Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_3T-188-2012.pdf
PDF · 80.75 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/188/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.01.2013 takto
rozhodol:
obžalovaný
Q. H.Č., nar. XX.XX.XXXX v S. I. Č. V., trvale bytom S., G. Č.. X,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
i napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/111/2007 zo dňa 24.07.2007, právoplatným a vykonateľným dňa 18.10.2007, odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, pričom tento trest mu bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby v trvaní 20 mesiacov, uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/111/2007 zo dňa 09.02.2010 právoplatným a vykonateľným dňa 09.02.2010 bolo rozhodnuté, že sa odsúdený neosvedčil a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom uznesením Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8 Nt/72/2010 zo dňa 19.12.2011, právoplatným a vykonateľným 31.01.2012 bol výkon trestu prerušený na dobu 6 mesiacov odo dňa 27.12.2011 do 27.06.2012, pričom uznesením Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8Nt/72/2010 zo dňa 22.02.2012 právoplatným a vykonateľným dňa 22.02.2012 bolo prerušenie výkonu trestu odňatia slobody odvolané, následne bol dňa 24.02.2012 obžalovaný vyzvaný na nastúpenie do výkonu zvyšku trestu v lehote ihneď do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, obžalovaný si túto výzvu prevzal dňa 19.04.2012, pričom na ňu vôbec nereagoval a do výkonu trestu odňatia slobody dobrovoľne a bez vážneho dôvodu v súdom stanovenej lehote nenastúpil, v dôsledku čoho bol na základe príkazu Okresného súdu Ružomberok na dodanie do výkonu trestu zo dňa 27.04.2012 dňa 22.05.2012 obmedzený na osobnej slobode príslušníkmi PZ a dodaný do Ústavu na výkon väzby v Žiline,
t e d a
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,
č í m s p á c h a l
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. 3 Pv 381/2012 podal dňa 11.10.2012 tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému Q. H., stíhanému pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.
Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v neprítomnosti obžalovaného, prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného a svedkov z prípravného konania a prečítaním listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle § 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.
Obžalovaný Q. H. v prípravnom konaní uviedol, že to čo sa píše v uznesení o vznesení obvinenia nie je pravda. Výzvu na nastúpenie do výkonu trestu si prevzal. Následne asi o dva dni šiel do Ružomberka do ústavu na výkon trestu, ale tam ho odmietli prijať s uvedením, že má ísť do Žiliny a oni nemajú príkaz na neho zo súdu. On teda išiel domov do Martina a keďže nemal peniaze tak nešiel do Žiliny. Asi o tri týždne prišli pre neho policajti a vzali ho do basy do Žiliny. Asi tri dni predtým telefonoval pánovi Ď. z kriminálky a povedal mu, aby prišiel pre neho a zaviedol ho do Žiliny. On povedal, že príde a on mu povedal, aby počkal kým si nakúpi niečo zo sociálky.
Na hlavnom pojednávaní konanom 08.01.2013 obžalovaný v práve posledného slova uviedol, že svoj čin ľutuje a k nemu sa priznáva.
So súhlasom prokurátora podľa § 263 ods. 1,2 Tr. por. súd prečítal výpovede svedkov S.. F. Ď. a S.. Z. U..
Svedok S.. F. Ď. po zákonnom poučení pred vyšetrovateľom uviedol, že si nespomína, že by mu telefonoval Q. H. v apríli alebo v máji. Avšak keby aj, rozhodne mu nesľúbil, že ho odvezie do ÚVTOS do Žiliny ani nikde inde.
Svedok S.. Z. U. v prípravnom konaní vypovedal o liečbe svojho pacienta obžalovaného Q. H..
Ďalej súd postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise. Na č. l. 19 až 21 spisu listinné dôkazy - výzva na nastúpenie výkonu trestu s doručenkou preukazujú, že obžalovaný prevzal dňa 19.04.2012 výzvu na nastúpenie do výkonu trestu s termínom nástupu ihneď a bol poučený o právnych následkoch (trestného postihu pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia) nenastúpenia do výkonu trestu odňatia slobody. Správa riaditeľa ÚVTOS Ružomberok zo dňa 13.09.2012 na č. l. 33 spisu preukazuje, že odsúdený Q. H. sa v období od 19.04.2012 do 21.05. 2012 sa v ÚVTOS Ružomberok na nástup výkonu trestu odňatia slobody nehlásil. Obžalovaný nemá záznam v registri priestupkov vedenom na Okresnom úrade v Martine. Obž. Q. H. bol doposiaľ 10- krát súdne trestaný, pre spáchanie majetkovej a násilnej trestnej činnosti, naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/63/2010 z 15.4.2010, právoplatný 27.7.2010 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1, písm. a) Tr. zákona, za čo mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1, písm. a) Tr. zákona sa dopustí ten, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom.
Samosudca má za to, že vina obžalovaného bola dokazovaním na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu preukázaná. Obrana obžalovaného z prípravného konania bola vyvrátená výpoveďou svedka S.. F. Ď. ako i správou riaditeľa ÚVTOS Ružomberok, naviac na hlavnom pojednávaní obžalovaný priznal spáchanie skutku a aj ho oľutoval.
Konanie obžalovaného súd právne posúdil ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1, písm. a) Tr. zákona, nakoľko obžalovaný maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.
Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obž. Q. H. zobral do úvahy fakt, že u obžalovaného zistil rovnováhu tak poľahčujúcej okolnosti /obžalovaný sa k trestnému činu priznal a aj ho oľutoval/ ako i priťažujúcej okolnosti / obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený/. Obžalovaný nemá záznam v registri priestupkov vedenom na Obvodnom úrade v Martine. Súdu neuniklo, že obžalovaný sa predmetného prečinu už v minulosti dopustil - trestný rozkaz Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/63/2010 z 15.4.2010, právoplatný 27.7.2010. Súd je toho názoru, že z hľadiska individuálnej ako i generálnej prevencie na nápravu obžalovaného je nevyhnutné pôsobiť uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý súd uložil v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 4 mesiacov, keďže súd mohol obžalovanému za spáchanie tohto prečinu uložiť trest odňatia slobody až do 2 rokov. Pri ukladaní výšky trestu odňatia slobody súd prihliadol i na zdravotný stav obžalovaného.
Uloženie alternatívnych trestov - trestu povinnej práce resp. peňažného trestu obžalovanému súd nepovažoval za dostatočné k dosiahnutiu účelu trestu, naviac súd poznamenáva , že obžalovaný je nezamestnaný a nemal by z čoho zaplatiť peňažný trest a taktiež jeho zdravotný stav by mu neumožňoval vykonať trest povinnej práce.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.