Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-128-2023.pdf
PDF · 125.18 KB
Case nature
Subarea
2Co/128/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore navrhovateľky A. B. C., nar. X.X.XXXX, D. XXX, zast. AK Berčo s.r.o., Spišská Nová Ves, J. Hanulu 19, IČO: 54 329 281 proti žalovanej Obec E., E. XX, IČO: 00 328 952, zast. JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom, Spišská Nová Ves, Letná 61, IČO: 42 109 264, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1C/28/2023 z 9. mája 2023
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Priznáva žalovanej proti navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne len „súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.) a priznal žalovanej právo na plnú náhradu trov konania (výrok II.).
2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktoré bude nahrádzať rozhodnutie súdu vo veci samej a ktorým uloží povinnosť žalovanej ako stavebníkovi zdržať sa stavby „ČOV a kanalizácia Betlanovce“ na základe stavebného povolenia vydaného rozhodnutím Okresného úradu Spišská Nová Ves, odbor životného prostredia z 8.2.2001 s prihliadnutím na zmeny povolené v ďalších súvisiacich rozhodnutiach, čo odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou pozemkov – parciel zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. C., a to parc. č. 2201, 2210/17, 2210/18, 2210/19 a 2210/20, nachádzajúce sa v extraviláne obce Hrabušice, vedľa reštaurácie a penziónu za odbočkou smerom k obci, v zmysle územného plánu Obce C. definovaných ako plochy občianskej vybavenosti a žalovaná (obec) je výlučnou vlastníčkou pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. C. – parc. č. 2210/3 a 2210/4. Na parcele C-KN č. 2210/3 má žalovaná záujem postaviť čističku odpadových vôd (ČOV), a to na základe stavebného povolenia z 8.2.2001 a ďalších rozhodnutí o zmene stavby pred dokončením, z ktorých naposledy rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred dokončením z 10.10.2018 bola predĺžená lehota výstavby ČOV do 31.12.2022. Navrhovateľka namietala, že ako účastníčka stavebného konania – vlastníčka susediacich pozemkov a pozemku, ktorým má samotná stavba prechádzať, nemá žiadne vedomosti o rozhodnutí o predĺžení lehoty výstavby, pričom žalovaná 17.8.2022 uzavrela zmluvu o dielo s dodávateľom CEDIS s.r.o., ktorý má realizovať dielo „ČOV a kanalizácia Betlanovce“ a Dodatkom č. 2 k nej, z 9.3.2023 bol dohodnutý začiatok vykonávania diela do troch pracovných dní po protokolárnom odovzdaní staveniska a ukončenie a odovzdanie diela do 30.9.2023. Žalovaná v mesiaci marec 2023 začala so stavbou ČOV a navrhovateľka má za to, že žalovaná ako stavebník realizuje stavbu v rozpore so stavebným povolením, a teda ide o stavbu nepovolenú (čiernu). Navrhovateľka trvala na tom, že má právo, aby sa v jej susedstve realizovala stavba iba v súlade so stavebným povolením a ak sa touto stavbou nezasahuje do jej vlastníckych práv, tvrdila, že po uplynutí doby výstavby v zmysle stavebného povolenia
a jeho zmien, už nie je viac možné lehotu výstavby po dni 31.12.2022 predlžovať. Argumentovala, že umiestnenie ČOV hneď vedľa plochy občianskej vybavenosti znižuje kvalitu užívania týchto pozemkov, ako aj ich hodnotu, a to najmä pre zápach, ktorý ČOV nevyhnutne produkuje. Navrhovateľka nemá inú možnosť ako sa domáhať toho, aby žalovaná stavbou ČOV nezasahovala do jej vlastníckych práv, než domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia a keďže lehota na zhotovenie diela márne uplynula 31.12.2022 argumentovala navrhovateľka, že navrhovaným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a nie je dôvodné, aby súd obmedzil platnosť neodkladného opatrenia do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie majúc za dôležité zistiť stanovisko žalovanej k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, doručil jej ho na vyjadrenie. Žalovaná tvrdenia navrhovateľky označila za nepravdivé a uviedla, že žiadosťou z 9.5.2022 požiadala Okresný úrad Spišská Nová Ves o predĺženie lehoty výstavby pre stavbu „ČOV a kanalizácia Betlanovce“, ktorej lehota na dokončenie bola stanovená rozhodnutím z 10.10.2018 do 31.10.2022, ktorej žiadosti bolo vyhovené, čo bolo oznámené žalovanej úradným listom č. OÚ- SN-OSZP-2022/007494-002 z 30.5.2022 a bola stanovená nová lehota na dokončenie stavby do 31.12.2026. Nerealizuje preto stavbu po uplynutí určenej lehoty. Taktiež žalovaná poukázala na to, že obec Betlanovce rozhodnutím č. 254/2022-Mz z 19.12.2022 predĺžila lehotu výstavby na stavbu „Prístupová cesta k ČOV a spevnená plocha“ do 12/2024. Ak má navrhovateľka výhrady voči postupu a rozhodovaniu príslušného správneho orgánu vo veci zmeny lehoty výstavby, mala za to, že právnym prostriedkom nápravy je tzv. správna žaloba, akú navrhovateľka nepodala. Aj pre prípad, ak by nedošlo k predĺženiu lehoty výstavby nemala za dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože sa stavba neuskutočňuje na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľky a realizáciou stavby nedochádza k priamemu zásahu do jej vlastníckeho práva. Či je stavba uskutočňovaná žalovanou ako stavebníkom v súlade so stavebným povolením alebo v rozpore s ním neprináleží rozhodovať všeobecnému súdu, ale príslušnému správnemu orgánu. Preto, keďže navrhovateľka založila svoj návrh na tom, že žalovaná uskutočňuje stavbu po uplynutí určenej lehoty výstavby, čo však ani nie je pravda, nie je daná právomoc súdu konať a rozhodovať vo veci, ale právomoc konať prináleží správnemu orgánu. Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je preto celkom nesprávne zvoleným právnym nástrojom. Taktiež podotkla, že navrhovateľka ani neodôvodňuje náležite potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia a ani takú potrebu ničím neosvedčuje. Návrh založila výlučne na domnienke, že uskutočnením stavby ČOV dôjde k zníženiu hodnoty jej pozemkov a zhoršeniu ich užívania, čo však ničím neosvedčila. Mala za to, že práva susediacich vlastníkov zohľadnil už Okresný úrad Spišská Nová Ves pri rozhodovaní o stavebnom povolení ako aj v ďalších naň nadväzujúcich rozhodnutiach. Pokiaľ teda stavba bola riadne povolená a navrhovateľka okrem nesprávneho tvrdenia o nedodržaní lehoty výstavby nepotvrdila iný rozpor realizácie stavby so stavebným povolením, nemôže všeobecný súd neodkladným opatrením uložiť stavebníkovi – žalovanej, „aby sa ako stavebník zdržal stavby ČOV a kanalizácia E.“, pretože všeobecný súd by tak zasiahol do právomoci iného orgánu verejnej moci/príslušného stavebného úradu. Zohľadniac navrhovateľkou a žalovanou predložené listinné dôkazy citujúc pritom článok 2 ods. 2 a článok 3 ods. 1 základných princípov CSP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1,2 a § 333 CSP súd uzavrel, že nie sú dané podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ani obavu, že exekúcia bude ohrozená. Jej tvrdenia o tom, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery mal súd za neosvedčené a tvrdenia o tom, že žalovaná realizuje predmetnú stavbu v rozpore so stavebným rozhodnutím mal za vyvrátené žalovanou. Navrhovateľka nepreukázala ako konanie žalovanej reálne zasahuje do jej vlastníctva, naopak žalovaná predložila rozhodnutie stavebného orgánu o predĺžení termínu realizácie predmetnej stavby, čím tvrdenie navrhovateľky o realizácii stavby po určenom termíne vyvrátila. Súd aj z procesného hľadiska považoval navrhovateľkou zvolený prostriedok obrany za nesprávny, pretože, ak žalovaná realizuje stavbu na svojom pozemku v rozpore so stavebnými predpismi alebo v rozpore s rozhodnutiami stavebných orgánov, potom je potrebné nápravu zjednávať jednak v samotnom v správnom konaní, resp. prostredníctvom inštitútu správnej žaloby. V ďalšom súd prvej inštancie odkázal na vyjadrenie žalovanej, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil, a na ktoré preto poukázal. Na základe uvedeného návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Úspešnej žalovanej priznal právo na plnú náhradu trov konania voči neúspešnej navrhovateľke.
3. Proti uzneseniu včas podala odvolanie navrhovateľka a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, písm. f/ a písm. h/ CSP. Nestotožnila sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré mala založené len na tom, čo žalovaná uviedla vo svojom vyjadrení, a teda, že stavebné povolenie na stavbu ČOV
bolo riadne predĺžené a že žalovaná realizuje stavbu na svojich vlastných pozemkoch, čím nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľky. V súvislosti s tvrdením žalovanej, ktoré si osvojil súd prvej inštancie, že stavebné povolenie na stavbu ČOV bolo riadne predĺžené, argumentovala navrhovateľka, že na predĺžení lehoty výstavby musí byť vydané rozhodnutie, ktoré sa oznámi spôsobom podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona, a teda oznámenie musí byť adresované všetkým dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom. Poukázala na to, že už v návrhu uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by existovalo akékoľvek rozhodnutie o predĺžení lehoty výstavby aj na obdobie po 31.12.2022 a tvrdila, že to nebolo vyvrátené ani žalovanou, pretože z dokumentu Okresného úradu Spišská Nová Ves z 30.5.2022 nevyplýva, aby toto malo byť doručované alebo inak oznamované jej - navrhovateľke. Navyše mala za to, že „Úradný list“, dokument Okresného úradu Spišská Nová Ves z 30.5.2022 nie je rozhodnutím o predĺžení lehoty na dokončenie výstavby. O tom, že takýto Úradný list existuje sa dozvedela prvýkrát až z napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa nej úradný list nedoručovaný účastníkom konania okrem stavebníka, nemôže mať tie právne následky, že by ním bola platne predĺžená lehota na dokončenie výstavby, keďže stavebný zákon uvádza, že lehotu na predĺženie výstavby možno predĺžiť, pričom rozhodnutie sa musí doručiť všetkým známym účastníkom konania. Nestotožnila sa s právnym posúdením, v zmysle ktorého by bola lehota za predĺženie výstavby platne predĺžená do 31.12.2026. Dala do pozornosti, že skoršie predĺženia lehoty na dokončenie výstavby boli vždy vykonané rozhodnutím, nie úradným listom. Dôvodila, že práve za účelom, aby nebolo medzi účastníkmi konania o vydanie stavebného povolenia sporné, či lehota na dokončenie výstavby bola alebo nebola predĺžená, vyžaduje Stavebný zákon, aby sa predĺženie lehoty výstavby uskutočnilo rozhodnutím a nie úradným listom, a aby sa toto rozhodnutie oznámilo všetkým známy účastníkom konania. V danom prípade nebola ani jedna z týchto podmienok splnená, a preto nemohlo nikdy nadobudnúť právoplatnosť rozhodnutie o predĺženie výstavby do 31.12.2026, a preto nemohol súd z tejto skutočnosti pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu vychádzať. Pre vlastníka pozemku je rozhodujúce, či na susedný pozemok je stále platne vydané stavebné povolenie alebo už lehota na dokončenie výstavby márne uplynula. Tvrdila tiež, že navyše, ona – navrhovateľka, vlastní aj pozemok, na ktorom má byť stavba čiastočne zhotovená, a teda rozhodnutie o predĺženie lehoty výstavby jej malo byť doručené, keďže sa týka priamo pozemku v jej vlastníctve. Nestotožnila sa s odôvodnením, podľa ktorého pochybenie týkajúce sa (ne)existencie rozhodnutia o predĺžení lehoty výstavby nie je dôvodom na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia. Tvrdila, že bez platného stavebného povolenia ide nielen o stavbu nepovolenú, ale keďže má byť čiastočne zhotovená aj na pozemku v jej vlastníctve, aj o stavbu neoprávnenú v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka. Aj v prípade, že by stavba nemala zasahovať do jej pozemku, mala by aktívnu legitimáciu na to, aby sa domáhala zdržania sa realizácie stavby, keďže podľa nej akákoľvek stavba realizovaná na susednom pozemku spôsobuje istý zásah do vlastníckeho práva k pozemku, a to bez potreby preukazovania osobitosti daného zásahu. Tvrdila, že sa môže domáhať toho, aby na jej vlastnom pozemku a na susednom pozemku bola stavba realizovaná iba vtedy, ak je na ňu vydané platné stavebné povolenie, čo v danom prípade nie je. Argumentovala, že ak ide o nepovolenú stavbu, má dotknutá osoba viacero možností ako sa domáhať toho, aby sa v nepovolenej stavbe nepokračovalo, a aby tak nedochádzalo k zásahu do jej vlastníckeho práva. Uviedla, že je bežnou súdnou praxou, že súdy v civilnom konaní uložia stavebníkovi povinnosť zdržať sa realizácie nepovolenej stavby, keďže aj takéto rozhodnutie spadá pod širokú definíciu toho, o čom všetkom môže súd v rámci neodkladného opatrenia rozhodovať. Medzi podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia nepatrí to, že by navrhovateľ mal predtým vyčerpať prostriedky správneho práva, ak sú k dispozícii, alebo že by navrhovateľ musel špeciálne odôvodňovať, prečo niektoré prostriedky správneho práva nevyčerpal. Uzavrela, že považovala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za vhodný spôsob ochrany svojich práv, najmä s ohľadom na to, že stavebný úrad pri vydávaní rozhodnutí o predĺžení lehoty na dokončenie výstavby dlhodobo neoznamuje tieto rozhodnutia známym účastníkom konania. Navrhovateľka v odvolaní namietla aj voči tomu, že je stavba ČOV realizovaná výhradne na pozemkoch žalovanej, ide len o tvrdenie žalovanej, ktoré si bez výhrad osvojil súd. Argumentovala, že v zmysle rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením z roku 2015 bola upravená projektová dokumentácia k stavbe z dôvodu modernizácie technologického riešenia a tiež z dôvodu, že „umiestnenie výustného potrubia 27.42 z ČOV bolo zmenené z majetkovoprávneho dôvodu“. Poukázala na to, že z listu „Oznámenie o nesúhlase so zásahom do vlastníckeho práva“ z 21.4.2015, ktorý doložila k návrhu
a z ktorého citovala, vyplýva, že oboznámila žalovanú s nesúhlasom, aby stavba akýmkoľvek spôsobom zasiahla do parcely CKN č. 2201 v jej výlučnom vlastníctve. V tej súvislosti odkázala na projektovú dokumentáciu, na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie o zmene stavby a z ktorej nepochybne vyplýva, že výustné potrubie má byť uložené aj na parcele CKN č. 2201, kat. úz. C., ktorej je výlučnou vlastníčkou ona – navrhovateľka. Keďže z priloženej situácie nemala za zrejmé číslo parcely CKN č. 2201, pripojila aj výňatok z katastrálnej mapy, kde je práve táto parcela zvýraznená. Dôvodila, že nepredpokladala, že by žalovaná takto klamlivo postupovala v konaní a tvrdila, že stavbu realizuje výhradne na svojich pozemkoch, ak z dokumentov priložených k žalobe vyplýva opak. Nemala teda za správnu argumentáciu súdu, že žalovaná realizuje stavby výhradne na svojich pozemkoch. Mala za to, že ani jeden z dôvodov, o ktoré súd oprel svoje zamietavé rozhodnutie nie je daný, resp. táto skutočnosť je dôvodom na zmenu napadnutého rozhodnutia. Zároveň označila za nepreskúmateľnú tú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia, kde súd odkázal všeobecne na to, že sa stotožňuje s argumentáciou žalovanej v jej vyjadrení k návrhu. Namietla, že tento spôsob odôvodnenia súdneho rozhodnutia nespĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie a zakladá vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, a teda v odopretí práva na spravodlivý proces. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a prizná jej náhradu trov konania.
4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky označila toto odvolanie za účelové z tých dôvodov, že navrhovateľka neosvedčila potrebu naliehavej úpravy pomerov. Nesúhlasila s názorom navrhovateľky, podľa ktorej súd svoje rozhodnutie založil zásadne na tom, že žalovaná vo vyjadrení k návrhu uviedla, že stavebné povolenie na stavbu ČOV bolo riadne predĺžené a že žalovaná realizuje stavbu na svojich vlastných pozemkoch, čím nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľky. Súd najmä poukázal na to, že tvrdenia navrhovateľky o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov zostali neosvedčené, ktorý záver súdu navrhovateľka nespochybnila ani v podanom odvolaní a žalovaná konštatovala, že navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, čo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolacie námietky navrhovateľky vo vzťahu k predĺženiu stavebného povolenia označila žalovaná za nedôvodné. Súhlasila s názorom súdu, že prípadný rozpor so stavebnými predpismi je potrebné riešiť v samostatnom správnom konaní, prípadne žalobou v rámci správneho súdnictva. Formu, akou malo dôjsť k predĺženiu stavebného povolenia, nemožno podrobovať prieskumu v rámci konania na všeobecnom súde o nariadenie neodkladného opatrenia, ide o výkon verejnej správy, ktorú nemožno zahrnúť pod súkromnoprávny spor, a preto nie je daná právomoc všeobecného súdu. Mala za neopodstatnené, aby sa všeobecný súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zaoberal formou, ako malo byť predĺžené stavebné povolenie. Dôvodila, že súd by tým celkom zjavne prekročil svoje právomoci. Dodala, že stavba sa uskutočňuje na základe platného stavebného povolenia, ktorého platnosť bola riadne predĺžená v súlade so zákonom. Za nedôvodné označila odvolacie námietky navrhovateľky o tom, kedy a akým spôsobom sa dozvedela o predĺžení stavebného povolenia. Opätovne poukázala na to, že ak sa navrhovateľka domnieva, že došlo k porušeniu jej práv v rámci správneho konania, má možnosť svoje námietky uplatniť v samostatnom správnom konaní, prípadne v rámci správneho súdnictva. Nijako však takéto námietky nezakladajú dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaná nesúhlasila s navrhovateľkou ani v tom, že by ona - žalovaná bola zavádzala súd o vlastníctve pozemkov, na ktorých sa má stavba uskutočniť. Poukázala na navrhovateľkou podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľka skutkovo vymedzila - namietla uskutočnenie stavby ČOV žalovanou na pozemku parc. č. 2210/3 z dôvodu, že jej - pozemky navrhovateľky susedia s týmto pozemkom. Pozemok parc. č. 2210/3 je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, čo uviedla aj samotná navrhovateľka. Pokiaľ teda navrhovateľka namietala uskutočnenie stavby ČOV na pozemku parc. č. 2210/3, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, čo navrhovateľka v návrhu uznala, a pokiaľ ona - žalovaná vo vzťahu k tomuto pozemku uviedla, že stavba sa uskutočňuje na jej pozemku, nemala za zrejmé, v čom mala žalovaná zavádzať súd vo svojom vyjadrení, tak ako to navrhovateľka namietala. Bolo vecou navrhovateľky, ako skutkovo vymedzí svoj nárok, ktorého ochrany sa domáha. K odvolacej námietke navrhovateľky o jej vlastníctve pozemku parc. č. 2201 uviedla žalovaná, že má právo uskutočniť stavbu na tomto pozemku podľa Zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena zo 6.11.2015, ktorú zároveň súdu predložila. Podotkla, že podľa údajov zapísaných v časti B. LV navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k danému pozemku titulom dedenia (uznesenie 16D/25/2019
zo 14.3.2019, Z-978/2019-139/2019), čím na ňu prešli práva a povinnosti jej právneho predchodcu zo zmluvy o budúcej zmluve. V tejto súvislosti žalovaná poukázala aj na rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová Ves č. OÚ- SN-OSZP-2015/012597 z 24.11.2015, právoplatné 26.11.2015 o zmene stavby pred dokončením, kde na strane 3. rozhodnutia sa uvádza, že stavba bude realizovaná na cudzom pozemku na základe zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena na pozemku parc. č. 2201 uzavretej s vlastníkom pozemku podľa LV č. XX – F. G.. Žalovaná teda má právo na uskutočnenie stavby na pozemku parc. č. 2201. Odvolacie námietky navrhovateľky sú preto celkom zjavne nedôvodné. Dodala, že pokiaľ sa navrhovateľka domnieva, že rozhodnutie vydané v správnom konaní vo vzťahu k jej pozemku parc. č. 2201 odporuje platnej právnej úprave, má možnosť domáhať sa nápravy v samostatnom správnom konaní a jednak prostredníctvom inštitútu správnej žaloby. Navyše, dodala žalovaná, že aj v prípade, ak by hypoteticky nejestvovalo rozhodnutie umožňujúce výstavbu na pozemku parc. č. 2201, nemohol by súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v takom rozsahu, ako sa navrhovateľka podaným návrhom domáhala, vyhovieť, a to bez ohľadu na to, že navrhovateľka ani neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, nejestvoval by ani v takom prípade dôvod, pre ktorý by sa malo žalovanej brániť v uskutočnení stavby na ostatných pozemkoch; inak by bola žalovaná neprimerane dotknutá na svojich právach. Odvolanie mala za nedôvodné a navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania.
5. Žalovaná k odvolaniu pripojila Zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena zo 6.11.2015 uzavretú medzi F. G., nar. XX.X.XXXX ako budúcim povinným z vecného bremena a Obcou Betlanovce ako budúcou oprávnenou z vecného bremena, z ktorej je zrejmé, že budúci povinný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – pozemok CKN parc. č. 2201 v k.ú. C., zapísané na LV č. XX a budúca oprávnená je investorom stavby Kanalizácia a ČOV E. (čl. II.), že cez nehnuteľnosť uvedenú v čl. II. bod 1. zmluvy bude prechádzať kanalizačné potrubie výpustného objektu stavby Kanalizácia a ČOV E. (čl. III. ods. 5.), že zmluvné strany sa dohodli, že uzatvoria konečnú zmluvu o zriadení vecného bremena po zrealizovaní potrubia a jeho procesnom zameraní v teréne, ktorá bude uzavretá na dobu neurčitú (čl. III. ods. 6.) a že budúci povinný z vecného bremena má povinnosť strpieť realizáciu a prevádzkovanie kanalizačného potrubia na uvedenej nehnuteľnosti (čl. III. ods. 8.). Podpis budúceho povinného z vecného bremena F. G. na zmluve bol úradne overený.
6. Navrhovateľka sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadrila.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 354 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – navrhovateľkou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. b/ CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť, nakoľko napadnuté uznesenie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie podľa § 387 ods. 1 CSP.
8. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo, vychádzajúc z obsahu preskúmavaného uznesenia a zohľadniac pri tom odvolacie argumenty navrhovateľky predostreté v odvolaní posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujú nariadenie navrhovateľkou požadovaného neodkladného opatrenia.
9. Súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pre nesplnenie zákonných podmienok na jeho nariadenie, nakoľko navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ani obavu, že exekúcia bude ohrozená. Poukázal na to, že navrhovateľka nepreukázala ako konanie žalovanej reálne zasahuje do jej vlastníctva, jej tvrdenia, že žalovaná realizuje stavbu v rozpore so stavebným rozhodnutím mal za vyvrátené žalovanou.
10. Navrhovateľka/odvolateľka mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené len na tom, čo žalovaná uviedla vo svojom vyjadrení, t.j. že stavebné povolenie na stavbu ČOV bolo riadne predĺžené a že žalovaná realizuje stavbu na svojich vlastných pozemkoch, čím nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľky, ktoré dôvody odvolania odvolateľka následne rozoberala.
11. Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje a na toto v celom rozsahu poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Navrhovateľka potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ako zákonnú podmienku na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila, preto súd prvej inštancie dôvodne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 v spojitosti s § 234 ods. 2 CSP.
12. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím námietkam odvolací súd dodáva nasledovné:
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
16. Účelom neodkladného opatrenia, je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov strán sporu, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán riešené v konaní vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v daných právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do ich právnych vzťahov. Zákonná úprava postupu pri nariadení neodkladného opatrenia vyžaduje, aby jeho navrhovateľ súdu tvrdil, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo že je tu obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Okolnosti svedčiace o takej potrebe alebo obave musí navrhovateľ osvedčiť, včítane sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.
17. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, na strane druhej sa tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, hoci táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd má za potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah dokazovania, resp. osvedčovanie podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné.
18. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade rozhodovania o neodkladnom
opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, avšak musí predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo alebo ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali.
19. Ako vyplýva z obsahu spisu ale aj zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolateľka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré by subsumovalo vec samú. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej nepodala, ale naopak mala za to, že nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Skutkovo v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodila tým, že je výlučnou vlastníčkou v návrhu označených nehnuteľností – pozemkov, v zmysle územného plánu definovaných ako plochy občianskej vybavenosti, ktoré susedia s pozemkami vo výlučnom vlastníctve žalovanej, z ktorých na parcele CKN č. 22103/3 realizuje žalovaná stavbu čističky odpadových vôd a to na základe stavebného povolenia, v zmysle ktorého v znení jeho doplnení o zmenách stavby, mala byť stavba zrealizovaná do 21.12.2022, pričom doposiaľ sa tak nestalo, záväzná lehota na dokončenie stavby márne uplynula a aktuálne tak nie sú splnené záväzné podmienky stavebného povolenia, stavebný úrad jej ako účastníčke stavebného konania titulom vlastníctva susediacich pozemkov (a vlastníctva pozemku , ktorým má stavba prechádzať) neoznámil žiadne rozhodnutie o predĺžení lehoty výstavby, žalovaná realizuje stavbu v rozpore so stavebným povolením, ide teda o stavbu nepovolenú čo má vplyv na práva navrhovateľky ako vlastníčky susediacich pozemkov na to, aby v jej susedstve sa realizovala stavba iba ak je v súlade so stavebným povolením a ak sa ňou nezasahuje do jej vlastníckych práv, pričom tvrdila, že v súčasnosti tomu tak nie je. Argumentovala, že umiestnenie ČOV hneď vedľa plochy občianskej vybavenosti výrazne znižuje kvalitu užívania týchto pozemkov a ich hodnotu a zmení charakter využitia týchto pozemkov. Tvrdila, že nemá inú možnosť domáhať sa ochrany, aby žalovaná nezasahovala do jej vlastníckych práv, ako domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanej ako stavebníkovi realizovať stavbu ČOV, keďže do 30.9.2023 dokedy má byť dielo podľa zmluvy s dodávateľom zhotovené, nie je možné predpokladať aby bolo právoplatne skončené konanie vo veci samej.
20. Je zrejmé, že odvolateľka/navrhovateľka tak v súvislosti s potrebou bezodkladnej úpravy pomerov nič konkrétne netvrdila, neuviedla ako konkrétne konanie žalovanej (pri už povolenej výstavbe ČOV) reálne zasahuje do jej vlastníckeho práva spôsobom či už vzniku nenapraviteľnej ujmy alebo hrozby vzniku takej ujmy. Nevysvetlila a neuviedla žiadne dôvody potreby bezodkladne upraviť pomery navrhovaným spôsobom, netvrdila že ide o akútny stav a hrozí jej vznik ujmy a zhoršenie jej právnej pozície do tej miery, že sa jej už neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Argumentáciu, že umiestnenie ČOV hneď vedľa plochy občianskej vybavenosti výrazne znižuje kvalitu užívania týchto pozemkov a ich hodnotu a zmení charakter využitia týchto pozemkov je, resp. bolo potrebné uplatniť v stavebnom konaní, za daných okolností nezakladá potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
21. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní namietala, v súvislosti so žalovanou predloženým dokladom, listom Okresného úradu Spišská Nová Ves z 30.5.2022, ktorým úrad ako príslušný stavebný úrad na základe žiadosti žalovanej stanovil novú lehotu na dokončenie stavby ČOV do 31.12.2026, tento dokument pre účely konania o nariadenie neodkladného opatrenia postačujúcim spôsobom osvedčuje predĺženie lehoty výstavby a teda zmenu stavebného povolenia. Akékoľvek iné/ďalšie posudzovanie (ne)správnosti postupu Okresného úradu Spišská Nová Ves ako správneho orgánu pri rozhodovaní o žiadosti žalovanej by vzhľadom na vymedzený predmet tunajšieho konania prekračovalo právomoc všeobecného súdu vymedzenú Civilným sporovým poriadkom.
22. Odvolateľka v odvolaní nesúhlasila a namietala aj voči tomu, že je stavba ČOV realizovaná výhradne na pozemkoch žalovanej. Napadla, že ide len o tvrdenie žalovanej, ktoré si súd prvej inštancie bez výhrad osvojil. Odvolací súd v tejto súvislosti sa stotožňuje so stanoviskom žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu, že sama odvolateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, skutkovo vymedzila a namietala uskutočnenie stavby ČOV žalovanou (len) na pozemku parc. č. 2210/3 vo výlučnom vlastníctve žalovanej (voči čomu žalovaná nenamietala a súhlasila, že sa jedná o pozemok, ktorého je výlučnou vlastníčkou) s odôvodnením, že jej pozemky/navrhovateľky susedia s týmto pozemkom. V návrhu netvrdila, tak ako namietala v odvolaní, že stavba ČOV výustným potrubím zasahuje do pozemku v kat. úz. C. – parc. č. 2201 (LV č. XX), ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. V súvislosti s uplatnenou námietkou odvolací súd uzatvára, že jednak ide o tvrdenie navrhovateľky uplatnené až v odvolacom konaní a jednak o tvrdenie
neúplné, pretože žalovaná predložila zmluvu o budúcej zmluve, z ktorej je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľky súhlasil s tým, že cez jeho nehnuteľnosť – pozemok CKN parc. č. 2201, LV č. XX bude prechádzať kanalizačné potrubie výpustného objektu stavby ČOV E..
23. Napokon, dôvodná nie je ani odvolacia námietka, že spôsob odôvodnenia súdneho rozhodnutia nespĺňa požiadavku na riadne odôvodnenie a zakladá vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, a teda ide o odopretie práva navrhovateľke na spravodlivý proces, pričom sa odvolateľka nestotožnila s tým, že súd prvej inštancie v odseku 41. odôvodnenia svojho rozhodnutia „v ďalšom“ odkázal na vyjadrenie žalovanej. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že dôvody zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd celkom jasne a zreteľne vysvetlil v odsekoch 38. a 39. odôvodnenia. Uznesenie je dostatočne zrozumiteľné a určité a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej, v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Rozhodnutie preto nie je možné považovať za nedostatočne odôvodnené. Zodpovedané boli všetky tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam.
24. Zo všetkých vyššieuvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu nepreukázania potreby bezodkladnej úpravy pomerov ako zákonnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, podľa § 387 ods.1 a 2 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľke, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala.
26. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.