Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-144-2012.pdf
PDF · 87.01 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/144/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: EUROWIN-SK, s.r.o., Staromyjavská 686/17, Myjava, IČO: 44 254 857, zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Polákom, Hurbanova 18, Senica proti žalovanému: Peter Kralčák, Štefánikova 703/17, Senica, IČO: 40 764 346, zastúpený advokátkou JUDr. Agátou Džačovskou, Hviezdoslavova 315, Senica, o zaplatenie 4.846,31 eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 8Cb 108/2011-78 zo dňa 18.6.2012 t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 98,83 eur do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.514,37 eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 19.5.2011 do zaplatenia, trovy konania vo výške 250,70 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.121,63 eur všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia, keď vo zvyšku žalobu zamietol.
Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 4.846,31 eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 2.7.2008 do zaplatenia s poukazom na to, že dňa 1.7.2008 uzatvoril so žalovaným podľa § 409 a nasl. Obchod. zák. kúpnu zmluvu, podľa ktorej kúpil od žalovaného tovar uvedený v prílohe č. 1 ku kúpnej zmluve. Predmetom kúpy bol i kávovar, mlynček, zmäkčovač vody a výrobník ľadu, za ktoré zaplatil žalovanú sumu. Dôvodom uzatvorenia kúpnej zmluvy bola skutočnosť, že žalobca mal záujem prevádzkovať obchodnú prevádzku Slon v Senici po žalovanom, priestory prevádzky, ktoré mal žalovaný v nájme začal užívať s tým, že zariadenie týchto priestorov nadobudol práve uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy. Po uzatvorení kúpnej zmluvy a zaplatení kúpnej ceny žalovanému však Ing. V. O. žalobcovi oznámil, že niektoré veci, ktoré od žalovaného mal získať kúpnou zmluvou neboli vo vlastníctve predávajúceho, ich vlastníkom je Ing. O., ktorý ako vlastník si jemu patriace hnuteľné veci chcel z prevádzky žalobcu odniesť. Z obavy, aby k tomu nedošlo, žalobca zaplatil Ing. O. ako vlastníkovi predmetných vecí ním požadovanú kúpnu cenu, čím ich nadobudol do vlastníctva a zároveň žalovaného vyzval, aby mu sumu 4.846,31 eur, ktorú prijal žalovaný titulom kúpnej ceny za predmety, ktorých nebol vlastníkom, vrátil.
Žalovaný žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný. Poukazoval na to, že žalobcovi nárok na vrátenie kúpnej ceny nevznikol vzhľadom na právnu úpravu uvedenú v ust. § 446 Obchod. zák., podľa ktorého žalobca ako kupujúci nadobudol vlastnícke právo k predmetom kúpy aj v prípade, keď predávajúci nie
je ich vlastníkom, preto na strane žalovaného nedošlo ani k bezdôvodnému obohateniu, ktoré by bol vo forme peňažnej vo výške žalovanej istiny povinný vrátiť.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie, oboznámil sa s kúpnou zmluvou, ktorú uzatvorili účastníci konania a jej prílohou, zmluvou o prenájme hnuteľných vecí, ktorú uzatvoril žalovaný s Ing. O. dňa 15.2.2005, vypočul v konaní navrhnutých svedkov i účastníkov konania a dospel k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný.
Súd mal preukázané, že Ing. V. O. ako prenajímateľ zmluvou o prenájme prenajal žalovanému v postavení nájomcu, hnuteľné veci, konkrétne kávovar La Spaziale rapid NEWK 2 GR vrátane príslušenstva, jeden mlynček La Spaziale a jeden zmäkčovač vody. Podľa zmluvy o prenájme sa žalovaný zaviazal platiť nájomného v počte 24 mesačných splátok s tým, že po uplynutí tejto doby sa nájom stáva bezodplatný za podmienky, že nájomca - žalovaný bude od prenajímateľa - Ing. O. naďalej odoberať kávu zn. Illy. Žalovaný uhradil prenajímateľovi dohodnuté splátky a nájom naďalej pokračoval keď nájomca plnil podmienku zmluvy a kávu stanovenej značky od prenajímateľa ďalej odoberal. Z kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili medzi sebou účastníci konania dňa 1.7.2008 bolo preukázané, že žalovaný žalobcovi predal kávovar za kúpnu cenu 116.000,- Sk, mlynček za cenu 12.000,- Sk, zmäkčovač vody za kúpnu cenu 8.000,- Sk a výrobník ľadu za kúpnu cenu 10.000,- Sk, ktoré veci boli súčasťou zariadenia prevádzky Slon v Senici do prevádzkovania ktorej vstupoval žalobca, pričom žalovaný žalobcovi predmetné predmety kúpnej zmluvy odovzdal a žalobca mu za to zaplatil dohodnutú cenu celkom vo výške 500.000,- Sk.
Keďže v konaní žalobca súdu nepreukázal dôvodnosť žaloby na vrátenie kúpnej ceny za výrobník ľadu, súd v tejto časti, teda vo výške 331,94 eur (10.000,- Sk) žalobu ako nedôvodnú zamietol. V ostatnej časti poukázal na ust. § 409 ods. 1 Obchod. zák. v súvislosti s povinnosťami vznikajúcimi účastníkom pri uzatvorení kúpnej zmluvy a žalovaného k povinnosti vrátiť žalobcovi kúpnu cenu vo výške 4.514,37 eur s poukazom na ust. § 451 ods. 1,2 Obč. zák. ako nároku vyplývajúceho z bezdôvodného obohatenia zaviazal a žalobe v tejto časti vyhovel.
K návrhu žalovaného ktorý žiadal, aby súd na skutkové zistenia a v súvislosti s právnym posúdením žalovaného nároku aplikoval ust. § 446 Obchod. zák., podľa ktorého žalobca vlastníctvo k predmetným hnuteľným veciam nadobudol i v prípade, ak predávajúci nebol ich vlastníkom, súd prvého stupňa uviedol, že uvedené ustanovenie slúži na ochranu dobromyseľného kupujúceho, z ktorého je potrebné vychádzať vtedy, ak kupujúci ako nadobúdateľ veci chce zachovať svoje vlastníctvo k veci nadobudnutej od nevlastníka. Predmetom žaloby však nie je určenie vlastníctva, ale nárok na zaplatenie kúpnej ceny, ktorú žalobca zaplatil žalovanému napriek tomu, že žalovaný na túto kúpnu cenu nárok nemal, ani mu nevznikol a pred súdom žiadnym spôsobom vlastníctvo k týmto veciam nepreukázal. Súd žalobe vyhovel, keď vzal do úvahy i skutočnosť, že konanie žalovaného je v rozpore s ust. § 265 Obchod. zák., podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu a s prihliadnutím na skutkovú situáciu, ktorá z vykonaného dokazovania vzišla, vyslovil, že je potrebné poskytnúť dobromyseľnému kupujúcemu skutočnú ochranu, ale keďže musel zaplatiť kúpnu cenu skutočnému vlastníkovi hnuteľných vecí, je dôvodné, aby si sumu zaplatenú nevlastníkovi žiadal od žalovaného.
V konaní bolo preukázané, že žalovaný sa so splnením svojej povinnosti vrátiť kúpnu cenu za predaný tovar, ktorého nebol vlastníkom dostal do omeškania, súd s poukazom na ust. § 369 Obchod. zák. a vlád. nariadenia č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, priznal žalobcovi i nárok na úroky z omeškania, ale až odo dňa nasledujúceho po doručení predžalobnej výzvy na zaplatenie žalovanej istiny a vo zvyšku tento nárok ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v závislosti od pomeru podielu úspechu žalobcu a žalovaného, ktorý určil u žalobcu ako 86,3 %.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti uloženej povinnosti podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil a žalobu v tomto rozsahu zamietol.
V dôvodoch odvolania poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.). Odvolateľ tvrdil, že žalobca súdu nepreukázal, že hnuteľné veci, ktoré kúpnou zmluvou nadobudol od žalovaného sú totožné s hnuteľnými vecami, ktoré mu žalovaný predal, keď ich výrobné čísla opísal z hnuteľných vecí. Poukazoval na to, že si žalovaný mal výrobník ľadu odniesť, ale táto skutočnosť nebola preukázaná. Prvostupňový súd tak vykonával dokazovanie v rozpore s návrhom, keďže výrobník ľadu označil ako hnuteľnú vec, ktorú kúpil od nevlastníka a má ju v držbe, ale v priebehu dokazovania začal tvrdiť iné skutočnosti, pričom k zmene návrhu nedošlo. Odvolateľ poukázal i na správanie sa žalobcu, ktorý špekulatívnym spôsobom sa snaží znížiť kúpnu cenu za prevádzku a zariadenie, ktoré zakúpil od žalovaného, pričom súd nevzal do úvahy, že žalovaný uzatvoril zmluvu s Ing. V. O., ktorému po dobu 24 mesiacov platil nájomné po 5.000,- Sk, preto bol žalovaný presvedčený, že kávovar aj s príslušenstvom je už v jeho vlastníctve, keď zaň zaplatil celkom 12.000,- Sk ako i náklady súvisiace s údržbou. O tom, že predmetom kúpnej zmluvy a teda predaja boli i hnuteľné veci, ktoré žalovanému nepatrili, a ktoré mal mať v prenájme, sa dozvedel až od žalobcu, ktorý zaplatil Ing. O. za predmetné hnuteľné veci iba sumu 40.936,- Sk, ale od žalovaného požaduje čiastku 136.000,- Sk, čo je pre žalobcu výhodnejšie. Takéto konanie, ktorého sa dopustil žalobca v spojení so správaním a konaním Ing. O. je v rozpore s dobrými mravmi, pretože poškodzuje žalovaného a za kávovar s príslušenstvom tak žalovaný nedostane žiadnu protihodnotu, čo znamená, že je to práve žalobca, ktorý sa na úkor žalovaného obohatí, pretože si zabezpečil kávovar za tretinovú cenu oproti cene, ktorú za kávovar žalovaný skutočne zaplatil prenajímateľovi. Odvolateľ zotrval i na právnom názore, podľa ktorého mal prvostupňový súd postupovať a aplikovať ust. § 446 Obchod. zák. “ako právne čistejší“ postup, o ktorý mal žalovaný záujem, ale ktorý sa zrejme dôvodu nevýhodnosti pre žalobcu nezrealizoval.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolací súd v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil a zároveň si uplatnil i nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vo vyjadrení k odvolaniu doručenému súdu prvého stupňa dňa 16.7.2012 i vyčíslil a špecifikoval.
Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou (§ 201, § 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie prvého stupňa v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1, 3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil. Účastníkov konania o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o doručovanie písomnosti touto formou nepožiadali (§ 214 ods. 3 O.s.p.).
V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005, podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami a vznesenými námietkami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru,
ku ktorému dospel keď konštatoval, že nárok žalobcu je v rozsudkom priznanom rozsahu dôvodný je správny.
Na preukázanie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu a v súvislosti s vyporiadaním sa i s odvolacími námietkami odvolateľa pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vrátenie kúpnej ceny za výrobník ľadu nepovažoval prvostupňový súd za nárok preukázaný, preto i v tejto časti žalobu voči žalovanému zamietol. Zamietajúca časť nebola zo strany žalobcu napadnutá odvolaním, preto odvolací súd sa touto skutočnosťou ďalej nezaoberal.
V súvislosti s aplikáciou ust. § 446 Obchod. zák. sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s právnymi závermi prvostupňového súdu s poukazom na to, že predmetom žaloby nie je určenie vlastníctva žalobcu k hnuteľným veciam, ale nárok na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny, ktorú žalobca žalovanému nedôvodne uhradil. Práve návrhom na použitie ust. § 446 Obchod. zák. žalovaný preukazuje, že skutočne nebol vlastníkom predaných vecí, čím potvrdzuje i správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu.
S odkazom na vyššie uvedené odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovým zistením i právnym posúdením veci prvostupňovým súdom a rozsudok v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za písomné vyjadrenie k odvolaniu spočívajúce v jednom úkone, ale vo výške 106,46 eur určenej z hodnoty jedného úkonu v sume 98,83 eur, keďže predmetom odvolacieho konania bola vzhľadom na rozsah podaného odvolania iba suma 4.514,37 eur, z ktorej odvolací súd hodnotu úkonu pre výpočet odmeny právneho zastúpenia pred odvolacím súdom vypočítaval, k tomu režijný paušál vo výške 7,63 eur, ktoré sumy v súčte predstavujú nárok vo výške 98,83 eur priznaný ako náhrada trov odvolacieho konania.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.