Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-43-2012.pdf
PDF · 79.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4P/43/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľky Y. Š., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXXX, zast. JUDr. Marekom Belkom, advokátom so sídlom Fraňa Kráľa 1504, Čadca, proti odporcovi F. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, v konaní o určenie výživného na rozvedenú manželku takto
rozhodol:
1) Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke príspevok na výživu rozvedenej manželky vo výške 30 € mesačne od 7.5.2012 do 31.10.2012 v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
2) Návrh na zaplatenie príspevku na výživu rozvedenej manželky vo výške 30 € mesačne za čas od 7.5.2012 do 31.10.2012 z a m i e t a .
3) Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
4) Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 7.5.2012 navrhovateľka podala návrh, v ktorom žiadala, aby jej odporca prispieval na výživu ako rozvedenej manželke. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Čadci sp. zn. 8C/86/2009, s právoplatnosťou dňa 18.6.2009. Od 14.3.2012 je nezamestnaná, nemá žiaden príjem, nepoberá dávku v nezamestnanosti. Odporca pracuje, má príjem, má jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi. Výživné požadovala do času, kým nebude schopná sa zamestnať. Na pojednávaní dňa 8.1.2013 návrh upravila tak, že už je zamestnaná, a to od 1.11.2012 ako samostatne zárobkovo činná osoba, preto príspevok na výživu rozvedenej manželky požadovala od 7.5.2012 do 31.10.2012 vo výške 60 € mesačne.
Vo veci bol vydaný rozkaz na plnenie č. konania 4P/43/2012 zo dňa 23.5.2012, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť platiť výživné 60 € mesačne, vrátane zameškaného výživného. Rovnako zaviazal odporcu zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok za konanie o návrhu na určenie výživného na rozvedenú manželku.
Proti rozsudku podal odpor odporca. Uviedol, že navrhovateľka je schopná sa sama živiť, pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba od 1.11.2012. Odporca má jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi, ktorého má s družkou. Neuznáva nárok navrhovateľky čo do základu, ani čo do výšky a návrh považuje za nedôvodný.
Pojednávanie bolo vytýčené na deň 8.1.2013. Odporca prevzal predvolanie dňa 28.11.2012, riadne a včas, lehota podľa § 115 ods. 2 OSP bola dodržaná. Na termín pojednávania sa nedostavil, neprítomnosť neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania, nepredložil žiaden dôkaz o závažnosti neprítomnosti na pojednávaní v zmysle § 101 ods. 2 OSP a § 119 OSP. Z týchto dôvodov súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pri tom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predlžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä, ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Z pripojeného rozvodového spisu 8C/86/2009, rozsudkom č. konania 8C/86/2009-12 zo dňa 18.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.7.2009, mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené, teda účastníci konania sú rozvedení manželia, keďže navrhovateľka uplatňuje nárok na príspevok rozvedenej manželky. Týmto rozsudkom mal taktiež preukázanú lehotu, od 31.7.2009 do podania návrhu na určenie príspevku 7.5.2012 uplynula lehota troch rokov, teda lehota, ktorá je v súlade s § 72 ods. 3 Zákona o rodine. Uvedeným spisom a rozsudkom súd mal tiež preukázané, že v nadväznosti na § 72 ods. 2 Zákona o rodine príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi, boli tie, že odporca počas manželstva navštevoval diskotéky, mal známosti s inými ženami, chodil s kamarátmi, 2 roky pred rozvodom manželstva opustil spoločnú domácnosť, žil s inou ženou, s ktorou už počas rozvodového konania čakal narodenie dieťaťa. Je teda zrejmé, že príčinou rozvratu manželstva bol odporca a keďže sa navrhovateľka ocitla v hmotnej núdzi počas obdobia od podania návrhu 7.5.2012 do 31.10.2012, kedy bola bez zamestnania, bez príjmu, súd zaviazal odporcu, aby jej poskytol príspevok na výživu rozvedenej manželky vo výške 30 € mesačne za uvedené časové obdobie. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Okrem dôvodu, že príčinou rozvratu manželstva bol odporca, súd takto rozhodol aj z toho dôvodu, že v odpore produkoval odporca tvrdenia, avšak nepredložil súdu žiadne dôkazy o výške svojho príjmu, o svojich mesačných príjmoch a výdavkoch, a to ani vo výzve, ktorú prevzal spolu s termínom pojednávania. Jeho tvrdenia v odpore boli tak len v rovine tvrdení bez preukázania dôkazmi. Skutočnosť, že od 1.11.2012 navrhovateľka je schopná sama sa živiť, navrhovateľka nepoprela. Preto, ak v odpore odporca uviedol ako dôvod len túto skutočnosť a príspevok na výživu bol určený len za čas od 7.5.2012 do 31.10.2012, tento argument bol právne irelevantný. Vzhľadom k tomu, že od 1.11.2012 je navrhovateľka už zárobkovo činná, súd mal za to, že za uvedené časové obdobie od 7.5.2012 do 31.10.2012, kedy nemala žiaden príjem bude postačujúci príspevok na výživu rozvedenej manželky vo výške 30 € mesačne. Vo zvyšnej časti návrh zamietol.
Neúspešným účastníkom konania je odporca, úspešnou účastníčkou konania je navrhovateľka. Podľa § 142 ods. 1 OSP patrí navrhovateľke náhrada trov konania. Trovy konania jej vznikli titulom trov právneho zastúpenia. Súd v zápisnici o pojednávaní rozhodol tak, že navrhovateľke priznal náhradu trov konania, ktorú však bola povinná prostredníctvom právneho zástupcu vyčísliť v lehote do 3 dní. Trovy konania v zákonnej lehote vyčíslené neboli, preto podľa § 151 ods. 2 OSP súd sa necítil byť viazaný rozhodnutím o priznaní náhrady trov konania v zápisnici o pojednávaní, kde bol zaprotokolovaný rozsudok vrátane výroku o náhrade trov konania. Rozhodol v písomnom vyhotovení rozsudku tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka v nadväznosti na § 151 ods. 1 a ods. 2 OSP trovy konania nevyčíslila v zákonnej lehote.
Odporca je neúspešným účastníkom konania, podľa položky 8 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov je jeho povinnosťou zaplatiť súdny poplatok na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela v nadväznosti na § 2 ods. 2 Poplatkového zákona, pretože navrhovateľka je zo zákona oslobodená od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh podľa § 4 ods. 2 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov. Výška poplatku podľa položky 8 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov je 2 % z ceny predmetu, najmenej 16,50 €. Podľa § 7 ods. 4 Poplatkového zákona ak je predmetom poplatkového úkonu opakujúce sa plnenie, základom poplatku je súčet cien všetkých opakujúcich sa plnení.
Navrhovateľke bol priznaný príspevok na výživu rozvedenej manželky za čas od 7.5.2012 do 31.10.2012 vo výške 30 € mesačne = 30 x 6 = 180 € : 100 = 1 % = 1,80 € x 2 % = 3,60 €, čo je menej ako minimálna sadzba súdneho poplatku podľa položky 8 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, preto súd zaviazal odporcu k zaplateniu minimálnej sadzby súdneho poplatku vo výške 16,50 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.