Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-167-2009.pdf
PDF · 70.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/167/2009
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného C. P., F.. F..E..D.., L. XX, XXX XX G., C.: XX XXX XXX, K.. L.. Y. P., R., Y.. X. X, XXX XX G. proti povinnej Y. Y., O.. X.X.XXXX, O. V. B. X, XXX XX M. vedenej na Exekútorskom úrade v Lučenci u súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka, Jiráskova 12, 984 01 Lučenec pod spis. K.. W. XXXXX/XXXX o vymoženie pohľadávky vo výške 165,97 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 30.12.2008 domáhal u súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka vykonania exekúcie voči povinnej na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 165,97 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Košice II spis. zn. Ro/12827/1997-2 zo dňa 7.10.1998.
Dňa 20.1.2009 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/068679 zo dňa 22.1.2009.
Dňa 23.10.2012 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") s odôvodnením, že povinný dňa 12.10.2009 zomrel.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Pri posudzovaní dôvodov zastavenia exekúcie súd vychádzal z toho, že zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku prichádza do úvahy vtedy, ak nie je daný iný dôvod na zastavenie exekúcie uvedený v § 57 Exekučného poriadku a jej pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Podmienkou však je, že takýto dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a bolo rozhodnutím súdu vyslovené, že exekúcia je neprípustná.
Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj listinných dôkazov v ňom založených zistil, že povinná dňa 12.10.2009, teda v priebehu exekučného konania zomrela, a dedičské konanie po nebohej povinnej spis. zn. 39D/685/2009 bolo zastavené pre nemajetnosť.
Vo všeobecnosti platí, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku ), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľka žiadny majetok nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O. s. p. pre jej nemajetnosť. Preto je podľa názoru súdu potrebné exekučné konanie správne zastaviť z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku ). Prípadní dedičia totiž nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie nie je správne.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinnej zastavil.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor zároveň súdu oznámil, že si náhradu trov exekúcie neuplatňuje. Preto súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.