Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/100/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. P., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matky: Z. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom Z., X. XXX a otca: O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., S. X, zastúpeného advokátom: JUDr. Juraj Gavalec, so sídlom Trnava, T. Tekela 23, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava, zo dňa 24.9.2012, č.k. -82, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh otca maloletého, ktorým sa domáhal zníženia doterajšieho výživného na maloletého O. zo sumy 150,- Eur na sumu 100,- Eur od 1.3.2012, v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie odôvodnil právne citáciou ust. § 62 ods. 1, 2, 5 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Vecne argumentoval tým, že hoci od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane matky, otca i maloletého dieťaťa, otec ale nateraz nespĺňa podmienky, aby bola jeho vyživovacia povinnosť na maloletého znížená. Súd vychádzal z toho, že otec i matka maloletého sú v súčasnosti na tom pokiaľ ide o ich finančné možnosti a schopnosti rovnako. Matka maloletého i priateľka otca sú na materskej dovolenke, obom rodičom pribudla vyživovacia povinnosť, otec maloletého i manžel matky sú jedinými živiteľmi rodín. Súd pritom nebral do úvahy náklady otca na bývanie, nakoľko i matka musí hradiť náklady spojené s bývaním. Pokiaľ ide o pôžičky otca, súd s poukazom na § 62 ods. 5 Zákona o rodine ich hradenie nezohľadnil s tým, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd tiež prihliadol na to, že otec v minulosti neplnil výživné riadne a včas, nad rámec výživného na dieťa neprispieva, pričom náklady na maloletého od predchádzajúcej úpravy vzrástli. Súd pritom vychádzal zo zistení, že maloletý O. je žiakom 3. triedy ZŠ v Z., hrá futbal, s čím matke pribudli finančné náklady s nákupom športového oblečenia a obuvi. Otcovi maloletého dňa XX.X.XXXX pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, jeho priateľka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky, ktorých výšku súd neuzavrel. Otec v pôvodnom zamestnaní dosahoval priemerný čistý mesačná zárobok 15.000,- Kč, od apríla 2012 pracuje v novej firme Prádelna Kyselý a jeho priemerný mesačný zárobok je od 13.000,- Kč do 13.500,- Kč. Súd tiež zohľadnil, že na strane matky pribudla vyživovacia povinnosť, keď dňa XX.X.XXXX sa jej narodilo ďalšie dieťa, matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodinné prídavky a rodičovský príspevok, pričom prvostupňový súd opätovne neuviedol v akej výške. Jej terajší manžel pracuje a podľa záverov prvostupňového súdu jeho priemerný mesačný zárobok je 600,- Eur. Prvostupňový súd tiež uzavrel, že v čase poslednej úpravy výživného k 28.9.2010 bol otec maloletého nezamestnaný, nepoberal žiadnu podporu, ani dávky v hmotnej núdzi, príležitostne brigádnicky pracoval (pričom súd neskonštatoval aký príjem vtedy dosahoval). Matka mala priemerný mesačná zárobok 500,- Eur. A maloletý navštevoval 1. ročník ZŠ.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie otec maloletého, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že prvostupňový súd pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že jeho príjem je len 13.500,- Kč, čo je v prepočte 540,- Eur, pričom oproti predchádzajúcej úprave mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. Hoci žije a pracuje v zahraničí, súd to nezohľadnil, najmä nie z pohľadu aké je životné minimum na prežitie v zahraničí. Pokiaľ zaplatí na výživnom 150,- Eur, zostane mu na potreby vyžitia a zabezpečenia ďalšieho maloletého dieťaťa len suma 390,- Eur, čo nepostačuje. Zároveň jedno jeho dieťa je neprimerane zvýhodnené oproti druhému, ktoré má takisto oveľa nižšiu životnú úroveň. Výživné v súčasnosti uhrádza prakticky z pôžičiek.

Matka ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu vzhľadom na to, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa, odporučil odvolanie otca zamietnuť a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Matka maloletého vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odvolanie navrhovateľa zamietol. Vyslovila názor, že v Českej republike je životná úroveň vyššia ako na Slovensku, t.j. lacnejšie sú napríklad potraviny, cena za elektrinu a benzín... Jej názor je, že 540,- Eur je dostačujúci plat na aktuálnu sumu výživného 150,- Eur na 8-ročné dieťa. Okrem výživného otec na dieťa nijako neprispieva, navštevuje ho len ak príde na pojednávanie súdu. Vzal si dieťa na dva dni k svojim rodičom, takže nemal s ním žiadne výdavky. Otec sa vôbec nepodieľa na výchove maloletého, nezaujíma sa o jeho zdravotný stav, ani o to ako prospieva v škole.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zmenu napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom daného konania je zníženie výživného otca k maloletému O. z pôvodnej sumy určenej rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. zo dňa 28.9.2010 pri rozvode manželstva rodičov 150,- Eur na sumu 100,- Eur od 1.3.2012, v podstate z tých dôvodov, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a zmenil zamestnanie, čím jeho príjem poklesol.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine).

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznal len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno zmeniť ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

V zmysle vyššie uvedeného zákonnou hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť a zmeniť pôvodne určenú výšku výživného, je zmena pomerov, pričom je nevyhnutné prihliadať k všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Tieto okolnosti ale môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti iba vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí pritom len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by teda súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky výživného, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať mu výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.

Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a

dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Keďže daná vec, ktorá je vecou starostlivosti súdu o maloletých v zmysle , podľa súd je v takomto konaní povinný vykonať nielen dôkazy, ktoré navrhnú účastníci konania, ale i ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného v danom prípade bolo nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodnutia. V danom prípade síce prvostupňový súd konštatuje, že posledná úprava výživného nastala rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. zo dňa 28.9.2010, pričom neuvádza, kedy toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a nie je ani zrejmé, či sa súd s týmto rozhodnutím oboznámil, keďže v súčasnosti nie je obsahom daného spisu a v spise nie je založený ani opis tohto rozsudku. Keďže v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje údaj o tom, aký priemerný čistý mesačný príjem otec maloletého dosahoval z brigádnických činností v predchádzajúcom období, ani nie je možné zistiť či takýto údaj sa nachádza v spise , a prvostupňový súd otca maloletého na túto skutočnosť ani nevypočul, absentuje podstatný a relevantný údaj, iba porovnaním ktorého so súčasnými príjmami otca je možné uzavrieť, či na jeho strane došlo a k akej zmene príjmov, čo je jednou z podstatných okolností pre rozhodnutie o podanom návrhu. Hoci otec maloletého vo svojej výpovedi pred prvostupňovým súdom uviedol, že od apríla 2012 začal pracovať u svojho terajšieho zamestnávateľa (Prádelna Kyselý, a.s.), prvostupňový súd má od tohto zamestnávateľa zabezpečené iba mzdové lístky aj to iba za mesiace máj, jún a august 2012. Podľa zaužívanej súdnej praxe pritom platí, že aby súd získal objektívnu informáciu o príjmoch rodiča, je nevyhnuté zabezpečiť si vierohodné potvrdenie o jeho príjme za posledných 12 mesiacov. V rozsudku pritom prvostupňový súd uvádza, že otec u ostatného zamestnávateľa dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 13.000,- Kč až 13.500,- Kč, neuvádza pritom z akého listinného dôkazu túto skutočnosť zistil a z uvedených mzdových lístkov za dané mesiace takýto príjem nevyplýva. Prvostupňový súd tiež konštatuje, že u predchádzajúceho zamestnávateľa od januára 2011 do apríla 2012 (Manpower s.r.o)., otec dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok 15.000,- Kč, opätovne neuvádza z akého listinného dôkazu túto skutočnosť zistil. Takýto záver by bol v rozpore i s mzdovým listom otca za rok 2011, ktorý je založený v spise (č.l. 59), v zmysle ktorého za obdobie od apríla do decembra 2011, kedy odpracoval celé mesiace, priemerný čistý mesačný zárobok otca u tohto zamestnávateľa bol 16.954,- Kč, teda cca o 2.000,- Kč viac ako uvádza prvostupňový súd.

Ak pritom došlo k uvedenému podstatnému poklesu príjmu otca, bolo potom zo strany súdu nevyhnutné v zmysle cit. § 75 ods. 1 Zákona o rodine skúmať, či otec predchádzajúci pracovný pomer ukončil z dôležitého dôvodu a ak sa takýto dôležitý dôvod nepreukáže, by bolo potom nevyhnutné vychádzať z jeho predchádzajúceho vyššieho príjmu. Prvostupňový súd sa v tomto smere obmedzil iba na vyjadrenie otca, že predchádzajúci zamestnávateľ mu neuhrádzal mzdu, čo ale v konaní nebolo nijako preukázané.

Pokiaľ ide o partnerku otca a matku jeho ďalšieho dieťaťa, prvostupňový súd sa obmedzil iba na konštatovanie, že je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky, pričom neskonštatoval v akej výške. V spise je pritom založené potvrdenie Úradu práce ČR (č.l. 67 spisu), v zmysle ktorého v júli 2012 partnerke otca bola vyplatená dávka RodP 8.078,- Kč a v auguste 2012 2.598,- Kč, pričom nie je zrejmé, či je to výlučne rodičovský príspevok a prečo bol vyplatený v tak rozdielnej výške. V konaní bolo pritom nesporne predloženým rodným listom preukázané, že otcovi maloletého dňa 26.4.2012, teda pred rozhodnutím prvostupňového súdu, pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu.

Na strane matky maloletého prvostupňový súd sa obmedzil rovnako iba na konštatovanie, že je na materskej dovolenke (správne rodičovskej) a poberá rodinné prídavky a rodičovský príspevok bez uvedenia ich výšky. Podľa obsahu spisu prvostupňový súd vyplácanie a výšku týchto dávok ani

nezisťoval. Ďalej súd konštatuje, že manžel matky maloletého dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 600,- Eur mesačne, opätovne ale neuvádza z akého dôkazu k tomuto záveru dospel. Na č.l. 32 spisu sa pritom nachádza potvrdenie zamestnávateľa PCA Slovakia s.r.o. Trnava o príjme L. Y. (manžela matky maloletého) za obdobie od novembra 2011 do februára 2012, v zmysle ktorého jeho priemerný čistý mesačný zárobok je 732,97 Eur a nie súdom prvého stupňa uvádzaných 600,- Eur. Z poznámky na danom čísle listu je zrejmé, že prvostupňový súd vychádzajúc z čistej mzdy za dva mesiace 1.274,05 Eur pri vydelení dvomi získal sumu 600,- Eur (správne 637,- Eur). I v prípade manžela matky prvostupňový súd obišiel pravidlo a nezabezpečil si jeho príjem za ostatných 12 mesiacov. Takéto hrubé zaokrúhľovanie je pri rozhodovaní o výživnom neprípustné, pretože značne skresľuje pomery rodičov. Obdobne súd zaokrúhľoval zárobok matky u PCA Slovakia s.r.o. Trnava za obdobie od októbra 2010 do februára 2011, keď sumu 2.005,41 Eur za tri mesiace zaokrúhlil na 600,- Eur mesačne, pričom správne má byť 668,47 Eur mesačne a sumu 1.066,66 Eur mesačne za dva mesiace zaokrúhlil na 500,- Eur mesačne, pričom správne má byť 533,33 Eur mesačne, čím opätovne hrubo skreslil pomery na strane matky maloletého. Pripojeným rodným listom bolo pritom nesporne preukázané, že matke maloletého dňa XX.X.XXXX pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu.

Podľa dlhodobo zaužívanej súdnej praxe pritom platí, že výživné hradené rodičom na všetky jeho deti, ku ktorým trvá jeho vyživovacia povinnosť, by malo podľa okolností daného prípadu dosahovať 25% až 30% z jeho príjmu.

Na strane maloletého prvostupňový súd zohľadnil, že je žiakom 3. triedy základnej školy, hrá futbal, s čím sú spojené finančné náklady na nákup športového oblečenia a obuvi. Prvostupňový súd z neznámych dôvodov pritom vynechal, že podľa výpovede matky zachytenej v zápisnici z pojednávania, maloletý je tiež členom Rybárskeho zväzu v Hlohovci a má sa za to uhrádzať suma 20,- Eur, bez zistenia za aké obdobie, ktorá naviac v konaní ničím preukázaná nebola.

S poukazom na obsah zápisnice z pojednávania prvostupňového súdu dňa 27.2.2012 (č.l. 21-22) otec maloletého navrhol tiež, aby bol upravený jeho styk s dieťaťom počas prázdnin a sviatkov a matka podala vo veci protinávrh, ktorým žiadala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca s účinnosťou od 1.3.2012 na 200,- Eur mesačne. Hoci na ďalších pojednávaniach rodičia maloletého už tieto svoje návrhy nezopakovali, prvostupňový súd sa s nimi nijako nevysporiadal a ani v závere konania nevyzval rodičov na vyjadrenie, či od týchto pôvodných návrhov upúšťajú, resp. ich berú späť.

V zmysle v odôvodnení rozsudku je súd povinný uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd pritom dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného , pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane

vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku s vyššie uvedeným je zrejmé, že prvostupňový súd sa s vyššie naznačenými kritériami odôvodňovania súdnych rozhodnutí dôsledne neriadil. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nie je možné zistiť pre rozhodnutie súdu podľa citovaných zákonných ustanovení relevantné skutočnosti tak, ako sú vymenované vyššie, v dôsledku čoho je rozsudok i nepreskúmateľným.

V dôsledku toho, neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonným ustanovením cit. , došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tým k odňatiu účastníkom možnosti konať pred súdom. V dôsledku toho odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude opätovne vo veci zníženia výživného konať, za účelom zabezpečenia si komplexných podkladov pre rozhodnutie pripojiť si predchádzajúci spis o určení výživného, s ktorým je potrebné sa dôsledne oboznámiť, následne doplniť dokazovanie v naznačenom smere, všetky okolnosti danej veci potom vyhodnotiť podľa príslušných zákonných ustanovení, pričom je nevyhnutné zohľadniť zmeny pomerov na strane všetkých účastníkov v priebehu celého rozhodného obdobia, a následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.