Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/10/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a členov senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpeného advokátom JUDr. Oliverom Balážom, Advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Zámocká 10, proti žalovanej: T. C., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom XXX XX W., L. XX, štátna občianka SR, zastúpenej ustanoveným opatrovníkom U. I., zamestnancom Krajského súdu v Prešove, pracovisko Okresný súd Bardejov, o zaplatenie 331,94 eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. - 8 zo dňa 16. 11. 2011, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietavej časti vo veci samej, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 110,65 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 110,65 eur od 12. 11. 2009 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 142,65 eur, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že účastníci uzavreli dňa 20. 12. 2007 zmluvu o pripojení a dňa 3. 9. 2008 dodatok k uvedenej zmluve, na základe ktorých bola

žalovanej poskytnutá užívateľská SIM karta s prideleným telefónnym číslom a bol predaný zľavnený mobilný telefón zn. NOKIA 6300. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení sú

Všeobecné obchodné podmienky. Keďže žalovaná nezaplatila riadne a včas cenu poskytnutých služieb mobilnej telekomunikačnej siete vo výške 831,84 eur za obdobie od 22. 9. 2008 do 21. 12. 2008, žalobca ju v liste zo dňa 30. 1. 2009 vyzval na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 13. 2. 2009. Zároveň ju upozornil, že v prípade, ak jeho pohľadávku neuhradí, bude jej doúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 331,94 eur. Nárok žalobcu na zmluvnú pokutu v uvedenej výške sa opiera o Dodatok k Zmluve o pripojení uzavretý dňa 3. 9. 2008. Priznanie zmluvnej pokuty je predmetom právneho posúdenia a konštatovanie o nespornosti nároku žalobcu na zaplatenie istiny za poskytnuté služby nemá žiaden vplyv na možnosť súdu zamietnuť návrh na ňu v časti, resp. v celom rozsahu. Základ nároku je v tomto prípade nepochybný, pretože žalovaná nezaplatením za služby žalobcu porušila svoje povinnosti dohodnuté so žalobcom v Zmluve o pripojení, čo zakladá právo žalobcu domáhať sa nároku na zmluvnú pokutu.

Po citácii , , , , , , , , mal súd za to, že nárok uplatnený žalobcom vznikol na základe Zmluvy o pripojení, ktorá je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou. Účastníci si v Dodatku k Zmluve o pripojení uzavretom dňa 3. 9. 2008 dohodli, že žalobca je oprávnený uplatňovať si od žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur ako dôsledok porušenia povinností uvedených v Zmluve o pripojení, Dodatku, prípadne vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaná porušila túto povinnosť neuhradením faktúr za poskytnuté služby, avšak výška zmluvnej pokuty je neprimerane vysoká, presahuje dlžnú sumu. Súd túto zmluvnú pokutu znížil na jednu tretinu, t.j. na sumu 110,65 eur konštatujúc, že táto výška primeraným spôsobom chráni žalobcu ako oprávneného účastníka a zodpovedá hodnote zabezpečenej povinnosti a jej význam. Zároveň je takto určená zmluvná pokuta v zmysle moderačného práva súdu primeraná samotnej pohľadávke žalobcu s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobcovi žiadna škoda konaním žalovanej nevznikla. Za škodu nemožno považovať cenu mobilného telefónu NOKIA 6300 v čase uzavretia Dodatku k Zmluve o pripojení, pretože účastníci uzavreli kúpnu zmluvu ohľadne telefónu dobrovoľne. V prevyšujúcej časti preto súd návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty nad sumu 110,65 eur zamietol. Po citácii , a , Nariadenia vlády č. zaviazal súd žalovanú k zaplateniu úrokov z omeškania z priznanej sumy 110,65 eur, a to od požadovaného dňa 12. 11. 2009, ktorý predstavuje prvý deň omeškania žalovanej so zaplatením jej záväzku priznaného v tomto konaní žalobcovi. V daný deň bola základná sadzba ECB 1 %, žalobca má teda nárok na úroky z omeškania vo výške 9 % a nie, ako si uplatnil vo výške 15 %. Nad sadzbu priznaných ročných úrokov z omeškania 9 % súd preto žalobu zamietol. O trovách konania, včítane trov konania sp. zn. , súd rozhodol podľa a pomerne úspešnému žalobcovi (942, eur úspech a , eur neúspech) v pomere 81 % úspech a % neúspech (celkové 62 % úspech) priznal náhradu trov konania. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon advokáta žalobcu súd počítal z hodnoty sporu 1.163,78 eur a jeho výšku určil na 61,41 eur, pričom žalobca má nárok aj na náhradu podľa vyhl. č. vo výške 7,21 eur, všetko zvýšené o 19 % DPH. Súd priznal takúto náhradu za 2 úkony právnej služby. Pokiaľ by mal žalobca úspech v celom rozsahu, súd by mu priznal požadovaných 230,08 eur. Keďže však pomer úspechu a neúspechu žalobcu vo veci činí 62 %, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 142,65 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Napadol ním výrok rozsudku, ktorým bol návrh čiastočne zamietnutý, ako aj výrok o trovách konania. Ako dôvod

uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou bol dňa 3. 9. 2008 uzavretý Dodatok „100 VIAC“, na základe ktorého bol žalovanej predaný zľavnený mobilný telefón za 1,- Sk, pričom plná cena bola v tej dobe 4.790,- Sk, t.j. 160,- eur. Dodatkom sa žalovaná okrem iného zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 26 mesiacov a počas nej si riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. Pre prípad porušenia zmluvných povinností s následkom odstúpenia od zmluvy bola v Dodatku dojednaná zmluvná pokuta vo výške 10.000,- Sk. Zmluva, rovnako ako Dodatok, boli medzi účastníkmi individualizované. Ich obsah, pokiaľ ide o poskytované služby a záväzky, boli dotvorený podľa požiadaviek žalovanej priamo na zmluvnom pracovisku a vpísaný počítačom do textov uzatváraných dokumentov, ktoré sú pripravené ako všeobecné formuláre. Zmluva a Dodatok boli vytlačené a spoločne so žalovanou odsúhlasené, že ich dojednaný obsah zodpovedá jej požiadavkám. Pre neplnenie si zmluvných povinností so žalovanou žalobca dňa 18. 12. 2008 obmedzil prevádzku SIM karty telefónu žalovanej na prijímanie hovorov a núdzové volania a Pokusom o zmier - predsporovou výzvou zo dňa 30. 1. 2009 vyzval žalovanú na doplatenie dlžnej čiastky do 13. 12. 2009 s upozornením, že po márnou uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty odstupuje nasledujúceho dňa od Zmluvy o pripojení a vyúčtuje dojednanú zmluvnú pokutu. Žalobca mal za to, že jeho žalobný návrh v časti zmluvnej pokuty je dôvodný v celom rozsahu tak, ako bol uplatnený. Žalobca si plnil riadne a včas všetky svoje zmluvné povinnosti, zatiaľ čo zo strany žalovanej dochádzalo opakovane k neplneniu si zmluvných povinností, dôsledkom čoho bolo odstúpenie žalobcu od zmluvy, ako aj vyúčtovanie zmluvnej pokuty. Súd nesprávne aplikoval bez ohľadu na výšku zabezpečovanej pohľadávky. Zmluvná pokuta bola dojednaná plne v súlade s platným právnym poriadkom Pri uzatváraní Dodatku k zmluve si vždy zákazník volí „balík služieb“, tip kupovaného mobilného telefónu a prípadne poskytnutie zľavy na predávaný mobilný telefón. Na základe toho je medzi účastníkmi na zabezpečenie záväzku písomne dojednaná zmluvná pokuta a jej výška. Zmluvná pokuta zabezpečovala záväzok vo výške 13.720,- Sk, t.j. 456,40 eur (26x 11,40 eur program + 160,- eur telefón). Žalovaná za obdobie od uzavretia Dodatku (fakturačné obdobie od 22. 9. 2008 do 21. 10. 2008) do odpojenia nezaplatila žalobcovi ani jednu faktúru za poskytované elektronické komunikačné služby celkom v hodnote 25.060,- Sk (831,84 eur) priznané v rozsudku .

Žalobcovi spôsobila ďalej výpadok tržieb v celkovej výške 262,20 eur (23x 11,40 eur) a ujmu za zľavnený mobilný telefón vo výške 141,54 eur. Zabezpečovaný záväzok zostal v hodnote 403,74 eur. Nakoľko žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote neuhradila dlžné faktúry, žalobca si uplatnil dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur. Žalovaná výslovne akceptovala výšku zmluvnej pokuty určenú pevnou sumou v Dodatku. Žalovaná mala možnosť kúpiť si telefón za jeho tržnú cenu a uzatvoriť zmluvu bez akejkoľvek viazanosti a zmluvnej pokuty. To, že väčšina zákazníkov si volí zmluvu s kúpou nového telefónu za symbolickú cenu, je ich slobodné rozhodnutie. Doba viazanosti a výška zmluvnej pokuty nie je dohodovaná iba na základe rozdielu medzi trhovou hodnotou telefónu a predajnou cenou, ale aj s ohľadom na program, ktorý si zvolí záujemca pri uzatváraní zmluvy. Rovnaký telefón možno získať za akciovú cenu 1,- euro, ale tiež napr. aj za 100,- eur, prípadne vyššiu cenu s viazanosťou napr. na 24 mesiacov, kde dohodnutá akciová cena je závislá od zvoleného programu. Od toho sa potom odvíja aj výška zmluvnej pokuty. Záujemca má vždy voľbu a rovnaké služby spočívajúce v kúpe telefónu, umožnením telefonovania, posielanie SMS, či využitie iných poskytovaných služieb prostredníctvom zariadenia, ktoré si zakúpi, pričom má

možnosť si zabezpečiť, že podmienky, kedy nebude zmluvná pokuta dohodnutá vôbec alebo kedy nebude vysoká. Je teda dohodovaná, až na výnimky (kedy sa spravidla technická novinka viaže len na možnosť pristúpenia a uzatvorenia jedného typu zmluvy), individuálne. Zákon pre zmluvnú pokutu neurčuje minimálnu ani maximálnu hodnotu. Zmluvné strany musia dbať, aby dohodnutá zmluvná pokuta nebola v rozpore s inými ustanoveniami zákona a aby bola primeraná. Kritérium primeranosti je už vo všeobecnosti „previazané“ s moderačným právom súdu. V prípade posudzovanej veci zmluvná pokuta nesmie byť len primerane vysokou sankciou ( ). Zmluvná pokuta však okrem funkcie sankčnej (podľa , kde len sankcia nesmie byť neprimerane vysoká) plní aj funkciu prevenčnú (má stimulovať užívateľa k plneniu povinnosti, ku ktorým sa dobrovoľne zaviazal) a tiež funkciu reparačnú (zabezpečuje rozdiel medzi hodnotou telefón v čase jeho predaja a jeho predajnou cenou). Akékoľvek zužovanie zmluvnej pokuty len na funkciu reparačnú by znamenalo zúženie chápania zmyslu zmluvnej pokuty v posudzovaných veciach. Ak by súd vychádzal z konkrétnych okolností prípadu a postupu pri uzatváraní Zmluvy o pripojení a Dodatku k zmluve, nemal by zmluvnú pokutu vyhodnotiť ani ako neprimeranú a opodstatnene vysokú. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Napriek tomu, že správne právne posúdil zmluvný vzťah ako celok, na základe nesprávneho skutkového zistenia aplikoval právne normy neprimerane a na ujmu jednej zo strán sporu. Domnelou ochranou práv jednej strany ( (ktorá si navyše neplnila zmluvné povinnosti), porušila rovnosť strán a práva strany, ktorá si svoje povinnosti riadne plnila. Súd pomerne skrátil trovy konania. Podľa názoru žalobcu je uplatnený nárok dôvodný v celom rozsahu. V súlade s tým, ak tento nárok prizná, má žalobca nárok aj na priznanie trov konania v celom uplatnenom rozsahu. Navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 331,94 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % z dlžnej čiastky ročne od 12. 11. 2009 do zaplatenia, ako aj zaplatiť žalobcovi trovy prvostupňového konania vo výške 230,08 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 82,58 eur

Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa len v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania. Výrok rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 110,65 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 110,65 eur od 12. 11. 2009 do zaplatenia, nebol odvolaním dotknutý, nadobudol právoplatnosť, tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (, a ). Napadnutú časť rozsudku odvolací súd preskúmal bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, , a ). Pri preskúmavaní napadnutej časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Také vady v preskúmavanej veci zistené neboli. Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Pre konečné rozhodnutie vo veci samej má zásadný význam skutočnosť, že obaja účastníci boli účinne poučení v súlade s o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacími dôvodmi len za podmienok uvedených v , ktoré v danom prípade splnené neboli.

Napriek takémuto riadnemu poučeniu žalobcu tento až v podanom odvolaní začal tvrdiť nové skutočnosti týkajúce primeranosti zmluvnej pokuty a až k odvolaniu pripojil dôkaz preukazujúci trhovú cenu mobilného telefónu predaného žalovanej. V dôsledku toho k novotvrdeným skutočnostiam a predloženému dôkazu napriek ich závažnosti, nie je možné v rámci odvolacieho konania prihliadať.

Predmetom tohto konania je zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti uvedenej v č. I. písm. b) , čl. II Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 3. 9. 2008. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, že tak Zmluva o pripojení, ako aj kúpna zmluva uvedená v Dodatku k nej, sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle - 54 v znení platnom v čase uzavretia uvedeného Dodatku. V čase uzavretia tohto Dodatku platilo už ust. označujúce za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve aj také ustanovenia, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Vzhľadom k úprave stanovenej v veta prvá nesmú sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou odchýliť od úpravy uvedenej v v neprospech spotrebiteľa.

Zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Pokuta však plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Stačí, ak v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán má za dôsledok vznik práva na zmluvnú pokutu. V dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká škoda vznikla.

Účinnosťou ust. vznikla súdom povinnosť preskúmavať primeranosť sankcie pozostávajúcej zo zmluvnej pokuty dojednanej v spotrebiteľskej zmluve.

Pokiaľ má dojednaná sankcia charakter zmluvnej pokuty, je treba rozlišovať medzi neplatnosťou zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa pre rozpor s dobrými mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve môže byť neplatná ako neprimeraná zmluvná podmienka napriek tomu, že v prípade nespotrebiteľskej zmluvy by také isté dojednanie bolo

v súlade s dobrými mravmi. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa skúma však nielen z hľadiska sankčnej funkcie, ale aj uhradzovacej funkcie.

Platnosť dohody o zmluvnej pokute v nespotrebiteľských zmluvách môže súd skúmať tak z hľadiska splnenia podmienok uvedených v ust. a násl. , ale aj z dôvodov uvedených v , predovšetkým pre rozpor s dobrými mravmi. V spotrebiteľských zmluvách však môže byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute aj neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Dôvody absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute pri rozpore s dobrými mravmi uvedené v výstižne vymedzil rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26. 8. 2008 sp.zn.

. Podľa tohto rozsudku „pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov treba predovšetkým uvážiť funkcie zmluvnej pokuty (preventívnu, uhradzovaciu - reparačnú a sankčnú). Pri úvahe o primeranosti výšky dojednanej zmluvnej pokuty treba posúdiť, či zodpovedá účelu zmluvnej pokuty, ktorý spočíva v hrozbe dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad porušenia zabezpečenej zmluvnej povinnosti. Záver o primeranosti výšky zmluvnej pokuty závisí aj od úvahy, či zmluvná pokuta je dojednaná v zodpovedajúcej, a nie prehnanej výške a aký je vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti (inými slovami treba prihliadať aj na výšku zabezpečenej sumy). Zároveň treba posúdiť, či pokuta primerane zabezpečuje veriteľa proti prípadným škodám, teda či zahŕňa všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu z porušenia zmluvnej povinnosti očakávať. Napokon treba vziať do úvahy celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval“.

Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že aj keď výška zmluvnej pokuty má svoj význam pri posudzovaní, či sa dojednanie o zmluvnej pokute prieči dobrým mravom, sama o sebe nemôže kvalifikovať takúto dohodu ako nemravnú. K výške zmluvnej pokuty musia v takom prípade pristúpiť aj ďalšie skôr vymenované významné skutočnosti. Len kombinácia výšky zmluvnej pokuty a tieto ďalšie skutočnosti môže byť dôvodom diskvalifikácie dohody o zmluvnej pokute v tom zmysle, že bude neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti je potrebné sa vyporiadať s rizikom, ktoré na seba berie v konkrétne uzatváranej zmluve veriteľ. Čím je riziko vyššie, tým je aj vyššia odôvodnenosť dojednať vyššiu zmluvnú pokutu ako prostriedok zabezpečenia. V tejto súvislosti je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20. 4. 2004 sp. zn. . Podľa tohto rozsudku „ak veriteľ uzaviera zmluvu s dlžníkom, u ktorého nemožno odhadnúť mieru zmluvnej spoľahlivosti, ide z ekonomického hľadiska o väčšie riziko. Za rozpor s dobrými mravmi nemožno považovať, ak je záväzok zabezpečený dôkaznejšími sankciami pre prípad jeho nesplnenia“.

Ďalším spolurozhodujúcim kritériom pri posudzovaní rozporu zmluvnej pokuty s dobrými mravmi je posúdenie, ako zmluvná pokuta zabezpečuje veriteľa pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti a prípadného vzniku škôd.

V tejto súvislosti Z. Kovařík vo svojej práci „Zmluvná pokuta“ uverejnenej v Právních rozhledech č. 9/1999 okrem iného uviedol, že „pokuta, ktorá zahŕňa všetky škody, ktorým možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať, má dostatočnú, nie je však premrštenú motivačnú výšku a pre prípad nesplnenia povinnosti okrem

odškodnenia primerane aj trestá, nemôže byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a nemôže byť ani v rozpore s poctivosťou v obchodovaní, aj keby bola mnohonásobkom menovitej hodnoty zabezpečeného záväzku“.

Preto pri hodnotení výšky a primeranosti zmluvnej pokuty treba vziať do úvahy aj sankčný charakter a posúdiť, či výška zmluvnej pokuty je v danom prípade takou sankciou, ktorá je schopná dostatočne plniť svoju preventívnu aj reparačnú funkciu. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku zo dňa 4. 9. 2008 sp. zn. uviedol, že „funkcia zmluvnej pokuty spočíva v hrozbe majetkovou sankciou voči subjektu, ak svoj záväzok nesplní riadne a včas. Má teda viesť dlžníka k včasnému a riadenému plneniu. Sankcia za omeškanie s plnením zmluvnej povinnosti uhrádzať peňažný, prípadne nepeňažný záväzok riadne a včas, musí dostatočne odrádzať od porušenia tejto povinnosti“.

Vychádzajúc z týchto zásad je možné konštatovať, že dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- Sk (331,94 eur) pri dobe viazanosti 26 mesiacov a pri predaji mobilného telefónu NOKIA 6300, ktorého trhová cena bola 160,- eur, resp. 141,54 eur, za cenu 1,- Sk nie je v rozpore s dobrými mravmi. Povinnosťou prvostupňového súdu však bolo skúmať primeranosť zmluvnej pokuty ako sankcie podľa . Pokiaľ takouto sankciou je dohoda o zmluvnej pokute, je takéto ustanovenie dohody neplatné ako neprimeraná zmluvná podmienka. Keďže neplatnosť sa týka dohodnutej zmluvnej podmienky, nie je možné v prípade záveru o neprijateľnosti dohody o zmluvnej pokute súčasne aplikovať moderačné právo súdu podľa . Vzhľadom k

platnosti úpravy , nie je ust. použiteľné v spotrebiteľských zmluvách.

Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutej časti rozsudku je možné konštatovať, že prvostupňový súd nepovažoval dohodu účastníkov o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ust. , ako aj to, že pochybil pri právnom posudzovaní veci, keď aplikoval pri posudzovaní primeranosti dojednanej zmluvnej pokuty moderačné právo upravené v .

Zmluvnú pokutu v spotrebiteľských zmluvách možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže označiť takéto dojednania v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len v prípade, ak výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, resp. na ktoré sa zaviazal a ktoré sa mu celkom alebo sčasti nedostalo z dôvodu, že porušil svoju zmluvnú povinnosť.

Záver súdu, či konkrétne zmluvné dojednania o zmluvnej pokute je alebo nie je neprijateľnou podmienkou, sa preto odvíja od posúdenia všetkých osobitostí konkrétneho

prípadu. Veriteľ, ako žalobca v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, musí preto preukazovať splnenie podmienok platnosti takéhoto zmluvného dojednania, a to aj primeranosti dojednanej zmluvnej pokuty. Na rozdiel od dojednania zmluvnej pokuty v nespotrebiteľských zmluvách je jeho povinnosťou v prípadnom súdnom spore preukázať primeranosť dojednanej zmluvnej pokuty. Pokiaľ túto svoje dôkaznú povinnosť nesplní a zo strany dlžníka je namietaná neprimeranosť zmluvnej pokuty, nie je možné takejto žalobe o zaplatenie zmluvnej pokuty vyhovieť pre neunesenie dôkazného bremena.

Žalobca sa v preskúmavanej veci v konaní pred prvostupňovým súdom obmedzil len na preukázanie tvrdenia o dojednaní zmluvnej pokuty a o porušení zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Napriek poučeniu zo strany súdu nepredložil v priebehu prvostupňového konania žiadne dôkazy, ba netvrdil ani žiadne skutočnosti týkajúce primeranosti tejto zmluvnej pokuty. Neurobil tak napriek tomu, že žalovaná prostredníctvom opatrovníka namietala na pojednávaní dňa 28. 9. 2011, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na novo tvrdené skutočnosti a dôkazy uvedené až v podanom odvolaní už nemôže odvolací súd prihliadať.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietavej časti vo veci samej.

Vzhľadom k tomu, že bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, musel byť potvrdený aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania, ktorý bol spochybnený žalobcom len práve v súvislosti s čiastočným neúspechom vo veci samej. Žalobca vo svojom odvolaní však nenamietal žiadne iné dôvody týkajúce sa skladby prisúdenej náhrady trov, či výšky odmeny za jednotlivé úkony právnej služby.

Úspech v odvolacom konaní mala žalovaná. Tejto v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli. Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov ( a ).

Vo veci rozhodol odvolací súd v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.