Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Cob-5-2012.pdf
PDF · 81.92 KB
No categories available
1Cob/5/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: REMESLÁ BELÁ, spol. s r.o., so sídlom Spišská Belá 059 01, Osloboditeľov 20, IČO: 36 454 869, proti žalovanému: SANY Slovakia spol. s r.o., so sídlom Košice 040 01, Národná trieda 74, IČO: 36 490 466, o zaplatenie 4.603,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 3Cb/18/2011-39 zo dňa 11.10.2011, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 4.603,22 eur a trovy konania v sume 276,- eur.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.603,22 eur a trovy vo výške 276,- eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Konanie v časti úroku z omeškania zastavil.
Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobca dodal žalovanému tovar bližšie špecifikovaný vo faktúre číslo 2009043, v ktorej mu za tovar vyúčtoval kúpnu cenu vo výške 4.603,22 eur splatnú dňa 13.3.2009. Uvedenú cenu tovaru žalovaný neuhradil ani čiastočne, a to napriek trom písomným upomienkam. Predmetom konania je zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar vo výške 4.603,22 eur. Podstatou kúpnej zmluvy je výmena tovaru za peniaze medzi predávajúcim a kupujúcim. Žalobca ako predávajúci má nárok na zaplatenie kúpnej ceny žalovaným kupujúcim. Žalobca uzavrel so žalovanými neformálnu kúpnu zmluvu, na základe ktorej dodal žalovanému tovar. Toto medzi účastníkmi nie je sporné a žalovaný pohľadávku napokon uznal. Bránil sa iba svojou druhotnou platobnou neschopnosťou, ktorá ho nezbavuje povinnosti zaplatiť kúpnu cenu. Súd dospel k záveru, že žaloba je v časti týkajúcej sa istiny dôvodná. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, vzhľadom na späťvzatie návrhu žalobcu v časti úrokov z omeškania, súd konanie zastavil v zmysle § 96 O.s.p.. Výrok o trovách súd zdôvodnil odkazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a na plný úspech žalobcu. Súd mu priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práv proti žalovanému, ktorý úspech vo veci nemal. Tieto trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 276,- eur. Pojednávania nariadeného na deň 11.10.2011 sa nezúčastnil žalovaný, u ktorého bolo doručenie riadne a včas vykázané a ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti podaním zo dňa 10.10.2011, ktoré osobne doručil súdu. V ospravedlnení neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý by súd mal pojednávanie odročiť. V odpore proti platobnému rozkazu sám žalovaný navrhol schváliť súdny zmier v časti istiny. Keďže podľa názoru súdu nebol dôvod na odročenie pojednávania, súd pokračoval v konaní v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. a teda konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že súd rozhodol na pojednávaní vytýčenom na termín 11.10.2011 napriek okolnosti, že žalovaný dňa 10.10.2011 písomne požiadal o ospravedlnenie neprítomnosti a o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti jediného konateľa spoločnosti, ktorá mu neumožnila zúčastniť sa na pojednávaní. Pokiaľ právnickú osobu zastupuje štatutárny orgán (konateľ), ktorý požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu jeho choroby, čo doložil lekárskym potvrdením, jedná sa spravidla o dôvod pre odročenie pojednávania. U žalovaného je O. Z. jediným konateľom a preto do úvahy neprichádzalo jeho zastúpenie iným štatutárnym zástupcom. Právo účastníka zúčastniť sa na pojednávaní právnej veci pred súdom je garantované Ústavou SR (čl. 48 ods. 2) a Listinou základných práv a slobôd (čl. 38 ods. 2 prvá veta). Občiansky súdny poriadok určuje v ustanovení § 101 ods. 2 jednu výnimku, za splnenia ktorej súd môže vec prejednať v neprítomnosti účastníka. Ak súd vec prejedná a rozhodne v rozpore s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníka napriek tomu, že účastník z dôležitého dôvodu požiadal včas o odročenie pojednávania, takýmto postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 písm. f) O.s.p., na ktorú odkazuje § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.. Je nesporné, že zo strany súdu prvého stupňa došlo k vadnému postupu, nakoľko účastníkovi odňal možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Týmto nezákonným postupom súd odňal žalovanému procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva a neumožnil predniesť (doplniť) jeho návrhy na doplnenie dokazovania, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver neodročeného pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu, i k právnej stránke veci.
Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Žalovanému poskytol riadne tovar, ktorý nebol reklamovaný ako vadný, preto má žalobca právo na zaplatenie kúpnej ceny. Žalovaný sa však naďalej vyhovára na to, že jemu nezaplatil jeho obchodný partner, čo v právnom vzťahu medzi účastníkmi nie je významné.
Odvolací súd na nariadenom odvolacom pojednávaní preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa len v jeho napadnutej časti. Podaným odvolaním nebol dotknutý výrok rozsudku, ktorým bolo konanie zastavené v časti úrokov z omeškania. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je v konečnom dôsledku opodstatnené.
Je síce možné dať žalovanému za pravdu, že prvostupňový súd pochybil, keď dňa 11.10.2011 na prvom a jedinom pojednávaní uskutočnenom v preskúmavanej veci, rozhodol v neprítomnosti žalovaného napriek jeho ospravedlneniu a žiadosti o odročenie z dôvodu preukázanej práceneschopnosti jeho konateľa. Táto vada konania však bola odstránená postupom odvolacieho súdu, ktorý vo veci nariadil pojednávanie, aby tým umožnil aj žalovanému priamo na súde realizovať svoje procesné práva a povinnosti.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Choroba účastníka preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou je dôležitým dôvodom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.. Ak účastník konania v takomto prípade včas požiadal o odročenie pojednávania, prejednanie veci v jeho neprítomnosti treba kvalifikovať ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p., ako aj § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. (R 31/1995). Ten istý záver platí aj na prípad, keď o odročenie pojednávania požiadala právnická osoba, ktorej jediný štatutárny zástupca preukázal včas svoju práceneschopnosť.
Na závere, že zo strany súdu došlo k vade konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nemení nič skutočnosť, že žalovaný nereagoval na výzvu súdu zo dňa 22.7.2011 danú mu podľa § 114 ods. 3 O.s.p., aby sa písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, aby uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Takáto nečinnosť žalovaného umožňovala súdu rozhodnúť vo veci aj bez nariadenia pojednávania. Keďže však prvostupňový súd nariadil súčasne pojednávanie na deň 11.10.2011, nebolo možné z tejto nečinnosti žalovaného vyvodiť procesné dôsledky vo forme rozhodnutia bez nariadenia pojednávania.
Tým istým uznesením boli obaja účastníci, a teda aj žalovaný poučení súdom o tom, že v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p. sú povinní predložiť alebo označiť všetky dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr, súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len výnimočne za podmienok uvedených v § 205a O.s.p.. V tejto výzve súd uložil žalovanému, aby sa vyjadril v lehote 15 dní. Žalovaný v tejto súdom stanovenej lehote, ani neskôr do dňa pojednávania sa písomne nevyjadril.
V záujme dodržania zásady ústnosti súdneho pojednávania vyplývajúcej z ustanovenia § 115 O.s.p., nariadil odvolací súd odvolacie pojednávanie, na ktoré predvolal oboch účastníkov, aby tým bolo poskytnuté žalovanému možnosť realizovať všetky svoje procesné práva, ktoré by mal inak možnosť zrealizovať, pokiaľ by sa zúčastnil pojednávania pred prvostupňovým súdom. Žalovaný túto možnosť nevyužil a odvolacieho pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Tým bola zhojená procesná vada, na ktorú, ako jediný odvolací dôvod, poukázal žalovaný.
Čo sa týka prejednávania veci samotnej, je odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nie je oprávnený preskúmavať rozsudok súdu prvého stupňa z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní (§ 213 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný v podanom odvolaní namietal výlučne len procesnú vadu konania spočívajúcu v rozhodnutí súdu v jeho neprítomnosti bez splnenia podmienok uvedených v § 101 ods. 2 O.s.p.. Odvolanie neobsahuje žiadne iné dôvody týkajúce sa veci samej. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku týkajúcim sa veci samej je možné dodať, že žalovaný podaniami zo dňa 23.4.2010, 4.12.2010 a 18.1.2011 uznal žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie istiny 4.603,22 eur čo do výšky, ako aj dôvodu. Právnym dôsledkom takéhoto uznania dlhu zodpovedajúcemu požiadavkám § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, je vyvrátiteľná zákonná domnienka, že záväzok trvá v uznanom rozsahu. Ďalším právnym dôsledkom je presun dôkazného bremena na žalovaného, ktorý musí preukázať, že záväzok v skutočnosti nevznikol, resp. že po uznaní následne zanikol.
Žalovaný v podanom odvolaní však neuviedol žiadne skutočnosti týkajúce sa veci samej, a teda ani skutočnosti týkajúce sa vzniku, trvania a zániku spornej istiny.
V prospech žalobcu vyznieva aj skutočnosť, že žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietal len to, že žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, a teda ani v najmenšom nespochybňoval opodstatnenosť uplatňovanej istiny. Vzhľadom k tomu, že následne žalobca vzal svoju žalobu na zaplatenie úrokov z omeškania späť, neexistuje podľa dôvodov odporu proti platobnému rozkazu podaného žalovaným žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala nezaplatenie žalovanej istiny. Takýmto dôvodom v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosť tvrdená v podanom odpore o platobnej neschopnosti žalovaného. Vzhľadom k evidentnej a pritom neopodstatnenej snahe žalovaného oddialiť zaplatenie inak nespornej kúpnej ceny, nie sú podľa odvolacieho súdu splnené podmienky pre umožnenie žalobcovi splácať dlžnú sumu v splátkach, ako to navrhol žalovaný v podanom odpore (§ 160 ods. 1 O.s.p.).
Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo veci samej.
Potvrdený bol aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Tento výrok ako výrok závislý bol v konečnom dôsledku napadnutý podaným odvolaním. Odôvodnenie odvolania sa však nezmieňuje o dôvodoch týkajúcich sa samotnej náhrady trov prvostupňového konania. Keďže odvolací súd je viazaný dôvodmi podaného odvolania aj
v tejto časti, musel byť rozsudok o náhrade trov prvostupňového konania bez ďalšieho potvrdený.
Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Preto mu v súlade s § 142 a § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca takýto návrh nepodal. Neúspešnému žalovanému nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov.
Vo veci rozhodol odvolací súd v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.