Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-437-2012.pdf
PDF · 76.53 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/437/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci mal. V. P., nar. XX.XX.XXXX, a mal. Q. P., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, pracovisko Medzilaborce, za účasti otca V. R., bytom Q., G. XXX/X, o návrhu matky U. P., bytom Q., G. XXX, na úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletú V. R., nar. XX.XX.XXXX, a maloletú Q. R., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej V. R. a na výživu maloletej Q. R. na každé z nich vo výške 30 % zo sumy životného minima vždy do 1. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 10.12.2012.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej V. P., nar. XX.XX.XXXX, a maloletej Q. P., nar. XX.XX.XXXX, sa návrhom doručeným súdu dňa 10.12.2012 domáhala zverenia mal. dcér do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného zo strany ich otca vo výške 30 % zo životného minima mesačne od podania návrhu. V ňom uviedla, že odporca ako otec po príchode z výkonu trestu odňatia slobody dňa 06.11.2012 sa o maloleté nezaujíma a na ich výživu neprispieva. Je nezamestnaný a požiadal o dávku v hmotnej núdzi. Ona je tiež nezamestnaná, zabezpečuje celodennú starostlivosť o deti a poberá rodičovský príspevok v sume 243,40 eur mesačne s rodinnými prídavkami 67,62 eur mesačne. Okrem maloletej V. a maloletej Q. sa stará aj o syna Y., nar. XX.XX.XXXX.
Odporca sa napriek doručenému predvolaniu na súdnom pojednávaní nezúčastnil a neospravedlnil svoju neprítomnosť, ani sa k veci inak nevyjadril. Ani navrhovateľka sa pojednávania nezúčastnila.
Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 27.12.2012 uviedol, že maloleté deti V. a Q. žijú so svojou matkou v areáli útulku na ul. G. v Q., kde obývajú trojizbový byt. Domácnosť je udržiavaná. Deti sú zdravé, čulé a starostlivosť matky o ne je dobrá. Príjem matky tvorí rodičovský príspevok vo výške 243,40 eur a prídavky na deti v sume 67,62 eur. Otec maloletých detí V. R. je po príchode z výkonu trestu odňatia slobody nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V decembri 2012 požiadal o dávku v hmotnej núdzi, pričom je predpoklad, že mu bude priznaná v sume 62,50 eur mesačne. Kolízny opatrovník odporúča zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať k vyživovacej povinnosti v minimálnej výške.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky bolo potrebné vyhovieť.
V zmysle § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. - zákona o rodine (ďalej len „ZR“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi ( § 24 ods 4 ZR).
Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
V zmysle § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich deti podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie ( § 75 ods. 1 ZR).
Predmetom tohto konania bol návrh matky maloletých dvojčiat V. a Q. R. na úpravu práv a povinností k nim, pretože s ich otcom nie sú manželia ani nevedú spoločnú domácnosť. Ona býva s deťmi v areáli útulku a sama nedokáže hradiť všetky výdavky v súvislosti s výchovou a výživou detí. V predmetnej veci bolo zistené, že matka maloletých má len príjem z poberania rodičovského príspevku a rodinných prídavkov, v celkovej sume 311,- eur mesačne. Vychováva aj 12-ročného syna Y., pričom o všetky deti sa stará dobre. K dispozícii majú trojizbový byt a v ňom vhodné podmienky pre život detí. Otec maloletých detí je nezamestnaný, v decembri t.r. požiadal o sociálne dávky; bude poberať dávku v hmotnej núdzi 62,50 eur mesačne. S ohľadom na vek detí i ostatné zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že matka spĺňa predpoklady pre zverenie maloletej V. a maloletej Q. do svojej osobnej starostlivosti a že odporca ako otec má a môže platiť na ich výživu sumou 30 % zo životného minima, a to odo dňa podania tohto návrhu, teda od 10.12.2012. S takouto úpravou práv a povinností k mal. deťom súhlasil aj kolízny opatrovník.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktoré mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.