Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21S-34-2012.pdf
PDF · 106.12 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/34/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: v rade 1/Ing. A. P.,nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX/XX-XX, XXX XX A. T., v rade 2/ B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX/XX-XX, XXX XX A. T., zastúpení advokátom: Mgr. Adriana Sojková, A. P. X. XXXX, T. A. Q., proti žalovanému: Obvodný úrad v Žiline, Janka Kráľa 4,
010 01 Žilina, za účasti pribratého účastníka: Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX-XXX, XXX XX T. O., v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 2012/00518/Cho zo dňa 08.03.2012, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 2012/00518/Cho zo
dňa 08. marca 2012 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi súdny poplatok v sume 66,- eur a trovy právneho zastúpenia v sume 498,68 eur na účet právnej zástupkyne Mgr. Adriany Sojkovej, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca v rade 1/ a 2/ sa žalobou zo dňa 03.05.2012, doručenou súdu dňa 07.05.2012, domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 2012/00518/Cho zo dňa 08.03.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov v 1./ a 2./ rade a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Obce Bziny potvrdil.
Žalobcovia v rade 1/ a 2/ v žalobe uviedli, že Obec Bziny ako príslušný stavebný úrad vydal dňa 10.11.2011 rozhodnutie č. 150/2011/548-TS1/A10, ktorým vydal dodatočné stavebné povolenie na stavbu „Prístrešok“ a pre dokončenie stavby určila okrem iných aj tieto podmienky:
- časť bodu č. 1 ods. 1 - rozobrať a posunúť konštrukciu dreveného oplotenia medzi prístreškom a hospodárskou budovou na úroveň spojnice medzi severnými stenami existujúceho rodinného domu súp. č. XX a hospodárskeho objektu,
- bod č. 1 ods. 2 - posunúť krbové teleso prístrešku tak, aby nezasahovalo za novovybudovanú obvodovú stenu prístrešku.
Žalobcovia v rade 1/ a 2/ v žalobe namietali, že napadnuté rozhodnutie a nezákonným postupom žalovaného boli porušené práva žalobcov ako účastníkov konania, keď odvolací orgán posudzoval predmet odvolacieho konania podľa občianskoprávnych predpisov namiesto toho, aby sa riadil právnou
úpravou v oblasti stavebného práva a technickými normami. Uviedli, že nezákonným postupom žalovaného boli ukrátení na svojich procesných právach, keď ich opravný prostriedok nebol preskúmaný z vecného hľadiska a podľa predpisov stavebného práva, ako aj samotným nezákonným rozhodnutím žalovaného, ktoré bez dostatočného odôvodnenia potvrdzuje uloženie povinností, ktoré nemajú oporu v platných právnych predpisoch.
V žalobe ďalej uviedli, že dňa 07.11.2011 na ústnom pojednávaní, spojenom s miestnym zisťovaním konaným Obcou Bziny ako stavebným úradom, G. P., zastupujúca účastníčku stavebného konania - Y. E., vzniesla námietky voči zrealizovanej stavbe (prístrešok na pozemku parc. Č. 51/1, k. ú. W.), ktorej dodatočné povolenie je predmetom stavebného konania. Taktiež zodpovedá skutočnosti, že žalobcovia na tomto ústnom pojednávaní žiadne námietky nevzniesli, a to z dôvodu, že:
- námietky v zmysle ust. § 61 stavebného konania v spojení s ust. § 88a Stavebného zákona, možno vzniesť voči zrealizovanej stavbe; voči zrealizovanej stavbe žalobcovia nič ako stavebníci nenamietali,
- námietky v zmysle ust. § 61 stavebného konania, v spojení s ust. § 88a Stavebného zákona nemožno vzniesť voči námietkam iného účastníka konania (v danom prípade Y. E.),
- žalobcovia mali za to, že s námietkami účastníčky konania - Y. E., sa stavebný úrad prvého stupňa v súlade s platnými právnymi predpismi riadne vysporiada vo svojom konečnom rozhodnutí, a týmto námietkam vyhovie alebo nevyhovie.
V rámci konania o dodatočné povolenie stavby žalobcovia predložili stavebnému úradu geometrický plán na zameranie pozemku (GP č. 40971805-31/2011), z ktorého je zrejmé, že nimi vystavané oplotenie je vybudované na hranici pozemku KN-C 51/1 a nezasahuje na cudzí pozemok. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalobcovia nepovažovali za potrebné čokoľvek v rámci miestneho zisťovania dňa 07.11.2011namietať a námietky účastníčky konania Y. E. považovali, s ohľadom na predložený geometrický plán, charakter stavby (oplotenie) a s tým súvisiace právne predpisy, za bezpredmetné.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím porušil základné procesné práva žalobcov, keď sa výhradami žalobcov obsiahnutých v podanom odvolaní po hmotnoprávnej stránke vôbec nezaoberal, argumentujúc koncentráciou konania a tým, že nimi uvedené námietky neboli uvedené pri miestnom zisťovaní. Obsahom podaného odvolania bola obrana žalobcov voči uloženiu povinnosti stavebného úradu, ktoré uloženie povinností s ohľadom na výsledky vykonaného miestneho zisťovania a predložené listiny nemajú oporu v právnych predpisoch
Skutočnosť, že žalobcovia umiestnili stavbu do majetkovej hranice, v časti vybudovaného oplotenia, nie je ani v rozpore s právnymi predpismi, a nie je v rozpore ani so záujmami iných účastníkov stavebného konania, keď je zrejmé, že umiestnenie oplotenia na majetkovej hranici susedných pozemkov je štandardným a obvyklým postupom pri budovaní oplotenia. V rozsahu podaného odvolania teda odôvodnenie žalovaného neobstojí, keď tvrdí, že žalobcovia vytvorili stav, že na vykonávanie údržby stavby by museli používať susedný pozemok a tým zasahovať do právom chránených záujmov vlastníčky susedného pozemku. V tomto smere nesporne žalovaný svojou argumentáciou zasahuje už do sféry občianskoprávnych predpisov a sám svojim postupom narúša rovnosť účastníkov stavebného konania.
Úlohou stavebného úradu v rámci stavebného konania je posudzovanie stavby v zmysle príslušných technických noriem a predpisov stavebného práva. Nie je možné, aby sa v rámci stavebného konania správny orgán zaoberal všetkými občianskoprávnymi námietkami účastníkov konania, tieto posudzoval a vyhodnocoval tak, aby prípadne do budúcna zamedzil všetkým možným budúcim občianskoprávnym sporom, ak je naviac zrejmé, že stavba je v súlade so stavebnými predpismi a je postavená na hranici susedných pozemkov a stavba je v súlade so stavebnými predpismi a technickými normami a je postavená na pozemku stavebníkov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovia v rade 1/ a 2/ navrhujú, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že nemali možnosť namietať voči námietkam iných účastníkov konania, a že o skutočnostiach, proti ktorým
by mohli namietať sa dozvedeli až z doručeného rozhodnutia Obce Bziny. V spise prvostupňového správneho orgánu pod položkou č. 12 je zápisnica, v ktorej sú jasne formulované požiadavky vlastníčky susedného pozemku Y. E.. Zo zápisnice na strane č. 2 je uvedené, že pani P. (zástupkyňa Y. E.) nesúhlasila so stavbou na hranici pozemku a žiadala upraviť stavbu prístrešku tak, aby opravy boli možné z pozemku stavebníka. Presah strechy prístrešku na susedný pozemok bolo potrebné upraviť tak, aby nedošlo k zásahu na tento pozemok. Žiadala zároveň posunúť oplotenie na úroveň rodinného domu, čiže aby stavby od rodinného domu po objekt šopy (na parc. Č. 51/5) boli v jednej úrovni. Tak isto bolo potrebné preto posunúť aj krbové teleso. Na tretej strane zápisnice je uvedené stanovisko účastníčky, ktorá súhlasí s vydaním dodatočného povolenia stavby, v ktorom budú určené podmienky pre úpravy stavby prístreška, s určeným termínom dokedy bude stavba upravená. V závere zápisnice stavebný úrad uviedol, že vydal dodatočné povolenie na stavbu prístrešku s určením termínu na úpravu stavby. Žalobca v rade 1/ sa konania zúčastnil a zápisnicu na znak súhlasu podpísal, bol teda vopred uzrozumený s požiadavkami účastníčky konania i so záverom, ku ktorému dospel stavebný úrad. Žalobcovia v žalobe sami pripúšťajú, že porušili predpisy stavebného práva, napriek tomu sa však dožadujú právnej ochrany na úkor práv vlastníčky susedného pozemku, poukazujúc na ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť a zároveň uviedol, že k obsahu žaloby sa podrobnejšie vyjadrí na ústnom pojednávaní.
Krajský súd v Žiline ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p..
Právna zástupkyňa sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiavala dôvodov uvedených v žalobe.
Poverený pracovník žalovaného tvrdil, že rozhodnutie je v súlade so zákonom, stavebník uskutočnil stavbu bez ohlásenia stavebného úradu, prípadne bez príslušného povolenia, a to je vždy na úvahe stavebného úradu prvého stupňa, čím porušil zákonné ustanovenia. Stavebný úrad prvého stupňa bol povinný začať konanie o odstránení, resp. dodatočnom povolení stavby podľa § 88a Stavebného zákona. Bolo zrejmé, že táto stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi, podľa ktorých vykonávajú štátnu správu iné dotknuté orgánu, či už hygienik, požiarne orgány, atď.. Stavebný úrad oznámil začatie konania a nariadil ústne prerokovanie, ktorého sa žalobca v rade 1/ osobne zúčastnil. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia o riadnom stavebnom konaní, preto platí aj koncentračná zásada, podľa ktorej účastníci stavebného konania majú možnosť uplatniť si svoje námietky a pripomienky najneskôr v lehote, ktorú určuje stavebný úrad, spravidla najneskoršie na ústnom konaní. Táto koncentračná zásada má rovnakú váhu pre všetkých účastníkov, či sú to dotknutí účastníci alebo sám stavebník. Na tomto konaní bola prerokovaná otázka možnosti dodatočného povolenia stavby a boli brané do úvahy pripomienky účastníčky konania Y. E., ktorá požadovala, aby sa na stavbe vykonala určitá úprava, pretože nesúhlasila s tým, aby stavba bola založená v majetkovej hranici. Tam nedošlo k spochybneniu priebehu majetkovej hranice, ani krajský stavebný úrad to takto neposudzoval. Preto nesúhlasil s prednesom žalobcov, že sa jedná o úpravu oplotenia, nie je možné zamieňať termín oplotenie a termín stavba. V danom prípade sa jedná o stavebnú konštrukciu, ktorá je založená na pilieroch priamo v majetkovej hranici a v nej je vložené krbové teleso. Táto skutočnosť vyplýva z projektovej dokumentácie. Rozhodujúcim kritériom na posúdenie tejto veci je stavba a nie oplotenie. Stavebný úrad do zápisnice zaznamenal požiadavky Y. E. a aj zaznamenal do tohto potrebnú technickú úpravu, ktorá je potrebná, aby sa stavba upravila tak, že bude môcť byť dodatočne legalizovaná. Žalobca v rade 1/ bol na tomto pojednávaní prítomný, zápisnicu podpísal. Podľa názoru žalovaného nie je dôležité, aby žalobca v rade 1/ si mohol uplatňovať svoje názory alebo námietky k tomu, k čomu stavebný úrad svojou úvahou smeruje, pretože zákon o dodatočnom povolení stavby pripúšťa, že rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravu už realizovanej stavby v zmysle § 88a ods. 4, čiže nariadi, t.j. autoritatívne rozhodnutie z úradnej moci, ku ktorému nepotrebuje súhlas stavebníka. Jeho povinnosťou je všeobecná povinnosť vyplývajúca z ust. § 32 Správneho poriadku, t.j. pred vydaním rozhodnutia dať sa mu možnosť vyjadriť k jeho podkladom, prípadne navrhnúť jeho zistenie, ale nemôže to ovplyvniť jeho výsledný úsudok, pretože toto nariadenie je z úradnej moci. Žalobca mal možnosť v konaní podať námietky, ktoré si však neuplatnil a uplatnil ich až v odvolacom konaní. Koncentračná zásada jasne hovorí, že na námietky uplatnené
po lehote sa neprihliada, a preto ani odvolací orgán na ne prihliadať nemohol a ani nesmie, inak by porušoval zákon.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného č. 201/00518/Cho zo dňa 08.03.2012 o dodatočnom povolení stavby.
Podľa § 88a ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb., ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.
Podľa § 88a ods. 4 zák. č. 50/1976 Zb., v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.
Podľa § 88a ods. 5 zák. č. 50/1976 Zb., ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
Obec Bziny ako prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 150/2011/548-TS1/A10 zo dňa 10.11.2011 - rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby „Prístrešok“ na pozemkoch na parc. KN_C č. 51/1 v kat. úz. W.. V odôvodnení stavebný úrad uviedol, že na základe oznámenia Štátneho stavebného dohľadu o nepovolenej zmene stavby rodinného domu súp. č. XX na pozemku par. KN-C č. 51/1 v kat. úz. W. spôsobom prístavby prístrešku k rodinnému domu, ktorej stavebníkom bol Ing. A. P. a manželka B. P., obaja bytom X. XX/XX-XX, A. T., začal konanie podľa § 88a Stavebného zákona. Na základe citovaného zákona skúmal, či existencia stavby nie je v rozpore so záujmami spoločnosti. Dňa 07.11.2011 vykonal stavebný úrad ústne pojednávanie, spojené s miestnym zisťovaním, na ktorom G. P., zastupujúca účastníčku konania Y. E., vzniesla námietky voči zrealizovanej stavbe. Nesúhlasila s tým, aby prístavba prístrešku bola osadená na hranici pozemku s presahom strechy prístrešku na pozemok KN-C č. 57/1. Stavebný úrad námietky zohľadnil a určil stavebníkovi vo výroku rozhodnutia spôsob úpravy stavby a termín ukončenia úprav prístavby, ktorý bol určený po dohode účastníkov konania. Zároveň stavebný úrad v predloženej projektovej dokumentácii vyznačil zmeny v projektovej dokumentácii stavby. V odôvodnení ďalej uviedol, že vzhľadom na posúdenie z hľadiska zámerov a cieľov územného plánovania, starostlivosti o životné prostredie a jednotnej technickej politiky vyjadrenej v zák. č. 50/1976 Zb. dospel stavebný úrad k záveru, že stavba po zohľadnení námietok vlastníka susednej nehnuteľnosti nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi.
Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v rade 1/ odvolanie, v ktorom uviedol, že s ostatnými podmienkami uvedenými v predmetnom rozhodnutí súhlasí. Nesúhlasí však s podmienkami určenými stavebným úradom, a to v bode č. 1 ods. 1 - rozobrať a posunúť konštrukciu dreveného oplotenia medzi prístreškom a hospodárskou budovou na úroveň spojnice medzi severnými stenami existujúceho rodinného domu súp. č. 80 a hospodárskeho objektu.
Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 08.032012 pod č. 2012/00518/Cho prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu podľa ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že stavebníci uskutočnili stavbu prístrešku bez príslušného povolenia alebo ohlásenia stavebnému úradu, pričom ho umiestnili tesne k majetkovej hranici susedného pozemku KN-C č. 57/1, ktorého vlastníčkou je Y. E.. Jednalo sa o drevenú konštrukciu pristavanú k rodinnému domu súp. č. XX vo vlastníctve stavebníkov, pričom severná stena je opláštená dreveným debnením, západná a južná strana sú otvorené. Prístrešok je zastrešený pultovou strechou so sklonom
11 stupňov smerom západným na pozemok stavebníkov. Pod prístreškom nachádza upravená terasa a je v ňom umiestnený krb s komínom. Stavebný úrad po zistení nepovolenej stavby listom zo dňa 13.09.2011 vyzval stavebníkov, aby v lehote do 14 dní obstarali doklady, ktorými preukážu, že nimi uskutočnená stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. Ďalším listom zo dňa 13.10.2011 nariadil ústne pojednávanie všetkým známym účastníkom, ktoré sa konalo dňa 07.11.2011. Stavebný úrad vyhotovil z ústneho pojednávania zápisnicu, v ktorej zaznamenal popis stavby, námietky a pripomienky účastníkov konania. V časti zápisnice podmienky a stanoviská dotknutých orgánov prítomný starosta Obce Bziny uviedol, že stavba nie je v rozpore s vereným záujmom. V závere rozhodnutia uviedol, že správny orgán je povinný v konaní prihliadať nielen na záujmy stavebníka, ale aj na oprávnené záujmy dotknutých účastníkov konania a na rovnosť ich práv. Stavebníci postupovali v rozpore so zákonom, keď uskutočnili stavbu bez príslušného povolenia stavebného úradu, pričom ju umiestnili až do majetkovej hranice. Tým vytvorili stav, že na vykonávanie údržby stavby by museli používať susedný pozemok, a tým zasahovať do právom chránených záujmov vlastníčky susedného pozemku. Keďže sa svojim konaním dopustili porušenia zákona, musia znášať aj následky tohto konania, t.j. vykonať nariadené úpravy stavby tak, ako to bolo dohodnuté na ústnom pojednávaní a ako to stavebný úrad zakotvil do záväzných podmienok rozhodnutia. Pokiaľ by stavebníci neakceptovali podmienku na premiestnenie krbu, nebolo by ani realizovateľné preloženie severnej steny prístrešku, lebo krb je podľa projektovej dokumentácie umiestnený tak, že stena by musela prechádzať cez jeho stred. Pokiaľ by stavebníci nesplnili v stanovenej lehote nariadené opatrenia na úpravu stavby, vystavovali by sa riziku, že stavebný úrad by im nariadil odstránenie celej stavby. K požiadavke účastníčky konania Y. E., že trvá aj na odstránení časti strechy na novopostavenom rodinnom dome č. XX, ktorý prečnieva nad jej pozemok KN-C č. 57/1, odvolací orgán uviedol, že stavba domu nie je predmetom tohto konania, preto nie je možné v rámci neho riešiť otázku odstránenia časti strechy.
Vzhľadom na uvedené neboli zistené dôvody na zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a preto bolo potrebné odvolanie žalobcu v rade 1/ zamietnuť.
V predmetnej veci je nepochybné, že stavba prístrešok na pozemku parc. KN-C č. 51/1 v kat. úz. W. bola vykonaná bez stavebného povolenia, resp. ohlásenia. Z dikcie Stavebného zákona v § 88a ods. 1 a 2 jasne vyplýva, že pokiaľ stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia, začne konanie z vlastného podnetu a vyzve stavebníka na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom. Ak stavebník nedoloží potrebné doklady v stanovenej lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
Z citovaného ustanovenia Stavebného zákona vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby (stavebníkovi), keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady. Tým, že prvostupňový správny orgán v danom prípade preniesol dôkazné bremeno preukázania súladu existujúcej stavby s verejnými záujmami na seba, porušil tak nielen procesný postup predpísaný Stavebným zákonom, ale zároveň upustil od požadovania preukázania uvedeného súladu existencie stavby s verejným záujmom, čim opätovne porušil zákon. Vo svojom odôvodnení skonštatoval, že po zohľadnení námietok vlastníka susednej nehnuteľnosti nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom a osobitnými predpismi, ktoré chránia všeobecné záujmy. Stavebný úrad v konaní nezistil ďalšie dôvody, ktoré by bránili dodatočnému povoleniu stavby. Takéto odôvodnenie nie je v súlade s ust. 46 Správneho poriadku, v spojení s § 140 Stavebného zákona, ktoré zakotvuje zásadu zákonnosti a zásadu materiálnej pravdy. Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku), v intenciách, v ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy, ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečil ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností, v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Za zistený skutočný stav veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné. Požiadavka súladu s verejným záujmom je v danej právnej veci nepochybne takouto skutočnosťou. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. z dôvodu nedostatočne zisteného skutočného stavu veci.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal trovy konania v sume 564,68 eur. Špecifikácia trov právneho zastúpenia:
príprava a prevzatie veci 127,17 €, spísanie žaloby zo dňa 03.05.2012 127,17 €, pojednávanie dňa09.01.2013130.16 €, spolu 390,48 6+ 2 x 7,63 € ( paušál hotových výdavkov rok 2012) + 15,26 €
+ 1 x 7,81 € ( paušál hotových výdavkov rok 2013) + 7,81 €, spolu 407,57 €.Náhrada za stratu času (§17 vyhlášky)Dubnica nad Váhom - Žilina (a späť) dňa 09.01.2013; 4 x 1/2hodina ( 1 hodina a' 13,01€), spolu 52,04 €.Náhrada cestovných nákladov (§ 16 ods. 4 vyhlášky)pojednávanie 09.01.2013 (Dubnica nad Váhom - Žilina a späť) - 132 (km) x 7,5 (1) x 1,507 (€/l) x 0,01 = 14,92 €,
132 (km) x 0,183 (€/km - §8 ods. l opatrenia MPSVaR SR č. 632/2008 Z. z.) = 24,13 €, spolu 39,07 €. Celkovo trovy právneho zastúpenia činia 498,68 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne trojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.