Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-198-2012.pdf
PDF · 67.06 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/198/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Vladimíra Tencera v trestnej veci proti obvinenému E. M., pre prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 odsek 1, odsek 2 písm.b/ Trestného zákona, o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 14.12.2012 sp.zn. 1T/178/2012 na neverejnom zasadnutí konanom dňa 08.01.2013 takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm.c/ Trestného poriadku sa sťažnosť obvineného E. M., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Na Okresný súd Piešťany dňa 04.12.2012 podala Okresná prokuratúra Piešťany obžalobu na I. K. a E. M.. Na obvineného E. M. bola podaná obžaloba pre prečin porušovania domovej slobody spáchaný vo forme spolupáchateľstva podľa § 20, § 194 odsek 1, odsek 2 písm.b/ Trestného zákona.
Súd I. stupňa, po podaní obžaloby, postupom podľa § 238 odsek 3 Trestného poriadku s poukazom na § 72 odsek 1 písm.e/ Trestného poriadku ponechal obvineného E. M. vo väzbe. Zároveň napadnutým uznesením podľa § 79 odsek 3 Trestného poriadku zamietol žiadosť obvineného E. M. o prepustenie z väzby na slobodu.
Podľa § 80 odsek 1 písm.b/, písm.c/ Trestného poriadku zamietol žiadosť obvineného o nahradenie väzby jeho písomným sľubom ako aj žiadosť o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Svoje rozhodnutie odôvodnil súd I. stupňa najmä tým, že aj v tomto štádiu konania doposiaľ zabezpečené dôkazy nasvedčujú na to, že skutok, pre ktorý bolo obvinenému E. M. vznesené obvinenie, a ktorý je aj predmetom obžaloby, bol spáchaný, tento má znaky prečinu a existujú dôvody na podozrenie, že tohto skutku sa dopustil aj obvinený. Existenciu dôvodov väzby v zmysle § 71 odsek 1 písm.c/ Trestného poriadku videl súd I. stupňa najmä v tom, že E. M. bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný, posledný výstup z výkonu trestu odňatia slobody mal v mesiaci jún 2012 a skutku, ktorý mu je kladený za vinu v súčasnej dobe, sa mal dopustiť krátko po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Poukázal tiež na ďalšie konanie, ktoré sa vedie na Okresnom súde Piešťany proti obvinenému pod sp.zn. 2T/111/2011 pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm.a/, odsek 3 písm.a/ Trestného zákona, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené s tým, že uvedené skutočnosti odôvodňujú obavu, že by obvinený, v prípade prepustenia z väzby na slobodu, naďalej pokračoval v páchaní trestnej činnosti.
Obvinený zahlásil po vyhlásení predmetného uznesenia sťažnosť proti všetkým jeho výrokom.
V písomnom odôvodnení svojej sťažnosti prostredníctvom obhajkyne, namietal správnosť napadnutého uznesenia a domáhal sa jeho zrušenia s tým, aby bol prepustený z väzby na slobodu, prípadne aby bola jeho väzba nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka, prípadne prijatím písomného sľubu obvineného. Má za to, že ďalšie trvanie väzby je nedôvodné. Väzobný dôvod v zmysle § 71 odsek 1 písm.c/ Trestného poriadku nemožno založiť len na jeho trestnej minulosti a na tom, že skutku sa mal dopustiť 28 dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd Piešťany nesprávne prihliadal na trestné konanie, ktoré je voči jeho osobe vedené pod sp.zn. 2T/111/2011, nakoľko toto doposiaľ nie je právoplatne skončené a vzhľadom na ústavnú zásadu prezumpcie neviny, nemožno z tohto prebiehajúceho konania vyvodzovať žiadne závery v jeho neprospech. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia tiež nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutočností považuje súd inštitút dohľadu probačného a mediačného úradníka a prijatie písomného sľubu ako náhradu za väzbu za nedostatočné. V tomto smere poukázal na čl. 5 odsek 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva, že záruka má prednosť pred pokračovaním väzby.
Na základe podanej sťažnosti krajský súd v zmysle podľa § 192 ods. l Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že súd I. stupňa v predmetnej veci rozhodol správne a v súlade so zákonom.
Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že proti obvinenému E. M. sa vedie trestné stíhanie pre prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 odsek 1, odsek 2 písm.b/ Trestného zákona, ktorého a mal dopustiť spoločne s obžalovaným I. K.. Okresný prokurátor v Piešťanoch dňa 04.12.2012 podal na Okresný súd Piešťany v tejto veci obžalobu.
Obvinený bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Piešťany sp.zn. Tp/28/2012 zo dňa 16.07.2012 v spojitosti s uznesením Krajského súdu Trnava sp.zn. 3Tpo/31/2012 zo dňa 23.07.2012 a to z dôvodu § 71 odsek 1 písm.c/ Trestného poriadku.
Na základe obsahu spisového materiálu aj odvolací súd dospel k záveru, že je naďalej odôvodnené podozrenie, že obvinený sa dopustil skutku tak, ako mu je kladené za vinu. Súd I. stupňa pri rozhodovaní o väzbe postupoval správne a v súlade so zákonom, keď z hľadiska existencie dôvodov väzby podľa § 71 odsek 1 písm.c/ Trestného poriadku aj v tomto štádiu konania prihliadol na trestnú minulosť obvineného. Predchádzajúce odsúdenia, ako aj skutočnosť, že sa trestnej činnosti mal dopustiť krátko po poslednom výstupe z výkonu trestu odňatia slobody, jednoznačne poukazujú na sklony obvineného k páchaniu trestnej činnosti a odôvodňujú obavu, že by, v prípade ponechania na slobode, v páchaní trestnej činnosti pokračoval. Práve sklony obvineného k páchaniu trestnej činnosti a skutočnosť, že žalovaného trestného činu sa mal dopustiť krátko po poslednom výstupe z výkonu trestu odňatia slobody, jednoznačne vylučujú možnosť nahradenia väzby písomným sľubom prípadne dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Odvolací súd, zhodne ako súd I. stupňa, dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obvineného nemožno účel väzby dosiahnuť týmito inštitútmi. V tomto smere poukazuje práve na tú skutočnosť, že ani posledný výkon trestu odňatia slobody nemal na obvineného taký vplyv, aby sa protispoločenskej činnosti vyvaroval.
Spravujúc sa vyššie uvedenými úvahami dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie je správne a zákonné vo všetkých jeho výrokoch a preto sťažnosť obvineného ako nedôvodnú zamietol. Čo sa týka námietok obvineného spočívajúcich v absencii úmyslu vo vzťahu k žalovanému trestnému činu, jedná sa o námietky ktoré nemožno zohľadniť pri rozhodovaní o väzbe, tieto budú predmetom dokazovania pred súdom pred rozhodnutím vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.