Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17P-30-2012.pdf
PDF · 83.15 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/30/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Martou Ďumbalovou, v právnej veci navrhovateľky: Ž. E., H.. W., A.. XX.X.XXXX, W. Š.B. XXX, proti odporcovi: Y. Y. E., A.. XX.X.XXXX, E. Y. H., posledné bydlisko U., zastúp. ustanoveným opatrovníkom: U.. P. W., Q. X. Ú. E. X. F., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému T.Y. E., A.. X.X.XXXX, bytom ako matka, na čas po rozvode manželstva, zastúp. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky Ž. E. , H.. W., A.. XX.X.XXXX Y. E. Y. Y. E. , A.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 23.3.1990 pred GK Ruskej federácie v Bratislave , zapísané v knihe manželstiev MV SR- osobitná matrika , zväzok OM/69, ročník 1990, na strane 136, pod poradovým číslom 271, rozvádza.
Súd na čas po rozvode manželstva zveruje maloleté dieťa T. E. , A.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a odporca je povinný platiť výživné na maloleté dieťa v sume 26,65 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Súd styk odporcu s maloletým T. E. neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom, zo dňa 30.4.2012 , doručeným súdu dňa 2.5.2012 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, pretože toto neplní svoj účel, pretože manželia dlhodobo nežijú spolu, krátko po uzavretí manželstva odporca odcestoval a navrhovateľka nevie kam a nereagoval ani na jej telefonický oznam, že navrhovateľka čaká dieťa a na výživu maloletého syna C., A.. XX.XX.XXXX, neprispieval, pričom navrhovateľke sa narodili ďalšie dve deti O., A.. XX.X.XXXX Y. X., A.. XX.X.XXXX, ku ktorým bolo otcovstvo zapreté a ich otcom je T. S., A.. XX.X.XXXX a tento je biologickým otcom aj mal. T.. Ďalej navrhla, aby súd zveril mal. T. do jej osobnej starostlivosti a aby otca zaviazal výživným k nemu v sume 26 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Svedok C. E., A.. XX.XX.XXXX, na pojednávaní dňa 8.1.2013 uviedol, že žije so svojou matkou, ktorá je navrhovateľkou v spore od narodenia, na území Slovenskej republiky, nepamätá si, že by žili s jeho otcom, ktorý je odporcom v spore, v spoločnej domácnosti, nepamätá si ho vôbec a nemá o ňom žiadne informácie.
Navrhovateľka sa na pojednávaní dňa 8.1.2013 pridržiavala písomne podaného návrhu a kolízny opatrovník doporučil jej návrhu vyhovieť.
Podľa sobášneho listu vydaného MV SR , dňa 16.6.2010 , navrhovateľka s odporcom uzavrela manželstvo dňa 23.3.1990 na GK Ruskej federácie v Bratislave a odporca sa narodil v U., Y. H..
Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v manželských veciach ( konané o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je ) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
Podľa § 38 a) citovaného zákona, právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom je daná , ak má oprávnený alebo povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
Podľa § 39 ods. 1 citovaného zákona, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi , a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo , dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že nakoľko navrhovateľka je občiankou Slovenskej republiky, je v konaní o rozvode manželstva podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. daná právomoc slovenských súdov a v zmysle citovaného zákona podľa § 38a) a § 39 ods. 1, je právomoc slovenských súdov daná aj vo veci starostlivosti a výživy maloletého T. E., A.. X.X.XXXX, ktorého obvyklým pobytom je obec Š., na území Slovenskej republiky.
Z vykonaného dokazovania súd ďalej mal za preukázané, že manželstvo navrhovateľky a odporcu neplní svoj účel, pretože títo spolu nežijú viac ako 22 rokov, nehospodária spolu, navrhovateľka si našla mimomanželskú známosť, z ktorého vzťahu sa jej narodili dve deti O. Y. X., ku ktorým otcovstvo bolo na základe návrhu matky zo strany odporcu zapreté, pričom navrhovateľka tvrdí, že aj maloletý T. pochádza z tohto vzťahu, doposiaľ však otcovstvo zo strany odporcu nebolo k nemu zapreté, preto súd toto manželstvo v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine rozviedol.
Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd považoval rozdielnosť povahových vlastností manželov a dlhodobú odlúčenosť.
Súd zároveň upravil výkon práv a povinností rodičov k maloletému T. tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa oňho od narodenia osobne stará , s tým, že táto ho bude aj zastupovať a spravovať jeho majetok a zaviazal odporcu platiť výživné naňho, vo výške 30% zo sumy životného minima, v zmysle § 24 ods. 1 a § 62 ods. 3 Zákona o rodine, aj vzhľadom k tomu, že pobyt odporcu nie je známy.
Súd v zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine neupravil styk odporcu s maloletým T. pretože pobyt odporcu nie je známy, takže jeho styk s maloletým neprichádza do úvahy a navrhovateľka tento styk nenavrhovala.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku navrhovateľka a kolízny opatrovník odvolenie nemôžu podať, pretože po jeho vyhlásení sa vzdali práva podať proti nemu odvolanie. Odporca proti rozsudku môže podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l Občianskeho súdneho poriadku,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205 a Občianskeho súdneho poriadku/,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť súdu s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľne súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.