Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-2T/214/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Adriánou Považanovou v trestnej veci obžalovaného N. D. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.01.2013, takto

rozhodol:

obžalovaný

N. D., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom obec Z., nezamestnaný, slobodný, t. č. ÚVV Ilava,

j e v i n n ý , ž e :

dňa 03.09.2012 v čase asi o cca 07.30 hod. v obci Z. neoprávnene vošiel do dvora a do domu č. XXX vo vlastníctve svojich rodičov O.. V. D., nar. XX.XX.XXXX a S. D., bytom Z. XXX, ku ktorému nemá vlastnícke právo, ani v ňom nemá nahlásený trvalý pobyt, kedy rodičia mu oznámili už dňa 01.09.2012, aby z ich domu a dvora odišiel a viac do ich obydlia nevstupoval, a po tom, čo ho vlastníčka domu S. D. dňa 03.09.2012 v čase asi o 08.00 hod. vyzývala na opustenie domu, na jej výzvu nereagoval a dom opustil až za prítomnosti privolanej hliadky PZ, no po cca pol hodine sa neoprávnene vrátil do domu a zase odišiel a o cca 13.30 hod. opakovane neoprávnene vošiel do domu v Z. č. XXX, odkiaľ ho na žiadosť poškodených vyviedla hliadka polície,

t e d a :

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a tam neoprávnene zotrval a čin spáchal voči chránenej osobe

- blízkej osobe a osobe vyššieho veku,

č í m s p á c h a l :

- zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 194 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 56 (päťdesiatšesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona súd u k l a d á obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Partizánskom podal na Okresnom súde Partizánske dňa 23.11.2012 pod č. k. -35 obžalobu na N. D. (ďalej len obžalovaný) pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zákona.

Dokazovaním vykonanom na hlavnom pojednávaní a to výsluchom obžalovaného, vypočutím svedkov

- poškodených S. D. a O.. V. D., vypočutím svedka V. O., prečítaním znaleckého posudku, ďalších listinných dôkazov, najmä výpisu z listu vlastníctva č. XXX, správy Obce Z., lekárskej správy, ako aj ostatného spisového materiálu, súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v súlade s vyhlásil, že je nevinný. V prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprel. Na svoju obranu uviedol, že dňa 03.09.2012 sa zobudil v dome v Z. č. XXX, kde pretrvával s tichým súhlasom otca aj matky, najmä otca, ktorý mu to dovolil, snažil sa udržať rodinu pokope. Naraňajkoval sa, bol vyvenčiť psa, poupratoval si izbu, išiel si prať veci. Bol aj v garáži, kde zistil, že mu z nej boli povyhadzované matkou jeho osobné veci. Nahneval sa preto a vymenil zámok na prechodových dverách medzi domom a garážou, ktorá je súčasťou domu. Keď túto zamykal, vtedy prišla za ním jeho matka, chcela, aby ju vpustil do garáže. On jej povedal, že ju tam nevpustí, že si vybaví auto a odvezie si odtiaľ svoje veci, že ona nemá právo mu vyhadzovať jeho veci. Matka na neho kričala, aby vypadol, že tam nemá trvalý pobyt, že je to jej dom. Tiež povedala, že zavolá otcovi. On s tým nesúhlasil s tým, že všetko sa vyrieši, keď otec príde domov. Ona na to volala otcovi. Potom on volal otcovi z pevnej linky alebo zdvihol telefón počas toho, ako matka volala otcovi a povedal mu prečo uzamkol prechodové dvere a že ide z domu preč. Následne mu bolo asi matkou oznámené, že za chvíľu príde polícia, že ho vyvedú z domu, že tam nemá čo hľadať a to z dôvodu, že rozbíja barák. On na to povedal matke, že z domu odíde. Následne si išiel vyvešať prádlo a mal záujem z domu aj odísť. Na to prišla hliadka polície z Partizánskeho. Hliadka sa pri bráničke rozprávala s jeho matkou a potom ho arogantne vyzvala, že čo tam robí, že tam nemá čo robiť, aby vypadol. On im povedal, že si dovešia prádlo. Hliadka ho tri krát vyzvala, aby odišiel. Až na tretí krát uposlúchol. Išiel sa prezliecť a potom vyšiel pred bráničku, zišiel dolu z kopca, kde si sadol do trávy. Hliadka polície sa pri ňom pristavila, ospravedlnili sa mu, upozornili ho, že má uposlúchnuť rodičov, keď si títo neprajú, aby tam býval a že to zatiaľ riešili len napomenutím. Hliadka potom odišla. On potom volal sestre, povedal jej o tejto udalosti. Požiadal ju, aby zavolala matke aj otcovi, aby sa to dalo do poriadku, nech sa stretnú, vyriešia túto situáciu. Táto mu aj prisľúbila, že tak urobí, naspäť mu už nevolala. Čakal pár minút, išiel potom znovu späť k bráničke, zazvonil na zvonček. Nakoľko mal v dome svoje veci aj kľúče od vozidla, čakal pri bráničke dlhšie, keď mu na to zavolal na mobilný telefón otec, že čo zas robí pred domom, prečo ho otravuje v práci. On mu povedal, že si chce zobrať veci. Otec mu na to povedal, že matka ho už nechce vidieť. On na to otcovi povedal, že všetko bude v poriadku, že odíde preč. Keďže mu otec povedal, že ho matka nechce vidieť, on mu na to povedal, že si ide po veci sám a potom odíde. Otec mu na to povedal, že dobre. Tiež otcovi vtedy povedal, že o 13.00 hod., keď bude doma z práce, že sa môžu porozprávať. Na to on vošiel cez garážové dvere do domu. Matka mu povedala, čo tam robí, nemá tam, čo robiť, že príde polícia. On jej povedal, že otec mu pri telefonáte vstup do domu povolil. Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania v časti, že po tom, čo tri krát zazvonil na zvonček domu, mu na mobil zavolal otec s tým, čo tam znovu robí, na čo mu on povedal, že chce matke povedať, že si berie ich auto, doklady a odchádza z domu, týmto to vlastne otcovi oznámil a tiež mu povedal, že keď príde o 13.00 hod. z práce všetko mu vysvetlí a ak bude chcieť odovzdá mu aj kľúče od domu a auta. Na čo mu otec povedal, že mu už nemá vyvolávať. Otec mu však nepovedal, že nemá ísť do domu, tak mal za to, že mu to povolil, inak by si to nedovolil, za účelom odstránenia rozporov obžalovaný uviedol, že po tom, čo otcovi povedal, že keď príde domov o 13,00 hod. z roboty, tak to uzavrú, na čo mu otec povedal, že dobre, pričom on by si nedovolil vojsť do domu, keby mu otec povedal, že tam nemá čo robiť. On vtedy vyzýval len svoju matku, aby vyšla von. Ďalej uviedol, že potom si z domu zobral veci, zamkol garáž, aby mu matka neurobila nič s vecami, sadol do vozidla a odišiel preč. Išiel v Z. k rodinnému známemu, ktorému sa však nedovolal. Zastavil sa u kamaráta v Dolných Vesteniciach, kde si vybavil vozidlo na odvoz vecí a potom išiel do Bánoviec nad Bebravou, kde si vybavoval robotu u známeho. Vedel, že o 13.00 hod. mal byť otec doma, preto sa ponáhľal domov, tento mu už mobilný telefón nedvíhal. Po príchode do Z. vozidlo zaparkoval do dvora, nemal kde inde parkovať. Čakal na otca, pozbieral si prádlo,

do domu však nevošiel. Na to pribehla hliadka polície s tým, že čo tam robí. Policajti mu povedali, že otec išiel na neho podať trestné oznámenie pre nedovolené používanie cudzieho motorového vozidla. Potom ho policajti zobrali so sebou na policajnú stanicu. Trvalý pobyt v dome č. XXX v Z. mal zrušený 2 až 4 mesiace pred skutkom z dôvodu, aby sa zamestnal, otec mu povedal, že to už bude riešiť, chceli to spraviť na výstrahu, aby sa nad sebou zamyslel. On sa vtedy pohádal s matkou, teda bolo to pre rodinné nezhody - hádky. Asi týždeň býval mimo domu. Otec sa snažil vyriešiť nezhody, volal ho domov a umožnili mu v dome bývať, nebolo to iba preto, že otcovi zomrela matka. Teda od zrušenia trvalého pobytu býval v dome v Z. tri mesiace. 2-3 dni bolo dobre, potom sa matka znovu vytočila. Tri krát sa stalo, že išiel naspäť k priateľke alebo spával na chate, v aute. Vždy, keď otec súhlasil s matkou, aby v dome nebýval, vymenili zámok. Domov sa vždy vrátil iba so súhlasom otca. V piatok 31.08.2012 bol s otcom v pneuservise, tento mu povedal, že aby nezabudol ísť na úrad práce. Vtedy sa otca opýtal, či mu obnoví trvalý pobyt, nakoľko mu to robí veľký problém sa zamestnať a vybaviť doklady, keďže nemal trvalé bydlisko. Otec mu už týždeň tvrdil, že mu trvalý pobyt obnoví, aby sa zaradil do spoločnosti, že všetko bude v poriadku. Dňa 01.09.2012 mu bolo ráno otcom po hádke s matkou oznámené, že už ide vec riešiť, že to berie do vlastných rúk a že ak si nenájde prácu, zoberie mu kľúče od domu a auta. Otec ho vtedy nevyzval, aby odišiel z domu, povedal len to, že to berie do vlastných rúk. Nikto mu dňa 01.09.2012 nepovedal, že má odísť z domu. On potom dňa 01.09.2012 po rozhovore s otcom z domu odišiel, vrátil sa domov ešte večer prezliecť sa a potom odišiel na chatu. V nedeľu (t. j. 02.09.2012) prišiel domov vo večerných hodinách, rodičia o tom vedeli, sedeli v obývačke, pozerali televíziu. On sa im pozdravil a otec mu povedal, že má prichystanú večeru. Ani vtedy mu nikto nepovedal, aby z domu odišiel. V noci z 02.09.2012 na 03.09.2012 spal v rodinnom dome č. XXX v Z.. Raňajkoval jedlo, ktoré mu predtým večer núkal otec, na tomto bolo jeho meno. Ďalej uviedol, že sa necíti závislý od ničoho. Požíval amfetamíny, hrával automaty, kde zaháňal svoje problémy. Amfetamíny nebral 5-6 mesiacov pred skutkom, potom si dal raz, potom 8 mesiacov nič nebral. Dva týždne pred skutkom mal ponuku a zobral, ale hoci to mal byť pervitín, nebol to pervitín, nakoľko mu bolo z toho zle. On si nedovolil zdvihnúť ruku na matku. Táto ho raz išla napadnúť, mlátila ho, on sa vtedy bránil tak, že ju chytil za rameno. Svedkyňa - poškodená S. Nemčíková, matka obžalovaného na hlavnom pojednávaní po poučení podľa , využila svoje právo odoprieť výpoveď. Nakoľko bola pred výsluchom v prípravnom konaní, ako aj na verejnom zasadnutí o väzbe obžalovaného dňa 17.12.2012 o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučená, výslovne vyhlásila, že toto právo nevyužíva, bola zápisnica o jej výpovedi na hlavnom pojednávaní prečítaná. Svedkyňa - poškodená uviedla, že syn vedel, že musí vrátiť kľúče od auta a od domu. Synovi zrušil trvalý pobyt u nich doma na adrese Z. č. XXX jej manžel po hrubom fyzickom útoku na ňu. Túto skutočnosť synovi aj oznámil a výslovne ho požiadal, aby sa z domu vysťahoval. Syn bol preto nervózny, agresívny, že čo bude robiť, kde pôjde, že z neho urobili bezdomovca. Aj sa zbalil, prespával v aute na ulici, potom u nejakého kamaráta, ale každý deň si chodil brávať nejaké veci. Ona nemohla voči tomu nič robiť, syn im kľúče od domu nevrátil, pretočil im zámok vo dverách. Po tom, čo jej manželovi zomrela matka v júli 2012, vtedy manžel chcel, aby išli celá rodina na pohreb a vzťahy sa upravili. Dovolili synovi preto aj napriek zrušenému pobytu s nimi v Z. bývať. Aj napriek tomu problémy so synom pokračovali, tento im z domu odnášal veci, bol výbušný, agresívny, boli z jeho strany na nich stále útoky, ručal ako zviera, ona nemohla byť ani v jeho blízkosti, vulgárne jej nadával a fyzicky napádal ju aj manžela, pričom jej aj ublížil, ale hanbila sa ísť k lekárovi. Nakoľko sa synove správanie voči nim nezmenilo, znovu začal na ňu húkať a útočiť a to aj dňa 01.09.2012, preto volala manžela, ktorý bol tiež doma a tento vtedy zakročil a povedal synovi, aby odovzdal kľúče od domu a z domu odišiel. Syn dňa 01.09.2012 z domu odišiel, pričom ona ho videla až dňa 03.09.2012, čo bolo v pondelok ráno, kedy počula hluk z garáže a išla tam. Syn práve rozvŕtaval fabku, chcel ju vymeniť a tým im zabrániť vstupu do garáže. Prosila ho, aby ju vpustil dnu, aby dvere nekazil, on na to však nereagoval. Zároveň ho vyzývala, aby z domu odišiel, že ak nie, zavolá políciu. Nakoľko ju syn vôbec nerešpektoval, volala manželovi a tento následne zavolal na políciu. Po príchode polície si polícia pýtala od syna kľúče od garáže aj domu, on sa im ale vysmieval, že nevie, kde ich má, preto ho policajti vyzvali, aby odišiel preč. Syn následne z domu odišiel pešo preč, asi pár metrov, avšak po odchode hliadky sa znovu vrátil. Húkal na ňu, ona ho aj vtedy vyzývala, aby jej dal pokoj, nech opustí dom a nakoľko syn jej výzvy nerešpektoval zavolala na telefónne číslo 158. Po príchode hliadky syn doma už nebol. Po dohode s hliadkou polície asi o 13,00 hod. išli s manželom na políciu v Partizánskom podať na syna trestné oznámenie. V tom čase im telefonovala suseda, že syn sa znovu dorútil a vošiel do dvora. Následne bola na miesto vyslaná hliadka. Manžel synovi určite od 01.09.2012 nepovolil vstup do ich domu, rozhodol sa to už takto rázne riešiť. Svedok - poškodený O.. V. D., otec obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedol, že išlo o dlhodobý problém so synom, tento je neprispôsobivý, nedalo sa s ním viac vydržať. Neznesiteľná situácia, konflikty

najmä s manželkou, boli dôvodom prečo zrušil v máji 2012 synovi trvalý pobyt na adrese Z. č. XXX. Po prečítaní výpovede z prípravného konania v časti, že synovi zrušil trvalý pobyt v máji 2012 po tom, čo tento nielen slovne, ale aj fyzicky napadol jeho manželku, za účelom odstránenia rozporov svedok uviedol, že syn chytil jeho manželku len za ruky, nešlo o údery, to že išlo o fyzické útoky interpretovala jeho manželka. Zároveň potvrdil, že v prípravnom konaní vypovedal pravdu. Ďalej uviedol, že syn po zrušení trvalého pobytu nebýval doma mesiac a 5 dní. Sem tam sa s jeho súhlasom prišiel osprchovať, zobrať si prádlo. Po smrti jeho matky 09.07.2012 sa mu syna uľútostilo, chcel, aby sa učlovečil, aby bola ako rodina účastní na pohrebe, preto ho znovu prichýlil do domu, toleroval jeho prítomnosť a ak by sa syn zamestnal a išiel by sa liečiť, bol by ho prihlásil znovu na adresu trvalého pobytu. Vplyvom nočného života, drog a gamblérstvu syna dochádzalo naďalej k slovným hádkam syna s jeho manželkou. Zistil, že im syn znefunkčnil garáž, čo ho rozčúlilo. Dňa 01.09.2012 synovi povedal, aby skončil pobyt u nich, odovzdal kľúče od auta, od domu, nevie, či aj vyzval syna, aby z domu odišiel. Následne poškodený potvrdil prečítanú časť rozpornej výpovede z prípravného konania, podľa ktorej dňa 01.09.2012 vyzval syna nielen, aby mu tento odovzdal kľúče od auta a domu, ale aj aby opustil dom, čo bolo po tom, ako tento v ranných hodinách napádal jeho manželku extrémnymi vulgarizmami, pričom syn jeho výzvu rešpektoval, odišiel s tým, že si musí ešte niečo vybaviť. Už si nepamätá, či syn prišiel v nedeľu (t. j. 02.09.2012) poobede, osprchoval sa, najedol a potom znovu odišiel, ale je to však možné, nakoľko syn bežne prišiel potichu, trvalo to tak niekoľko rokov. Následne však uviedol, že syn sa nikdy nevrátil, nevošiel do domu bez jeho súhlasu. Nevie, či bol v nedeľu večer v kontakte so synom. Dedukuje, že syn mohol prísť v nedeľu v noci alebo nad ránom a to podľa psa, ktorý sa začal hmýriť. Ráno dňa 03.09.2012, keď išiel do práce, videl doma synove auto. On pravidelne každý večer prichystával členom ich rodiny raňajky a to manželke a synovi, je možné, že tak urobil aj v uvedený večer. Hoci nechcel, aby syn prišiel domov, nebol by s tým nič zmohol, pretože si syn určite potreboval zobrať veci a bol by vymenil zámok. Išlo o jeho tichý súhlas. Dňa 03.09.2012 mu volala v ranných hodinách do práce manželka, že syn znovu prišiel, vŕta diery do dverí garáže, ktoré sú prechodovými do domu. Rozčúlilo ho najviac to, že syn mu chcel zabrániť vstupu do vlastných priestorov. On následne zavolal políciu. Potom mu manželka znovu volala, že syn sa po odchode polície znovu vrátil, preto povedal, že treba znovu zavolať políciu. Syn mu na to volal, aby nerobil takéto veci, chcel mu to vysvetliť. Hovor so synom trval niekoľko viet, pričom on na to synovi oznámil, že už berie situáciu do vlastných rúk, nemá čo k tomu dodať, na presný obsah tohto telefonátu si už nespomína, bol stresovaný. Možno, že syn mu aj povedal, že si potrebuje niečo oprať, on mu však zložil telefón, už mal toho dosť. Nevie, či mu vstup do domu umožnil. Určite so synom telefonoval v ten deň raz, či aj druhý krát si už nespomína. Spomína si, že syn pri telefonáte žiadal, aby manželka vyšla do okna. Potom išli s manželkou na políciu, vtedy im volala suseda, že syn znovu prišiel a vošiel za bránu. Syn sa vrátil domov asi preto, že si bol zobrať veci, ktoré si pral. Následne uviedol, že je to možné, že sa mohli so synom dohodnúť, že sa o 13.00 hod. stretnú, ale on s manželkou išiel podať na syna trestné oznámenie, nakoľko boli vyzvaní políciou, z dôvodu, že bol oznámený trestný čin. Syn bol zobratý na políciu, lebo znemožňoval vstup do garáže. Potvrdil, že jeho manželka nesúhlasila s tým, aby sa syn znovu do domu vrátil. Svedok V. O., príslušník Obvodného oddelenia PZ Partizánske uviedol, že vykonávali obchádzkovú službu v služobnom obvode Partizánske. Zavolal im zo stálej služby príslušník PZ s tým, že volal O.. D., že mu bolo telefonicky oznámené manželkou, že syn robí neporiadok, napáda ju. Išli preto na miesto do Z. č. XXX. Tu im poškodená vyplašená, vytrasená povedala, čo sa deje, že syn na ňu kričal, držal ju za ruky, pričom tam nemá čo byť, má zrušený trvalý pobyt, že ju napáda, poškodzuje veci. Tiež im uviedla, že síce predtým súhlasili, aby v dome býval, ale po tom, čo sa stalo 03.09.2012 si už nepraje, aby sa už tam ďalej zdržiaval. Poškodená S. D. obžalovaného aj žiadala, aby odovzdal kľúče, tento ich však neodovzdal s tým, že ich nemá, nenašiel ich. Nakoľko obžalovaný výzvy matky nerešpektoval, vyzvali obžalovaného, aby odišiel. Vysvetlili mu to, tento nenamietal a odišiel preč. Na ceste ho ešte upozornili, aby sa tam nevracal, čo im aj prisľúbil. Potom znovu volala p. D., že syn znovu prišiel späť. Keď prišli na miesto, obžalovaný tam už nebol, zobral vozidlo a odišiel s ním preč. Hľadali ho, nenašli, preto odišli. Asi po pol hodine sa na miesto znovu vrátili, obžalovaný bol už s vozidlom vo dvore, balil si veci. Oni ho požiadali, aby ich nasledoval, pričom ho upozornili, že sa dopustil porušovania domovej slobody. Nakoľko svedok si na presné časy, kedy sa dostavili po ich vyslaní stálou službou do Z. nespomínal, po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania, podľa ktorej prišli prvý krát na miesto v čase o 08,30 hod., druhýkrát v čase asi o 09,20 hod. a tretí krát v čase asi o 13,00 hod., svedok za účelom odstránenia rozporov svoju výpoveď z prípravného konania potvrdil s tým, že vzhľadom na odstup času si už na tieto skutočnosti teraz nepamätá, v prípravnom konaní si to pamätal. Ďalej uviedol, že obžalovaný bol zadržaný pre porušovanie domovej slobody, nachádzal sa na pozemku, kde nemal čo robiť.

Zo záverov znaleckého posudku O.. S. Z. a O.. Boženy Segedovej, znalcov z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria zo dňa 05.11.2012 (č. l. 88-104) vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu netrpel a ani v súčasnosti netrpí duševnou poruchou ani duševnou chorobou v pravom slova zmysle, t. j. žiadnou psychózou. Zistili, že v čase spáchania činu obžalovaný bol a je závislý od amfetamínov, ide o kruciálne (rozhodné) štádium závislosti. Tiež u neho zistili hráčsku vášeň (gambling) a aj poruchu osobnosti, čo je vrodená povahová odchýlka. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli u obžalovaného zachované, tento je schopný chápať zmysel trestného konania. Nejedná sa u neho o patologický resp. chorobný sklon k užívaniu omamných a psychotropných látok, ani ku hráčstvu, psychotropné látky (psychostimuláncia) a hrá na automatoch z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením. Znalci zhodne doporučili uložiť obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX (č. l. 76) GKÚ Bratislava, okres: Partizánske, obec: Z., katastrálne územie: Z. vyplýva, že vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX, na parcele č. XXX/X a pozemkov k nemu patriacich sú O.. V. D., nar. XX.XX.XXXX a S. D., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 1/1. Zo správy Obce Z. zo dňa 09.11.2012 (č. l. 107) vyplýva, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu v Z., bez súp. č. od dňa 21.05.2012, kedy mu rodičia na základe jeho zlého a problémového správania zrušili trvalý pobyt v rodinnom dome súp. č. XXX. Je slobodný, v obci je známa jeho výbušná povaha. Z obsahu ostatného spisového materiálu, najmä z lekárskej správy (č. l. 83) vyplýva, že obžalovaný bol v období od 11.01.2005 do 17.01.2005 hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží, pričom bola u neho záverovaná diagnóza patologické hráčstvo, závislosť na psychostimulanciách a dissociálna porucha osobnosti.

Súd nevyhovel návrhom doplnenie dokazovania obhajcu obžalovaného a obžalovaného na zabezpečenie výpisu hovorov z mobilného telefónneho čísla XXX2 XX.XX.XXXX XXX zo dňa 03.09.2012 za účelom ustálenia počtu telefonických hovorov medzi obžalovaným a poškodeným O.. V. D. a zistenia, či došlo medzi obžalovaným a poškodeným k dlhšiemu rozhovoru a to za účelom zistenia, či dostal obžalovaný súhlas od svojho otca, aby si išiel vziať veci do domu a ani návrhu obžalovaného na zabezpečenie výpisu hovoru zo dňa 03.09.2012 z telefónneho čísla XXX/XXXXXXX, z ktorej mal obžalovaný volať poškodenému O.. V. D., počas ktorého telefonátu mal poškodenému uviesť, že si vyperie len svoje prádlo a potom okamžite opúšťa dom, ako ani výsluchom svedka O. O. - sestry obžalovaného, ktorej mal obžalovaný dňa 03.09.2012 telefonovať a hovoriť o situácii, čo bolo potom ako ho hliadka PZ vyzvala k opusteniu rodinného domu v Z. a tejto mal obžalovaný uviesť, že o 13.00 hod. príde vrátiť kľúče, svedkyňa mala vedieť, že pôjde po maródku autom naspäť, nakoľko súd navrhované dôkazy nepovažoval vzhľadom na rozsah dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní pre rozhodnutie vo veci za potrebné, pričom z výpisu telefónnych hovorov by mal súd ustálenú len dĺžku jednotlivých hovorov a nie ich obsah a ani sám poškodený O.. V. D. nepoprel skutočnosti, že bol s obžalovaným v inkriminovaný deň v telefonickom kontakte, nespomínal si len na presný počet týchto telefonických hovorov.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po zhodnotení jednotlivých dôkazov a to jednotlivo, tak i v ich súhrne, mal súd potom vinu obžalovaného N. D. za nepochybne preukázanú. Po vyhodnotení všetkých dôkazov aj napriek skutočnosti, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní spáchanie skutku kladeného mu za vinu poprel, bránil sa tým, že aj napriek skutočnosti, že mu bol síce trvalý pobyt na adrese Z. č. XXX zrušený, on tam aj tak pretrvával s tichým súhlasom otca aj matky, najmä otca, ktorý sa snažil udržať ich rodinu pokope. Vždy keď otec súhlasil s matkou, aby v dome nebýval, vymenili zámok, pričom domov sa vždy vrátil iba so súhlasom otca. Dňa 31.08.2012 mu otec dokonca prisľúbil, že mu obnoví trvalý pobyt. Hoci mu bolo ráno dňa 01.09.2012 po hádke s matkou, otcom oznámené, že tento už ide vec riešiť, berie to do vlastných rúk a že ak si nenájde prácu, zoberie mu kľúče od domu a auta, avšak rodičia ho nevyzvali, aby z domu odišiel. On vtedy sám po rozhovore s otcom z domu odišiel, pričom sa vrátil večer prezliecť sa a potom odišiel na chatu. V nedeľu (t. j. 02.09.2012) prišiel domov vo večerných hodinách, o čom rodičia vedeli. On sa im pozdravil a otec mu povedal, že má prichystanú večeru. Ani vtedy mu nikto nepovedal, aby z domu odišiel. V noci z 02.09.2012 na 03.09.2012 spal v rodinnom dome č. XXX v Z.. Raňajkoval jedlo, ktoré mu predtým večer núkal otec, na tomto bolo jeho meno. Po tom, čo matku odmietol vpustiť do garáže, ho táto síce vyzvala, aby opustil dom, že tam nemá trvalý pobyt, ale keď táto volala otcovi, tomuto on do telefónu povedal, prečo uzamkol prechodové dvere na garáži a tiež mu povedal, že ide z domu preč. On matke po tom, čo mu táto oznámila, že o chvíľu príde polícia a vyvedú ho z domu preč oznámil, že on sám odíde. Následne si išiel vyvešať prádlo a mal záujem z domu aj odísť. Po tom, čo tak učinil,

uposlúchol na tretí krát výzvu policajtov a z domu aj odišiel. On chcel túto situáciu riešiť, preto následne volal sestre, aby zavolala matke aj otcovi a dalo sa to do poriadku. Potom sa znovu vrátil k bráničke, kde zazvonil a ako čakal, vtedy mu zavolal otec s tým, čo znovu robí pred domom. On otcovi oznámil, že si chce ísť zobrať do domu svoje veci a potom z domu odíde preč a po tom, čo otcovi povedal, že keď príde domov o 13,00 hod. z roboty, tak to uzavrú, na čo mu otec povedal, že dobre, pričom on by si nedovolil vojsť do domu, keby mu otec povedal, že tam nemá čo robiť. Potom, čo si z domu zobral svoje veci, zamkol garáž, aby mu matka neurobila nič s vecami, sadol do vozidla a odišiel preč. Vedel, že o 13.00 hod. mal byť otec doma, preto sa ponáhľal domov. Po príchode do Z. vozidlo zaparkoval do dvora, nemal kde inde parkovať. Čakal na otca, pozbieral si prádlo, do domu však nevošiel. Rodičia na neho podali trestné oznámenie len pre neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla, pričom on mal od otca splnomocnenie na jeho používanie. Súd však takto postavenú obranu obžalovaného považoval za účelovú, so snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, ako aj prípadnému trestu, ktorý mu hrozil. Obrana obžalovaného bola v celom rozsahu vyvrátená, najmä výpoveďou poškodenej S. D., matky obžalovaného, podľa ktorej jej manžel zrušil obžalovanému trvalý pobyt na adrese Z. č. XXX po hrubom fyzickom útoku na ňu. Túto skutočnosť mu aj oznámil a výslovne ho požiadal, aby sa z domu vysťahoval. Hoci si veci zbalil, prespával mimo domu, ale každý deň si chodil brávať nejaké veci. Nemohla voči tomu nič robiť, nakoľko obžalovaný im kľúče od domu nevrátil, pretočil im zámok vo dverách. V júli 2012 po smrti manželovej matky, dovolili obžalovanému aj napriek zrušenému pobytu s nimi v Z. bývať. Problémy s ním však naďalej pokračovali, tento im z domu odnášal veci, bol výbušný, agresívny, boli z jeho strany na nich stále slovné aj fyzické útoky. Aj dňa 01.09.2012 na ňu kričal a útočil, vtedy jej manžel zakročil a povedal obžalovanému, aby odovzdal kľúče od domu a vyzval ho, aby z domu odišiel. Obžalovaný vtedy z domu aj odišiel. Ona ho videla až ráno dňa 03.09.2012, kedy práve rozvŕtaval zámok na garáži, chcel ho vymeniť a tým im zabrániť vstupu do garáže. Po tom, čo ju odmietol vpustiť do garáže, vyzývala ho, aby z domu odišiel a ak neuposlúchne, tak zavolá políciu. Obžalovaný jej výzvy nerešpektoval, preto volala manželovi a tento následne zavolal na políciu. Po príchode hliadky polície, neuposlúchol ani výzvu policajtov, aby odovzdal kľúče od garáže aj domu s tým, že nevie, kde ich má. Hliadka PZ ho následne tiež vyzvala, aby odišiel preč. Hoci obžalovaný následne z domu odišiel pešo preč, po odchode hliadky sa však znovu vrátil, kričal na ňu, pričom ona ho aj vtedy vyzývala, aby opustil dom a nakoľko jej výzvy nerešpektoval, zavolala znovu na políciu. Po príchode hliadky obžalovaný však už doma nebol. Asi o 13,00 hod. išli s manželom na políciu v Partizánskom podať na neho trestné oznámenie, pričom aj v tom čase im telefonovala suseda, že obžalovaný znovu prišiel a vošiel do dvora. Poškodená jednoznačne potvrdila, že jej manžel určite od 01.09.2012 nepovolil obžalovanému vstup do ich domu, rozhodol sa to už takto rázne riešiť. Zároveň aj výpoveďou poškodeného O.. V. D., otca obžalovaného mal súd za preukázané, že tento v máji 2012 zrušil obžalovanému trvalý pobyt na adrese Z. č. XXX z dôvodu dlhodobých problémov s obžalovaným, neznesiteľnej situácie, pre konflikty najmä s jeho manželkou. Obžalovaný doma nebýval mesiac a 5 dní, pričom sa sem tam s jeho súhlasom prišiel domov osprchovať a zobrať si prádlo. Po smrti jeho matky 09.07.2012 sa mu syna uľútostilo, chcel aby boli ako rodina účastní na jej pohrebe, preto znovu obžalovaného prichýlil a toleroval jeho prítomnosť. Nakoľko konflikty, slovné hádky medzi obžalovaným a jeho manželkou pretrvávali, pričom obžalovaný aj dňa 01.09.2012 v ranných hodinách napádal jeho manželku extrémnymi vulgarizmami, vyzval obžalovaného, aby odovzdal kľúče od domu a auta, pričom poškodený najskôr na hlavom pojednávaní uviedol, že nevie, či obžalovaného vtedy aj vyzval, aby z domu odišiel, avšak po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania za účelom odstránenia rozporov, poškodený potvrdil, že je pravdou, že obžalovaného vtedy vyzval aj k tomu, aby z domu odišiel, pričom obžalovaný jeho výzvu rešpektoval. Podľa neho obžalovaný prišiel v noci alebo nad ránom (z 02.09.2012 na 03.09.2012), nakoľko keď ráno išiel do práce videl doma jeho auto. Obžalovaný bežne prišiel potichu. Poškodený potvrdil, že ráno dňa 03.09.2012 mu volala do práce manželka s tým, že obžalovaný znovu prišiel domov, vŕta diery do dverí garáže a nakoľko ho rozčúlilo, že obžalovaný im chce zamedziť vstupu do vlastnej nehnuteľnosti, zavolal následne na políciu. A potom, čo mu manželka znovu oznámila, že obžalovaný sa po odchode hliadky znovu domov vrátil, povedal jej, aby znovu zavolala políciu. Rozhodol sa túto situáciu už riešiť, čo oznámil pri telefonickom rozhovore aj samotnému obžalovanému s tým, že už nemá čo k tomu dodať. Obžalovaný sa k nim domov vrátil znovu a to v čase, keď už boli podať na neho na trestné oznámenie, čo im telefonicky oznámila suseda s tým, že prišiel a vošiel za bránu. Potvrdil tiež, že jeho manželka nesúhlasila, aby sa obžalovaný znovu do domu vrátil. Hoci tento poškodený sa na hlavnom pojednávaní snažil korigovať svoju výpoveď v tej časti, že už nevie, či dňa 01.09.2012 vyzval obžalovaného, aby opustil dom, pričom pri odstraňovaní rozporov v jeho výpovediach z prípravného konania nakoniec potvrdil, že v prípravnom konaní vypovedal pravdu a teda,

že skutočne obžalovaného vyzval, aby z domu odišiel. Tiež uviedol, že obžalovaný sa nikdy nevrátil, nevošiel do domu bez jeho súhlasu, pričom následne sám potvrdil, že aj napriek tomu, že obžalovaného vyzval ešte dňa 01.09.2012, aby z domu odišiel, obžalovaný sa bez jeho vedomia a súhlasu do domu vrátil a prespal v ňom aj v noci z 02.09.2012 do 03.09.2012, keď obžalovaný bežne prišiel domov potichu. Pokiaľ tento poškodený na hlavnom pojednávaní ďalej uvádzal, že nevie, či obžalovanému dňa 03.09.2012 vstup do domu umožnil, súd poukazuje aj na výpoveď samotného obžalovaného, podľa ktorej po tom, čo on otcovi oznámil, že si berie auto, doklady a odchádza z domu, mu otec nepovedal, že nemá ísť do domu, tak mal za to, že mu to povolil, inak by si nedovolil do domu vstúpiť. Súd výpoveď poškodeného v tejto časti hodnotil, ako účelovú a to v úmysle napomôcť obžalovanému - synovi vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, uvedomujúc si výšku trestu, ktorý mu reálne hrozil. Výpoveď poškodenej S. D. podporuje aj výpoveď svedka V. O., príslušníka Obvodného oddelenia PZ, podľa ktorej po príchode na adresu Z. č. XXX im bolo poškodenou oznámené, že táto si už nepraje, aby sa obžalovaný na uvedenej adrese naďalej zdržiaval z dôvodu, že obžalovaný ju napáda, poškodzuje veci. Hoci poškodená obžalovaného žiadala, aby jej odovzdal kľúče od domu, tieto jej neodovzdal s tým, že ich nemá, nenašiel ich. Nakoľko obžalovaný výzvy matky, aby odišiel, nerešpektoval, vyzvali ho aj oni, aby z domu odišiel a aby sa tam nevracal. Aj napriek tomu sa obžalovaný do domu vrátil, čo im bolo telefonicky oznámené, avšak po ich príchode na miesto sa tam už nenachádzal. Keď sa tretí krát vrátili na miesto, obžalovaný mal vozidlo zaparkované vo dvore, balil si veci. Následne ho vyzvali, aby ich nasledoval s upozornením, že sa dopustil porušovania domovej slobody. Taktiež vina obžalovaného bola nepriamo preukázaná aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré plne korešpondujú so zisteným skutkovým stavom a ostatnými vykonanými dôkazmi v danej veci, najmä výpisom z listu vlastníctva č. XXX (na č. l. 76) GKÚ Bratislava, okres: Partizánske, obec: Z., katastrálne územie: Z. z ktorého je zrejmé, že vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX, na parcele č. XXX/X a pozemkov k nemu patriacich sú O.. V. D., nar. XX.XX.XXXX a S. D., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 1/1, tiež správou Obce Z. zo dňa 09.11.2012 (č. l. 107), z ktorej vyplýva, že obžalovaný je od dňa 21.05.2012 prihlásený k trvalému pobytu v Z., bez súp. č., pričom trvalý pobyt na adrese Z. č. XXX mu bol zrušený rodičmi na základe jeho zlého a problémového správania, keď aj v obci je známa výbušná povaha obžalovaného, pričom tieto dôkazy plne korešpondujú so zisteným skutkovým stavom a ostatnými vykonanými dôkazmi v danej veci. V neposlednom rade i znaleckým posudkom znalcov z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria - MUDr. Viktora Segedu a MUDr. Boženy Segedovej, podľa ktorých obžalovaný v čase spáchania trestného činu netrpel a ani v súčasnosti netrpí duševnou poruchou ani duševnou chorobou v pravom slova zmysle, t. j. žiadnou psychózou. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli u neho zachované, je schopný chápať zmysel trestného konania. Podľa ich zistenia obžalovaný v čase spáchania činu bol a aj je závislý od amfetamínov, ide o kruciálne (rozhodné) štádium závislosti. Zároveň bola u obžalovaného zistená aj hráčska vášeň (gambling), ako aj porucha osobnosti, čo je vrodená povahová odchýlka.

Na základe všetkých opísaných skutočností, mal súd za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania uvedeného v skutkovej vete rozsudku. Skutkový stav súd ustálil v súlade s produkovanými dôkazmi už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní.

Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zákona, nakoľko je nesporné, že obžalovaný ako trestnoprávne zodpovedná osoba narušil záujem spoločnosti na ochrane domovej slobody, keď neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a čin spáchal voči chránenej osobe - blízkej osobe (rodičom) a osobe vyššieho veku. Domom iného sa rozumie nielen bezprostredne obývaný dom, ale aj všetky ostatné uzavreté priestory, ktoré tvoria príslušenstvo domu, teda aj uzavretý dvor. V zmysle § 127 ods. 4 Tr. zákona sa blízkou osobou na účely Tr. zákona rozumie aj príbuzný v priamom pokolení a v zmysle § 127 ods. 3 Tr. zákona sa osobou vyššieho veku sa rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov.

Jeho zavinenie k tomuto skutku je dané priamym úmyslom (dolus directus) podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Tr. zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Tr. zákonom.

Pri hodnotení osoby páchateľa súd zistil, že obžalovaný má sklony k páchaniu trestnej činnosti. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa

21.02.2007, právoplatným dňa 02.03.2007 pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Trest vykonal dňa 05.08.2007. Podľa správy z miesta bydliska je slobodný, v obci sa nezdržiava, nebol prejednávaný komisiou pre ochranu verejného poriadku, avšak v obci je známa jeho výbušná povaha. Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR bol od 01.01.2010 doposiaľ 5 krát postihnutý za priestupok. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zákona (účinného od 01.01.2006), pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovanému nie je na prospech žiadna poľahčujúca okolnosť. Naopak bola zistená v jeho neprospech svedčiaca priťažujúca okolnosť uvedená v ustanovení § 37 písm. m/ Tr. zákona a to, že bol už v minulosti odsúdený. Súd preto podľa § 194 ods. 3 Tr. zákona (trestná sadzba 3 roky až 8 rokov) s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zákona (zvýšená dolná hranica trestnej sadzby o ? - inu a to na 56 mesiacov až 8 rokov), uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby a to vo výmere 56 (päťdesiatšesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Súd ma za to, že takto uložený trest postihuje osobu páchateľa, nemá vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a zároveň zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu, aby v budúcnosti viedol riadny život a že zároveň aj vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona). Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa zákona účinného v čase jeho spáchania v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 Tr. zákona. Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na závery znaleckého posudku znalcov z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria - MUDr. Viktora Segedu a MUDr. Boženy Segedovej, súd zároveň uložil obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

V adhéznom konaní si poškodení S. D. a O.. V. D. nárok na náhradu škody neuplatňovali, preto súd o náhrade škody nerozhodoval.

S poukazom na takto zistený skutkový stav, riadiac sa pritom hore citovanými právnymi úvahami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( .) Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.