Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-80-2012.pdf
PDF · 101.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/80/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa MB REAL, s. r. o., Údernícka 9, Bratislava, IČO: 35 833 866, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom v 1. rade A. P., F.. XX. XX. XXXX, T. A. E., C. XXX, v 2. rade D. Š., F.. XX. XX. XXXX, T. T., H. T., O. XXXX/X, v konaní o zaplatenie 13 996,41 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi 11 240,74 eur a úroky z omeškania 9,5% ročne zo sumy:
- 16 128,20 eur od 29. 08. 2008 do 29. 09. 2008,
- 15 630,29 eur od 30. 09. 2008 do 31. 10. 2008,
- 15 132,29 eur od 01. 11. 2008 do 29. 11. 2008,
- 14 634,47 eur od 30. 11. 2008 do 23. 12. 2008,
- 14 136,56 eur od 24. 12. 2008 do 05. 02. 2009,
- 13 638,65 eur od 06. 02. 2009 do 03. 03. 2009,
- 13 140,74 eur od 04. 03. 2009 do 06. 04. 2009,
- 12 640,74 eur od 07. 04. 2009 do 01. 06. 2009,
- 11 640,74 eur od 02. 06. 2009 do 11. 02. 2010,
- 11 490,74 eur od 12. 02. 2010 do 08. 04. 2011,
- 11 240,74 eur od 09. 04. 2011 do zaplatenia, v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania 503,70 eur a náhrada trov právneho zastúpenia 735,19 eur, spolu 1 238,89 eur, ktoré sú odporcovia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť Advokátskej kancelárii TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. Bratislava, v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku spoločne a nerozdielne.
odôvodnenie:
Navrhovateľ uplatnil voči odporcom v 1. a 2. rade pohľadávku 13 996,41 eur s príslušenstvom, ktorá mu bola postúpená spoločnosťou MOTOKOM, s. r. o. Bratislava zmluvou zo dňa 28. 08. 2008 s tým, že predtým MOTOKOM, s. r. o. nadobudol túto pohľadávku zmluvou zo dňa 03. 06. 2008 od Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. Bratislava. Návrh odôvodnil tým, že dňa 06. 08. 2005 uzavrel odporca v 1. rade ako dlžník a odporca v 2. rade ako ručiteľ, zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej len „zmluva“) v súlade s ktorou Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. Bratislava poskytla odporcovi v 1. rade mimoriadny medziúver 500 000,-Sk a odporca sa ho zaviazal splácať spolu s úrokmi z mimoriadneho
medziúveru vo výške 6,99 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 2 913,-Sk a po pridelení cieľovej sumy o stavebnom sporení sa zaviazal splácať stavebný úver vrátane úroku vo výške 4,70 % ročne, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 4 375,-Sk. Odporca v 2. rade prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí odporca v 1. rade. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvných povinností podľa čl. V zmluvy a to omeškaním odporcu v 1. rade s uhrádzaním splátok, odstúpila Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. Bratislava od zmluvy listom zo dňa 27. 12. 2006 a vyzvala odporcu v 1. rade na okamžité vrátenie zostatku poskytnutých úverových prostriedkov. Ku dňu postúpenia pohľadávky na navrhovateľa predstavovala táto sumu 568 895,50 Sk (18 883,87 eur), pozostávajúcu z istiny vo výške 486 909,50 Sk (16 162,43 eur) a vyčísleného príslušenstva vo výške 81 986,-Sk (2 721,44 eur). Odporcovia z vyčíslenej pohľadávky uhradili celkom 4 887,46 eur, a preto písomným návrhom navrhovateľ žiadal zaviazať obidvoch odporcov na zaplatenie zostatku 13 996,41 eur spolu s úrokmi z omeškania 11,99 % ročne s tým, že navrhovateľ vždy započítal čiastkovú platbu po odstúpení od zmluvy. Na pojednávaní navrhovateľ, zastúpený advokátom, upravil žalobný návrh tak, že žiadal zaviazať obidvoch odporcov na zaplatenie uplatneného nároku spoločne a nerozdielne.
Odporca v 1. rade nárok navrhovateľa uznal čo do základu aj čo do výšky. Prejavil ochotu zaplatiť dlžnú sumu, ale nie naraz, maximálne po 200,-eur mesačne. Uviedol, že úver si zobral na prerábanie bytu jeho rodičov a nakoľko mal málo peňazí, tento prestal splácať. Dňa 06. 12. 2012 bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Uviedol, že nemá žiaden zdroj príjmu, nebola mu priznaná ani dávka v hmotnej núdzi. Je slobodný, má však vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom I. P. I. P. P., ktoré bývajú u svojej matky a na ich výživu bol zaviazaný platiť mesačne spolu po 140,-eur. Žije so svojimi rodičmi, majetok nevlastní žiaden a nemá žiadne úspory.
Odporca v 2. rade s návrhom nesúhlasil keď tvrdil, že on nedostal žiadnu upomienku od Prvej stavebnej sporiteľne. Prvú upomienku zo dňa 28. 06. 2006 prevzala jeho mama, ktorá už nežije a ktorú on vtedy splnomocnil na preberanie doporučených zásielok. V tom čase pracoval v Českej republike a mama mu obsah zásielky neodovzdala. Odporca v 2. rade uviedol, že nemôže splácať dlh odporcu v 1. rade z dôvodu, že sám má dlžoby 15 000,-eur a na vymoženie tejto sumy vedie voči nemu súdny exekútor JUDr. Krutý exekúciu. Tvrdil, že nepodpísal žiadosť o poskytnutie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru, nespochybnil však, že podpísal samotnú zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Tvrdil, že pri uzatváraní zmluvy bol uvedený do omylu a to treťou osobou, ktorú nechcel menovať, ale nešlo o odporcu v 1. rade ani o zamestnancov Prvej stavebnej sporiteľne. Odporca v 2. rade uviedol, že on doteraz z predmetného úveru nič nezaplatil a ani do budúcna nie je ochotný nič splácať. Uviedol, že je slobodný, bezdetný, nemajetný, podniká na základe živnostenského oprávnenia, býva v podnájme, za ktorý mesačne platí 130,-eur, nemá žiaden majetok ani úspory a všetky peniaze, ktoré prídu na jeho podnikateľskú účet, zoberie exekútor.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 12. 08. 2005 uzavrela Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. Bratislava s odporcom v 1. rade ako dlžníkom a odporcom v 2. rade ako ručiteľom, zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod č. 2753217 5 02 vo výške 500 000,-Sk. V konaní bolo nesporne preukázané, že túto zmluvu obidvaja odporcovia vlastnoručne podpísali s tým, že odporcovi v 1. rade boli poskytnuté finančné prostriedky v zmysle tejto zmluvy. Listom zo dňa 27. 12. 2006, ktorý bol doručený odporcovi v 1. rade dňa 04. 01. 2007, Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. Bratislava odstúpila od zmluvy z dôvodu, že odporca v 1. rade neuhradil zročné splátky a to ani v poskytnutej dodatočnej lehote s tým, že v omeškaní na účte stavebného sporenia bol z viac ako dvoma vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte mimoriadneho medziúveru z viac ako dvoma splátkami. Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. v súlade s čl. VI a VII zmluvy súčasne požiadala odporcu v 1. rade o okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov s tým, že dlžná suma k odstúpeniu od zmluvy predstavovala 485 878,30 Sk. Listom zo dňa 27. 12. 2006, ktorý bol doručený odporcovi v 2. rade dňa 04. 01. 2007 (zásielku prevzala matka odporcu v 2. rade) Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. Bratislava oznámila odporcovi v 2. rade ako ručiteľovi, že listom zo dňa 27. 12. 2006 došlo k odstúpeniu od zmluvy a súčasne bol odporca v 2. rade upozornený, že ak dlžník celý dlh v stanovenej lehote neuhradí, Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. pristúpi k vymáhaniu
pohľadávky súdnou cestou aj voči nemu ako ručiteľovi. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi postupcom Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s. Bratislava a postupníkom MOTOKOM, s. r. o. so sídlom v Bratislave zo dňa 03. 06. 2008 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na postupníka MOTOKOM, s. r. o. Bratislava. Tento následne postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky, uzavretou dňa 28. 08. 2008, predmetnú pohľadávku postupníkovi MB REAL, s. r. o. so sídlom v Bratislave. Postúpená bola pohľadávka 568 895,50 Sk, z čoho istina predstavovala 486 909,50 Sk a „súhrn nezaplatených úrokov a poplatkov spojených s vymáhaním“ 81 986,-Sk. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že na úhradu tejto pohľadávky boli vykonané úhrady po 497,91 eur v dňoch 29. 09. 2008, 31. 10. 2008, 29. 11. 2008, 23. 12. 2008, 05. 02. 2009 a 03. 03. 2009. Úhrada 500,-eur bola vykonaná dňa 06. 04. 2009, úhrada 1 000,-eur dňa 01. 06. 2009, úhrada 150,-eur dňa 11. 02. 2010 a posledná úhrada 250,-eur dňa 08. 04. 2011. Spolu po odstúpení od zmluvy na úhradu sporného dlhu bola poukázaná platba 4 887,46 eur.
Z vykonaných dôkazov vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorú však s poukazom na ustanovenie § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (predpis platný v čase uzavretia zmluvy), treba posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu, aj keď sa nejedná o spotrebiteľský úver podľa vtedy platného zákona č. 258/2001 Z. z.
Podľa § 48 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák“) (1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Navrhovateľ odstúpil od zmluvy dňom 04. 01. 2008 (čl. VII bod 7 zmluvy), t. j. dňom, kedy odporcovi v 1. rade bolo doručené odstúpenie od zmluvy zo dňa 27. 12. 2006. Potom si veriteľ mohol voči odporcom uplatniť iba dlh existujúci ku dňu odstúpenia od zmluvy, t. j. 485 878,30 Sk (16 128,20 eur). Pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať okrem istiny aj čiastku 81 986,-Sk (2 721,44 eur), ktorá mu bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky, v tejto časti návrhu nebolo možné vyhovieť. Navrhovateľ túto pohľadávku nekonkretizoval, neodôvodnil. Odstúpením od zmluvy sa totiž zmluva zrušila od začiatku a navrhovateľ už nemohol úročiť dlh spôsobom dojednaným v zmluve, ani sa domáhať iných poplatkov a náhrad ako tých, ktoré vyčíslil jeho právny predchodca ku dňu odstúpenia od zmluvy. Odporcovia boli povinní platiť zmluvné úroky až do doby splatnosti úveru, ale po splatnosti sa veriteľ mohol domáhať už iba úrokov z omeškania. Nakoľko z listinných dôkazov predložených navrhovateľom vyplýva, že ku dňu odstúpenia od zmluvy predstavoval dlh odporcov spolu 16 128,20 eur, iba tento nárok si mohol voči nim navrhovateľ uplatniť. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že po odstúpení od zmluvy a postúpení pohľadávky navrhovateľovi, boli na zaplatenie predmetného nároku poukázané vyššie označené splátky spolu vo výške 4 887,46 eur. Súd preto od istiny 16 128,20 eur odpočítal uhradené splátky a navrhovateľovi priznal rozdiel, t. j. 11 240,74 eur. Pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať aj sumu 2 721,44 eur s príslušenstvom, túto nekonkretizoval, neodôvodnil. V tejto časti bol návrh nepreskúmateľný, a preto ho súd zamietol.
Navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania vo výške 11,99 % ročne, teda zmluvne dojednané úroky pre prípad porušenia zmluvných povinností. V predmetnej veci však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa v zmysle § 54 Obč. zákonníka primárne použijú normy občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR 87/95 Z. z. v znení platnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V odstúpení od zmluvy zo dňa 27. 12. 2006 vyzval právny predchodca navrhovateľa na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov 485 878,30 Sk (16 128,20 eur). Nakoľko odstúpenie od
zmluvy bolo odporcovi v 1. rade doručené dňa 04. 01. 2007, povinnosť zaplatiť celú dlžnú čiastku mal nasledujúci deň, t. j. 05. 01. 2007. Keď tak neurobil, do omeškania sa dostal dňom 06. 01. 2007, kedy bola Národnou bankou Slovenska určená základná úroková sadzba 4,75 %, a potom úroky z omeškania predstavujú dvojnásobok tejto sadzby, čo je 9,5 % ročne. Navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania až od 29. 08. 2008 a nakoľko súd je návrhom viazaný (§ 81 ods. 1 O. s. p.), priznal súd navrhovateľovi úroky z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 16 162,43 eur od 29. 08. 2008. Po započítaní splátok po 497,91 eur dňa 29. 09. 2008, 31. 10. 2008, 29. 11. 2008, 23. 12. 2008, 05. 02. 2009 a 03. 03. 2009 došlo k zníženiu istiny a teda aj sumy z ktorej súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania. Ďalej súd započítal platbu 500,-eur dňa 06. 04. 2009, platbu 1 000,-eur dňa 01. 06. 2009, platbu 150,-eur dňa 11. 02. 2010 a 250,-eur dňa 08. 04. 2011, čo sa prejavilo v znížení sumy z ktorej súd priznal úroky z omeškania. Po započítaní splátok spolu vo výške 4 887,46 eur zostal dlh 11 240,74 eur s tým, že úroky z omeškania 9,5 % ročne z tejto sumy súd priznal navrhovateľovi až do zaplatenia.
Podľa § 303 Obchod. zák. kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 306 ods. 1 prvá veta Obchod. zák. veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.
Podľa § 308 Obchod. zák. ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.
Odporcovi v 1. rade ako dlžníkovi, boli poskytnuté finančné prostriedky, a preto je povinný dlh splatiť. Pokiaľ ide o odporcu v 2. rade, ten uzavrel zmluvu s Prvou stavebnou sporiteľňou ako ručiteľ. Nie je pritom právne významné, či podpísal odporca v 2. rade žiadosť o poskytnutie úveru, ale rozhodujúce je, že nesporne podpísal samotnú zmluvu. Súd preto nevykonal dôkaz navrhnutý odporcom v 2. rade a to zabezpečiť od Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. Bratislava žiadosť o poskytnutie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru. Bez ohľadu na to, či odporca v 2. rade túto žiadosť podpísal alebo nie, rozhodujúce je, že podpísal samotnú zmluvu ktorou vyhlásil, že splatí dlh v prípade, ak ho nezaplatí odporca v 1. rade ako dlžník.
Odporca v 1. rade síce uznal nárok navrhovateľa čo do základu aj čo do výšky, ale odporca v 2. rade s návrhom nesúhlasil. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, bolo potrebné aplikovať právnu úpravu § 548 ods. 3 Obč. zák., podľa ktorého je takéto uznanie dlhu dlžníkom voči ručiteľovi neúčinné.
Navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal obidvoch odporcov na plnenie spoločne a nerozdielne, aj keď u každého z nich sa jedná o samostatný právny dôvod. Tento treba jasne vyjadriť tak, aby sa veriteľ nemohol uspokojiť dvakrát tým istým plnením, hoci voči jednému z odporcov na základe plnenia z dlžoby a voči druhému na základe plnenia z ručiteľského vzťahu. Preto súd zaviazal obidvoch odporcov na plnenie s tým, že jednoznačne určil, že plnením jedného z odporcov zaniká do výšky tohto plnenia povinnosť druhého odporcu.
V zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uloží v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Odporca v 1. rade navrhol na zaplatenie istiny spolu s príslušenstvom mesačné splátky po 200,-eur ale z jeho výpovede vyplýva, že nemá žiadne zdroje príjmu ani majetok z ktorého by tieto splátky mohol zaplatiť. Takisto vypočutím odporcu v 2. rade bolo zistené, že tento nedisponuje takými finančnými prostriedkami, ktoré by mu umožňovali dlh zaplatiť naraz a ani v splátkach tak, aby dlh bol splatený v primeranej dobe. Vzhľadom na výšku priznaného nároku, odporcom navrhnuté splátky 200,-eur mesačne by mali za následok, že dlh navrhovateľa by nebol splatený ani za 7 rokov. Súd preto odporcom povolil dlhšiu lehotu splatnosti, t. j. 3 mesiace s tým, že bude vecou odporcov, aby v tomto období si vyriešili svoju finančnú situáciu tak, aby mohli dlh splatiť.
V časti, pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať vyššiu sumu ako 11 240,74 eur a pokiaľ žiadal priznať úroky z omeškania vyššie ako 9,5 % ročne, návrh nebol dôvodný a v tejto časti ho súd zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že náhradu trov konania rozdelil podľa pomeru úspechu. Navrhovateľ si uplatnil istinu 13 996,41 eur a úroky z omeškania 11,99 % ročne s tým, že ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (§ 154 ods. 1 O. s. p.) navrhovateľom uplatnené úroky predstavovali spolu 6 242,47 eur, čo je spolu 20 238,88 eur. Súd návrhu vyhovel čiastočne, keď navrhovateľovi priznal istinu 11 240,74 eur a ku dňu rozhodovania predstavovali priznané úroky z omeškania 4 929,86 eur, čo je spolu 16 170,60 eur. Potom navrhovateľ mal úspech v rozsahu 80 % a návrh bol zamietnutý v rozsahu 20 %. Po započítaní priznal súd navrhovateľovi náhradu trov konania 60 %.
Navrhovateľovi vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku za návrh vo výške 839,50 eur, z čoho 60 % je 503,70 eur. Navrhovateľ bol v konaní zastúpený advokátom, ktorému patrí podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) odmena za 3 úkony právnej služby po 303,74 eur (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 02. 05. 2012, vypracovanie písomného návrhu zo dňa 23. 07. 2012 a účasť advokáta na pojednávaní dňa 08. 01. 2013), čo je spolu 911,22 eur. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky za každý z týchto úkonov súd priznal advokátovi paušálnu náhradu a to za úkony vykonané v roku 2012 po 7,63 eur, čo je 15,26 eur a za úkon vykonaný v roku 2013 vo výške 7,81 eur, spolu paušálne náhrady 23,07 eur. Za úkon „pokus o zmier“ zo dňa 04. 06. 2012 nepatrí odmena, pretože tento úkon bol vykonaný pred začatím konania (konanie na súde sa začalo dňa 27. 07. 2012, kedy bo súdu doručený návrh na začatie konania) a súd rozhoduje iba o trovách tohto konania.
Podľa § 15 vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov, najmä cestovného. Na pojednávaní sa zúčastnil advokát JUDr. Michal Gallo a vyúčtoval si cestovné výdavky v zmysle § 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, keď cestu vykonal motorovým vozidlom advokátskej kancelárie zn. R. R., L.. Č.. E., ktorým bolo v súvislosti s účasťou na pojednávaní ubehnutých 140 km (Martin - Liptovský Mikuláš a späť). Podľa technického preukazu priemerná spotreba pohonných hmôt tohto vozidla je 5,5 litra/100 km a advokát preukázal, že zakúpil pohonné hmoty - naftu za cenu 1,425 eur za liter (cena vrátane DPH). Vzhľadom na počet ubehnutých kilometrov potom súd priznal náhradu za spotrebované pohonné látky vo výške 10,97 eur (140 x 5,5 litra/100 km x 1,425). Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. základná náhrada za 140 km po 0,183 eur je 25,62 eur. Súčasne súd priznal podľa § 17 vyhlášky advokátovi náhradu za čas strávený cestou z Martina do Liptovského Mikuláša po 13,01 eur za 4 začaté polhodiny. Vzhľadom na počet ubehnutých kilometrov cesta advokáta na pojednávanie a späť trvala dve hodiny, čo je 4 polhodiny. Potom náhrada za stratu času predstavuje 52,04 eur.
Advokátska kancelária preukázala, že je platiteľom DPH, a preto sa podľa § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o DPH priznaná odmena advokátskej kancelárie 911,22 eur, priznané paušálne náhrady spolu 23,07 eur, náhrada za stratu času vo výške 52,04 eur a náhrada za ubehnuté kilometre 25,62 eur, spolu o DPH sa zvyšuje suma 1 011,95 eur na 1 214,34 eur (DPH 202,39 eur). K tejto sume je potrebné pripočítať náhradu za spotrebované pohonné hmoty 10,97 eur (cena vrátane DPH), takže trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú 1 225,31 eur. Vzhľadom na výsledok konania súd advokátskej kancelárii priznal náhradu trov v rozsahu 60 %, čo je 735,19 eur.
Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Vzhľadom na citovanú právnu úpravu, náhradu trov konania sú odporcovia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne advokátovi - Advokátskej kancelárii TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. Bratislava takisto v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).