Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-556-2003.pdf
PDF · 76.38 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/556/2003
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, v konaní zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava 5, proti povinnému: K.Á. I., Y.. XX.X.XXXX, E. W. X, V.,o vymoženie sumy 118,07 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd zamieta návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú. Súd exekúciu z a s t a v u j e. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie vo výške 133,09 eura, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Levice dňa 30.10.2003 poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára so sídlom Exekútorského úradu v Šali, P.Pázmaňa 49/3, 927 01 vykonaním exekúcie ( EX 2900/2003) na základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice č. N 2256/2003, Nz 67323/2003 napísanej dňa 5.8.2003 na Notárskom úrade v Partizánskom, ulica generála Svobodu 1069/4.
Oprávnený podal dňa 31.5.2012 v zmysle § 44 ods.8 zák.č. 233/1995 Z.z na súd návrh na zmenu exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára a navrhol poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pre nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí.
Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie.
Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. V praxi však môže dôjsť k tomu, že neboli splnené procesné predpoklady, ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný titul bol podkladom na exekúciu (§ 41 až 43).
Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je notárska zápisnica N 2256/2003, Nz 67323/2003 napísanej dňa 5.8.2003 na Notárskom úrade v Partizánskom, ulica generála Svobodu 1069/4. V predmetnej notárskej zápisnici je povinný zastúpený Mgr. Brunom Žlnayom na základe substitučnej plnej moci ako zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra, advokátom konajúcim na základe plnej moci,ktorá je v zmluve o úvere a je prílohou notárskej zápisnice v mene povinnej osoby a ktorý uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom vykonateľnosti má povahu verejne listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby , pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je , aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok ( stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu , vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti ) , ďalším sú označenie oprávnenej osoby , povinnej osoby, právneho dôvodu , predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici , ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu ( ide o jednu z náležitostí , ktorú musí notárska zápisnica obsahovať v zmysle § 46 a nasl. Notárskeho poriadku , aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná a bola exekučným titulom ). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama o sebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu
V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím ( súdu alebo iného orgánu ) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok , že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 134 O.s.p a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust.§ 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku . Dôsledkom takéhoto zistenia je potom zastavenie exekúcie , keďže ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Jeho podmienkou však je , že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu bolo vyslovené , že exekúcia je neprípustná , pričom nie je vylúčené , aby súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení jedným uznesením.Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných skutočnostiach je dovolený , keďže osobitné rozhodovanie o neprípustnosti a o zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.
Podľa prvej vety § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je práve zmluva o úvere uzatvorená účastníkmi konania dňa 10.2.2003, ktorou sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 298,74 eura ( 9.000,- Sk ) a povinný sa zaviazal zaplatiť mu túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 162,98 eura ( 4.910,- Sk ), t.j. celkovo 461,73 eura (13.900,- Sk) v 13 dvojtýždňových splátkach po 35,52 eura (1.070 ,- Sk) . Zároveň povinný na formulárovom tlačive podpísal i splnomocnenie pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, aby v jeho mene
uznal záväzok ,ktorého konkrétnu výšku nebolo v tom čase možné predpokladať . Podľa názoru súdu a vzhľadom na neexistujúcu zmluvnú voľnosť povinného pre zvolení si splnomocneného zástupcu, keďže plnomocenstvo bolo zakomponované priamo do predtlače zmluvy o úvere, na existenciu právneho vzťahu medzi splnomocnencom povinného ako dlžníka a oprávneným , ktorý ho splnomocnil i na spísanie notárskej zápisnice, je takého splnomocnenie pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom. Z toho dôvodu preto aj notárska zápisnica predložená v tomto konaní ako exekučný titul je rovnako tak absolútne neplatným právnym úkonom. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom , na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok , ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekučného konania domáhať. Čo sa týka návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ten súd zamietol, nakoľko zistil dôvod pre zastavenie exekúcie a je teda nadbytočné zaoberať sa týmto návrhom , čo by v konečnom dôsledku odporovalo i hospodárnosti exekučného konania.
Súdny exekútor si v súvislosti so zastavením exekúcie uplatnil a vyčíslil trovy exekúcie v sume 133,09 eura ( vrátane DPH ), ktoré pozostávajú z odmeny exekútora v sume 47,82 eura za 6 hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 vyhl. č. 288/ 1995 Z.z. ( 6x 6,64 eura + DPH ), z odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti odmeňované paušálnou sumou 3,32 eura podľa § 14a § 15 cit. vyhl. v sume 19,90 eura ( 5x 3,32 eura + DPH ) za získanie poverenia , doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé zisťovanie majetku povinného, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného2x ; z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. v sume 61,42 eura za poštovné 15,06 eura, za spotrebný materiál 4,96 eura, cestovné na trase Šaľa -Levice a späť za účelom súpisu hnuteľných vecí 41,40 eura a 11,06 eura za stratu času podľa § 23 cit. vyhl. ( 5 polhodín x 0,79 eura ) , t.j. trovy exekúcie v celkovej sume 133,09 eura.
Na základe zákonných ustanovení a uvedených skutočností , súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú , návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 133,09 eura, ktoré si exekútor vyčíslil v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.