Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-198-2012.pdf
PDF · 61.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/198/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Ivana Ilavského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 08. januára 2013, v trestnej veci odsúdeného U. X., v konaní o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, prejednal sťažnosť, ktorú si odsúdený podal proti uzneseniu Okresného súdu v Piešťanoch sp.zn. 1Pp/63/2012 zo dňa 11.10.2012, a takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného U. X., sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného U. X. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu v Galante sp.zn. 3T/226/2011 zo dňa 22.9.2011 v trvaní 10 mesiacov. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posudzujúc žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zistil, že u menovaného napriek pomerne dobrému hodnoteniu od riaditeľa ÚVTOS Leopoldov nie sú splnené materiálne podmienky pre prípadné jeho podmienečné prepustenie v zmysle ustanovenia § 66 Trestného zákona.
V odôvodnení svojho uznesenia okresný súd poukázal na obsah hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Leopoldov zo dňa 29.7.2012 a uzatvoril, že pri komplexnom posudzovaní žiadosti na jednej strane síce odsúdený je dobre hodnotený riaditeľom ÚVTOS, avšak nebol počas výkonu trestu odňatia slobody nielen disciplinárne potrestaný, ale ani nebol odmenený. V závere hodnotenia riaditeľ ÚVTOS Leopoldov konštatuje, že vzhľadom na stredné riziko sociálneho zlyhania sa resocializačná prognóza odsúdeného javí ako menej priaznivá a odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu. V tejto situácii je potom okresný súd bol toho názoru, že nie sú splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, a to aj vzhľadom na predchádzajúci život a na vysoké riziko sociálneho zlyhania. Okresný súd nemal záruku, že odsúdený v budúcnosti bude viesť riadny život, a preto podľa jeho názoru je ešte potrebné na odsúdeného pôsobiť vo výkone trestu odňatia slobody.
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu si ihneď po jeho vyhlásení zahlásil sťažnosť odsúdený, ktorú však bližšie písomne nezdôvodnil.
Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán jednak správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a jednak konanie, ktoré predchádzalo týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Keďže sťažnosť odsúdeného bola podaná včas a zákonným spôsobom, krajský súd v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia Trestného poriadku preskúmal jednak zákonnosť a odôvodnenosť výrokovej časti napadnutého uznesenia a tiež preskúmal konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo.
V rámci takejto prieskumnej povinnosti krajský súd v prvom rade zistil, že okresný súd po obdržaní žiadosti odsúdeného si zadovážil všetky potrebné dôkazy nevyhnutné pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie, následne všetky tieto dôkazy individuálne i vo vzájomnom súhrne komplexne vyhodnotil v súlade s pravidlami uvedenými v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, a tak dospel k správnemu záveru, že žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nebolo možné vyhovieť.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol všetky rozhodujúce a kľúčové skutočnosti, ktoré viedli k jeho rozhodnutiu o žiadosti odsúdeného. S odôvodnením napadnutého uznesenia sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje, v podrobnostiach naň poukazuje s tým, že tieto vychádzajú z obsahu spisového materiálu, a preto korešpondujú zo zisteným skutkovým stavom.
Krajský súd nepovažuje za potrebné ďalej podrobne reprodukovať a dopĺňať úvahy okresného súdu, zdôrazňuje iba, že aj podľa jeho názoru u odsúdeného neboli splnené podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako ich určujú ustanovenia § 66 odsek 1 Trestného zákona, a preto okresný súd správne rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom uznesení.
Krajský súd ako súd sťažnostný osvojujúc si argumentáciu okresného súdu preto nepovažoval sťažnosť odsúdeného za dôvodnú a rozhodol o nej tak, že ju zamietol ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.