Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-2C/125/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom v právnej veci navrhovateľa: E. Y., nar.XX.X.XXXX, bytom B. B. XXX, právne zastúpeného Mgr. Jurajom Fričom, advokátom so sídlom Podhora 49, Ružomberok, proti odporcom v 1. rade: B. Y., nar.XX.XX.XXXX, bytom B. B. XXX a v 2. rade: J. Y., nar.X.X.XXXX, bytom B. B. XXX, v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

rozhodol:

Súd určuje, že kúpna zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcami v I. a v II. rade ako kupujúcimi zo dňa 18.3.2011 v znení dodatku č. 1 k uvedenej kúpnej zmluve zo dňa 9.9.2011, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený na základe rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Ružomberok dňa 21.9.2011 pod číslom V XXXX/XXXX je neplatná.

Navrhovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 99,50 eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 326,91 eur, ktoré sú mu odporcovia v I. a v II. rade povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.10.2012 sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcami v 1. a 2. rade ako kupujúcimi, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra Ružomberok Katastrálneho úradu v Žiline dňa 21.9.2011 pod č. V XXXX/XXXX je neplatná a náhrady trov tohto konania.

Navrhovateľ návrh po skutkovej stránke odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy v znení dodatku č. 1 k uvedenej zmluve, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený rozhodnutím Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Ružomberok pod č. V XXXX/XXXX dňa 21.9.2011 boli prevedené z navrhovateľa na odporcov spoluvlastnícke podiely v urbárskych pozemkoch, ktoré navrhovateľ vlastnil v katastrálnych územiach obce Lipt. B. a B.. E.. Navrhovateľ si vôbec nie je vedomý toho, že by s odporcami uzavrel kúpnu zmluvu, ktorej predmetom by bol prevod jeho spoluvlastníckych pozemkov. Nie je však vylúčené, že navrhovateľ takúto kúpnu zmluvu skutočne uzavrel. Prvým dôvodom, pre ktorý si navrhovateľ nie je vedomý toho, že podpisoval nejakú kúpnu zmluvu, môže byť tá skutočnosť, že je závislý na alkohole. Z tohto dôvodu je možné dôvodne predpokladať, že v čase, keď mala byť kúpna zmluva podpísaná, bol pod vplyvom alkoholu a z dôvodu závislosti na alkohole nebol spôsobilý na právne úkony. Druhým dôvodom, pre ktorý si navrhovateľ nie je vedomý toho, že by podpisoval nejakú zmluvu, môže byť tá skutočnosť, že ju nepodpísal. Kontrolou podpisu, ktorý sa nachádza v kúpnej zmluve pri jeho mene totiž nadobudol presvedčenie, že na kúpnej zmluve nie je jeho vlastnoručný podpis. Pre prípad, ak by sa v súdnom konaní preukázalo, že navrhovateľ vlastnoručne kúpnu zmluvu podpísal a súčasne bol v čase jej podpisu spôsobilý na právne úkony, navrhovateľ

uviedol, že pri uzavieraní kúpnej zmluvy musel byť uvedený do omylu. Odporca v 1. rade na jar 2011 oslovil navrhovateľa s ponukou o kúpu jeho pozemkov, avšak navrhovateľ s návrhom odporcu v 1. rade nesúhlasil. Na druhej strane mu však ponúkol, že mu udelí plnomocenstvo, aby ho mohol zastupovať v urbariáte - pozemkovom spoločenstve Lipt. B.. Z tohto pohľadu je dôležité, že v texte napadnutej kúpnej zmluvy sa nachádza aj splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa, avšak nie na zastupovanie pred urbariátom - pozemkovým spoločenstvom Lipt. B.. Až v roku 2012, kedy chcel navrhovateľ z urbariátu - pozemkového spoločenstva Lipt. Lúžna prevziať dividendy, mu predseda urbariátu G. C. oznámil, že svoje spoluvlastnícke podiely v pozemkoch predal odporcom. Navrhovateľ teda až dodatočne zistil, že spoluvlastnícke podiely v pozemkoch mal previesť na odporcov. Z pečiatky obce Liptovská B. nachádzajúcej sa na 26.strane kúpnej zmluvy vyplýva, že navrhovateľ mal túto zmluvu podpísať 1.7.2011. Na okolnosti jej podpísania si vôbec nespomína. Ak túto listinu skutočne podpísal, určite ju podpisoval v presvedčení, že odporcovi v 1. rade udeľuje splnomocnenie na zastupovanie svojej osoby pred urbariátom - pozemkovým spoločenstvom Lipt. B., o ktorej skutočnosti odporca v 1. rade vedel. Z dôvodu uvedenia do omylu sa preto v súlade s ust. písomne dovolal neplatnosti tejto kúpnej zmluvy. Súčasne odporcov písomne vyzval na poskytnutie súčinnosti nevyhnutnej na spätné prevedenie pozemkov do jeho vlastníctva. Na list zo dňa 21.3.2012 odporcovia žiadnym spôsobom nereagovali. Listom zo dňa 1.6.2012 preto navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne požiadal odporcov, aby mu s ohľadom na obsah listu zo dňa 21.3.2012 písomne oznámili, či sú mu ochotní poskytnúť súčinnosť nevyhnutnú na spätné prevedenie pozemkov do jeho vlastníctva. Na list zo dňa 1.6.2012 zareagoval odporca v 1. rade, ktorý sa dňa 8.6.2012 stretol s právnym zástupcom navrhovateľa. Odporca v 1. rade uviedol, že predaj pozemkov mu navrhol navrhovateľ. Toto však nie je pravda, nakoľko ponuku na kúpu pozemkov dal navrhovateľovi odporca v 1. rade, ale on jeho ponuku neakceptoval. Toto neakceptoval aj z toho dôvodu, že bol presvedčený, že urbárske pozemky sa nedajú predať. Odporca v 1. rade napriek tomu nechal dňa 18.3.2011 vypracovať návrh kúpnej zmluvy, ktorý podľa vyjadrenia odporcu v 1. rade navrhovateľ nechcel na matrike v Lipt. Lúžnej podpísať. Podľa vyjadrenia odporcu v 1. rade ju nakoniec dňa 1.7.2011 podpísal. Správa katastra Ružomberok katastrálne konanie prerušila a účastníkom konania určila lehotu 30 dní na odstránenie nedostatkov. Podľa vyjadrenia odporcu v 1. rade on následne kontaktoval navrhovateľa a po predchádzajúcej dohode s ním a s jeho výslovným súhlasom odstránil nedostatky, ktoré bránili prevodu. Podľa navrhovateľa však nie je pravdou, že by odporca v 1. rade navrhovateľa kontaktoval. Na tomto stretnutí odporca v 1. rade nakoniec uviedol, že ak mu navrhovateľ vráti náklady, ktoré vynaložil v súvislosti s prevodom pozemkov, čo je asi suma 1.500,- eur (notárovi 500,- eur, kolky na kataster 66,- eur a asi 5x si musel vybaviť voľno v Rakúsku), tak mu prevedené pozemky vráti. Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že ak sa preukáže, že navrhovateľ kúpnu zmluvu nepodpísal, táto je od začiatku absolútne neplatná. Kúpna zmluva bude takisto od začiatku absolútne neplatná, ak sa preukáže, že navrhovateľ kúpnu zmluvu síce podpísal, ale nemal spôsobilosť na právne úkony. Ak navrhovateľ kúpu zmluvu podpísal a súčasne bol spôsobilý na právne úkony, dôvodom jej relatívnej neplatnosti je jej uzavretie v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, pričom odporcovia tento omyl úmyselne vyvolali, resp. o tomto omyle vedeli. Navrhovateľ na záver svojho odôvodnenia uviedol, že má daný naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože bez tohto určenia by bolo jeho právo ohrozené, alebo bez tohto určenia by sa jeho právne postavenie stalo neistým, pričom na základe takéhoto výroku rozsudku bude môcť byť vykonaná v katastri nehnuteľností zmena v osobe vlastníka.

Odporcovia v 1. a v 2. rade sa k podanému návrhu nevyjadrili.

V súlade s ust. súd konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 9.1.2013 v neprítomnosti odporkyne v 2. rade, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom odporca v 1. rade ospravedlnil jej neúčasť na pojednávaní z dôvodu vykonávania práce v Rakúsku s tým, že odporkyňa v 2. rade súhlasila s tým, aby sa pojednávanie vykonalo v jej neprítomnosti.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na podanom návrhu, pričom uviedol, že zmluva je absolútne neplatná z dôvodu, že navrhovateľ nebol spôsobilý na podpísanie takejto zmluvy, resp. z dôvodu, že ak by aj bol spôsobilý na podpísanie takejto zmluvy, neskôr navrhovateľ zistil porovnaním podpisov, že podpis na zmluve nie je jeho. Ak by sa ani toto konanie nepreukázalo, je tu

dôvod relatívnej neplatnosti, a to z toho dôvodu, že navrhovateľ bol uvedený do omylu, tak ako to bolo popísané v písomnom vyhotovení návrhu. Na otázky samosudcu uviedol, že sa domáhajú neplatnosti kúpnej zmluvy z toho dôvodu, že navrhovateľ v čase podpísania zmluvy nebol spôsobilý na právne úkony z dôvodu, že je závislý na alkohole, a teda sa jedná o absolútne neplatný právny úkon.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že celé sa to začalo tak, že raz pracoval v záhrade, pričom majú spolu s odporcami domy v susedstve a prišiel za ním odporca v 1. rade, ktorý mu povedal, že chce robiť na urbáre. On mu na to povedal, že dobre, pričom on mal vo vlastníctve pozemky, ktoré sú v urbáre a tiež mu povedal, že keď bude robiť v urbáre, že si môže nachystať drevo pre seba ako aj pre neho, teda lacnejšie drevo podľa jeho podielu s tým, že chcel, aby do tohto podielu započítal aj drevo pre neho, asi 10 až 15 m, nakoľko podielnícke drevo je lacnejšie ako iné drevo. Odporca v 1. rade chcel od neho následne vedieť, koľko vlastne má pozemkov, a preto mu ukázal papiere, konkrétne to bola kópia darovacej zmluvy, pričom on si túto kópiu zobral domov, že si ju preštuduje, a asi po 2 alebo 3 dňoch mu kópiu vrátil. Chcel, aby mu previedol tieto pozemky, a preto sa niekedy na jar vyhotovila zmluva, pričom jeho manželka a testiná ho zavolali na obecný úrad, aby išiel podpísať zmluvu, on však nechcel pozemky predať, o tomto nevedel. Keď prišiel na obecný úrad, zmluvu odmietol podpísať. Na to manželka odporcu v 1. rade telefonovala odporcovi v 1. rade do Rakúska, že nechce zmluvu podpísať, na čo im povedal, že zmluvu podpisovať nebude vzhľadom ku skutočnosti, že pozemky previesť nechce. Pozemky chcel dať formou testamentu svojmu synovi O.. Ďalej odporcom povedal, že ak sa dohodnú so synom O., tak sa môžu dohodnúť na predaji pozemkov. Medzitým mu prišlo z katastra nejaké rozhodnutie, že má niečo vykonať do 30 dní. Nakoľko sa v tejto lehote 30 dní nikto nehlásil, myslel si, že sa to celé skončilo. Neskôr si chcel ísť po dividendy na urbár, na čo mu predseda urbáru G. C. povedal, že žiadne dividendy nedostane, nakoľko predal urbár, z čoho bol veľmi prekvapený. Na to mu predseda urbáru povedal, že si musí ísť po splnomocnenie k odporcom v 1. a v 2. rade, z čoho bol veľmi prekvapený, nakoľko si nebol vedomý, že by pozemky predal. Na otázky samosudcu uviedol, že odporca v 1. rade ho zavolal na obecný úrad za tým účelom, aby mu navrhovateľ preukázal, či bol jediný syn a ako vlastne má vlastnícke právo k týmto pozemkom zapísané, pričom navrhovateľ uviedol, že na obecnom úrade sa podpisoval iba do knihy. V žiadnom prípade nepodpisoval žiadnu listinu alebo iný papier, podpisovalo sa iba do nejakej knihy, buď do pozemkovej alebo do nejakej inej, žiadny podpis na listinu. Doplnil, že závet napísal a zanechal celý svoj majetok synovi O. dňa 14.4.2011, pričom predložil aj kópiu notárskej zápisnice, do ktorej zriadil závet.

Odporca v 1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že zo začiatku je to všetko tak, ako to uviedol navrhovateľ, avšak nie je pravdou, že pracoval v záhradke a že ho oslovil on. Stretli sa cestou do obchodu, resp. pred obchodom, pričom sa rozprávali a on vtedy povedal navrhovateľovi, že jeho testiná dala manželke urbár, pričom dáva aj ďalším deťom nehnuteľnosti, na čo mu on povedal, aby počkal. On mu na to povedal, že nemá čas a ak niečo chce, nech príde za ním, nakoľko bývajú blízko. Povedal mu, že ak chce, že mu prenesie urbár. On bol z tohto oznámenia prekvapený, že mu chce darovať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Keď sa ho pýtal, prečo, on mu povedal, že aj on dáva nehnuteľnosti svojim deťom, konkrétne dcére dáva dom a synovi ornú pôdu a ďalšie dve deti vydedil. Z tohto dôvodu mu preto povedal, že večer príde aj so svojou manželkou za nimi a tam to spolu preberú. Večer sa stretli, pričom tam boli on s manželkou, navrhovateľ, jeho manželka, dcéra C., kde sa o všetkom porozprávali. Neskôr mu navrhovateľ povedal, aby prišiel neskôr, že mu ukáže papiere. On preto o deň alebo dva prišiel za ním a ukázal mu všetky listy vlastníctva a ďalšie listiny k pozemkom. Listy vlastníctva ako aj listiny mu dal, na čo mu on povedal, že si urobí z toho kópie a originály mu vráti. S týmto postupom navrhovateľa súhlasil. Potom prešiel nejaký čas, trvalo to asi 2 alebo 3 týždne, pričom bol zaneprázdnený, nemal čas na nájdenie nejakého advokáta. Potom zase prešiel nejaký čas, pričom našiel JUDr. Vladimíra Baluna, notára, ktorému dal všetky listiny s tým, aby vypracoval kúpnu zmluvu. Notár teda vypracoval kúpnu zmluvu a povedal mu, aby dal overiť podpis. Z tohto dôvodu preto išiel na obecný úrad. Prvú zmluvu, ktorú zároveň súdu predložil, navrhovateľ nechcel podpísať z toho dôvodu, že sa mala odtiaľ vyhodiť orná pôda, teda vypustiť orná pôda z tejto zmluvy, nakoľko ornú pôdu nechcel previesť. Keď mu manželka telefonicky oznámila, že to navrhovateľ odmieta podpísať, pýtal si ho k telefónu a rozprávali sa, pričom on mu povedal, že ornú pôdu treba vypustiť. O tomto následne informoval notára, že treba urobiť novú zmluvu, novú dohodu. Potom išiel s navrhovateľom za predsedom urbáru pánom C., kde mu pán C. čisto vypísal nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom urbára a s týmito listinami neskôr išiel za notárom, aby zmluvu poupravil. Keď toto vykonal, znova mu kázal zmluvu podpísať. Išiel preto za samotným navrhovateľom na obecný úrad túto zmluvu podpísať, pričom sám videl, ako

navrhovateľ zmluvu podpísal. Z vďačnosti, že navrhovateľ im previedol pozemky, sľúbil navrhovateľovi, že mu nahotoví drevo, nakoľko on je sám, pričom aj v minulosti si vzájomne pomáhali pri hotovaní dreva. Následne bolo všetko v poriadku, pričom neskôr začal ten proces s dividendami. Raz sa stretli, navrhovateľ ho zastavil, že musí ísť s ním na urbár a že mu má dať peniaze. On mu povedal, že nemá čas a z akého dôvodu má ísť na urbár, pričom on bol veľmi nástojčivý a chcel, aby mu dal peniaze za nejaké dividendy. Toto celé sa vlastne začalo kvôli dividendám, pričom on vôbec nevedel o tom, že sa vyplácajú nejaké dividendy. Toto sa dozvedel až od navrhovateľa, ktorý od neho nástojčivo pýtal peniaze, pritom mu nejaké peniaze aj požičal, dal mu asi 50,- eur ako dividendy, ktoré od neho pýtal. Odporca v 1. rade ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že keď išiel za JUDr. Balunom a vysvetlil mu, že mu chce darovať jeho krstný otec pozemky, akou formou to má urobiť, JUDr. Balun mu povedal, že to môže urobiť aj darovacou zmluvou, na čo mu on povedal, že nie darovacou zmluvou, lebo on chce pozemky previesť, nie darovať. JUDr. Balun mu preto povedal, že urobia kúpnu zmluvu. O tomto povedal medzi rečou aj navrhovateľovi, teda že to bude kúpna zmluva. Uviedol, že dovtedy neboli dividendy vyplácané, takže si ich nemohol nárokovať, začali sa vyplácať až potom s tým, že on mal za to, že každý rok mu nachystá v hodnote 200,- eur, ako boli vyplatené dividendy, drevo. Bola to akási satisfakcia za to, že už dividendy nebude navrhovateľ poberať. Na otázky samosudcu uviedol, že na kúpnej cene sa s navrhovateľom dohodol až potom, predtým nie, až potom, keď mu povedal, že to bude kúpna zmluva. Bol za pánom JUDr. Balunom, ktorý mu povedal, že tam napíše nejakú fiktívnu cenu 200,- eur s tým, že sa mali o cene dohodnúť. Neskôr sa dohodli na kúpnej cene 500,- eur, pričom kúpnu cenu vyplatil navrhovateľovi z ruky do ruky peniaze, avšak nebolo to naraz, časť sumy 50,- eur mu dal, keď ho prvý raz navštívil a povedal mu o svojej vôli previesť pozemky, druhú časť mu dal u neho doma, tretí raz mu dal zvyšných 50,- eur, keď sa stretli na ulici a rozprávali sa o dividendách. Odporca v 1. rade ďalej na otázky uviedol, že JUDr. Balun tam dal najskôr cenu fiktívnu 200,- eur, pričom po podpise zmluvy požadoval od neho odporca 500,- eur. V zmluve bola cena 200,- eur, pričom, keď oznámil navrhovateľovi, že to bude kúpna zmluva, dohodli sa na kúpnej cene 500,- eur pred jej podpisom.

Na prednes odporcu v 1. rade právny zástupca navrhovateľa v 1. rade uviedol, že tu existuje dôvod absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy je uvedená kúpna cena 200,- eur, pričom samotný odporca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že bola dohodnutá kúpna cena na 500,- eur, teda existuje zjavný nesúlad medzi vôľou a prejavom vôle, pričom poukázal na skutočnosť, že sa jedná o právny úkon, ktorého obligatórnou náležitosťou je písomný prejav, a teda z tohto dôvodu považuje kúpnu zmluvu za absolútne neplatnú, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky zo dňa 30.1.1975, v zmysle ktorého, ak je v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľností uvedená kúpna cena odchýlna od kúpnej ceny skutočne dojednanej, je neplatná celá kúpna zmluva a nemožno považovať ani za platne uzavretú kúpnu zmluvu s cenou skutočne dohodnutou ani kúpnu zmluvu s cenou uvedenou v písomnom vyhotovení.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to s kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi konania dňa 18.3.2011, s dodatkom č. 1 k uvedenej kúpnej zmluve zo dňa 18.3.2011, s dovolaním sa neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 21.3.2012 adresovanej odporcovi v 1. rade, s výpismi z listu vlastníctva pre obec a katastrálne územie Liptovská B., Liptovská E. a B., na ktorých sú zapísané dotknuté nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa .

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný. Podaným návrhom sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcami v 1. a v 2. rade ako kupujúcimi, ktorej vklad bol povolený do katastra nehnuteľností Katastrálnym úradom v Žiline, Správou katastra Ružomberok pod číslom V XXXX/XXXX dňa 21.9.2011 je neplatná. Navrhovateľ vymedzil viacero skutkových okolností ohľadom neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom v priebehu konania ustálil, že kúpna zmluva je absolútne neplatná z toho dôvodu, že v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy je uvedená kúpna cena 200,- eur, pričom odporca v 1. rade uviedol, že kúpna cena bola dohodnutá na sumu 500,- eur, teda existuje zjavný nesúlad medzi vôľou a prejavom vôle, pričom sa jedná o právny úkon, ktoré obligatórnou náležitosťou je písomný prejav. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky sp.zn. zo dňa 30.1.1975, v zmysle ktorého ak je v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľností uvedená kúpna cena odchýlna od kúpnej ceny skutočne dojednanej, je neplatná celá kúpna zmluva a nemožno považovať ani za platne uzavretú kúpnu zmluvu s cenou skutočne dohodnutou ani kúpnu zmluvu s cenou uvedenou v písomnom vyhotovení. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania, navrhovateľ ako predávajúci a odporcovia v 1. a v 2. rade ako kupujúci uzatvorili dňa 18.3.2011 kúpnu zmluvu v znení dodatku č. 1 z toho istého dňa, na základe ktorej navrhovateľ ako predávajúci previedol vlastnícke právo na odporcov v 1. a v 2. rade ako kupujúcich ohľadom pozemkov uvedených v predmetnej kúpnej zmluve. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 200,- eur. Túto kúpnu zmluvu mal navrhovateľ ako predávajúci podpísať dňa 1.7.2011, pričom jeho podpis bol overený obcou Liptovská B. toho istého dňa. Samotný navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že kúpnu zmluvu uzatvoriť nechcel. Uviedol, že chcel odporcu v 1. rade splnomocniť na to, aby ho mohol zastupovať v urbariáte - pozemkovom spoločenstve Lipt. B.. Predaj pozemkov podmienil tou skutočnosťou, že sa vysporiadajú s jeho synom O., pričom predložil kópiu notárskej zápisnice sp.zn. N 52/2011, NZ 13564/2011 zo dňa 14.4.2011, do ktorej zriadil závet v prospech svojho syna O. Y., nar.XX.X.XXXX. Oproti tomu stálo tvrdenie odporcu v 1. rade, ktorý uviedol, že to bol práve navrhovateľ, ktorý ho oslovil s ponukou na prevod vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, ktoré tvorili súčasť urbariátu v Lipt. B.. Samotný odporca v 1. rade ohľadom kúpnej ceny uviedol, že kúpnu zmluvu vyhotovil JUDr. Vladimír Balun, notár, pričom notár dal do zmluvu fiktívnu kúpnu cenu vo výške 200,- eur, pričom po podpise zmluvy požadoval od neho navrhovateľ 500,- eur. Samotný odporca v 1. rade ohľadom dojednania kúpnej ceny uviedol, že navrhovateľ chcel od neho 500,- eur, a preto mu zaplatil 500,- eur, pričom keď tam JUDr. Balun dal fiktívnu cenu 200,- eur, mali sa s navrhovateľom o cene dohodnúť. Ako spôsob vyplatenia kúpnej ceny uviedol, že kúpnu cenu vyplatil navrhovateľovi z ruky do ruky, nebolo to však naraz, časť sumy 50,- eur mu dal, keď ho navrhovateľ prvý raz navštívil a povedal mu o svojej vôli previesť pozemky, druhú časť mu dal u neho doma a zvyšnú

časť 50,- eur mu dal, keď sa stretli na ulici. Z vykonaného dokazovania teda súd zistil, že skutočne bolo preukázané, že existuje nesúlad medzi vôľou a prejavom vôle, pričom súd zistil, že kúpna cena nebola vôbec medzi účastníkmi konania dohodnutá. Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy je dohoda účastníkov konania o predmete kúpy a o kúpnej cene. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania nebola dohodnutá kúpna cena, pričom existuje zjavný nesúlad medzi kúpnou cenou uvedenou v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy a kúpnou cenou, ktorá mala predstavovať sumu 500,- eur. Súd ustálil, že kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom poukazujúc aj na vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho súdu. V konaní bolo preukázané, že kúpna cena, ktorá bola uvedená v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy, bola fiktívnou kúpnou cenou, nebola medzi účastníkmi konania dojednaná, samotný odporca v 1. rade ani nevedel uviesť, aká bola vlastne dohodnutá skutočná kúpna cena. Dohodu o kúpnej cene nepotvrdil ani samotný navrhovateľ, pričom tento sám spochybnil vôbec, že by chcel uzatvoriť kúpnu zmluvu. Ohľadom uzatvárania celej kúpnej zmluvy existuje mnoho nejasností, pričom v konaní bolo preukázané, že pokiaľ bola vyhotovená prvá verzia kúpnej zmluvy, túto navrhovateľ nepodpísal. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd preto ustálil, že uzatvorená kúpna zmluva v znení dodatku je absolútne neplatným právny úkonom. Súd ďalej poukazuje aj na tú skutočnosť, že v zmysle ust. písomnú formu musia mať zmluvy pri prevodoch nehnuteľností ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Keďže predmetom uvedenej kúpnej zmluvy bol prevod nehnuteľností, v písomnom vyhotovení by musela existovať dohoda ohľadom predmetu kúpnej zmluvy a dohoda o kúpnej cene. Bolo preukázané, že vôbec neexistovala dohoda účastníkov konania o kúpnej cene, resp. v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy bola iná kúpna cena ako cena, ktorá mala byť dohodnutá podľa tvrdenia odporcu v 1. rade. Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie dospel k záveru, že uzatvorená kúpna zmluva je absolútne neplatný právny úkon.

Navrhovateľ teda v konaní preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, teda že kúpna zmluva v znení dodatku je absolútne neplatným právnym úkonom. Preukázal, že bez tohto určenia by bolo jeho postavenie ohrozené, pričom bez takéhoto určenia by nebolo možné vykonať v katastri nehnuteľností zmenu v osobe vlastníka nehnuteľností, teda toto rozhodnutie priaznivo ovplyvnilo postavenie navrhovateľa voči odporcom v 1. a v 2. rade.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. tak, že priznal navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti odporcom v 1. a v 2. rade, ktorí vo veci úspech nemali.

Účelne vynaložené trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 99,50 eur a z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené nasledovne:

Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil odmenu za 7 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, vypracovanie listiny o právnom úkone - dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy vo vzťahu k odporcovi v 1. rade a v 2. rade, rokovanie s protistranou dňa 8.6.2012, vyhotovenie písomného návrhu na začatie konania, ďalšia porada s klientom dňa 8.1.2013, účasť na meritórnom pojednávaní na Okresnom súde Ružomberok dňa 9.1.2013), za 1 úkon právnej služby prináleží právnemu zástupcovi navrhovateľa odmena s poukazom na Vyhlášky MS SR č. vo výške 58,69 eur za úkony právnej služby vykonané v roku 2012 a vo výške 60,07 eur za úkony právnej služby vykonané v roku 2013. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, vypracovanie listiny o právnom úkone - dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy vo vzťahu k odporcovi v 1. rade, vyhotovenie písomného návrhu na začatie konania a účasť na pojednávaní konanom dňa 9.1.2013), za prvé tri úkony právnej služby priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu vo výške 58,69 eur, za posledný úkon právnej služby mu priznal odmenu vo výške 120,14 eur, teda dvojnásobok vzhľadom ku skutočnosti, že pojednávanie trvalo viac ako dve hodiny, čiže mu patrí odmena za každé dve začaté hodiny účasti na tomto pojednávaní, teda 2 x 60,07 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za úkony právnej služby vo výške 296,21 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa i hotové výdavky, a to režijný paušál k úkonom právnej služby, a to k 3 úkonom právnej služby v roku 2012 vo výške 7,63 eur za každý úkon a k úkonu právnej služby

vykonanému v roku 2013 vo výške 7,81 eur, teda spolu náhradu vo výške 30,70 eur. Celkom boli teda trovy právneho zastúpenia priznané vo výške 326,91 eur.

Pokiaľ si právny zástupca navrhovateľa uplatnil aj odmenu za úkony právnej služby, a to za vypracovanie listiny o právnom úkone - dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy vo vzťahu k odporkyni v 2. rade, rokovanie s protistranou dňa 8.6.2012 a ďalšia porada s klientom dňa 8.1.2013, súd právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za tieto úkony právnej služby nepriznal. Právny zástupca navrhovateľa súdu nepredložil dôkaz o tom, že vypracoval listinu o právnom úkone - dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy vo vzťahu k odporkyni v 2. rade, v spise sa nachádza iba dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy vo vzťahu k odporcovi v 1. rade, právny zástupca navrhovateľa takisto súdu nepreukázal, že dňa 8.6.2012 rokoval s protistranou, o tomto rokovaní nepredložil súdu žiadny dôkaz, žiadny

záznam. Pokiaľ si uplatnil aj odmenu za ďalšiu poradu s klientom dňa 8.1.2013, právny zástupca nepreukázal súdu účelnosť tejto ďalšej porady, nakoľko od podania návrhu do vytýčenia termínu pojednávania sa nezmenil skutkový ani právny stav, pokiaľ rokoval s klientom, odmena za tento úkon bola zahrnutá do úkonu prevzatia a prípravy zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Vzhľadom ku skutočnosti, že právny zástupca navrhovateľa nepreukázal účelnosť tohto právneho úkonu, súd považuje tento úkon právnej služby za neúčelný, a preto odmenu za tieto úkony právnej služby mu nepriznal a odmenu v tejto časti spolu s prislúchajúcimi režijnými paušálmi krátil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a

dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na odvolanie.

Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.