Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25C-212-2012.pdf
PDF · 74.47 KB
Case nature
Subarea
25C/212/2012
Uznesenie
Okresný súd Žilina, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., Novodvorská 994, 142 21 Praha 4, Česká republika, IČO: 251 17 483, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: E. I., nar.XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX Ž., občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka, advokátska kancelária, Nám.SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie istiny, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Odporcovi súd trovy konania nepriznáva.
Vedľajšiemu účastníkovi súd trovy konania nepriznáva.
Upravuje sa Daňový úrad Bratislava, aby po právoplatnosti uznesenia vrátil navrhovateľovi krátený súdny poplatok vo výške 23,37 €.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 4.6.2012 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi dlžnú istinu vo výške 505,28 € s príslušenstvom.
Navrhovateľ dňa 03.01.2013 pred otvorením pojednávania zobral návrh vo veci v celom rozsahu späť a nežiadal náhradu trov konania.
Podľa ustanovenia § 96 ods. 1, 2, 3 OSP:
Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späť vzatiu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je. V takom prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Keďže bol návrh zobratý späť pred prvým pojednávaním, súd konanie zastavil.
Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 146 ods. 2 OSP, v ktorom sa uvádza, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Navrhovateľ nesie procesné zavinenie na zastavení konania, tým, že návrh na začatie konania vzal v celom rozsahu späť bez ďalšieho zdôvodnenia.
Odporkyňa výslovne uviedla, že si trovy konania neuplatňuje, preto jej ich náhradu súd nepriznal.
V konaní si uplatnil nárok na náhradu trov konania vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane odporkyne. Preto sa musel súd vysporiadať aj s náhradou trov konania uplatnenou vedľajším účastníkom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd okrem posudzovania úspechu v konaní musí prihliadať i na účelne vynaložené náklady na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastnej vôle podaním doručeným súdu dňa 07.09.2012 v ktorom oznámil, že vstupuje do konania, požiadal o doručenia návrhu s prílohami.
Následne podaním zo dňa 7.12..2012 vo veci vzniesol námietku premlčania a zároveň si vyčíslil trovy konania.
Je potrebné však uviesť, že vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastnej vôle bez toho, aby ho odporkyňa vyzvala na jeho účasť a aby s tým súhlasila. Súd poznamenáva, že ani súd, ani odporkyňa neiniciovali vstup vedľajšieho účastníka do konania, do tohto konania vstúpil dobrovoľne, sám, po zistení predmetu konania.
Vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, ktorý si po vstupe do konania vyúčtoval náhradu trov konania. Pokiaľ sa vedľajší účastník nechal za týmto účelom zastupovať advokátom, musí súd skúmať, či trovy súvisiace s právnym zastúpením boli účelne vynaložené.
Súd zistil, že cieľom vedľajšieho účastníka na strane odporcu ako združenia na ochranu spotrebiteľov v zmysle § 2 ods. stanov občianskeho združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, zastupovanie spotrebiteľa pred orgánmi štátnej správy a podávanie podaní o porušovaní práv spotrebiteľov na orgány štátnej správy, osvetová činnosť a výkon mediácie v oblasti spotrebiteľskej ochrany.
Súd je vzhľadom na uvedené toho názoru, že pokiaľ bolo občianske združenie založené práve za týmto a nie iným účelom a pokiaľ združenie výslovne špecifikuje v stanovách, že v rámci svojej činnosti vystupuje okrem iného aj v pozícii vedľajšieho účastníka v spotrebiteľských sporoch, musí byť združenie spôsobilé vykonávať účel, na ktorý bolo založené samostatne, a to aj bez nutnosti zastúpenia advokátom.
Naviac má súd preukázané, že jednou z osôb oprávnenou konať za občianske združenie je aj JUDr. Iveta Štefeková, tj. osoba celkom zjavne s právnickým vzdelaním. Za takého stavu je potom súd presvedčený, že zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu advokátom nevyhnutné nebolo a súd je toho názoru, že nebola splnená podmienka pre priznanie nároku na náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi v tom smere, že jeho právne zastúpenie nebolo nevyhnutné a účelné. Preto ani s ním spojené trovy nepovažoval súd za účelne a efektívne vynaložené.
Pokiaľ zakotvil zákonodarca možnosť vstupu vedľajšieho účastníka tohto druhu do konania na podporu odporcu - spotrebiteľa, potom mal určite za to, že takýto vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa, samo vie poskytnúť kvalifikovanú pomoc, keďže pôsobí v oblasti, v ktorej sa vyzná. Súd je toho názoru, že vedľajší účastník už sám z podstaty svojej existencie musí byť schopný poskytnúť právnu pomoc bez toho, aby sa nechal zastúpiť advokátom.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do konaní zbytočne navyšuje trovy konania a to, že sa združenie nechalo zastúpiť advokátom navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ani tak efektívna ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale skôr získanie finančných prostriedkov v podobe trov právneho zastúpenia. Podľa názoru súdu ide o agendu, ktorú by vedľajší účastník vedel účelne zabezpečiť aj sám, a naviac je toho názoru, že cieľom súdnych konaní v spotrebiteľských veciach má byť konanie s čo najnižšími nákladmi.
S poukazom na uvedené preto súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol v zmysle § 11 ods. 3, 4 z.č. 71/1992 Z.z.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).