Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_4T-177-2012.pdf
PDF · 72.06 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/177/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. januára 2013 v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a prísediacich Jaroslava Pučeka a Aleny Machálkovej takto
rozhodol:
Obžalovaný U. X., nar. XX.XX.XXXX v Z., okres Z., trvale bytom F. nad X., F. O. X. č. XX, okres Z., bez pracovného pomeru, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, j e v i n n ý , ž e
v presne nezistený deň na presne nezistenom mieste a čase si obstaral od nezistenej osoby 1 ks žltého plastového obalu tzv. Kinder vajíčka s obsahom 31 ks papierových skladačiek, s obsahom neznámej látky, ktoré podľa znaleckého skúmania obsahovali heroín s prímesou kofeínu a paracetamolu, s celkovou hmotnosťou 3036 mg a s priemernou koncentráciou účinnej látky 5,0% hmotnostného heroínu (vyjadrené ako voľná báza), obsahujúci 152 mg absolútneho heroínu čo predstavuje 31 jednorazových dávok drogy, ktoré prechovával do 01.06.2012 do 18.50 hod., kedy s nimi prišiel do obce Košeca na parkovisko pred pohostinstvo Sedláček, kde keď videl ako príslušníci Obvodného oddelenia PZ Ilava prichádzajú k nemu, položil žltý plastový obal s hnedým práškovým materiálom pred ľavé predné koleso osobného motorového vozidla zn. Mitsubishi Carisma, červenej farby EČV: TN-XXX DN, pričom heroín (diacetylmorfín) je zaradený v zmysle zákona SNR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok. t e d a
neoprávnene si zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku,
č í m s p á c h a l
trestný čin zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 172 odsek 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno l) a § 37 písmeno m) Tr. zákona za použitia § 38 odsek 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 /štyri/ roky n e p o d m i e n e č n e.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Tr. zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkonu trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Po podaní obžaloby prokurátorkou okresnej prokuratúry podľa § 234 ods. 1 Tr. por. zo dňa 26. novembra 2012 č. k. 1 Pv 526/12-33 pre skutok uvedený v tejto obžalobe a tak, ako je aj uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku na hlavnom pojednávaní potom, čo bola obžaloba pred senátom okresného súdu na verejnom zasadnutí predbežne prejednaná, keď procesné strany už nehodlali opätovne konať o dohode o vine a treste, na čom zotrvali aj po otvorení hlavného pojednávania, po prednese obžaloby prokurátorkou, bol obžalovaný U. X. predsedom senátu poučený o všetkých svojich procesných právach a možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 Tr. por.. Obžalovaný následne urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda uznal vinu zo spáchania žalovaného skutku v celom rozsahu, keď svoje konanie už predtým (od prípravného konania) úprimne oľutoval a následne na všetky obligatórne položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Tr. por. zodpovedal kladne, t. j. „áno“. Po zistení stanoviska intervenujúcej prokurátorky, ktorá navrhla súdu prijať takéto vyhlásenie obžalovaného a vykonať iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, senát okresného súdu takéto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania žalovaného skutku uznesením podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal a súčasne vyhlásil, že sa vykonajú iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
To, že sa žalovaný skutok stal, a že tohto sa dopustil v celom rozsahu obžalovaný U. X. preukazovali aj ďalšie, v prípravnom konaní zabezpečené a vykonané dôkazy, a to predovšetkým výpovede svedkov U. B., L. U., R. F., U. M. a L. T., znalecké posudky z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, ako aj všetky relevantné listinné dôkazy, o ktorých vierohodnosti neboli žiadne pochybnosti. Preto aj vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo možné vyhlásenie obžalovaného U. X. o uznaní viny v celom rozsahu zo spáchania žalovaného skutku, po splnení ďalšej procesnej podmienky v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por. prijať, a následne vykonať už iba dôkazy, súvisiace s výrokom o treste.
Obžalovaný U. X. je doposiaľ celkovo desaťkrát súdne trestaný pre spáchanie rôznej trestnej činnosti, predovšetkým majetkového charakteru, keď z týchto odsúdení má už tri odsúdenia zahladené, t. j. s účinkom, že sa hľadí na neho ako netrestaného. Naposledy bol rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. februára 2012 č. k. 1 T 142/2011-128 právoplatne uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho trestného činu prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený spoločný a súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov so zaradením na jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Za priestupok bol obžalovaný doposiaľ štyrikrát oznamovaný a v troch prípadoch bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 platného Zákona o priestupkoch.
Senát okresného súdu po uznaní viny obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti tento právne posúdil ako žalovaný trestný čin zločinu nedovolenej výroby a držby omamnej a psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), psím. d) Tr. zákona, u ktorého boli naplnené všetky štyri potrebné zákonné formálne znaky (okrem iného však aj materiálny znak, t. j. stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného pre spoločnosť, ktorý materiálny znak u zločinu však nemusí byť kumulatívne naplnený). Obžalovaný z hľadiska veku spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti v zmysle § 22 ods. 1 Tr. zákona a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho nepríčetnosť v zmysle § 23 Tr. zákona, či zníženie príčetnosti, čo by malo vplyv na trestnú zodpovednosť obžalovaného. Obžalovaný jednoznačne konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zákona (dolus directus) a naplnená bola v celom rozsahu i objektívna stránka tohto trestného činu zločinu, evidentne vyplývajúca zo žalovaného skutku a naplnený bol rovnako i objekt tejto skutkovej podstaty trestného činu zločinu.
Pri určovaní druhu a výmery trestu senát okresného súdu prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu jeho páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, a to spôsob spáchania tohto činu a jeho následok, priame úmyselné zavinenie obžalovaného, motív jeho konania, jeho osobu a viacnásobné doterajšie odsúdenia pre rôznu trestnú činnosť s opakovaným absolvovaním výkonu trestu odňatia slobody, vyhodnotené senátom okresného súdu aj ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona ako aj možnosti nápravy obžalovaného, senát okresného súdu dospel záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest
odňatia slobody spojený iba s jeho výkonom a pri následnom zohľadnení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona (úplne doznanie sa a oľutovanie konania) mal ďalej za to, že pre dosiahnutie účelu trestu vyjadreného v ustanovení § 34 Tr. zákona bude postačovať obžalovanému uloženie takéhoto trestu na dolnej hranici zákonnej sadzby za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona, vo výmere 4 (štyri) roky. Na výkon tohto trestu bol obžalovaný zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keď obžalovaný bol evidentne v ostatných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaného skutku vo výkone takéhoto trestu. Pre iné zaradenie senát okresného súdu nezistil žiadne relevantné skutočnosti.
S predmetným trestným konaním adhézne konanie, t. j. konanie o náhrade škody spojené nebolo, preto ani senát okresného súdu o náhrade škody nerozhodoval, a takýto výrok nie je preto ani súčasťou výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia (vyhlásenia) odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.