Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-17-2023.pdf
PDF · 138.21 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/17/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 60, Nitra, IČO: 00 308 307, zast.: Službyt Nitra, s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 122, Nitra, IČO: 31 447 929, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný vypratať byt č. 5, E. F. G.8, 3.p., nachádzajúci sa v bytovom dome na ul. Dunajská v Nitre, súpisné číslo 12, postavenom na parcele registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2, parcelné číslo 8607/85 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2, parcelné číslo XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 191 m2, parcelné číslo XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie D., obec Nitra, okres Nitra, a odovzdať ho žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby žalovaný vypratal byt č. 5, číslo vchodu o.č. 8, 3.p., nachádzajúci sa v bytovom dome na ul. Dunajská v Nitre, súpisné číslo 12, postavenom na parcele registra “C“, parcelné číslo XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2, parcelné číslo XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2, parcelné číslo XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 191 m2, parcelné číslo XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie D., obec Nitra, okres Nitra (ďalej aj ako byt) a odovzdal ho žalobcovi vrátane náhrady trov konania. Uviedol, že je výlučným vlastníkom bytu a spoločnosť Službyt Nitra, s.r.o. vykonáva správu predmetného bytu pre vlastníka - žalobcu, na základe Mandátnej zmluvy č. j. 2560/2016/OM zo dňa 30.09.2016, ktorou bola poverená vykonávať činnosti súvisiace s výkonom správy majetku Mesta Nitra, vrátane podávania návrhov na súd na vypratanie bytu a zastupovanie mesta Nitra podľa čl. II bod 1. písm. l) a m) zmluvy. Zmluvou o nájme bytu, č. zmluvy 229, bol dňa 12.08.1994 prenajatý A. H., nar. XX.XX.XXXX, predmetný byt. Listom zo dňa 14.11.1994 - súhlas o podnájme časti bytu, spoločnosť Službyt Nitra, s.r.o. súhlasila s uzatvorením zmluvy o podnájme bytu medzi žalovaným a A. H.. Z dôvodu nedoplatku na nájomnom bola vykonaná dňa 08.06.2020 osobná kontrola v byte. Otvoril C. I., ktorý oboznámil zamestnancov, že v byte býva pol roka a byt mu prenajal A. B., nar. XXXX - syn žalobcu. Tiež boli získané informácie od viacerých susedov, že byt bol dlhodobo prenajímaný a v byte sa často menili osoby. Z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností žalovaného platiť riadne a včas nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu bol v súlade s §711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka vypovedaný nájom bytu listom zo dňa 09.06.2020, pričom trojmesačná výpovedná lehota uplynula dňa 30.09.2020. Nájomný vzťah k bytu eviduje žalobca len voči A. H., ale tento nájomný vzťah bol ukončený vypovedaním nájmu. Z dôvodu
neoprávneného prenajímania bytu bolo vyhotovené vyjadrenie žalobcu k neoprávnenému prenajímaniu mestského nájomného bytu, ktorý bol adresovaný A. B., nar. XXXX, na adresu D. J. XX, D., kde vlastní byt v bytovom dome. V liste bol okrem iného upozornený, že jediným výlučným nájomcom bytu je A. H., že nemá k bytu akýkoľvek právny vzťah, a že nie je možné, aby bol byt dávaný do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa. Tiež bol informovaný o vypovedaní nájmu a povinnosti byt vypratať a odovzdať. Následne prebehla početná emailová a písomná komunikácia medzi žalobcom, žalovaným, synom žalovaného, spoločnosťou Službyt Nitra, s.r.o. Čo sa týka užívacieho práva k bytu, žalovaný sa odvoláva len na zmluvu o podnájme zo dňa 10.11.1994 a na súhlas o podnájme časti bytu zo dňa 14.11.1994. Predmetný byt užíva neoprávnene a na uvedené bol zo strany spoločnosti Službyt Nitra, s.r.o. opakovane upozornený aj jeho syn A. B., ktorý vybavoval veci ohľadne predmetného bytu. Žalobca trval na vyprataní predmetného bytu, pričom však urobil voči žalovanému ústupok a súhlasil s pridelením bytu č. XX na ul. Považská 7 v Nitre, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Bolo dohodnuté, že po pridelení tohto nového bytu si bezodkladne presťahuje veci do nového bytu a odovzdá byt č. 5 na ul. K. X F. D.. K uvedenému však nedošlo a byt č. X na ul. K. X F. D. nebol vlastníkovi odovzdaný. Navyše žalovaný od uzatvorenia zmluvy o podnájme bytu vôbec neplatil za užívanie bytu č. XX D. L. C. X F. D., na základe čoho došlo k vypovedaniu podnájmu bytu, pričom trojmesačná výpovedná lehota uplynula dňa 30.11.2022. H. E. XX D. L. C. X F. D. bol odovzdaný žalobcovi po urgenciách až dňa 12.12.2022. Doposiaľ nebola uhradená žiadna suma za užívanie tohto bytu. Poslednou reakciou žalovaného bol email zo dňa 17.05.2022, v ktorom jeho právny zástupca uviedol, že žalovaný má za to, že k bytu má naďalej užívacie právo, že nevyhovie žiadosti o vypratanie bytu a že má záujem riešiť situáciu prednostne mimosúdne. Žalobca zaslal predžalobnú výzvu na odovzdanie bytu žalovanému, pričom byt nie je doposiaľ vyprataný a odovzdaný. Pri odovzdaní H. E. XX D. L. C. X v Nitre dňa 12.12.2022 bolo žalobcovi oznámené synom žalovaného za prítomnosti žalovaného, že byt č. X na ul. K. X F. D. odmietajú odovzdať a že už bola daná súdna žaloba. Žalobca ale neevidoval žiadne súdne konanie.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že z listu - vypovedanie nájmu bytu v zmysle § 711, ods. 1, písm. d) Občianskeho zákonníka, datovaný dňom 09.06.2020, vyplýva, že výpoveď bola podpísaná spoločnosťou Službyt Nitra, s.r.o., ktorá je aj právnym zástupcom žalobcu v súdnom konaní. Z obsahu výpovede nevyplýva a nie je z nej možné vyložiť, že súčasťou alebo prílohou výpovede bolo splnomocnenie udelené žalobcom spoločnosti Službyt Nitra, s.r.o. na podpísanie a odoslanie výpovede. V súdnom konaní žalobca nepredložil, ani neoznačil žiaden dôkaz, z ktorého vyplýva skutkové zistenie, že žalobca schválil konanie spoločnosti Službyt Nitra, s.r.o. spočívajúce v podpísaní a odoslaní výpovede v mene žalobcu, ani skutkové zistenie, že žalobca o tomto schválení právneho úkonu upovedomil nájomcu. Z uvedeného dôvodu je výpoveď podľa ust. § 37 ods. 1 v spojení s ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Dôvodom výpovede nájomnej zmluvy bolo údajné omeškanie nájomcu so zaplatením nájomného za obdobie dlhšie než tri kalendárne mesiace. Výpoveď bola žalobcovi vrátená dňa 16.06.2020 z dôvodu, že si ju nájomca neprevzal a na výpovedi trval napriek prijatej úhrade dlžnej sumy nájomného dňa 12.06.2020. Keďže výpoveď nemohla byť doručená nájomcovi skôr než dňa 16.06.2020 a suma nájomného, so zaplatením ktorého bol nájomca v omeškaní a ktorá bola dôvodom výpovede nájomnej zmluvy, bola zaplatená dňa 12.06.2020, teda v čase pred doručením výpovede nájomnej zmluvy nájomcovi, výpovedný dôvod podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka tak zanikol a neexistoval predo dňom, ktorý je určený za deň doručenia výpovede na základe právnej domnienky upravenej v § 112 CSP. V čase doručenia výpovede nájomcovi žalobca nebol oprávnený dať nájomcovi výpoveď z dôvodu, ktorý bol vymedzený vo výpovedi. Preto je výpoveď podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Z dôvodu, že nedošlo ku platnému zániku nájomnej zmluvy, nie je žalobca aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva v posudzovanom súdnom konaní a súčasne nie je žalovaný pasívne legitimovaný v posudzovanom súdnom konaní. Žalobu navrhol zamietnuť a žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.
3. Žalobca v rámci repliky poukázal na to, že v žalobe uvedené okolnosti, týkajúce sa osoby A. H., uviedol len z dôvodu, aby súdu bližšie objasnil situáciu ohľadne predmetného bytu. Žaloba smeruje voči žalovanému, ktorý doposiaľ nepreukázal právny dôvod užívania predmetného bytu. Žalovaný poukazuje vo vyjadrení len na právny úkon žalobcu - vypovedanie nájmu bytu. Uvedený právny úkon sa však žiadnym spôsobom netýka žalovaného, žiadnym spôsobom nezasahuje do jeho práv a povinností. Podstatou žaloby je skutočnosť, že žalovaný užíva predmetný byt neoprávnene. Žalovaný vo svojom vyjadrení opak nepreukázal. Vo vyjadrení neuviedol žiadne zo svojich argumentov, na ktoré poukázal vo vzájomnej komunikácii so žalobcom a spoločnosťou Službyt Nitra, s.r.o. Domnieval sa, že vo vyjadrení
k žalobe uvedie viaceré, podľa neho zásadné skutočnosti týkajúce sa bytu, ktoré by ho mali oprávňovať k užívaniu bytu. Žalobca to vníma ako jeho taktiku obrany. Z tohto dôvodu predložil súdu ako žiadosť o pridelenie náhradného nájomného bytu zo dňa 05.02.2021, ktorú adresoval žalovaný žalobcovi. Z vyjadrení žalovaného v liste zo dňa 05.02.2021 mal žalobca za to, že v roku 1994 došlo medzi žalovaným a A. H. k dohode, že A. H. prenechá žalovanému byt za sumu 90 000 Sk v domnienke, že žalovaný sa stane nájomcom bytu. Keďže predmetný byt sa nachádza v bytovom dome, ktorý bol v tej dobe vo vlastníctve mesta, všetky byty podliehali transformácii obecného bytového fondu v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Z tohto dôvodu sa pravdepodobne žalovaný domnieval, že aj on dosiahne odpredaj bytu ako bežný nájomca, a to za zostatkovú cenu a nie trhovú cenu. Toto je podľa žalobcu jediný dôvod, prečo sa žalovaný domáha užívacích práv k predmetného bytu. Pokiaľ by žalovanému išlo skutočne len o zabezpečenie si „strechy nad hlavou“, prijal by ponúknutý návrh bývania v nájomnom byte v bytových domoch vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú určené na bývanie poberateľom starobného a invalidného dôchodku za veľmi priaznivých finančných podmienok.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, v rámci ktorého sa žalobca pridržiaval písomne podanej žaloby s tým, že od jej podania nenastali žiadne zmeny. Žalovaný nepreukázal žiadne rozhodnutie, na základe ktorého by bol oprávnený byt užívať. Z jeho vyjadrenia mu vyplýva, že v r. 1994 došlo k akémusi zvláštnemu obchodu s mestským nájomným bytom, keď mala nájomníčka prenechať byt jemu za sumu 90 000 Sk. Nájomníčka žalobcu žiadnym spôsobom nekontaktovala a pravdepodobne byt natrvalo opustila. Podľa neoverených informácií by sa mala nachádzať pani H. v Austrálii. Ide o mestský nájomný byt, ktorý podliehal úprave zákona 182/1993 Z. z. s tým, že obec by bola povinná byt odpredať nájomcovi, pričom zostatková hodnota bytu, tj. kúpna cena by predstavovala sumu cca. 40 000 Sk a to ide o sumu podobnú bytom v rovnakej lokalite a rovnakou výmerou. Nájomníčka nikdy nepožiadala o odpredaj bytu. Žalovaný si podal žiadosti o odpredaj bytu, ale tieto mu boli zamietnuté. Žalobca mal už dlhšiu dobu tušenie, že s bytom nie je niečo v poriadku a bolo mu zvláštne, že v mene nájomcu bola splnomocnená konať tretia osoba. Službyt Nitra s.r.o. vykonáva komplexnú správu bytov a bytových domov v mene mesta podľa mandátnej zmluvy. Ide napr. o uzatváranie zmlúv, ukončenie zmluvných vzťahov ako aj zastupovanie mandanta pred súdom. Nemal vedomosť o tom, že by p. H. podala žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, resp. inú žalobu. Nevedel ani o tom, že by nejakým spôsobom komunikovala so žalobcom.
5. Právny zástupca žalovaného trval na všetkých písomných vyjadrenia a poukázal na to, že v prejednávanej veci treba rozlišovať právny vzťah na základe nájomnej zmluvy a vzťah zmluvy o podnájme. Pokiaľ právny vzťah medzi stranami sporu je možné a dôvodné posúdiť ako nájomný vzťah, je potrebné uviesť, že nedošlo k žiadnemu právnemu úkonu ani k žiadnej právnej udalosti, následkom ktorých bol zánik tohto nájomného vzťahu. Pokiaľ medzi stranami sporu nedošlo ku vzniku nájomného vzťahu, je potrebné posúdiť užívanie bytu na Dunajskej ul.č. 8 v Nitre žalovaným ako oprávnené užívanie na základe podnájomného vzťahu medzi žalovaným ako podnájomcom a p. A. H. ako nájomníčkou. Poukázal na tú skutočnosť, že výpoveď z nájmu sporného bytu zo dňa 9.6.2020 je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko táto výpoveď nebola podpísaná žalobcom. Prílohou tejto výpovede nebolo splnomocnenie a ani iné oprávnenie spoločnosti Službyt Nitra s.r.o. na podpísanie a odoslanie tejto výpovede p. H.. Súčasne v čase, ktorý je možné označiť ako fikciu doručenia výpovede, dôvod výpovede nájmu bytu podľa § 711 ods. 1, písm. d) Občianskeho zákonníka zanikol a neexistoval, nakoľko dlžné nájomné bolo k tomuto právne relevantnému dátumu zaplatené v celom rozsahu. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby, nakoľko nie je zmluvnou stranou podnájomnej zmluvy, právneho vzťahu, ktorý táto zmluva založila. Dal súdu do pozornosti listinné dôkazy, ktoré predložil žalobca do súdneho spisu. Z týchto listinných dôkazov vyplývajú nepochybne skutkové tvrdenia o tom, že sporný byt na K. E.X F. D. užíva žalovaný od r. 1994. Počas celého tohto obdobia uhrádzal nájomné a platby za plnenia spojené s užívaným tohto bytu výlučne žalovaný. Dôležitou skutočnosťou je, že žalobca mal o tomto vedomosť, tieto platby od žalovaného prijímal, nemal žiadne pochybnosti o dôvodnosti povinnosti žalovaného na úhradu týchto platieb, neprejavil žiadne námietky k užívaniu sporného bytu žalovaným. Tak ako uviedol zástupca žalobcu, žalovaný požiadal o možnosť odkúpenia sporného bytu do svojho vlastníctva. Nemal vedomosť, že o týchto opakovaných písomných žiadostiach žalovaného žalobca rozhodol a ani to, že ich zamietol. Postup a konanie žalobcu vnímal ako účelovú, nakoľko viac než 26 rokov akceptoval žalovaného ako nájomcu sporného bytu, akceptoval platby nájomného žalovaným, nemal voči tomu námietky. Bol presvedčený, že k podaniu žaloby došlo výlučne z dôvodu záujmu žalobcu zamedziť splneniu jeho povinnosti previesť vlastnícke právo k spornému
bytu v prospech žalovaného. S ohľadom na skutkový právny stav navrhol súdu, aby podanú žalobu zamietol. Podľa jeho informácií dlžné nájomné bolo uhradené zo strany žalovaného. Nemal vedomosť o tom, že by mal žalovaný uzatvorenú písomnú nájomnú zmluvu ohľadne bytu na K. L. M. však, že počas 26 rokov užívania sporného bytu žalovaným, dochádzalo opakovane k písomnej a osobnej komunikácii medzi stranami sporu, predmetom ktorej bolo užívanie sporného bytu žalovaným a obsah ktorých preukazoval vedomosť žalobcu nielen o užívaní sporného bytu žalovaným, ale aj o postavení žalovaného ako nájomcu sporného bytu. Pokiaľ nedošlo k uzavretiu písomnej nájomnej zmluvy, tak uvedená skutočnosť nie je zodpovednosťou žalovaného, ale aj žalobcu, ktorému nepochybný skutkový stav a presvedčenie žalovaného o tom, že je nájomcom bytu, vyhovovalo. Nemal vedomosť o tom, kto okrem žalovaného v byte býva. Vedel o tom, že prebiehala komunikácia medzi stranami sporu, predmetom ktorej bol nárok žalovaného na odkúpenie sporného bytového vlastníctva. Keďže zmluva o prevode vlastníckeho práva k spornému bytu medzi stranami sporu uzavretá nebola, predpokladal, že tieto jednania neboli úspešné. Nájomné ohľadne bytu na Dunajskej ul. platil a platí žalovaný s vedomím a súhlasom žalobcu. Ani jedna platba nájomného nebola žalobcom žalovanému vrátená ako nedôvodná alebo neoprávnená. Podľa jeho názoru mal žalovaný so žalobcom uzatvorenú nájomnú zmluvu, tj. išlo o nájomný vzťah, ktorý trval už 26 rokov. K otázke podnájmu sa vyjadril pre prípad, že by bolo potrebné posudzovať tento vzťah ako podnájomný.
6. Zástupca žalobcu ďalej uviedol, že Mesto Nitra ani Službyt Nitra nikdy neakceptovalo žalovaného ako nájomcu predmetného bytu a ani v žiadnej písomnej komunikácii neoznačilo žalovaného ako nájomcu. Žalovaný v tomto súdnom konaní takúto písomnú komunikáciu ani nepredložil súdu. Čo sa týka platieb, každý jeden nájomný byt má pridelený jedinečný variabilný symbol, to zn. pokiaľ je uhradená na účet suma s nejakým variabilným symbolom, systém automaticky túto platbu priradí ku konkrétnemu bytu. Nikdy sa neskúma odosielateľ platby, vždy je prvoradý variabilný symbol. Je bežné, že platby prichádzajú z účtu, ktorého majiteľmi nie sú nájomcovia. Žalobca nie je povinný pri platbách skúmať dôvody, že platby neposlal nájomca alebo nejaká iná osoba, častokrát sa jedná o príbuzných, známych, kamarátov. Z tohto dôvodu zopakoval, že prvoradý je variabilný symbol. To, že žalovaný posielal platby za tento byt, nespôsobilo vznik nájomného vzťahu. Môže sa to chápať ako platby za to, že žalovaný fakticky bytu užíval, odoberal energie, t. zn. dá sa to chápať ako bezdôvodné obohatenie. Ešte upresnil, že žalovaný už po dlhšiu dobu za byt neplatí vôbec. Zotrvával na tom, že žalobca nekomunikoval so žalovaným nikdy ako s nájomcom. Súhlas k podnájmu bytu bol daný k nájomnej zmluve, v ktorej bolo uvedená doba podnájmu na určitú dobu – 3 roky. Ak bola uzatvorená po tomto období ďalšia podnájomná zmluva, táto nemôže byť platná, nakoľko k nej nebol daný súhlas vlastníka.
7. Zástupca žalovaného oboznámil vyjadrenie z 30.05.2023, ktoré nebolo súčasťou súdneho spisu, pričom bol toho názoru, že nedošlo k platnému zániku nájomnej zmluvy, na základe čoho nájomný vzťah, zmluvnými stranami ktorého sú strany sporu, stále trvá. Žalobca písomným podaním z 14.11.1994 prejavil súhlas s podnájmom bytu v prospech žalovaného a od tohto okamihu tento platil nájomné za užívanie bytu v prospech žalobcu. Platenie nájomného žalovaným preukazoval sumárnou analýzou platieb za obdobie od 01.04.2022 do 26.07.2022, adresovanou žalovanému, nie p. H.. Vedomosť a súhlas žalobcu s užívaním bytu preukazuje aj poskytnutie bytovej náhrady žalobcom vo forme náhradného bytu na C. X, D.. Pokiaľ by nedošlo medzi stranami sporu ku vzniku nájomného vzťahu, predmetom ktorého bolo prenechanie bytu do nájmu žalovanému ako nájomcovi, nebol dôvod zasielať vyúčtovania platieb nájomného žalovanému, ani poskytnutie bytovej náhrady vo forme náhradného bytu. Žalobca nebol oprávnený prijímať platby nájomného za jednotlivý kalendárny mesiac rozhodného obdobia od žalovaného. Všetky skutočnosti svedčia nielen o vedomosti a súhlase žalobcu s užívaním bytu žalovaným, ale aj o vzniku nájomného vzťahu medzi stranami sporu. Žalobca neuskutočnil žiadny úkon, následkom ktorého je ukončenie a zánik nájomného vzťahu a žalovaný nie je v omeškaní s planením svojich peňažných záväzkov, vyplývajúcich mu z nájomného vzťahu. Navrhol vykonať dôkazy, z ktorých vyplynú skutkové zistenie o tom, kto užíval byt, kedy bol užívaný inou osobou ako žalovaným, ako a kto hradil nájomné, nesúhlas žalobcu s platením nájomného žalovaným ako aj vrátenie týchto platieb späť. Ak žalobca nesúhlasí s existenciou nájomného vzťahu medzi stranami sporu, tak pri podnájme bytu žalobca nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalovaným, keďže podnájomný vzťah nebol uzavretý medzi prenajímateľom a podnájomcom. Preto nie je žalobca oprávnený uplatňovať si žiadne práva voči žalovanému, a to vrátane vypratania bytu podanou žalobou. Syn žalovaného komunikoval so žalobcom ohľadne nájmu bytu ako aj odkúpenia bytu. Nevedel o tom, či sa dnes platí alebo neplatí nájomné. Vzťah medzi stranami sporu trval minimálne 24 rokov, preto musela medzi nimi existovať komunikácia, keďže minimálne muselo dôjsť k doručovaniu vyúčtovaní, zmeny výšky
nájomného a podobne. Žalovaný podal viacero žiadostí o prevod bytu do vlastníctva, ale z jeho strany boli predložené len listinné dôkazy, ktoré mu poskytol žalovaný a ktoré mal k dispozícii. Tvrdenie žalobcu, že nevedel o tom, kto byt užíva, je zavádzajúce. Taktiež je zavádzajúce, že žalobca nevnímal žalovaného ako nájomcu, preto navrhol, aby listinné dôkazy, z ktorých bude vyplývať komunikácia medzi stranami sporu, predložil žalobca. Syn žalovaného osobne komunikoval so žalobcom ohľadne tohto bytu. Logické je, že žalobca chcel zamedziť prevodu bytu v prospech žalovaného na Dunajskej ul., preto mu ponúkol byt na C. L.
8. Zástupca žalobcu uviedol, že je pravdou, že aj on komunikoval so synom žalovaného, a to telefonicky, osobne aj e-mailom. Nikdy z ich strany nešlo o vyjadrenie v tom zmysle, že by bol žalovaný považovaný za nájomcu bytu na Dunajskej ul. Pokiaľ by žalovaný bol považovaný za nájomcu bytu na Dunajskej, neriešila by sa otázka pridelenia bytu na Považskej ul. Je logické, že jedna osoba má nájomnú zmluvu len jednu, nikde to ale nie je stanovené, že to tak musí byť.
9. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložili strany sporu, výpisom z listu vlastníctva, vyjadreniami strán sporu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
10. Žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. č. X, číslo vchodu o. E. X, X.C., nachádzajúcom sa v bytovom dome na ul. K. F. D., súpisné číslo XX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podlom k pozemkom vo veľkosti 786/44430, postavenom na parcele registra “C“, parcelné číslo XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2, parcelné číslo XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2, parcelné číslo XXXX/ XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 191 m2, parcelné číslo XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie D., obec Nitra, okres Nitra.
11. Zmluvou o nájme bytu zo dňa 12.08.1994, uzavretom medzi Službyt Nitra, s.r.o. ako prenajímateľom a A. H. ako nájomcom, prenechal prenajímateľ nájomcovi do užívania na dobu neurčitú od 01.09.1994 predmetný byt.
12. Dňa 10.11.1994 bola medzi A. H. ako nájomcom a žalovaným ako podnájomcom uzatvorená zmluva o podnájme bytu na určitú dobu 3 roky (pozn. na zmluve je uvedené aj „neurčito“, ale je to preškrtnuté). V čl. 6 je uvedené, že k tejto zmluve dal písomný súhlas prenajímateľ dňa 14.11.1994 a tento je podmienkou platnosti zmluvy (čl. 7 zmluvy). 13. Službyt Nitra, s.r.o. súhlasil s uzatvorením zmluvy o podnájme časti bytu v zmysle § 719 Občianskeho zákonníka, a to dňa 14.11.21994, č. 54/1994-podn.
14. Žalobca vypovedal nájom bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka listom zo dňa 09.06.2020, adresovanom nájomcovi – A. H., K. X, D.. Uviedol, že ako nájomca si neplnila riadne svoje povinnosti nájomcu bytu, neplatila nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie dlhšie ako 3 mesiace a aj z tohto dôvodu dlhovala žalobcovi sumu 672,94 eur. Po skončení výpovednej lehoty je povinná byt odovzdať prenajímateľovi; v opačnom prípade bude podaná žaloba o vypratanie bytu.
15. Žalobca listom zo dňa 17.06.2020, adresovanom A. B., D. J. XX, D., sa vyjadril k neoprávnenému prenajímaniu mestského nájomného bytu s tým, že správca vykonal kontrolu bytu č. X D. K. X, pričom bola zistená prítomnosť cudzej osoby, ktorá sa predstavila ako pán I., ktorý uviedol, že tam býva pol roka a byt mu prenajal na základe nájomnej zmluvy p. A. B., ktorému platí aj nájomné. Upozornil ho, že jediným výlučným nájomcom je A. H., ako užívatelia, resp. bývajúci sú uvedení jej príbuzní, mestský byt nie je možné, aby nájomca dával do podnájmu tretím osobám bez výslovného predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa a on nemá akýkoľvek právny vzťah a ani žiadny iný obdobný k danému bytu, z toho vyplýva, že akékoľvek uzatvorené zmluvy s tretími osobami sú absolútne neplatné. Preto aj akékoľvek prijatie finančných prostriedkov od p. I., prípadne ďalších osôb, je považované za neoprávnené bezdôvodné obohatenie. Oznámili mu, že poslali nájomcovi výpoveď z nájmu bytu, pričom zásielka sa vrátila ako neprevzatá a adresát neznámy dňa 16.06.2020. I napriek tomu plynie trojmesačná výpovedná lehota, ktorá skončí dňa 30.09.2020. Po tomto dátume je potrebné byt odovzdať prenajímateľovi. Prenajímateľ trval na výpovedi i napriek prijatej úhrade dlžnej sumy dňa 12.06.2020 s tým, že nie je povinný späťvziať vypovedanie nájmu bytu po uhradení dlžnej sumy nájomcom.
16. Žalovaný žiadosťou zo dňa 05.02.2021 požiadal žalobcu o pridelenie náhradného nájomného bytu. Uviedol, že ho žiada ako náhradu za byt č. X D. K. X s tým, aby sa zohľadnil jeho zdravotný stav, sociálne a majetkové pomery a riadne plnenie záväzkov z nájomného vzťahu. Žalobca uzavrel s p. H. nájomnú zmluvu, bol daný písomný súhlas s podnájmom bytu v prospech žalovaného ako podnájomcu, čo preukázal súhlasom z 14.11.1994. Od toho času je užívateľom bytu a riadne a včas si plní svoje záväzky. Pani H. za postúpenie práv užívať byt zaplatil sumu 90 000 Sk. Byt užíval v dobrej viere od roku 1994 ako jeho nájomca, nakoľko p. H. zaplatil dohodnutú peňažnú sumu a spoločnosť Službyt Nitra k uvedenému poskytla písomný súhlas. Po uplynutí 26 rokov trvania práva užívať byt je invalidný dôchodca s poškodením zdravia, s dôchodkom cca. 300 eur, bez možnosti nadobudnúť byt do svojho vlastníctva. Zdravotný stav mu neumožňuje uzavretie pracovného pomeru a zabezpečiť si tak príjem na platenie komerčného nájomného za inú nehnuteľnosť a zabezpečiť si tak bývanie v budúcnosti. Užívanie bytu pre neho predstavuje jedinú možnosť ako si udržať strechu nad hlavou. V opačnom prípade po 26 rokoch nájmu a riadneho platenia nájmu príde o možnosť bývania. Požiadal o zohľadnenie korektného a úctivého prístupu k nájomcovi, ktorý bol vďačný za možnosť užívania bytu a bývania, ktorý zodpovedne pristupoval k svojim povinnostiam nájomcu platiť nájom a žiaľ, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si bývanie z objektívnych dôvodov. Pokiaľ by nebolo možné vziať do úvahy existenciu ich zmluvného vzťahu, plnenie povinností riadneho platenia nájmu, skutočnosti, že neporušil žiadnu povinnosť ako nájomcu a užívateľa bytu, dovolil si úctivo požiadať o zabezpečenie iného adekvátneho nájomného bytu, umožňujúceho dôstojné bývanie a ponechanie možnosti bývania a užívania bytu na Dunajskej až do času zabezpečenia tohto náhradného bytu. Bol pripravený poskytnúť všetku súčinnosť.
17. Dňa 16.03.2022 bola medzi Službyt Nitra, s.r.o. ako nájomcom a žalovaným ako podnájomníkom uzatvorená zmluva o podnájme bytu č. XX D. C. X, D., a to na dobu určitú od 01.04.2022 do 31.03.2023.
18. Listom zo dňa 26.07.2022 Službyt Nitra, s.r.o. žalobca vypovedal podnájom bytu č. XX D. C. X, D., z dôvodu neplatenia nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace. Dlžná suma bola 1 526,85 eur. Spolu s výpoveďou bola zaslaná žalovanému aj sumárna analýza platieb za obdobie od 01.04.2022 do 26.07.2022, týkajúca sa bytu na Považskej ulici.
19. Žalovaný listom z 17.05.2022 cestou právneho zástupcu (poslaný mailom) oznámil žalobcovi, že ho listom z 05.05.2022 vyzývajú k protokolárnemu odovzdaniu bytu na K. L. X k 18.05.2022. Žalovaný nemal žiadnu vedomosť o rozhodnutí súdu, či iného orgánu, ktoré by mu ukladalo povinnosť odovzdať byt. Vypratanie bytu možno realizovať výlučne oprávnenou osobou na základe vykonateľného rozhodnutia, nie však svojvoľne aj napriek prítomnosti polície. Žalovaný mal za to, že k bytu má aj naďalej užívacie právo tak, ako to už oznámil viackrát v rámci spoločnej komunikácie. Okrem užívacieho práva je oprávneným domáhať sa uzavretia kúpnej zmluvy z dôvodov podľa žiadosti z roku 2016 s tým, že už podnikol kroky k ochrane svojich práv k bytu cestou súdu. Preto oznámil, že nevyhovie žiadosti o vypratanie bytu.
20. Žalobca cestou zástupcu listom zo dňa 20.10.2022, adresovanom žalovanému, sa vyjadril k výzva z 17.05.2022. A. H. E. X D. K. X uviedol, že list vrátane podkladov bol postúpený primátorovi mesta Nitra. Podľa jeho vyjadrenia je potrebné postupovať štandardným spôsobom, tj. podať žalobu o vypratanie bytu. Preto vyzvali žalovaného na vypratanie bytu najneskôr do 10.11.2022. A. H. E. XX D. C. X upozornili žalovaného na povinnosť vypratať ho a odovzdať dňa 01.12.2022 z dôvodu, že dňa 30.11.2022 uplynie výpovedná doba. Obdobný list bol odoslaný aj právnemu zástupcovi žalovaného, a to aj z dôvodu, že si žalovaný zásielku neprevezme.
21. Mailom zástupcu žalobcu zo dňa 22.11.2022, adresovanom žalovanému, bol žalovaný oboznámený s novým termínom odovzdania bytov, a to na deň 01.12.2020 o 9.00 hod. Bolo v ňom uvedené, že žalovaný neprevzal poštové zásielky v odbernej lehote na C. XX a z Považskej 7 sa vrátila zásielka ako adresát neznámy. Tieto skutočnosti boli odoslané mailom aj právnemu zástupcovi žalovaného.
22. Na základe mandátnej zmluvy zo dňa 30.09.2016, uzatvorenej medzi Mestom Nitra ako mandantom a Službyt Nitra, s.r.o., ako mandatárom, je v čl. II vymedzený rozsah činností, podľa ktorého mandatár sa pre mandanta zaväzuje okrem iného prijímať žiadosti uchádzačov o nájom bytu (písm. a), pripraviť a uzatvoriť v zastúpení nájomné zmluvy s nájomcami (písm. b), odovzdávať a preberať byty (písm. c), udeľovať súhlas s podnájmom (písm. e), zabezpečiť vypovedanie zmluvných vzťahov užívania bytov z dôvodov podľa Občianskeho zákonníka (písm. l), zastupovať mandanta na súde (písm. m),
bezodkladne vymáhať pohľadávky na nájomnom (písm. o). Prílohou k zmluve je zoznam bytov, medzi ktorými sú i predmetné byty na Dunajskej a Považskej ulici v Nitre.
23. Mesto Nitra vydalo dňa 09.08.2005 potvrdenie žalovanému o prechodnom pobyte na Dunajskej 8, Nitra, na jeho vlastnú žiadosť ako doklad pre úradné účely. 24. A. H. požiadala žalobcu dňa 23.11.2016 o prevod bytu č. 5 na K. X, D. do osobného vlastníctva s tým, že žiadosť podpísal A. B., ktorý predložil plnú moc zo dňa 10.05.2002, podľa ktorého mala A. H. splnomocniť žalovaného na zastupovanie pri podpísaní zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Menovaná žiadala o prevod bytu do osobného vlastníctva v súlade so zák. č. 182/1993 Z. z.
25. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
26. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
27. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
28. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
29. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
30. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
31. Podľa § 719 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, prenajatý byt alebo jeho časť možno inému prenechať do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme alebo bez časového určenia len s písomným súhlasom prenajímateľa. Zmluva o podnájme upravuje podmienky skončenia podnájmu, najmä možnosť dať výpoveď zo strany prenajímateľa; ak sa nedohodlo inak, platí, že podnájom možno vypovedať bez uvedenia dôvodov v lehote podľa § 710 ods. 3 (1). Ak nájomca nemôže zo závažných dôvodov po dlhšiu dobu byt užívať a ak prenajímateľ nesúhlasí bez závažných dôvodov s tým, aby prenajatý byt alebo jeho časť nájomca prenechal inému do podnájmu, môže súd na návrh nájomcu rozhodnutím nahradiť prejav vôle prenajímateľa (2). Ak bol podnájom dojednaný na určitú dobu, skončí sa tiež uplynutím tejto doby (3). Po skončení podnájmu podnájomník nemá právo na náhradný podnájom (4).
32. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako i jeho právnej kvalifikácie dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
33. Žaloby vymedzené v § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako vlastnícke žaloby predstavujú osobitné prostriedky ochrany vlastníckeho práva. V zmysle uvedeného ustanovenia sa rozlišujú dva druhy vlastníckych žalôb, a to žaloba rei vindicatio (žaloba o vydanie veci) a actio negatoria (zapieracia žaloba, resp. žaloba zdržania sa zásahov). Vindikačnou žalobou, ktorou je i žaloba žalobcu v danej veci, sa vlastník veci domáha vydania (vypratania veci) od osoby, ktorá má túto vec u seba, resp. ktorú užíva. Na to, aby sa žalobca mohol úspešne domôcť ochrany vindikačnou žalobou, musí preukázať nasledovné predpoklady: 1) preukázať svoje vlastnícke právo k predmetu sporu, teda svoju aktívnu legitimáciu, 2) preukázať, že v nehnuteľnosti sa nachádza tretia osoba, pričom táto osoba bude v konaní označená ako žalovaný (čo predstavuje pasívnu legitimáciu), 3) preukázať, že osoba žalovaná ako pasívne legitimovaná zadržiava vec, resp. užíva vec neoprávnene, bez právneho titulu.
34. Žalobca svoje vlastnícke právo preukázal výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. D., na ktorom je byt evidovaný a ktorý je vedený ako výlučné vlastníctvo žalobcu. Žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom v spore, je vlastníkom bytu, o čom svedčí aj zápis v katastri nehnuteľností, pričom údaje v katastri uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Ide o tzv. zásadu hodnovernosti a záväznosti údajov katastra podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Taktiež mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že v mene žalobcu je oprávnený konať mandatár – Službyt Nitra, s.r.o. tj. spoločnosť, ktorá na základe mandátnej zmluvy č. j. 2560/2016/OM, je oprávnená okrem iného pre mandanta – žalobcu, zabezpečiť vypovedanie zmluvných vzťahov užívania bytov z dôvodov uvedených v Občianskom zákonníku, vo všetkých činnostiach týkajúcich sa činnosti mandatára v zmysle tento zmluvy vo vzťahu k majetku podávať návrhy na súd na vypratanie bytu, návrhy na vydanie platobných rozkazov a ďalšie úkony s tým spojené, a to riadne a včas, zastupovať mandanta na súde (čl. II, bod 1, písm. l), m) zmluvy). S poukazom na to súd vyhodnotil námietky žalovaného ohľadne neplatnosti právneho úkonu výpovede z nájmu bytu z dôvodu, že boli realizované spoločnosťou Službyt Nitra, s.r.o., za neopodstatnené. Tento subjekt mal a má oprávnenie konať v mene žalobcu, z dôvodu čoho je žalobca aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto spore.
35. Vo vzťahu k predmetu sporu súd konštatuje, že nemal preukázanú existenciu nájomného vzťahu medzi stranami sporu ohľadne bytu č. 5 na K. X, D.. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluva o nájme bola uzatvorená výlučne medzi žalobcom ako prenajímateľom a p. A. H. ako nájomníčkou, a to na dobu neurčitú. Žalovaný bol len podnájomcom predmetného bytu, pričom podnájom bol dohodnutý na určitú dobu 3 roky medzi ním a p. H. ako nájomníčkou, a to so súhlasom žalobcu ako prenajímateľa a vlastníka bytu. Skutočnosť, že žalovaný mal podľa jeho tvrdení užívať byt 26 rokov, nie je dôvodom toho, že ho treba automaticky považovať za nájomcu bytu. Nie je tomu ani tak v prípade, ak počas celej doby uhrádzal nájomné ako aj plnenia spojené s užívaním bytu. Skutočnosť, kto hradí jednotlivé platby za užívanie bytu, nie je smerodajné pre určenie, že táto osoba je zároveň považovaná za oprávneného nájomcu bytu. Pre prenajímateľa je smerodajné, že vo vzťahu k jednotlivému bytu sa uhrádzajú predpísané platby. Pokiaľ ide o porušenie práv, spojených s užívaním bytu v zmysle nájomnej zmluvy, tak z predložených listín vyplýva, že v júni 2020 mala byt na Dunajskej 8 užívať iná osoba ako nájomca aj ako žalovaný, teda p. I., ktorý tam mal bývať už pol roka. Ku dňu 09.06.2020 bol žalobcom evidovaný nedoplatok na platbách spojených s bytom vo výške 672,94 eur. Ak aj dňa 12.06.2020 mala byť dlžná suma uhradená, táto skutočnosť nemá vplyv na to, že žalovaný má povinnosť byt vypratať. Medzi žalobcom a žalovaným neexistovala žiadna zmluva, ktorá by ho oprávňovala predmetný byt oprávnene užívať. Užívanie bytu bolo povolené žalovanému len na obdobie 3 rokov od 14.11.1994, tj. do 13.11.1997. I keď podľa jeho tvrdení mal byt užívať i po tomto období, súd uvádza, že ak uplynula určitá doba podnájmu, podnájom sa rovnako ako nájom bytu nepredlžuje podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v každom prípade zaniká uplynutím dojednanej doby určitej. Ak teda aj po uplynutí platnosti súhlasu prenajímateľa s podnájmom bytu, podnájomca byt užíval, konal tak v rozpore nielen so zmluvou, ale aj zákonom. Podnájom bytu zanikol pre žalovaného uplynutím doby, tj. tak ako to upravuje § 719 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
36. Žalovaný v spore síce tvrdil, že sa považoval za nájomcu predmetného bytu č. 5, ale na druhej strane listinné dôkazy preukazovali opak. Samotný žalovaný predložil v spore žiadosť o prevod bytu z 23.11.2016, pričom z jej obsahu vyplýva, že o prevod bytu žiadala samotná p. A. H., a nie žalovaný, ako to inak uvádzal v spore. On mal nájomníčku len zastupovať pri týchto úkonoch, pričom plná moc od nej bola ešte z roku 2002. V prípade, ak medzi zmluvnými stranami podnájomnej zmluvy prebehlo vyplatenie nejakej sumy, tak ani táto skutočnosť nemá vplyv na to, že by mal byť žalovaný považovaný za nájomcu bytu. On bol vždy považovaný len za podnájomcu bytu a aj samotný žalobca všetku dokumentáciu, vzťahujúcu sa k bytu na K. X, mal evidovanú len voči nájomníčke p. H.. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že s ním žalobca jednal ako s nájomcom, keď mu mal adresovať sumárnu analýzu platieb za obdobie od 01.04.2022 do 26.07.2022, tak súd k tomu uvádza nasledovné. Sumárna analýza platieb sa týkala priestoru č. XX D. C. X, D., tj. bytu, ktorý bol žalovanému daný do užívania na dobu určitú od 01.04.2022 do 31.03.2023. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca vypovedal žalovanému i podnájom bytu na C. X, D., z dôvodu neplatenia platieb za užívanie bytu.
37. Názor žalovaného, ktorý prezentoval pred začatím sporu, je v rozpore s jeho následnými tvrdeniami. V rámci vzájomnej korešpondencie samotný žalovaný požiadal o pridelenie náhradného bytu, keď sám
uviedol, že nemá možnosť nadobudnúť byt do svojho vlastníctva. Bol si, resp. musel si byť vedomý toho, že nájomníčkou bola p. H., keď v jej mene aj žiadal v roku 2016 o prevod bytu a uviedol, že ide o prevod bytu do vlastníctva p. H.. Žalobca vypovedal nájomnú zmluvu, ktorú mal uzatvorenú s p. H., pričom táto sa žiadnym spôsobom nedomáhala neplatnosti výpovede z nájmu bytu. Podnájom bytu končí uplynutím doby (tj. tak ako v tomto prípade); zaniká aj zánikom nájmu bez ohľadu na to, na základe akej právnej skutočnosti sa tak stane. Podnájom je odvodeným titulom užívania veci inou osobou než nájomcom a predpokladom jeho vzniku je existencia nájmu, od ktorého je odvodený. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný užíval predmetný byt neoprávnene, pretože podnájom bytu bol ukončený z dôvodu uplynutia doby. V prípade žalovaného bola medzi ním a p. H. uzatvorená zmluva o podnájme. Okrem toho v tomto prípade došlo aj k zániku zmluvy o nájme, keďže žalobca vypovedal nájom bytu nájomníčke p. H. listom zo dňa 09.06.2020. Bez ohľadu toho, či existoval dôvod výpovede z nájmu bytu (to nie je predmet sporu), užívanie bytu žalovaným ako tzv. podnájomníkom po uplynutí určitej doby, je neoprávnené. Žalobca ako vlastník bytu je preto oprávnený domáhať sa, aby žalovaný byt vypratal a odovzdal žalobcovi.
38. Žalovaný v priebehu konania navrhol vykonať dokazovanie listinami, ktoré mal podľa neho predložiť žalobca. Vzhľadom na to, že žalobca tvrdil, že žiadne listiny ohľadne nesúhlasu s platením nájomného, listiny preukazujúce vrátenie nájomného a pod., nemá k dispozícii, pretože také ani neexistujú, súd nemal dôvod takýto návrh na doplnenie dokazovania vykonať. Okrem toho žalovaný navrhol v spore vypočuť svedka p. B. – syna žalovaného ohľadne komunikácie so žalobcom. Súd tento návrh na doplnenie dokazovanie zamietol, nakoľko ho nepovažoval za smerodajný pre predmet sporu ako aj z dôvodu hospodárnosti konania. Zo zisteného skutkového stavu ako aj z listinných dôkazov mal preukázaný zánik podnájmu, preto akákoľvek komunikácia navrhnutého svedka, ktorú potvrdil aj žalobca, by nezmenila preukázanú skutočnosť o zániku podnájmu ako aj o neexistencii nájomného vzťahu medzi stranami sporu ohľadne bytu na K. L. F. D.. 39. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že užívanie bytu žalovaným je protiprávne, preto je povinný byt, ktorý užíva bezdôvodne, vypratať tak, ako je to uvedené vo výroku I. rozsudku.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa §262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením. Strany sporu v priebehu konania nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal prípadne postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.