Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_54C-19-2023.pdf
PDF · 99.42 KB
Case nature
Subarea
54C/19/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v sporovej veci žalobcu: R.. N. W., Q.. XX.XX.XXXX, U. H. X. XXXX/X, U., zastúpený: Mgr. Jakub Malý, advokát, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, proti žalovanému: J.. J. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. XXXX/XX, U., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a s t a v u j e .
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.08.2023 sa žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 500.300,- eur a akékoľvek jej príslušenstvo, ako aj trov konania a trov právneho zastúpenia, na ktoré vznikne žalovanému (správne malo byť pravdepodobne „žalobcovi“) nárok, a to: a. k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Q. J. Q. T. pre K.: Q. J. Q. T., K.: Č.G., X.. Ú.. Č. T. na S. T. Č.. XXXX, X. Y. T. T. T. Ž., G. R. R. N. „. Č.. XXXX/X K. T. XXXX J., D. R.: M. R. G. Q.Á.; R. R. N. „. Č.. XXXX/X K. T. XXX J., D. R.: M. R. G. Q.; R. R. N. „. Č.. XXXX/X K. T. XXXXX J., D. R.: M. R. G. Q.D.; Y. Y. Y.. Č.. XXX R. na R. R. N. „. Č.. XXXX/X, D. Y.: G. U., R. Y.: G. U.; Y. U. Y. Č. R. na R. N. „. Č.. XXXX/X, D. Y.: R. U., R. Y.: Y.; U.. k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava III, obec: U. - Q. J., X.. Ú.. T. T. na S. T. Č.. XXXX, X. Y. T. T. T. Ž.F., G.: R. R. N. „. Č.. XXXX/X K. T. XXX J., D. R.: M.; R. R. N. „. Č.. XXXX/X K. T. XXX J., D. R.: M.; R. R. N. „. Č.. XXXX/XX K. T.J. XXX J., D. R.: M. R. G. Q.; R. R. N. „. Č.. XXXX/XX K. T. XXX J., D. R. M.; R. R. N. „. Č.. XXXX/XX K. T. XX J., D. R.: M. R. G. Q.; Y. Y. Y.. Č.. XXXX R. na R. R. N. „. Č.. XXXX/XX, D. Y.: N. D.; O.. k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: U. Z., K.: U. - Q. J., X.. Ú.. T. T. na S. T. Č.. XXXX, X. H. T. R. Y. Ž. K. T. Y. R. X/., G. R. R. N. „. Č.. XXXX/X K. T. XXX J., D. R.: M.; d. k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres: Bratislava III, obec: Bratislava - Nové Mesto, k. ú. Vinohrady vedených na liste vlastníctva č. 5626, ktoré sú T. T. T. Ž., G. U. Č.. X -S., Č. T. W. XX Q. Y. na R.: -X Y. T. U. D. Y. Y.Ú. Č. XXXXX, D. Y.: U. D., R. Y.: W., R. na R. R. N. „. Č.. XXXX/X, T. T. T. (X/X) R.; X. U. R. Y.O. R. K. T. XXXXX/XXXXXX na Y. Č. G. Y. M. U. D., na R. G. Y. R. X. R.: R. R. N. „. Č.. XXXX/X K. T.J. XXXX J., D. R.: K. R.; R. R. N. „. Č.. XXXX/X K. T. XXXX J., D. R.: M. R. G. Q.; R. R. N. „. Č.. XXXX/ X K. T. XXX J., D. R.: K.Á. R.; R. R. N. „. Č.. XXXX/X K. T. XXX J., D. R.: K. R.; R. R. N. „. Č.. XXXX/ X K. T. XXX J., D. R.: K. R.; R. R. N. „. Č.. XXXX/X K. T. XXX J., D. R.: K. R.; R. R. N. „. Č.. XXXX/X K. T. XXX J., D. R.: K. R.; Q. R. Č.. XXS, D. Q. R.: E., Č.Y. T. W. XX Q. Y. na R.: -X Y. U. D. R. na R. R. N. „. Č.. XXXX/X, T. R. Y. R. Y. Y. R. K. T.X. X/XX; X. Q. R. R. R. K. T. X/XX na Y. R. K. T. XXXXXX/ XXXXXX na Y. Č. G. Y. M. U. D., na R.P. G. Y. R. X. R..
Ďalej sa žalobca domáha zriadenia záložného práva na zabezpečenie vyššie uvedenej pohľadávky, a to k súčasným a budúcim pohľadávkam z účtu č. Z.: Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, X. H. T. T. Č. K. U., G..Y.., G. M. Ú. Č.. Z.: Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, X. H. T. T. A. U., G..Y..
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 02.11.2021 uzatvoril žalobca v postavení veriteľa a žalovaný v postavení dlžníka zmluvu o pôžičke (ďalej len „Zmluva o pôžičke 1“), ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 90.300,- EUR . Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť peňažné prostriedky v lehote do 31.12.2022 bezhotovostným prevodom na bankový účet žalobcu. Pôžička bola poskytnutá ako bezúročná. Dňa 19.08.2022 uzatvoril žalobca v postavení veriteľa a žalovaný v postavení dlžníka dokument označený ako „Potvrdenie existencie a obsahu Zmluvy o pôžičke“, ktorého predmetom je potvrdenie skutočnosti, že žalobca v zmysle podmienok uvedených v potvrdení poskytol žalovanému pôžičku. Dňa 17.08.2022 uzatvorili zmluvné strany v rovnakom postavení „Zmluvu o pôžičke 2“, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 410.000,- eur Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť Pôžičku 2 v lehote do 31.12.2022 bezhotovostným prevodom na bankový účet žalobcu. Pôžička 2 bola bezúročná. Dňa 19.08.2022 uzatvorili zmluvné strany dokument označený ako „Potvrdenie existencie a obsahu Zmluvy o pôžičke“ (ďalej len „Potvrdenie 2“), ktorého predmetom je potvrdenie skutočnosti, že žalobca v zmysle podmienok uvedených v Potvrdení 2 poskytol žalovanému Pôžičku 2. Dňa 19.08.2022 v notárskom úrade notárky H.. J. X., Y. Y. R. XX, U., žalovaný v postavení povinného, vykonal vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej M. Č.. Q. XXX/XXXX, Q. XXXXX/ XXXX, Q. XXXXX/XXXX podľa ustanovenia § 45 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom v zmysle Notárskej zápisnice žalovaný, ako povinná osoba, svoj dlh zo Zmluvy o pôžičke 1 a zo Zmluvy o pôžičke 2 v plnej miere čo do základu, dôvodu aj výšky uznal a zaviazal sa ho žalobcovi, ako oprávnenej osobe, zaplatiť prevodom na účet žalobcu v lehote do 31.12.2022. Žalovaný, ako povinná osoba, vyhlásil, že súhlasí s tým, aby sa Notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu, a to na celý majetok Žalovaného ako povinnej osoby. Celkový dlh žalovaného voči Žalobcovi z titulu poskytnutých pôžičiek predstavuje sumu spolu vo výške 500.300,- eur, ktorý žalovaný do dňa podania návrhu žalobcovi ani sčasti neuhradil a ani neprejavil žiaden záujem žalobcovi plniť. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný dostal so splatnosťou dlhu do omeškania, žalobca podal dňa 09.06.2023 na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáha vymoženia dlžnej sumy spolu s príslušenstvom, trov exekúcie a trov právneho zastúpenia. Dňa 26.06.2023 vydala H.. J. M., Y. P., Y. Y. M. XX, U. T. P. T. T. R. Y.. M.. XXXEX XXX/XX upovedomenie o začatí exekúcie, ktorým upovedomila žalobcu v postavení oprávneného a žalovaného v postavení povinného o začatí exekučného konania podľa § 47 Exekučného poriadku na základe vykonateľného exekučného titulu - notárskej zápisnice a návrhu žalobcu na vymoženie sumy dlhu spolu s príslušenstvom, trov exekúcie a trov právneho zastúpenia. Dňa 23.06.2023 žalobca podal v exekučnej veci podanie označené ako „Návrh na zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam a udelenie súhlasu žalobcu s vykonaním exekúcie predajom nehnuteľností“, ktorým žalobca navrhol zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v návrhu a udelil súhlas na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností. Dňa 26.06.2023 vydal súdny exekútor v exekučnej veci upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva, ktorým upovedomil žalobcu v postavení oprávneného a žalovaného v postavení povinného, že sa exekúcia vykoná zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach bližšie špecifikovaných v návrhu.
3. Žalobca uviedol, že podaním označeným ako Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 12.06.2023 sa žalobca domáhal, aby súd uznesením zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v návrhu a k súčasným a budúcim pohľadávkam z účtu č. Z.: Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, X. H. T. T. Č. K.Á. U., G..Y.., G. M. Ú. Č.. Z.: Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, X. H. T. T. A. U., G..Y.., ktorým sa zabezpečí pohľadávka žalobcu voči žalovanému v sume zodpovedajúcej dlhu a akékoľvek jej príslušenstvo, ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia. V predmetnej veci Mestský súd Bratislava IV uznesením zo dňa 11.07.2023 č. k. 52C/8/2023-55 návrh žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
4. Žalobca mal za to, že po zamietnutí vyššie označeného návrhu došlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie a preto žalobca podáva nový návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý odôvodňuje tým, že dňa 27.07.2023 informoval súdny exekútor splnomocneného právneho zástupcu žalobcu o skutočnosti, že v exekučnej veci nebola Žalovanému doručená zásielka, ktorej obsahom boli Upovedomenie 1, Upovedomenie 2 a Vyhlásenie majetku povinného, nakoľko si ju žalobca neprevzal v odbernej lehote. Vychádzajúc zo skutočnosti, že upovedomenie o začatí exekúcie
má osobitný charakter, Exekučný poriadok upravuje špecifický postup pri doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie v prípade fyzických osôb, ktoré majú v exekučnom konaní postavenie povinného. S ohľadom na účinky, ktoré sa s týmto procesným úkonom spájajú, ako aj s poukazom na prostriedky procesnej obrany, ktoré môže žalovaný v postavení povinného proti predmetnému procesnému úkonu uplatňovať, je v prípade doručenia upovedomenia žalovanému vylúčená aplikácia ustanovenia § 106 CSP, ako aj fikcia doručenia v intenciách § 111 ods. 3 CSP. Aktuálne tak plynie 3-mesačná lehota odo dňa podania návrhu, počas ktorej súdny exekútor vykoná šetrenie vo vzťahu k zisteniu pobytu žalovaného a uskutoční opakované pokusy o doručenie zásielky žalovanému. V prípade, ak sa počas tejto lehoty nepodarí súdnemu exekútorovi doručiť žalovanému zásielku, tak súdny exekútor môže zverejniť upovedomenie v Obchodnom vestníku až po uplynutí 3-mesačnej lehoty odo dňa podania návrhu, pričom uverejnením tohto oznámenia plynie 1-mesačná lehota, po ktorej uplynutí je možné uplatniť fikciu doručenia. To znamená, že reálne až po uplynutí štyroch mesiacov odo dňa podania návrhu sa bude považovať upovedomenie za doručené, hoci sa v skutočnosti žalovaný neoboznámi s jeho obsahom.
5. Podľa názoru žalobcu je nesporné, že žalovaný svojím konaním spočívajúcim v neprevzatí zásielky v odbernej lehote, bráni vo výkone exekúcie a ďalšiemu postupu súdneho exekútora v exekučnej veci. Pokiaľ nebude upovedomenie riadne doručené žalovanému do vlastných rúk, nie je možné exekúciu vykonať v súlade s Exekučným poriadkom. V prípade, ak nedôjde k doručeniu upovedomenia žalovanému aj napriek opakovaným pokusom súdneho exekútora o doručenie zásielky, tak v zmysle § 61b ods. 3 Exekučného poriadku nastane fikcia doručenia upovedomenia až uplynutím štyroch mesiacov odo dňa podania návrhu. Práve uvedená skutočnosť zvyšuje riziko, že žalovaný počas tejto doby môže scudziť alebo akýmkoľvek spôsobom previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu. S poukazom na uvedené skutočnosti tak existuje reálna obava, že exekúcia v exekučnej veci bude ohrozená.
6. Dňa 27.07.2023 vydal súdny exekútor v exekučnej veci upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností, v zmysle ktorého súdny exekútor upovedomil žalobcu v postavení oprávneného a žalovaného v postavení povinného, že sa exekúcia vykoná predajom nehnuteľností bližšie špecifikovaných v upovedomení a zároveň sa žalovanému zakazuje, aby predmetné nehnuteľnosti previedol na niekoho iného alebo ich zaťažil.
7. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neprevzal zásielku v odbernej lehote, a teda v dôsledku tejto skutočnosti mu nebolo riadne doručené upovedomenie do vlastných rúk, vznikla na strane žalobcu dôvodná obava, že žalovaný zamýšľa pred výkonom exekúcie v exekučnej veci nakladať s nehnuteľnosťami takým spôsobom, že dôjde k ich prevodu na tretiu osobu alebo ich zaťaží, dá do nájmu alebo podnájmu tretím osobám, prípadne vykoná na nehnuteľnostiach také zásahy, ktoré by mohli znížiť resp. zmeniť hodnotu nehnuteľností. Žalobca nemá v súčasnosti dôkaz o uskutočnení pokusu o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovaným na tretiu osobu alebo pokusu o vykonanie niektorého z vyššie uvedených úkonov, avšak napriek tomu má za to, že vzhľadom na predchádzajúce správanie žalovaného, je potrebné zriadiť zabezpečovacie opatrenie z dôvodu budúceho ohrozenia exekúcie. Žalobca mal za to, že od neho nemožno legitímne očakávať preukázanie faktických alebo právnych úkonov smerujúcich k sťaženiu alebo úplnému zmareniu exekúcie t. j. zamýšľaný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovaným na tretiu osobu, pretože žalobca sa môže dozvedieť o tejto skutočnosti hodnoverným spôsobom až momentom vyznačenia plomby na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Avšak v uvedenom okamihu by už mohla byť značne zmarená exekúcia. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca zriadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ako aj k súčasným a budúcim pohľadávkam z bankových účtov za jediný legálny prostriedok, ktorým sa zabráni zmareniu exekúcie žalovaným.
8. Podľa § 343 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia vedie v každom štádiu konania k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak). Právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, obdobne aj právoplatné uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia zakladá procesnú prekážku res iudicata pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom.
10. Pripojením súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 52C/8/2023 súd zistil, že žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, doručený súdu dňa 30.06.2023, domáhal proti žalovanému: J.. J. U. (totožnosť strán sporu) zriadenia záložného práva na označené nehnuteľnosti, záložným právom ktorým sa mala zabezpečiť pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 500.300,- eur. Táto pohľadávka mala byť zároveň zabezpečená aj zriadením záložného práva k súčasným a budúcim pohľadávkam z dvoch označených bankových účtov žalovaného (totožnosť predmetu sporu). Zriadenie
záložného práva žalobca zdôvodnil tým, že žalovaný nemá záujem ani sčasti plniť svoj záväzok voči žalobcovi, môže sa začať zbavovať svojho majetku za účelom zmarenia vymožiteľnosti pohľadávky a tak mala existovať dôvodná obava, že exekúcia postihnutím vlastníckych a majetkových práv žalovaného bude ohrozená.
11. Mestský súd Bratislava IV uznesením zo dňa 11.07.2023, č.k. 52C/8/2023-55, návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobca nevyužil svoje procesné právo proti uzneseniu podať opravný prostriedok a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.08.2023.
12. I keď žalobca návrh doručený súdu dňa 09.08.2023 odôvodňuje zmenou pomerov, vznikom nových okolností, ktoré preukazuje tým, že v rámci exekučného konania sa súdnemu exekútorovi nepodarilo doručiť predmetné listiny do vlastných rúk povinného (žalovaného), v čom vidí žalobca úmyselné marenie exekúcie zo strany žalovaného a zároveň potencionálnu hrozbu zbavenia sa majetku žalovaným, súd konštatuje, že s uvedenými tvrdeniami žalobcu sa súd vysporiadal v rámci vyššie označeného zamietajúceho uznesenia, konkrétne v bode 13. uznesenia: „...Vo veci tak už prebieha exekučné konanie, pričom pridelenému súdnemu exekútori nebráni nič v tom, aby na predmetných nehnuteľnostiach zriadil exekučné záložné právo v zmysle § 167 a nasl. Exekučného poriadku, resp. aby nariadil exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke v zmysle § 94 a nasl. Exekučného poriadku. Pokiaľ už žalobca (veriteľ) disponuje exekučným titulom a pokiaľ už prebieha exekučné konanie, nemôže byť splnená základná podmienka nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorou je obava, že (budúca) exekúcia bude ohrozená. Exekučný poriadok totiž obsahuje účinné právne inštitúty, ktoré bráni dlžníkovi v nakladaní s majetkom, resp. ktoré zabezpečujú splnenie pohľadávky veriteľa ...“.
13. Súd dospel k záveru, že procesné podmienky na rozhodovanie o podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v intenciách vyššie uvedených zákonných ustanovení nie sú splnené a žalobca svoj návrh odvodzuje od rovnakých skutkových okolností, ako v prípade skôr podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Za zmenu skutkových okolností významnú pre rozhodnutie súd nevzhliadol skutočnosť, že v rámci už prebiehajúceho exekučného konania nebolo možné doručiť zásielku povinnému do vlastných rúk, z čoho by mala vyplynúť snaha povinného mariť exekučné konanie a následné možné zbavovanie sa majetku, nakoľko súd v zrušujúcom uznesením oprel svoje odôvodnenie práve o zákonné inštitúty ochrany veriteľa v rámci prebiehajúceho exekučného konania.
14. Keďže v predmetnom konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a týka sa rovnakého predmetu konania a totožných strán sporu, mal súd za to, že rozhodnutiu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tomto konaní bráni prekážka res iudicata, t. j. prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zastavil.
15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Súd konštatuje, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania, skúma súd v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP procesnú zodpovednosť pri zastavení konania. Za danej procesnej situácie, keď súd zastavil konanie z dôvodu existencie prekážky rozsúdenej veci, o prekážke ktorej mal mať žalobca vedomosť, nakoľko argumentácia a skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepredstavovali zmenu v skutkových okolnostiach, ktoré by mali mať za následok prípustnosť opätovného rozhodovanie o návrhu žalobcu. Z procesného hľadiska to bol žalobca, ktorý zastavenie konania zavinil a preto by súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP o jeho povinnosti zaplatiť žalovanému trovy konania. Žalovanému však žiadne trovy v priebehu súdneho konania nevznikli, preto s poukazom na čl. 17 Základných princípov CSP mu súd nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.