Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-181-2012.pdf
PDF · 75.64 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/181/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci navrhovateľky: C.. R. B., O.. XX.X.XXXX, V. O. Z. XX, M.Š., zast. JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom, Floriánska 19, Košice proti odporcovi v 1. rade: L. M., O.. XX.X.XXXX, V. O. Z. XX, M., odporkyni v 2. rade: U.. K. M., O.. X.X.XXXX, V. O. Z. XX, M., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice o návrhu na zapretie otcovstva matkou dieťaťa takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že L. M., O.. XX.X.XXXX nie je otcom U.. K. M., O.. X.X.XXXX z matky C.. R. B., O.. XX.X.XXXX.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 9.10.2012 domáhala zapretia otcovstva k U.. K. M., narodenej dňa X.X.XXXX voči odporcovi v 1. rade.
Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom v 1. rade boli manželia od XX.X.XXXX Y. XX.X.XXXX, kedy bolo ich manželstvo právoplatne rozvedené. V súčasnej dobe žije od júna 2011 v spoločnej domácnosti s druhom C.. U. M.. Z pohlavných stykov, ktoré spolu udržiavajú sa im dňa X.X.XXXX narodila U.. K.. Keďže zákonná domnienka otcovstva svedčí odporcovi v 1. rade ako bývalému manželovi, pričom tento nemôže byť biologickým otcom dieťaťa, keďže od januára 2011 s ním neudržiava pohlavné ani žiadne iné styky. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa pohlavne stýkala iba so svojim druhom C.. U. M., ktorý otcovstvo k U.. K. uznáva.
Odporca v 1. rade: L. M. vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v rodnom liste U.. K. je zapísaný len z toho titulu, že mu svedčí domnienka otcovstva podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, avšak on nemôže byť biologickým otcom dieťaťa, pretože od januára 2011 s matkou dieťaťa neudržiava pohlavný styk. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa matka dieťaťa musela stýkať s iným mužom. Z uvedeného dôvodu súhlasil, aby súd zaprel jeho otcovstvo k U.. K. M..
Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré súdu doručil dňa 13.11.2012 uviedol, že šetrením zistili, že navrhovateľka žije s biologickým otcom dieťaťa C.. U. M.. Spolu obývajú 4-izbový priestranný rodinný dom, ktorý je štandardne zariadený. U.. K. je zdravá, matka s ňou chodí na pravidelné kontroly a očkovania. Navrhovateľka je v súčasnej dobe na materskej dovolenke. Navrhli, aby súd vydal rozsudok, ktorým určí, že odporca v 1. rade nie je otcom U.. K. M..
Z predloženého sobášneho listu mal súd preukázané, že navrhovateľka a odporca v 1. rade uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX. Z rodného listu odporkyne v 2. rade mal súd preukázané, že táto sa narodila dňa X.X.XXXX, kde ako matka je uvedená C.. R. B., O.. XX.X.XXXX a ako otec je zapísaný L. M.Í., O.. XX.X.XXXX.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka s odporcom v 1. rade uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/27/2011 zo dňa 19.1.2012, pričom rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 15.3.2012. U.. K. M. sa narodila dňa X.X.XXXX.
Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
V tomto prípade bolo manželstvo navrhovateľky s odporcom v 1. rade právoplatne rozvedené dňom 15.3.2012. Dňa X.X.XXXX sa navrhovateľke narodila U.. K. M., a keďže sa narodila do trojstého dňa po zániku manželstva, ako otec maloletej bol do rodného listu zapísaný odporca v 1. rade.
Ako však uviedla navrhovateľka a odporca v 1. rade to potvrdil, pohlavný styk nemali od januára 2011, teda je vylúčené, aby otcom U.. K. bol odporca v 1. rade.
Navrhovateľka uviedla, že v rozhodnom čase pre počatie dieťaťa sa pohlavne stýkala len so svojim súčasným druhom C.. U. M., preto len on môže byť biologickým otcom U.. K.. V súčasnej dobe navrhovateľka žije v družobnom pomere s C.. M., ktorý aj otcovstvo k U.. K. uznáva.
Vzhľadom k tomu, že je vylúčené, aby odporca v 1. rade bol otcom U.. K. M., súd určil, že L. M. nie je otcom mal. K. M.M., O.. X.X.XXXX z matky C.. R. B., O.. XX.X.XXXX.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Vzhľadom k tomu, že predmetné konanie mohol súd začať aj bez návrhu, o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).