto montáž. v jedenástom mesiaci sa išlo na montáž, jednoznačne bolo potrebné, aby obžalovaný im vydal výkresy s tým, že svedok už netrval na tom, aby išiel obžalovaný osobne s nimi, ale aby im dal aspoň výkresy, podľa čoho by to namontovali. Na to mu on povedal, že si pre tie výkresy musí ísť do Žiliny. Svedok povedal, že sa dopustil krádeže a sprenevery, nakoľko dokumenty nemajú čo hľadať v Žiline, majú byť vo firme. Celá partia toto robila potom len z hlavy, resp. spôsobom skúšania, nakoľko k tomuto nemali žiadne dokumenty, takže robili tak, ako vedeli. Dňa 19.11. bola schôdza, kde boli všetci zamestnanci, ktorí sa jednoznačne vyslovili, aby obžalovaného N. prepustili, obžalovaný si potom čerpal rôzne dovolenky a nikto mu nemohol odpustiť, že do spravil, resp. nechal firmu v štichu s tým, že neodovzdal dokumentáciu. Aj sami zamestnanci firmy boli už naňho nahnevaní. Zamestnanci firmy uvádzali, že obžalovaný trhá nejaké výkresy, zahadzuje a čudne sa správa, 26.11. v spoločnosti s ďalším spolupracovníkom W. išli do firmy pozrieť sa na tú skriňu, kde mal mať tieto veci a ako s ňou hýbali, skriňa sa otvorila. Bola tam dokumentácia len od úplne inej zákazky a dokumentácia od malého turniketu. Dokumentácia o predmetnom turnikete, ktorý sa namontoval v Optime Košice, tam nebola. Dokumentácia novo vyvíjaného zariadenia sa tam nenachádzala. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že tam bola, klame. Obžalovaný vytvoril takú atmosféru vo firme, že sa s ním už nikto nebavil, pričom on / svedok / mal vo firme už len cieľ dostať obžalovaného preč z firmy výpoveďou alebo okamžitým zrušením pracovného pomeru a toto teda s ním chcel 2.12. za účasti advokáta aj prediskutovať. Konkrétne 2.12. sa vyhol tejto výpovedi tým, že ušiel z kancelárie a nakoniec mal problém mu vôbec doručiť výpoveď, až to došlo k súdnemu konaniu. Obžalovaný dokonca začal obvolávať zákazníkov firmy, ktorým uviedol, že na nich pošle Markízu a podobne, že dvere, ktoré sú namontované, nie sú funkčné. Proste aj týmto spôsobom im robil zle. Svedok zásadným spôsobom poprel, že by mal dohodu s obžalovaným v tom zmysle, že môže pracovať doma. Nakoľko mu obžalovaný uvádzal po celý čas, že nestíha toto vyvinúť v robote, povedal mu „sprav si to aj doma“ a potom ti to zaplatíme, ale nebola to dohoda, že on by mal pracovať len doma a nie v práci. Pritom sa nejednalo o predmetný karusel, ktorý je predmetom obžaloby, ale jednalo sa o iný, tzv. malý karusel. Ani od tohto karuselu mu neodovzdal žiadnu dokumentáciu. Teda dokumentáciu, ktorú by mal spracovávať doma. Ďalej svedok uviedol, akým spôsobom sa zákazky archivujú. Každá jedna zákazka má svoju obálku, do ktorej sa dávajú všetky dokumenty a všetky podklady k takejto zákazke. Keď je zákazka ukončená , uloží sa do šuflíkov , ktoré sa nachádzajú u B. v kancelárii. Takto sa archivujú všetky zákazky. V danom prípade však obžalovaný takýmto spôsobom vôbec ohľadne tejto zákazky nepostupoval. Riadny archív firmy, kde sa aj po desiatich , dvanástich rokoch môžu tieto zákazky z tadiaľto vybrať. Toto mal každý pracovník ešte aj v elektronickej podobe vo svojom počítači. Obžalovaný toto však nemal. Obžalovaný tvrdí, že na základe jeho dokumentácie, resp. dokumentáciu, ktorú jemu odcudzil zamestnávateľ, sa vypracovali karuselové dvere v obchodnom stredisku Mirage, svedok toto zásadným spôsobom poprel, povedal, že sú podobné, ale nie je to ten istý výrobok a je to na úplne inom princípe.

Svedkyňa R.. B. Z. uviedla, že bola družkou obžalovaného, vie o tom, že R.. H. mu zadal vyvíjať uvedený turniket a povolil mu pracovať aj doma. Ďalej uviedla, že bola svedkyňou toho, ako sa pohádal obžalovaný s H.. Taktiež uviedla, že keď spoločne žili s obžalovaným v spoločnej domácnosti, bola svedkom toho, ako sa obžalovaný bavil s B. cez telefón, kde B. uviedol obžalovanému, že našiel v jeho počítači len nejaké výkresy. Takže sa bavilo len o výkrese. Uviedla, že aj ona dvakrát telefonovala s R.. H., ktorý potvrdil jej do telefónu, že mali ústnu dohodu, teda on a obžalovaný, že bude pracovať doma. Ďalej uviedla, že vie o tom, že Optima Košice , kde turniket sa mal robiť v júni a v decembri už mal byť spustený. Vie o tom, že sa malo začať niečo robiť vo februári, ale pre Optimu nie, ale pre Ostravu, potom z toho vzišlo, myslel, že to bude robiť priebežne. Od februára 2008 robil niečo pre Ostravu. Vie, že mal

nainštalovaný počítačový program autocat vo svojom firemnom počítači a taktiež vie, že v októbri mu ho B. na príkaz H. odinštaloval.

Svedok W. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje vo firme Emos Alumatic, vie o tom, že táto firma vyrábala, resp. táto firma mala zákazku na výrobu karuselových dverí pre obchodné centrum Optima 2. V súvislosti s vývojom karuselu avšak ešte predtým, ako bola táto zákazka zadaná do výroby a prijatá, bol obžalovaný poverený vývojom a to mechanických častí, mal na starosti vyvinúť rotor, ostatné súčiastky spolu so subdodávateľskými firmami. Ďalší konštruktér B. vyrábal počítačovú techniku do toho a majiteľ firmy R.. H. robil opláštenie pre tieto dvere. Vie o tom, že problém s touto dodávkou nastal potom, čo sa mali ísť uvedené dvere montovať, nakoľko nebola žiadna dokumentácia. Určitú dokumentáciu majú len čiastkoví subdodávatelia, ktorým dával obžalovaný vyrábať súčiastky, ktoré potreboval pre tento vývoj. Čo sa týka vývoju karuselových dverí uviedol, že tento vývoj začal ešte v roku 2007, nakoľko firma mala v pláne vyrábať karuselové dvere. Samostatná zákazka pre konkrétnu firmu Optima Košice prišla až v polovičke roku 2008. Takže vývoj prebiehal už predtým. Čo sa týka dokumentácie a archivovania dokumentácie od roku 2003, bola vo firme zaužívaná prax, že každá dokumentácia potrebná k určitému výrobku alebo zákazke sa archivovala takou formou, že sa dali všetky doklady do samostatnej obálky, táto obálka s dokladmi bola v samostatnej miestnosti. Tieto obálky sa potom používali pri vlastnej montáži, resp. pri dodaní s výrobkom. Čo sa týka konkrétnych dverí a vývoja pre Optimu 2, zo strany obžalovaného, žiadne dokumenty, ani výkresy, ani vývoj nebol týmto spôsobom archivovaný a neboli vôbec odovzdané. Taktiež všetky objednávky a všetky položky spojené s týmto vývojom alebo konkrétnou zákazkou sa majú nachádzať v tejto obálke. To tvorí teda celú dokumentáciu. Takejto zákazke je pridelené potom samostatné číslo, aby sa v budúcnosti mohlo s týmito dokumentami pracovať. Bol svedkom toho, ako sa v novembri alebo v decembri otvorila skriňa obžalovanému, ale v tejto skrini sa nachádzali len výkresy a dokumenty len k tzv. malému turniketu, teda k inej zákazke, veľkému turniketu tam nebolo nič. Svedok sa opravil, resp. uviedol, že pokiaľ uviedol, že žiadna dokumentácia k tomuto turniketu 2 nie je tam dokumentácia len zo strany obžalovaného. Všetky potrebné dokumentácie, ktoré vyvíjal H. a B. sa nachádzajú, resp. sú vo firme. Chýbajú len dokumenty, ktoré mal vyvíjať výlučne len obžalovaný. Potom svedok podrobne popísal mechanizmus zadelenia a odovzdania zákazky. Stručne uvedené , zákazka sa pridelí , resp. majiteľ H. pridelí zákazku, táto zákazka dostane číslo, všetky doklady, ktoré sa týkajú tejto zákazky, sa dávajú do obálky, tak, ako to uvádzal vyššie. Svedok ďalej uviedol, že jednoznačne vie o tom, že obžalovaný uvedený pohon týchto dverí, teda úlohu, ktorú mal zadanú aj vyriešil, len ju neodovzdal náležitým spôsobom, proste neodovzdal výsledok svojej práce. Ďalej uviedol, že bol pritom, ako H. pýtal od obžalovaného dokumentáciu, bola pri tom aj svedkyňa W. s tým, že zavolal ich H. do kancelárie, na stole ležal USB-kľúč, naproti sedel obžalovaný a H. vyzval obž. N., aby odovzdal dokumentáciu. Na to sa obžalovaný postavil a odišiel preč. Svedok k motivácii konania uviedol, že si myslí a hovorí sa o tom, že obžalovaný chcel takýmto spôsobom donútiť, aby mu zaplatil, resp. chcel od neho peniaze navyše. Ďalej svedok uviedol, že podľa jeho názoru to všetko mal N. len na kľúči, do počítača nič neodovzdával. Keby to odovzdával do počítača, niečo by sa tam muselo nájsť. Svedok B. uviedol, že pracuje vo firme Emos Alumatic ako konštruktér a zároveň informatik. Mal taktiež na starosti vývoj karuselových dverí a to elektronickú časť . Taktiež vie, že na tomto pracoval aj obžalovaný. Či pracoval doma, k tomu sa vyjadriť nevedel. Ďalej svedok uviedol, že bol požiadaný majiteľom firmy R.. H., aby skontroloval počítač obžalovanému, či sa tam nachádza nejaká dokumentácia k Optime 2, k vývoju týchto dverí, na čo on spravil túto kontrolu a nič tam nenašiel. Podľa jeho názoru obžalovaný si to všetko zálohoval jedine na USB-kľúči a nedával do riadne do počítača, ako mal. Ako programátor sa v tom vyzná, hľadal vo všetkých diskoch v počítači obžalovaného uvedenú dokumentáciu, túto však nenašiel. Na otázku prokurátora doslova uviedol, že si je na sto percent istý, že tam takáto dokumentácia nebola. Aj tento svedok potvrdil, že každá zákazka má obálku, do ktorej sa dávajú všetky dokumenty. Konkrétne on čo má na starosti, všetko archivoval a dokumentoval jednak v počítači, jednak v tejto obálke pre potreby. Až keď nerobil obžalovaný vo firme možno v januári 2009, našiel za použitia iného programu určité súbory v tomto počítači. Ale súbory patrili vývoju Optimi 2. Bolo to pritom, ako tento počítač, ktorý patril pôvodne obžalovanému, pripravoval druhému kolegovi a inštaloval tam program Windous, vtedy na to došiel. Svedok potvrdil, že dakedy v novembri 2008 odinštaloval uvedené program autocat, s ktorým pracoval obžalovaný. Na otázku obhajcu, či tam mohol potom robiť, uviedol , že nemohol robiť a ani nerobil. Ďalej uviedol, že videl on konkrétne u obžalovaného, že mal nejaké veci vyvinuté, lebo čo potreboval, to mu on ukázal. Urobil to ale len takou formou, že on mu len povedal to, čo potreboval, nikdy mu do ruky nedal žiadne materiály. Svedok potvrdil, že v súvislosti s vývojom zo strany obžalovaného, tomuto bol zakúpený počítač, program, bol na školení. Bol

pritom, keď sa ho R.. H. pýtal, teda obžalovaného ako pokračujú práce, vždy mu povedal, že kreslí na tom, resp. nejakým spôsobom sa vyhol odpovedi.

Svedok F. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, vo firme Emos Alumatik pracuje ako majster v elektrodielni. Pracuje na základe toho, čo mu dajú spracovať technici firmy. Taktiež sa tento svedok zúčastnil výroby, konkrétne dverí pre optimu 2 a spolupracoval s obžalovaným. Keď niečo potreboval od obžalovaného, tento mu vždy len ukázal nejaké výkresy. Nikdy mu kompletnú dokumentáciu nedal. Prax bola taká, že obžalovaný si aj sám zadal v určitých subdodávateľských firmách výrobu súčiastky, ktorú potrebovali s tým, že potom on spolu , napr. aj konkrétne svedkom spolu niečo skladali. Išli na dielňu a spoločne tam pracoval a vysvetľoval, ako to majú robiť. Taktiež keď bol za ním v kancelárii, videl, že má v počítači schému karuselu, na ktorom pracoval. Obrat nastal až vtedy, keď sa išlo na zákazku do Košíc, kedy sa mali poskladať uvedené dvere. Keď žiadal obžalovaného, aby mu dal dokumentáciu, resp. niečo podľa čoho sa dá skladať, obžalovaný mu povedal, že mu niečo „vykotí“, doslova takto to uviedol s tým, že vybehol hore, doniesol k tomu nejaký výkres, keď to nepasovalo, výkres, ktorý doniesol pokrčil a hodil do koša alebo si ho zobral so sebou. Prakticky nemali nič, nemali to podľa čoho postavať. Svedok uviedol, že s obžalovaným vždy veľmi dobre vychádzal. Svedok taktiež podrobne popísal postup archivácie, konkrétne keď on dostane zákazku, napíše na ňu číslo zákazky, kto zákazku vyrobil a dá to do šanona. Archivuje to v skrini. Doteraz má svedok v šuflíku konkrétne aj výkresy, aj podklady od obžalovaného, keď tento pracoval na inej zákazke. Tak to bola aj pre obžalovaného bežná prax, že takto postupoval. K predmetnému karuselu, ktorý sa namontoval na optimu, nemá nič, ani od obžalovaného. Predtým niekedy na jeseň, keď išiel karusel montovať do Košíc, on sám zavolal obžalovaného dole s tým, že obžalovanému povedal, že ide montovať do Košíc uvedené dvere, ale nemá k tomu žiadnu dokumentáciu, vyzýval ho, aby mu tú dokumentáciu dal, resp. ho nahováral, aby išiel s nimi na túto montáž. Obžalovaný odmietol s nimi ísť, povedal svedkovi, že mu donesie nejaký výkres k tomu. Vybehol hore / do kancelárie / doniesol výkresy, ktoré sa k tomu ale vôbec nehodili. Keď mu to svedok namietal, že sú to iné výkresy a nehodia sa k tomu, mu povedal obžalovaný, že keď nechceš, tak nebudeš mať nič. Ďalej svedok uviedol, že preto, že im obžalovaný nedal dokumentáciu, mali značné problémy s vlastnou montážou uvedených dverí, taktiež uviedol, že sa táto montáž predĺžila. Či uvedené karuselové dvere mali pri kolaudácii nejaké doklady alebo nie, k tomuto sa vyjadriť nevedel.

Ďalší svedok L. E. , majster hliníkových výrobkov uviedol, že sa tiež ako pracovník uvedenej firmy podieľal na zhotovovaní a montáži a vývoji karuselových dverí. Nemal však nikdy žiadnu dokumentáciu k tomuto, vždy mu obžalovaný ukázal v počítači nejaké dielčie kroky, ktoré sa majú spraviť . Vždy v minulosti keď niečo robili, mali kompletnú dokumentáciu k tomu, čo robili. V tomto konkrétnom prípade, keď pýtal od obžalovaného dokumentáciu, tento mu povedal, že ju má v Žiline, že ju donesie zo Žiliny a podobne, nikdy mu však žiadnu dokumentáciu nedal. Keď mu dal nejaký výkres, tento potom roztrhal. Pred vlastnou montážou volali obž. N., aby išiel s nimi, s tým, že mu uviedli, že nemusí nič robiť, nakoľko tento sa vyhováral, že ho bolí chrbát. Potrebovali tam v podstate len jeho na to, aby mohli skompletizovať uvedené dvere. Nikdy mu nedal obžalovaný konkrétne v nejakej hmotnej forme podklady k montáži, vždy mu to ukazoval na počítači, ale spúšťal to z USB-kľúča. Svedok potvrdil, že v podstate obžalovaný od roku 2007, kedy chceli prejsť na nový typ výroby, bol zvýhodňovaný, pracoval vždy na tomto , čo je patrné aj z toho, kto, aké zákazky druhé robil.

Svedok E. W. uviedol, že v uvedenej firme pracuje ako technik, vie o tom, že obžalovaný dostal od H. zákazku vývoj týchto dverí, s tým, že celú dokumentáciu ohľadne týchto dverí mal obžalovaný. V podstate v menšom má to isté na práci ako obžalovaný mal vo firme. Obžalovaného videl, vzhľadom k tomu, že má kanceláriu za ním a kancelárie sú presklené, že niečo kreslí. Pokiaľ niečo niekto vo firme spraví, zálohuje to na CD-disku. Navyše sa to ukladá v počítači do tzv. zálohového súboru. Namontovaním uvedeného karuselu sa robili skúšky. Podľa jeho vedomostí k skúškam tam bolo treba dokumentáciu, ktorú dodatočne nakreslil B.. Dokumentácia sa nakreslila podľa skutočných súčiastok, ktoré boli vyrobené . Skúšku týchto dverí robila spoločnosť z Bratislavy. K tomuto sa svedok bližšie vyjadriť nevedel.

Skutočný stav bol ďalej na hlavnom pojednávaní preukázaný prečítaním svedeckej výpovede svedkyne W., ktorá v prípravnom konaní uviedla, že bola pri tom, keď 28.10.2008 ju R.. H. zavolal k nemu do kancelárie a prišla tam spolu s ďalším kolegom W.. V kancelárii sa nachádzal obž. N., ktorý sa spolu s H. hádali o nejaké výkresy , ktoré od neho pýtal práve H. a obžalovaný N. mu ich odmietal dať. Taktiež obžalovanému dával H. kľúč, aby na USB-kľúč to išiel nahrať. Na to obžalovaný povedal že to nemá a

odišiel preč. Ďalej uviedla, že v priebehu roku 2008 videla obž. N. trhať nejaké výkresy, aké výkresy to boli nevie, avšak počula, ako N. povedal, že H. zničí, že mu je jedno, že bude aj 30 ľudí bez zamestnania. Taktiež uviedla, že vie o tom, že chalani z dielne sa sťažovali , že nemajú nejaké výkresy.

Z prečítanej svedeckej výpovede G. F. mal súd za preukázané, že pracoval v uvedenej spoločnosti R.. H., pričom vie o tom, že všetky zákazky pre Optima Košice , teda vývoj kreslil obž. N., keď bolo treba niečo opraviť, toto robil obžalovaný. On / svedok/ mal pracovať na vývoji menšieho turniketu, s čím mu mal pomáhať obžalovaný. Bol to práve obžalovaný, ktorý odmietol mu pomáhať s vývojom menšieho turniketu, čo odôvodnil tým, že má veľmi veľa roboty a nestíhal by to. Potvrdil, že videl v počítači obžalovaného N. asi 100 súborov, ktoré mu aj sprístupňoval, keď potreboval. Pokiaľ on / svedok / niečo potreboval nájsť v počítači obžalovaného, našiel to, poprípade mu to dal obžalovaný a bolo to uložené na hard disku počítača. Program autocat .Pro /E mal iba obžalovaný.

Skutkový stav bol ďalej preukázaný odborným vyjadrením čl. 580/2009 , ktoré vypracovala spoločnosť JHS,s.r.o. Martin, pričom toto odborné vyjadrenie sa zaoberalo všeobecnou hodnotou jednak výkresovej dokumentácie spoločnosti Emos Alumatic a taktiež vzniknutou škodou. Na základe tohto odborného vyjadrenia bolo preukázané, že celková škoda , ktorú mal spôsobiť obžalovaný svojim konaním, bola stanovená na sumu 20.236,67 euro, pričom sa jedná o hodnotu vynaloženú na vývoj výkresovej dokumentácie karuselových dverí. V uvedenom odbornom vyjadrení spracovateľ odborného vyjadrenia rozpísal presné položky za jednotlivé roky 2007 a 2008 s tým, že vychádzal napr. pri položke softvér a jeho užívanie v roku 2007 za obdobie 9. až 12. mesiac a za celý rok 2008. Takýmto spôsobom sa potom vyjadril k mzde obžalovaného a k ostatným nákladom, ktoré boli vynaložené zamestnávateľom obžalovaného - poškodeným za časť roku 2007 a celý rok 2008 potrebných k vývoju uvedenej výkresovej dokumentácie a celkového vývoju karuselových dverí.

Nakoľko obžalovaný namietal skutočnosť, že bez riadnej technickej dokumentácie by nemohlo dôjsť k odovzdaniu samotnej stavby Optima , prokurátor v priebehu konania zabezpečil všetky potrebné listinné dokumenty , ktoré svedčili o tom, že uvedená zákazka bola riadne odovzdaná, pričom táto zákazka bola daná do užívania na základe vykonaných skúšok certifikovanej spoločnosti Lignotesting a.s. Bratislava , pričom podľa správy uvedenej organizácie žiadateľ pre účely skúšok , t.j. spoločnosť Emos Alumatic Považská Bystrica ku skúške predložil 13 výkresov , technické údaje o výrobku, pričom tzv. celá projektová dokumentácia nemusela byť predložená, nakoľko pre účely skúšok výrobku nebolo potrebné iné listinné doklady. Na základe týchto dokladov potom uvedená spoločnosť vykonala príslušné merania a výrobok vyhovoval tomu, aby bol daný do prevádzky.

Zo zápisnice v konaní vedenom pred Okresným súdom v Považskej Bystrici sp. zn. , v ktorom konaní išlo o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru, mal súd za preukázané, že aj v tomto konaní obžalovaný potvrdil , že výkresy z uvedeného vývoja neodovzdal, konkrétne zamestnávateľovi, ale odovzdal ich tým spôsobom, že tieto veci nechal v počítači. Zároveň v tejto zápisnici potvrdil, že žiadnemu zamestnancovi nepovedal, kde je uvedená dokumentácia zálohovaná. Zároveň v tejto zápisnici uviedol,, že uvedené údaje mal zálohované ešte v inom počítači, chcel ich zobrať , ale bol to práve H., ktorý mu v tom zabránil. Potvrdil, že uvedené výkresy H. nedal.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1,3 písm. a/ Tr.zák., nakoľko mal súd za preukázané, že tento si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu , pričom na základe vykonaného dokazovania sa súd nestotožnil s výškou spôsobenej škody tak, ako prokurátor vo svojej obžalobe, ale túto znížil na sumu 18.809,- eur. V odbornom vyjadrení bola stanovená škoda na sumu 20.236,67 euro, pričom výpočte tejto škody znalec vychádzal z doby , po ktorú obžalovaný uvedený projekt spracovával , aj celý rok 2008, a teda aj mzdové náklady za celý rok 2008, včetne mesiaca december, ako i využívanie špecializovaného programu autocat za celý rok 2008. Dokazovaním však bolo preukázané, že v mesiaci december už na uvedenej úlohe nepracoval, v podstate bol prepustený jednostranne, práve zo strany poškodeného, i keď je pravdou, že odmietol si prevziať výpoveď a ukončenie pracovného pomeru bolo riešené súdnou cestou, v skutočnosti už zo strany zamestnávateľa v tomto prípade poškodenej firmy Alumatik mu nebolo umožnené pracovať a teda za tento mesiac - december 2008 mu už uvedené náklady nezohľadnil .

Pri uznaní viny súd vychádzal z nasledovných skutočností :

Súd mal bez akýchkoľvek pochýb preukázané na základe výpovede obžalovaného ale aj na základe výpovedí všetkých svedkov, že obžalovaný bol v pracovnej pozícii vývojár vo firme Emos Alumatick s.r.o B.. Súd mal taktiež za preukázané , že obžalovaný bol poverený ako riešiteľ vývoja turniketového pohonu k tzv. karuselovým dverám. V tomto bode dochádza k rozdielnym tvrdeniam na strane obžalovaného a strane poškodeného a niektorých svedkov. Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel skutočnosť , že bol zaradený ako riešiteľ tejto úlohy na túto pozíciu už v priebehu roka 2007. Naopak tvrdil, že on bol poverený takýmto vývojom až potom, čo firme Emos Alumatick s.r.o. bola zadaná zákazka, resp. majiteľ tejto firmy R.. H. zvažoval o prijatí takejto zákazky. Toto sa malo odohrať až v polovici mája 2008 a malo to byť na schôdzi, na ktorej boli aj iní zamestnanci firmy. Táto skutočnosť však bola jednoznačne vyvrátená svedeckou výpoveďou R.. H., W. W., R.. B. . Jednoznačne R.. H. uviedol, že už v roku 2007 sa zúčastnil spolu s obžalovaným na výstave , kde takýto karusel bol vystavovaný. Následne 19.6.2007 sa dohodol so všetkými vývojármi, že začnú robiť takýto karusel, nakoľko sa presťahovali do vyhovujúcejších priestorov a nové priestory umožňovali stavbu takýchto veľkých dverí. Preto aj v roku 2007 na naliehanie obžalovaného bol zakúpený softvér do počítača, ktorý bol pridelený výlučne obžalovanému, ktorý práve za pomoci tohto softvéru a programu autocat mal uvedený vývoj robiť. Ako náhle teda sa rozhodli v polovičke roku 2007, že budú systém vyvíjať , bol obžalovaný uvoľnený zo všetkých iných zákaziek a mal sa plne venovať práve tomuto. Tu obžalovaný tvrdí, že bol značne vyťažený aj inými zákazkami a z toho dôvodu musel vykonávať prácu aj doma s tým, že mal takúto dohodu uzatvorenú práve s R.. H.. Bol to práve R.. H., ako aj svedok W., svedok O., E. a W., ktorí odmietajú tvrdenie obžalovaného a usvedčujú ho v tom, že skutočne výlučne on mal po celý čas robiť len túto zákazku. Obžalovaný je bez akýchkoľvek pochýb usvedčovaný hlavne svedkom R.. H., ktorý priznal, že vo firme boli určité benevolentné a priateľské vzťahy , nebol dôvod špeciálne niekoho kontrolovať a bola tam atmosféra dôvery. Z tohto dôvodu keď sa on opýtal obžalovaného, ako prebieha výskum a tento mu odpovedal, že na tom pracuje, bližšie to nezisťoval. Problém nastal až potom, čo bola prebratá skutočná reálna zákazka pre firmu Optima Košice, v rámci ktorej zákazky sa mal práve pre tento výrobok použiť vývoj, na ktorom pracoval obžalovaný. Od tohto momentu, keď začal majiteľ firmy R.. H. pýtať od obžalovaného podklady, tento sa začal vytáčať a v podstate až do dňa realizácie zákazky mu žiadne výsledky vývoja či v elektronickej podobe, listinnej alebo inej podobe nepredložil. Túto skutočnosť potvrdzujú všetci svedkovia, ktorí boli vo veci vypočutí a taktiež je to patrné z prečítaných svedeckých výpovedí. Túto skutočnosť potvrdil sám obžalovaný, ktorý však tvrdí, že on uvedenú dokumentáciu riadne odovzdal tým, že ju nechal v počítači. V tomto momente je nutné podotknú ť, že v uvedenom konaní obžalovaného sa mohli objaviť dva aspekty a to : Prvý aspekt : vôbec nevykonával žiaden vývoj, nič nevyvinul a výsledok jeho práce bol nulový. V tomto prípade by sa nemohlo jednať o naplnenie skutkovej podstaty prečinu krádeže v zmysle § 212, nakoľko by nemal čo odcudziť a mohlo by to mať len pracovno právne následky, teda že v robote nič nerobil a bral za to plat, Druhý aspekt : je ten, že skutočne vyvinul a vypracoval uvedenú riešiteľskú úlohu , avšak túto neodovzdal a ponechal si ju pre seba pre ďalšie účely, ktoré súdu nie sú známe. Práve takéto konanie by potom v prípade ďalších skutočností napĺňalo skutkovú podstatu uvedeného prečinu.

Zo všetkých svedeckých výpovedí bez akýchkoľvek pochýb mal súd za preukázané, že obžalovaný uvedenú riešiteľskú úlohu vykonával, teda pracoval na tom a sám obžalovaný potvrdil, že takúto úlohu splnil. Jednoznačne však obžalovaný neodovzdal presne predpísaným a zaužívaným spôsobom výsledok tohto vývoja a to v žiadnej forme , ani v písomnej, ani v počítačovej . Všetkými svedkami je usvedčený v tom, že keď jednak robotníci, ktorí na tomto pracovali, potrebovali nejakú dokumentáciu, dal im len samostatný konkrétny údaj , ale nikomu nedal v hmotnej podobe výsledok svojho vývoja. Túto skutočnosť potvrdili vo svojich výpovediach ako poškodený a svedok R.. X. H., tak svedkovia W. W., F. O., L. E., E. W., a aj svedok B.. Práve tento svedok B. uviedol, že bol požiadaný zamestnávateľom ako správca IT siete, aby pohľadal v počítači obžalovaného uvedený vývoj. V čase kedy tento vývoj hľadal, neboli žiadne dokumenty v počítači obžalovaného. Tieto dokumenty sa tam nenachádzali napriek tomu, že ďalší svedkovia potvrdili, že v minulosti ich tam videli, že ich tam mal. Bez akýchkoľvek pochýb mal súd za preukázané, že tento vývoj vôbec nearchivoval spôsobom, akým mal, nikdy nikomu v ucelenej podobe tento vývoj nedal a teda za predpokladu, že toto vyvinul / čo bolo preukázané / , si výsledok tejto práce ponechal pre seba. Súd mal dostatočne preukázané, že poškodená strana firma Emos Alumatik po celý čas , teda , minimálne od mesiaca december 2007 do novembra 2008 včetne riadne odovzdávala mzdu obžalovanému. Tohto poslala na školenia práve pre vývoj uvedeného karuselového pohonu , zabezpečila mu program, s ktorým výlučne pracoval len obžalovaný a to len z dôvodu vývoja tohto

karuselu a práve v tomto treba vidieť škodu, ktorá konaním obžalovaného vznikla poškodenému . Tým, že obžalovaný celú dokumentáciu si ponechal pre seba, bez právneho dôvodu si ju úmyselne ponechal pre seba a teda firme ju takýmto spôsobom odcudzil.

Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu krádeže v zmysle § 212 Tr. zák. je potrebné, aby páchateľ konal úmyselne a prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocní.

V danom prípade pod pojmom cudzou vecou súd vychádzal aj z dikcie a to , teda, za vec sa považuje aj nehmotná informácia dáta výpočtovej techniky, ako produkt intelektuálnej ľudskej činnosti. / obvykle sa jedná o rôzne obrazové záznamy na rôznych technických nosičoch, CD, DV, a podobne /. Súd mal preukázané na základe vyššie popísaného dokazovania, že obžalovaný teda vytvoril uvedený produkt, za vytvorenie ktorého bol riadne odmeňovaný , pričom zadávateľ úlohy, v tomto prípade jeho zamestnávateľ mal bez pochyby preukázateľné náklady spojené s tým, aby obžalovaný mohol takýto produkt vytvoriť, pričom obžalovaný si ponechal výsledok práve svojej intelektuálnej činnosti, ktorý mal odovzdať a práve v tomto konaní treba vidieť všetky znaky uvedeného trestného činu.

Podľa § 34 ods.1,4 Tr. Zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. Zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. Zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob páchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti , pričom u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j), teda že doposiaľ viedol riadny život, pričom priťažujúcu okolnosť súd nezistil žiadnu. Takže pomer poľahčujúcich k priťažujúcim bol 1:0 v prospech poľahčujúcich.

Súd pri ukladaní trestu dospel k záveru, že pre zabezpečenie účelu trestu je postačujúce uloženie uvedeného druhu trestu a jeho výmery, s primeranou skúšobnou lehotou na jeden rok a týmto druhom trestu a jeho výmerou bude riadne zabezpečený účel trestu tak, ako to má na mysli zákonodarca.

Nakoľko poškodený si riadne a včas uplatnil náhradu škody, súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody poškodenému Emos Alumatic s.r.o. vo výške 18.809,. euro v zmysle S tým, že poškodený si uplatnil vyššiu škodu ako bola preukázaná, pričom o tejto škode súd bez ďalšieho dokazovania , ktoré by presiahlo rámec trestného konania nemohol rozhodnúť a z toho dôvodu podľa so zvyškom škody poškodeného dokázal na občiansko súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol urobený,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody aj poškodený.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.