Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/2896/2000

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Stredoslovenská energetika, a.s. (pôvodne Stredoslovenské energetické závody, štátny podnik Žilina) so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, proti povinnému D. O., P.. XX. XX. XXXX, Y. E. XX, XXX XX Y. Y., na vymoženie pohľadávky vo výške 171,18 eura (5.157,- Sk) s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Alenou Szalayovou so sídlom exekútorského úradu Levice, P. Jilemnického 1, 934 01 Levice, pod spis. zn. EX 634/2000B, takto

rozhodol:

Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a zastavuje ju .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 60,41 eura, a to v lehote 14 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 171,18 eura (5.157,- Sk) s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa 20. 09. 2000.

Poverením č. 5601 022160 zo dňa 18. 12. 2000 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Slančíka so sídlom exekútorského úradu Banská Bystrica, Kapitulská 8, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju viedol pod spis. zn. EX 634/00.

Dňa 30. 11. 2007 však exekútorský úrad povereného súdneho exekútora zanikol, dňom 05. 12. 2007 bol do funkcie náhradníka ustanovený súdny exekútor JUDr. Alena Szalayová so sídlom exekútorského úradu Levice, P. Jilemnického 1, 934 01 Levice.

Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 28. 05. 2012 súdny exekútor súdu postúpil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zároveň žiada zaviazať na úhradu trov exekúcie vo výške 96,26 eura oprávneného.

Dňa 16. 04. 2012 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom oprávnený uviedol, že navrhuje zastaviť exekučné konanie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného, ktorá bola jednoznačne preukázaná súdnym exekútorom v exekučnom konaní.

Z obsahu exekučného spisu EX 634/00, ktoré predložil súdny exekútor dňa 03. 12. 2012 vyplýva, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku s nasledovným výsledkom: povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky, v predmetnej veci bol zo strany súdneho exekútora vydaný príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku povinného, Sociálna poisťovňa však eviduje pohľadávky so skorším poradím, proti povinnému

sú vedené viaceré exekučné konania, tento sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava. V dôsledku uvedených skutočností nie je v súčasnosti možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, resp. za daného stavu by pokračovanie exekúcie prinieslo len neúčelné zvyšovanie nákladov, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.

V zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie sú upravené inými ustanoveniami § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Skutočnosť, ktorú mal súd preukázanú z predloženého exekučného spisu a podania oprávneného, a to že povinný v súčasnosti nedisponuje takým exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok, je dostatočným dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú.

Nakoľko súd v konaní zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať a exekúciu vykonať, rozhodol v zmysle § 57 ods.1 písmeno g) Exekučného poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa prvej vety , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 96,26 eura.

Podľa § 203 Exekučného poriadku (v znení platnom do 31. 01. 2002), ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení platnom do 31.08.2005), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa , v znení platnom do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b)paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6, eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, eura. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje .

Podľa súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa , náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň - (viď Nález ÚS SR -30).

Z ustanovenia § 196 Exekučného poriadku vyplýva, že súdny exekútor má nárok na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Rozdiel je len v osobe, ktorá je povinná ich uhradiť (oprávnený alebo povinný). Niet žiadneho zákonného dôvodu, pre ktorý by mal súdny exekútor znášať trovy exekúcie vykonávanej na návrh oprávneného proti povinnému na vlastnú ťarchu, keď exekúciu vykonáva ako platenú právnu službu, obdobne ako ostatné slobodné právnické povolania, advokáti, notári a pod. Keďže v danom prípade, vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v spojení s návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 196 v spojení s § 203 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške, ako si ich tento uplatnil. Správnosť takéhoto vysloveného právneho názoru potvrdzuje aj novela Exekučného poriadku vykonaná , ktorá zaviedla ustanovenie v znení: „Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.“

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení má súd za to, že pokiaľ v ustanovení uvádza, že paušálnou sumou sa odmeňujú tieto (ďalej vymenované) úkony exekučnej činnosti vyplýva z toho, že v prípade taxatívne vymenovaných úkonov exekučnej činnosti prináleží za každý takýto jednotlivý úkon iba paušálna suma 3,32 eura. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii

Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa odmeňujú paušálnou sumou 3, eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa sumou 6, eura za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa . Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa citovanej zahrnul aj úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou náhradou a za ktorý mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkony: prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie náležitostí návrhu, zaevidovanie návrhu do registra došlých podaní (1 hodina), vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (1 hodina), ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone odmeňovanom podľa

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie; vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (1 hodina), ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone odmeňovanom podľa - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Súd podporne poukazuje aj na tú skutočnosť, že súdnemu exekútorovi neuznal odmenu určenú podľa počtu hodín aj z dôvodu, že v zmysle je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora - vypracovanie paušálnou sumou odmeňovaných úkonov či zaevidovanie nemožno priznať odmenu podľa .

Súd neuznal súdnemu exekútorovi odmenu za 2x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1x doručenie exekučného príkazu. Ustanovenie honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a/ až f/

odmenou vo výške 3,32 eura, ale pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako „každé zisťovanie“, aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa § 15 ods. 1 písm. b/ až f/ patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje.

Súd po vyššie vykonaných úpravách uznal súdnemu exekútorovi odmenu za 12 úkonov exekučnej činností vo výške 3,32 eura za každý úkon, t. j. spolu 39,84 eura, a to za úkony 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x doručenie exekučného príkazu, 2x každé zisťovanie bydliska povinného, 3x každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 2x každé zisťovanie účtu povinného, 1x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške spolu 12,06 eura za poštovné a kolky.

Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov 96,26 eura uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a po oboznámení sa s exekučným spisom trovy exekúcie vo výške spolu 60,41 eura, z toho odmena predstavuje 39,84 eura, hotové výdavky predstavujú 12,06 eura a uplatnená DPH 20 % z odmeny predstavuje 7,97 eura.

Podľa vety druhej v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach ( ). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu ( ).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa ( ).

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.