Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_CA-1T-34-2018.pdf
PDF · 101.79 KB
Case nature
Area
Subarea
CA-1T/34/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina samosudcom JUDr. Michalom Mravcom na hlavnom pojednávaní dňa 07.09.2023 takto
rozhodol:
Obžalovaný R. V. R. G. Á. Ž. , nar. XX.XX.XXXX v Ž., trvale bytom F., okr. Č.,
j e v i n n ý , ž e
v období od 26.06.2017 do 28.06.2017, na presne nezistenom mieste v meste Č., okres Č. ako zástupca spol. R. F., F..E..D.. Č., postupne prevzal od U. P., v troch splátkach finančnú hotovosť v celkovej sume 14.000 €, patriacu poškodenej K. D. M., za účelom kúpy a dodania motorového vozidla značky VW Passat typu CC, s rokom výroby 2014, bielej farby, ktoré mal obvinený zabezpečiť poškodenej K. D. M., na základe ústnej dohody s U. P., v lehote do 14 dní od podpísania sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou R. F. s.r.o. a U. P. zo dňa 26.06.2017, pričom v prípade nedodania osobného motorového vozidla mal finančnú hotovosť vrátiť, čo však obvinený nesplnil, osobné motorové vozidlo poškodenej nedodal a ani jej, aj napriek viacerým výzvam zo strany U. P., finančnú hotovosť prevzatú na kúpu osobného motorového vozidla nevrátil, ale si ich ponechal a použil ich pre vlastnú potrebu, čím poškodenej K. D. M. svojím konaním spôsobil škodu v sume 14.000,- €,
t e d a
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, t ý m s p á c h a l
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.
Z a t o m u u k l a d á
Podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 /dva/ roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu v trvaní 3 /tri/ roky.
Podľa § 287ods. 1 Tr. por. sa obžalovanému u k l a d á nahradiť škodu poškodenej K. D. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č., N. XXX/X, okr. Č., v sume 14.000,- €.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodená K. D. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č., N. XXX/X, okr. Č., so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Čadci podal dňa 13.03.2018 pod sp. zn. Pv 741/17/5502 obžalobu na obv. R. V. pre skutok právne kvalifikovaný obžalobou ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Nakoľko obžalovaný opakovane ignoroval predvolania na hlavné pojednávanie, súd vydal príkaz na zatknutie, na základe ktorého bol obžalovaný vypočutý dňa 02.01.2018, na ktorom výsluchu mu bol oznámený termín hlavného pojednávania, na ktorý sa rovnako neustanovil, súd vydal príkaz na zatknutie obžalovaného a následne aj Európsky zatýkací rozkaz.
Nakoľko sa príkaz na zatknutie, ani Európsky zatýkací rozkaz nepodarilo vykonať z dôvodu, že pobyt obžalovaného je neznámy, súd podľa § 360 Tr. por. vykonal konanie proti ušlému.
Na základe obžaloby okresného prokurátora vykonal súd hlavné pojednávanie, na ktorom prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania a tiež prečítal výpovede svedkov, vrátane poškodenej z prípravného konania a prečítal ostatné listinné dôkazy. Okresný súd vykonal hlavné pojednávanie a pri rešpektovaní zásad bezprostrednosti, ústnosti a objektívnej pravdy vychádzajúc z výsledkov dokazovania zistil súd tento skutkový stav:
Obžalovaný R. V. v prípravnom konaní odmietol vypovedať.
Svedkyňa - poškodená K. D. M. v prípravnom konaní vypovedala, že niekedy koncom apríla 2017 sa s U. P. dohodla na obstaraní vozidla za sumu 18.000,- €. Neskôr odstúpila od zmluvy a žiadala vrátiť všetky zálohy, ktoré mu poskytla v celkovej sume 14.500,- €, na čo jej povedal, že to už nie je možné, nakoľko uvedené peniaze použil na kúpu motorového vozidla a až jeho predaja jej bude môcť vrátiť finančné prostriedky. Keď jej mal vrátiť peniaze, povedal jej, že finančné prostriedky nemá a nemá ani predmetné motorové vozidlo, povedal jej, že finančné prostriedky vyplatil na účet nejakého podnikateľa R. V., konateľa spoločnosti R. F., s.r.o. zo F. a ten mu ich nechce vrátiť. To, že vozidlo sa malo obstarať prostredníctvom firmy R. F., s.r.o. vie len od U. P.. U. P. poskytla zálohu v celkovej sume 14.500,-€. S obžalovaným sa vôbec nepozná, auto jej mal vybaviť P.. K dohode o postupnom splácaní záväzku nedošlo, zmluvu po porade s právnikom nepodpísala. Podmienky dohodlo P. F. V.. Nemá vedomosť, že P. odovzdal finančné prostriedky V., takúto informáciu má len od P. a z vyšetrovania. V.Ž. mal tieto finančné prostriedky použiť na obstaranie vozidla, čo však neurobil a uvedenú sumu spreneveril. Žiada, aby bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody.
Svedok U. P. vypovedal, že K. D. M. ho požiadala, aby jej výhodne doviezol motorové vozidlo zo zahraničia. Komunikovali o tom osobne, telefonicky aj cez sociálnu sieť. Najskôr mala záujem o Mazdu 3, naskôr VW Passat CC. Poškodená mu vyplatila zálohu v celkovej sume 14.000,-€. Ukázal jej 3 inzeráty, následne ho požiadala, či by jej nevedel doviezť vozidlo bez DPH. Povedal jej, že on nemá firmu, ale má kamaráta, ktorý sa tým zaoberá, povedal jej, že ide o R. V., konateľa spoločnosti R. F., s.r.o., s čím súhlasila. Poškodená od neho žiadala vrátiť peniaze, keď jej V. nedodal motorové vozidlo. Po tom, ako požiadal V. o sprostredkovanie motorového vozidla, V. mu zavolal, že našiel nejaké auto pre poškodenú s tým, že bude na to potrebovať 14.000,- €, po čom zavolal poškodenej, že bude potrebovať ešte 3.500,- €, ktoré mu poslala v júni 2017 na účet. Následne išiel za V., ktorý mu povedal, aby mu 14.000,- € previedol na účet, predtým však spísal s V. zmluvu o sprostredkovaní vozidla. Keď V. postupne vyplatil 14.000,- €, tento mu povedal, že auto čoskoro dovezie. Chvíľu na to mu V. volal, že je problém, že mu niekto tie peniaze vzal. Povedal mu, že peniaze musel odovzdať nejakým mužom, od ktorých mal požičané. Následne informoval poškodenú, ktorá mu povedala, nech jej peniaze vráti. Povedal V., aby jej peniaze vrátil, že si vzala na ten účel pôžičku, povedal, že jej to vráti, ale v splátkach, že teraz nemá. Navrhol M., že V. jej bude splácať po 1.500,- € mesačne, s čím súhlasila. Následne došlo k spracovaniu zmluvy o uznaní dlhu, ktorú V. podpísal, doniesol ju poškodenej na podpis, ktorá mu povedala, že si ju musí skontrolovať. Povedal jej, aby ju podpísanú zmluvu Y. V., ona sa však ani jemu, ani V. neozvala.
Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, z ktorých mal preukázané nasledovné.
Na základe sprostredkovateľskej zmluvy (č.l. 16) spoločnosť R. F., s.r.o. ako sprostredkovateľ a U. P., ako kupujúci, uzavreli zmluvu, predmetom ktorej je sprostredkovanie ojazdeného motorového vozidla najneskôr do 14 dní od podpisu zmluvy, a to VW Passat CC za kúpnu zmluvu 14.000,- €.
Uznaním dlhu (č.l. 18) sa spoločnosť R. F., s.r.o. zaviazala zaplatiť K. D. M. sumu 14.000,- € v mesačných splátkach po 1.500,- €.
Z elektronickej komunikácie je zrejmé, že poškodená komunikovala s U. P. ohľadom kúpy motorového vozidla. Z komunikácie tiež vyplýva, že poškodená žiada vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých na kúpu motorového vozidla.
Podľa výpisu z obchodného registra (č.l. 63) konateľom a spoločníkom spoločnosti R. F., s.r.o. bol od 24.06.2017 do 05.02.2018 obžalovaný R. V..
Obžalovaný nemá v evidencii priestupkov evidované priestupky. (č.l. 65)
Podľa odpisu z registra trestov GP SR (č.l. 106), obžalovaný bol 2 krát právoplatne odsúdený pre majetkovú trestnú činnosť.
Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrnne v zmysle ustanovenia § 2 ods. 6 Tr. por. a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výroku rozsudku sa stal, že ho spáchal obžalovaný, a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti voči obžalovanému R. V..
Obžalovaný svojim konaním uvedeným vo výroku o vine naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery látky podľa § 213 ods. 1 Tr. zák.
Podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním väčšiu škodu.
Za daného skutkového stavu mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že obžalovaný v období od 26.06.2017 do 28.06.2017, na presne nezistenom mieste v meste Č., okres Č., ako zástupca spol. R. F., s.r.o. Č.R., postupne prevzal od U. P., v troch splátkach finančnú hotovosť v celkovej sume 14.000,- €, patriacu poškodenej K. D. M., za účelom kúpy a dodania motorového vozidla značky VW Passat typu CC, s rokom výroby 2014, bielej farby, ktoré mal obvinený zabezpečiť poškodenej K. D. M., na základe ústnej dohody s U. P., v lehote do 14 dní od podpísania sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou R. F. s.r.o. a U. P. zo dňa 26.06.2017, pričom v prípade nedodania osobného motorového vozidla mal finančnú hotovosť vrátiť, čo však obvinený nesplnil, osobné motorové vozidlo poškodenej nedodal a ani jej, aj napriek viacerým výzvam zo strany U. P., finančnú hotovosť prevzatú na kúpu osobného motorového vozidla nevrátil, ale si ich ponechal a použil ich pre vlastnú potrebu, čím poškodenej K. D. M. svojím konaním spôsobil škodu v sume 14.000,- €.
K výroku o vine
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Objektom trestného činu sprenevery podľa § 213 Tr. zák. je vlastnícke právo.
Objektívna stránka spočíva v prisvojení si cudzej veci, ktorá bola páchateľovi zverená a spôsobením malej škody.
Prisvojením veci treba rozumieť, nakladanie s vecou v rozpore s účelom zverenia.
Vyžaduje sa úmysel.
Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedené v obžalobe prokurátora. Vinu obžalovaného preukazujú najmä výpovede svedkov poškodenej K. D. M. a svedka U. P., rovnako tak z listinných dôkazov a to najmä sprostredkovateľskej zmluvy a tiež uznania dlhu. Obžalovaný v prípravnom konaní odmietol vypovedať, je však usvedčovaný vyššie uvedenými dôkazmi, ktoré bezpochyby obžalovaného zo skutku usvedčujú. Je tak zrejmé, že obžalovaný si prisvojil finančné prostriedky v sume 14.000,- €, ktoré mal použiť na kúpu automobilu, tieto však takto nepoužil a použil ich pre vlastnú potrebu.
Je preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona.
Za daného skutkového stavu súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného a jeho konanie posúdil ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., nakoľko obžalovaný si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku škodu malú.
Vinu obžalovaného mal súd preukázanú predovšetkým na základe priamych dôkazov - výpovedí svedkyne poškodenej a svedka U. P., ktorý jednoznačne obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje, pričom podrobne popísal, akým spôsobom došlo k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy a tiež za akým účelom a na aký účet vyplatil finančné prostriedky obžalovanému, pričom následne nedošlo k obstaraniu motorového vozidla, ale peniaze mal použiť na úhradu svojich dlhov.
Za takto ustáleného skutkového stavu súd teda dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok, priebeh ktorého súd ustálil vykonaným dokazovaním tak, ako je opísaný vo výrokovej časti rozsudku, sa stal, obžalovaný ho spáchal, pričom svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.
K výroku o treste
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa. Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním väčšiu škodu.
V konaní mal súd preukázanú jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písm. m) Tr. zák., spočívajúcu v tom, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený.
Súd teda ukladal trest v rozmedzí 1 až 5 rokov.
Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, čím je vyjadrená zásada proporcionálnosti trestu, a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy (prevencia). Oba prvky sa uplatňujú v zásade súčasne v každom treste.
Účelom trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd v danom prípade uložil na podklade zistených skutočností obžalovanému R. V. trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby.
Ako bolo vyššie uvedené, obžalovaný bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný. Obžalovaný opakovane pácha majetkovú trestnú činnosť. Možno uzavrieť, že v osobe obžalovaného ide o opakovaného páchateľa majetkovej trestnej činnosti a z nej vyplývajúci evidentný sklon obžalovaného k páchaniu trestnej činnosti u ktorého doposiaľ ukladané tresty ani v jednom prípade nesplnili svoj prevýchovný účel z hľadiska individuálnej prevencie trestu. Význam kriminálnej anamnézy obžalovaného neznižuje ani fakt, že pri niektorých odsúdeniach nastala tzv. fikcia neodsúdenia, keďže táto fikcia neguje skutočnosť, že obžalovaný tieto trestné činy spáchal, čo je dôležitou okolnosťou pri hodnotení osoby obžalovaného.
Súd uložil obžalovanému R. V. trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorý považuje súd za dostatočný z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie; takýto trest podľa názoru súdu aj v plnej miere odzrkadľuje stupeň nebezpečnosti spáchaného prečinu pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného.
Podľa § 49 ods. 1 ods. 2 Tr. zák.:(1) Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, počas ktorej bude v rámci plynutia skúšobnej doby dôsledne skúmať jeho správanie pre účel vyslovenia súdu, či sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil, alebo či takto uložený trest nemal pre obžalovaného účinok predpokladaný Trestným zákonom.
V uvedenom prípade súd zohľadnil fakt, že skutok ako taký, ktorý spáchal obžalovaný, nemôže ostať bez povšimnutia štátu, ktorý musí dbať na prevýchovu takéhoto páchateľa, aby v budúcnosti nedochádzalo k páchaniu takejto trestnej činnosti. Podmienečný trest odňatia slobody je chápaný najmä ako trest nahradzujúci odňatie slobody, pretože tento trest je často spojený s tzv. ,,prizonizáciou“, teda negatívnym vplyvom väzenského prostredia na odsúdených a na ich bezprostrednú budúcnosť po prepustení z výkonu trestu. Negatívne ovplyvnenie je zjavné nielen u odsúdených s dlhodobým trestom, ale aj v prípade krátkodobých trestov, pobyt vo väzení je totiž vo väčšine prípadov spojený so stratou zodpovednosti odsúdeného za seba samého, za svoje chápanie a za svoju budúcnosť.
Nie je na mieste konštatovanie, že len nepodmienečný trest odňatia slobody zabezpečí individuálnu prevenciu a odradí páchateľa od páchania ďalšej trestnej činnosti. Zákonodarca zaradením alternatívnych trestov sledoval možnosť nápravy páchateľov aj iným spôsobom ako odňatím slobody.
K výroku o náhrade škody
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť škodu, ak je jej výška súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, pokiaľ škoda nebola dosiaľ uhradená. Poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody v rozsahu 14.500,- €. Nakoľko trestným činom obžalovaného bola poškodenej spôsobená škoda, súd uložil obžalovanému nahradiť poškodenej škodu v sume 14.000,- €. Nakoľko poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody v sume 14.500,-€, pričom v konaní bola preukázaná iba suma 14.000,- €, súd poškodenú so zvyškom nároku na náhradu škody v sume 500,- € odkázal na civilný proces. prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.