Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1To-122-2012.pdf
PDF · 81.17 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/122/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ingrid Kišacovej Dr., v trestnej veci proti obžalovanému T. B., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice z 29. 10. 2012, sp. zn. 4T/183/2012, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 08. 01. 2013 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného T. B., narodeného XX. XX. XXXX z a m i e t a , pretože zistil, že nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Horeuvedeným rozsudkom, v spojení s opravným uznesením zo 14.11.2012, sp. zn. 4T/183/2012, súd I. stupňa uznal obžalovaného T. B. (ďalej len „obžalovaný“) vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) na tom skutkovom základe, že :
dňa 02. 07. 2012 v čase o 16.40 h v I., v predajni C. P. Z. I. na ulici A. č. XX na predajne ploche si ukryl do vrecka svojich nohavíc X ks rôznych čokolád v celkovej hodnote 5,97 eur a prešiel s nimi cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, čím spoločnosti C. P. Z. I., Q. L. so sídlom O. Z.. X, XXX XX Z. I., D.: XX XXX XXX spôsobil škodu vo výške 5,97 eur
a uvedený skutok spáchal napriek tomu, že dňa 09. 04. 2012 mu bola policajtom Obvodného oddelenia Policajného zboru I. uložená pokuta blokom na pokutu nezaplatenú na mieste vo výške 30,- eur, evidenčné číslo bloku T. XXXXXX za priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch - drobnú krádež a trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/181/2010 zo dňa 07. 09. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. 09. 2010 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Za to mu uložil podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, na ktorého výkon ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému C. P. Z. I., Q. L. so sídlom O. Z. č. X, XXX XX Z. I., D.: XX XXX XXX škodu v sume 5.97 eur.
Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, odvolaním smerujúcim proti výroku o treste, napadol obžalovaný.
V jeho písomných dôvodoch, prostredníctvom obhajcu poukázal na to, že na hlavom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, k spáchanému skutku sa priznal a tento oľutoval. Vytýkal súdu I. stupňa, že pri ukladaní trestu prihliadol na uložené tresty z minulosti a nie aj na výšku spôsobenej škody. Prisvojené veci chcel vrátiť, avšak boli poškodené.
Uložený trest považuje za neprimeraný a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudku súdu I. stupňa v napadnutom výroku zrušil a uložil mu sám primeraný trest.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom zotrval na podanom odvolaní a jeho dôvodoch. Domáhal sa zníženia trestu, podľa jeho názoru by na jeho nápravu postačoval trest 10 mesiacov. Chcel sa zamestnať, avšak nikde ho nezobrali. Naposledy pracoval v G. na stavbe.
Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho odvolania.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedol, že odvolanie nepovažuje za dôvodné, pretože trest uložený v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby, vzhľadom na kriminálnu minulosť obžalovaného, nemožno považovať za trest neprimeraný.
Navrhol, aby odvolací súd odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou-obžalovaným, odvolací súd nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal len vtedy, ak by odvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Rešpektoval zásadu „reformatio in peius“ - zákaz zmeny k horšiemu, pretože odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania v rámci kontradiktórneho konania, náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por.
Skutkové zistenia uvedené v tzv. skutkovej vete napadnutého rozsudku - ktoré napadnuté odvolaním neboli - sú v súlade s vykonanými dôkazmi, ktorými bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku opísaného vo výroku o vine odvolaním napadnutého rozsudku. Odvolací súd v tomto smere nezistil žiaden z dôvodov odôvodňujúcich podanie dovolania podľa § 371 Tr. por.
Súd I. stupňa na základe vykonaného dokazovania správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného, ktorý ním naplnil všetky formálne i materiálne znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, pretože si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok o treste, súd I. stupňa pri jeho ukladaní správne u obžalovaného prihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. - bol už za trestný čin odsúdený.
Pri správnom zohľadnení jednej poľahčujúcej a jednej priťažujúcej okolnosti súd I. stupňa správne aplikoval ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák. a správne ukladal trest v sadzbe 6 mesiacov až 3 roky.
Na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. nemal ani odvolací súd dôvod neprihliadať, pretože obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Levice z 03. 05. 2011, sp. zn. 4T/80/2011 odsúdený pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, na ktorého výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Tento trest vykonal 06. 02. 2012, teda prejednávaného prečinu krádeže sa dopustil po piatich mesiacoch od jeho vykonania.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že v minulosti sa dopustil aj ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, a to
- prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. a/ Tr. zák., za ktorý mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Levice z 18. 05. 2009, sp. zn. 3T/75/2009 uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal 11. 06. 2010,
- prečinu podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., za ktorý mu
bol Levice z 21. 10. 2008, sp. zn. 2T/95/2008 uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, so zaradením na výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal 11. 02. 2010,
- trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb, v znení neskorších zmien a doplnení, za ktorý mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Levice z 31. 03. 2006, sp. zn. 4T/54/2005 uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, na ktorého výkon bol zaradený do II. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý vykonal 31. 01. 2006,
- pokusu trestného činu krádeže v spolupáchateľstve podľa §
8 ods. 1 k § 9 ods. 2 k § 247 ods. 1 písm. b/, písm. e/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, za ktorý mu bol rozsudkom Okresného súdu Levice z 09. 02. 2004, sp. zn. 2T/63/1998 uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 11 mesiacov, so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý vykonal 25.11.2006.
Z týchto dôvodov trest odňatia slobody - v dolnej polovici sadzby - vo výmere 15 mesiacov (ukladaný v sadzbe až 3 roky), vzhľadom na horeuvedené fakty o osobe obžalovaného považuje odvolací súd skôr za mierny, pričom v danom prípade by prichádzalo do úvahy uloženie trestu v strede trestnej sadzby, čo je 21 mesiacov. Pretože prokurátor proti výroku o treste napadnutého rozsudku odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal, odvolací súd nemohol trest obžalovanému sprísniť.
Napriek odvolacím námietkam obžalovaného, kde poukazoval na výšku spôsobenej škody, odvolací súd konštatuje, že táto okolnosť je len jednou stránkou veci. Tou druhou je osoba obžalovaného a jeho kriminálny spôsob života, keď opakovane pácha rôznu úmyselnú trestnú činnosť, o čom svedčí fakt, že v období rokov 2010 až 2012 bol vo výkone trestu odňatia slobody 3-krát. Ani výkon týchto trestov neviedol k jeho náprave, preto účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. možno u neho dosiahnuť len opätovným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Obžalovaný si musel byť vedomý toho, že aj spáchanie menej závažného protispoločenského konania je u neho - ako u recidivistu - postihované prísnejšie.
Zákonu zodpovedá aj zaradenie obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. z dôvodov, na ktoré súd I. stupňa podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Na základe uvedených dôvodov, odvolací súd nezistil žiadne právne relevantné a významné dôvody na zmenu výroku o treste napadnutého rozsudku, ktoré by boli obžalovanému na prospech, jeho odvolanie zamietol (§ 319 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší
riadny opravný prostriedok