Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_3Cb-96-2011.pdf
PDF · 83.98 KB
Case nature
Subarea
3Cb/96/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou, v právnej veci žalobcu G. V., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX D. P., právne zast. Mgr. Pavlom Dlugolinským, advokátom, Nám. gen. Štefánika 5, Stará Ľubovňa, proti žalovanému Miroslav Dopirák - EUROTRANS, Orlov 46, 065 43 Orlov, IČO: 14 313 120, právne zast. JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom, 17. novembra 31, Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 2.555,50 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 3.11.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 2.555,50 eur s príslušenstvom.
Žalobný návrh odôvodnil tým, že ukončil svoju podnikateľskú činnosť ku dňu 28.2.2011 a žalobu podáva ako fyzická osoba. Dodal žalovanému na základe objednávky tovar - pohonné hmoty (PHM), ktoré žalovaný prevzal v priebehu roka 2007. Na základe odobratého tovaru mu vystavil faktúru č. 91 zo dňa 31.10.2007, splatnú 14.11.2007 na celkovú čiastku 217.224, 50 Sk, teda 7.210,53 eur. Z tejto sumy žalovaný čiastočne uhradil 6 splátok a nezaplatenou zostala istina, ktorá je predmetom tohto sporu.
Súd platobným rozkazom č.k. 5Rob/152/2011 -18 zo dňa 23.11.2011 návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Voči nemu žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že na základe objednávky (bez dátumu) boli čerpané u žalobcu pohonné hmoty v októbri 2007. Z dodacieho listu, ktorý podpísali vodiči žalovaného a jeho pracovníci
vyplýva, že žalobca po každom odbere mohol tento fakturovať a žiadať o úradu za cenu odberu, pretože v objednávke sa nenachádza dohoda o spôsobe fakturácie, ani dohoda v takom zmysle, aby žalobca mal oprávnenie fakturovať odbery spoločne. V danom prípade nie je dôležité, kedy vystavil súhrnnú faktúru, keďže neexistovala takáto dohoda, ale kedy u žalobcu vzniklo právo fakturovať kúpnu cenu. Taktiež namietal fakturačnú hodnotu pod položkou č. 4, kde je vyúčtovaná diaľničná známka, ktorá nebola súčasťou objednávky. Napokon vzniesol námietku premlčania celého nároku.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, právnych zástupcov, obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav.
Žalovaný si ako súkromný podnikateľ objednal u žalobcu, taktiež súkromného podnikateľa písomnou objednávkou dodávky PHM v roku 2006 v cene cca. 40.000,- Sk až 90.000,- Sk mesačne a tou istou objednávkou PHM v roku 2007 cca. 100 000,- Sk až 200.000,- Sk mesačne, bez uvedenia dátumu. Žalobca v mesiaci október 2007 dodal objednané PHM žalovanému pod poradovým číslom 1 -13 v období od 1.10.2007 do 30.10.2007 tak, ako sa to konštatuje v dodacom liste a pod poradovým číslom 4 - 1 kus diaľničnej známky v sume 3.000,- Sk. Za túto dodávku vystavil následne faktúru č. 91 v celkovej sume 217.224,50 Sk. Žalovaný z tejto faktúry uhradil časť kúpnej ceny čiastkovými úhradami a nezaplatenou zostala istina 2555,50 eur.
Žalobca v konaní pred súdom uviedol, že žalovaný od neho odobral pohonné hmoty, za ktoré doposiaľ bezdôvodne neuhradil kúpnu cenu. Dodávky medzi účastníkmi sa realizovali od roku 2006, pravidelne každý mesiac a fungovalo to medzi nimi až na posledný odber, ktorý je predmetom tohto sporu. Keďže žalovaný za tento odber neuhradil, oslovil firmu AM PLUS Prešov, ktorá sa zaoberá vymáhaním pohľadávok a táto spoločnosť vymohla od žalovaného zo sumy 316.000,- Sk čiastku 97.000,- Sk a zvyšok 226.000,- Sk ostal nevymožený. Po tomto odbere už žalovaný pohonné hmoty neodoberal a žalobca mu ani odber neumožnil. Pokiaľ ide o živnostenské oprávnenie na meno G. V. - TANKOL, toto zrušil ku 28.2.2011 a od 1.3.2011 zriadil firmu TANKOL s.r.o. a previedol na ňu podľa jeho vedomostí aj všetok majetok, ale k tomu sa nevie zodpovedne vyjadriť.
Právny zástupca žalobcu poukázal na skutočnosť, že hoci žalobca ku koncu februára 2001 ukončil podnikateľskú činnosť, neznamená to, aby zaniklo jeho právo domáhať sa nároku ako fyzickej osoby nepodnikateľa, pretože podnikanie žalobcu bolo podnikanie fyzickej osoby v zmysle živnostenského zákona. Z objednávky žalovaného sú zrejmé časové obdobia, v ktorých sa mali pohonné hmoty dodávať, teda aj keď nie je uvedený dátum, je presne špecifikované množstvo aj obdobie rokov 2006 a 2007, v ktorých ku dodávkam malo dochádzať a tak sa aj v skutočnosti realizovali. Pokiaľ ide o výhrady k diaľničnej známke, tá bola riadne prevzatá, odber potvrdený a pod poradovým číslom 4 zo dňa 8.10.2007 aj v skutočnosti prevzatá. Spôsob fakturácie bol medzi účastníkmi dohodnutý, že fakturácia sa bude vykonávať až po skončení toho ktorého mesiaca a tak tomu bolo aj v mesiaci októbri 2007, kedy bolo v skutočnosti realizovaných 12 dodávok PHM. Ak by každá dodávka bola fakturovaná jednotlivo, narástli by s tým neúmerne náklady - doručovanie faktúr a podobne, preto si účastníci zaužívali prax, že ku fakturácii dochádzalo až po skončení kalendárneho mesiaca. Dôkazom toho je fakturácia za september 2011. Z listinných dôkazov je jednoznačné, že žalovaný prezval na základe objednávky tovar od žalobcu, ktorý nezaplatil, a preto žalobca sa snažil svoju pohľadávku vymôcť prostredníctvom oprávnenej firmy, avšak nie v celom rozsahu. Aj keď žalobca ukončil svoju podnikateľskú činnosť, tá medzi ním a žalovaným vychádza z obdobia kedy bol podnikateľom a je toho názoru, že je vecne aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby. Žalovaný síce uhradil niekoľko splátok, pričom niektoré z nich boli odpísané z účtu iného majiteľa ako je ním žalovaný, avšak z variabilných symbolov je zrejmé, že ide o úhradu faktúry č. 91, ktorá je predmetom tohto sporu.
Právny zástupca žalovaného namietal od začiatku nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu na podanie tejto žaloby. Namietal čiastkové úhrady spornej faktúry, že z nich nie je zrejmé a prehľadné akým spôsobom boli uhrádzané jednotlivé čiastky, pretože z výpisov peňažných ústavov, ktoré žalobca doložil do súdneho spisu tie sa týkajú viacerých faktúr, a to faktúry č. 82, ktorá nie je predmetom tohto sporu. Opätovne vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku, a to nielen do čerpania jednotlivých odberov v mesiaci október 2007, ale aj podaním žaloby. Aj keby došlo ku platnej dodávke, či už medzi žalobcom - živnostníkom, resp. fyzickou osobou a obchodnou spoločnosťou uplynula premlčacia lehota na uplatnenie takého nároku a z toho dôvodu žiadal, aby súd žalobu zamietol.
Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k názoru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť. Predmetom sporu je doplatenie kúpnej ceny za dodávku tovaru.
Podľa § 409 ods. 1 ObZ, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 450 ods. 1 ObZ, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.
Podľa § 387 ods. 1 ObZ, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby stanovenej zákonom.
V zmysle § 388 os. 1 ObZ, premlčaním právo na plnenie povinností druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
V zmysle § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia bolo v prvom rade povinnosťou súdu vysporiadať sa s námietkou premlčania vznesenou žalovanou stranou. Právny zástupca žalovaného v priebehu celého konania trval na námietke premlčania uplatneného nároku.
Z predložených listinných dôkazov je jednoznačné, že žalobca dodával žalovanému tovar, teda pohonné hmoty v priebehu mesiaca október 2007 tak, ako sú tieto dodávky zaznamenané v dodacom liste na čl. 21, pod poradovým číslom 1-13 od 1.10.2007 do 30.10.2007. V tomto období došlo celkovo ku 12 odberom PHM a dodávke jednej diaľničnej známky v sume 3.000,- Sk. K odberom došlo na základe predchádzajúcej objednávky žalovaného ako súkromného podnikateľa, ktorý si u žalobcu, taktiež živnostníka objednal PHM tak, ako to konštatuje v písomnej objednávke na čl. 10. Treba dať za pravdu právnemu zástupcovi žalovaného, že táto objednávka neobsahuje údaj o tom, aby si zmluvné strany boli dohodli spôsob fakturácie za dodaný tovar. Z nej je jednoznačné, že žalovaný si objednáva dodávku v roku 2006, v akom finančnom rozsahu mesačne a to isté v roku 2007. Čiže tu sú obsiahnuté len finančné objemy dodávok v jednotlivých mesiacoch roku 2006 a 2007. Žiaden údaj akým spôsobom sa tieto dodávky majú fakturovať, prípadne aká splatnosť medzi účastníkmi je dohodnutá dojednané nie je.
Teda, súd má za to, že pokiaľ ide o splatnosť jednotlivých faktúr, táto nebola medzi účastníkmi dohodnutá, a preto pre splatnosť je nevyhnutné postupovať v zmysle ust. § 450 ods. 1 ObZ. V zmysle tohto zákonného ustanovenia ak v kúpnej zmluve nebolo dohodnuté, že kupujúci zaplatí kúpnu cenu na základe osobitnej výzvy predávajúceho s dohodnutou lehotou splatnosti, právo na zaplatenie kúpnej ceny môže byť vykonané prvý raz, keď predávajúci v súlade so zmluvou a obchodným zákonníkom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Také oprávnenie mal žalovaný už dňa 1.10., 4.10., 5.10., 8.10., 10.10., 12.10., 13.10., 17.10., 19.10., 23.10.,29.10. a 30.10.2007, ako sa jednotlivé dodávky realizovali v zmysle dodacieho listu. Súd je toho názoru, že každá jednotlivá dodávka v tomto mesiaci bola spôsobilá samostatnej fakturácie, pretože neexitovala žiadna dohoda resp. žalobca nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz, aby jednotlivé dodávky nemohli byť fakturované samostatne a vo vzťahu ku každej začala plynúť premlčacia doba. Nemožno súhlasiť s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že dôvodom fakturácie za celý mesiac bola úspora finančných prostriedkov, pretože jednotlivé dodávky by boli nákladné pri ich fakturovaní.
Podľa názoru súdu došlo ku premlčaniu, pretože premlčacia doba plynie pri každej dodávke samostatne. I keby súd akceptoval, že dodaním posledného množstva dňa 30.10.2007 vzniklo žalobcovi oprávnenie vyúčtovať celú dodávku už nasledujúci deň 31.10.2007 tak, ako to učinil faktúrou č. 91, od tohto dňa začala plynúť štvorročná premlčacia doba pre uplatnenie tohto nároku na súde v zmysle § 397 ObZ. Teda, ak žalovaný neuhradil celú kúpnu cenu tak, ako ju žalobca vyúčtoval žalovanému, mal právo najneskôr do 31.10.2011 podať žalobu na súde a domáhať sa doplatenia zvyšku. Tým, že žaloba bola súdu doručená až dňa 3.11.2011 došlo ku premlčaniu nároku žalobcu. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, musel na ňu súd pri rozhodovaní prihliadnuť a žalobu zamietnuť.
Pokiaľ ide o výhradu žalovanej strany ku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, súd je toho názoru, že ak žalobca ukončil svoju podnikateľskú činnosť, nič mu nebráni, aby sa svojho nároku
domáhal ako fyzická osoba nepodnikateľ voči žalovanému. Tento zákonný postup je v súlade s ust. § 261 ods. 5 ObZ, teda, ide o nárok z podnikateľskej činnosti žalobcu z obdobia, kedy takúto činnosť vykonával. Keďže súd posúdil tento nárok ako premlčaný, nepovažoval za dôležité vykonávať ďalšie dôkazy, pretože je to právne irelevantné.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.